Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2026 z 10. 9. 2026
Citácia: nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 431/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2
Ústavný súd Slovenskej republiky | III. ÚS 431/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2 | 2026-09-10 | Nález
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d166e34f-64b8-4314-b735-5f3e863fc0da
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 431/2026-24
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca
spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov
,
,
a
,
,
, zastúpených JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaniach
sp. zn. 19CoP/39/2023, 19CoP/42/2023, 19CoP/49/2026, 19CoP/50/2026, 19CoP/25/2025 a sp. zn.
19CoP/26/2025 takto
rozhodol:
1. Postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach sp. zn. 19CoP/39/2023, 19CoP/42/2023,
19CoP/25/2025 a sp. zn. 19CoP/26/2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskému súdu v Prešove p r i k a z u j e v konaniach sp. zn. 19CoP/49/2026 a sp. zn.
19CoP/50/2026 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 500 eur, ktoré j e Krajský
súd v Prešove p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur
a tieto zaplatiť ich advokátke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:
I.
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júla 2026 domáhajú
vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom krajského súdu v konaní o ich odvolaní v rodinnoprávnom spore s tým, že krajskému
súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov a im bude priznané finančné zadosťučinenie
4 000 eur.
2. Ústavný súd nálezmi z júla 2020 (II. ÚS 178/2020) a septembra 2022 (IV. ÚS 345/2022) vyslovil
porušenie ústavných práv sťažovateľov prieťahmi v postupe okresného súdu v konaní o návrhu
ich matky z mája 2017 na zvýšenie výživného otca. Nálezmi im priznal finančné zadosťučinenie
každému spolu po 1 700 eur. Okresný súd rozsudkom z januára 2023, ktorý opravil uznesením
z júla 2023, návrhu v časti vyhovel. Krajský súd na odvolanie sťažovateľov rozsudkom z mája 2024
(19CoP/39/2023, 19CoP/42/2023) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že pri oboch sťažovateľoch
mesačné výživné zvýšil z dovtedajších 60 a 80 eur na 170 eur od mája 2017 do augusta 2020
a na 250 eur od septembra 2020. Najvyšší súd na dovolanie otca uznesením z februára 2025
rozsudok krajského súdu zrušil pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Krajský súd o odvolaní
sťažovateľov rozhodol znova rozsudkom z júna 2025 (19CoP/25/2025, 19CoP/26/2025). I proti
tomuto druhému rozsudku krajského súdu podal otec dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením
z mája 2026 v časti o zvýšení výživného odmietol, no pre nedostatočné odôvodnenia zrušil výrok
rozsudku krajského súdu o zročnom výživnom.
3. Sťažovatelia zdôrazňujú, že krajský súd o ich odvolaní rozhoduje už tri a pol roka a napriek
tomu, že už dvakrát bolo vyslovené porušenie ich ústavných práv postupom okresného súdu,
nemalo to žiaden vplyv na jeho postup. Krajský súd podľa sťažovateľov postupoval nesústredene,
čo viedlo k zrušeniu jeho rozhodnutí. Poukazujú na to, že konanie trvá viac ako deväť rokov.
4. Krajský súd zdôrazňuje, že z celkového obdobia 42 mesiacov od podania odvolania (január
2023) do podania ústavnej sťažnosti (júl 2026) sa spis u neho nachádzal 15 mesiacov (august 2023
– jún 2024, marec 2025 – jún 2025) a otec sťažovateľom počas odvolacieho konania uhrádzal
výživné v čiastkach zodpovedajúcich jeho rozhodnutiam alebo rozhodnutiu okresného súdu, uhradil
aj dlžné výživné a od júla 2025 platí výživné tak, že dlžné výživné už nevzniká. Preto neobstojí
tvrdenie sťažovateľov, že v dôsledku zrušených rozhodnutí sa nevedia domôcť dlžného výživného.
5. Sťažovatelia k tomu zopakovali, že rozsudky krajského súdu najvyšší súd zrušil pre nedostatočné
odôvodnenie. Krajský súd tak opakovane zanedbal svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie, a to viedlo odďaľovaniu právoplatného skončenia konania, čo v obdobnom prípade
viedlo k záveru o porušení práva na konanie bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 313/2026).
II.
6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto

2

stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím
na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka
a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
7. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného maloletým sťažovateľom tvorí štandardnú
agendu civilných súdov. Nemožno ho hodnotiť ako nadmerne skutkovo ani právne zložité.
Sťažovatelia svojím správaním k predĺženiu konania neprispeli. K tomu, že spor nie je stále
rozhodnutý, došlo v dôsledku nesústredeného postupu krajského súdu, ktoré rozhodnutia boli
zrušené. Krajský súd o odvolaniach síce rozhodol v prijateľnej dobe, no pre zrušenie oboch
rozhodnutí sa mu vec dvakrát vrátila. Neobstojí argument krajského súdu o dobe, počas ktorej bol
spis v jeho dispozícii, keďže celková dĺžka namietaného odvolacieho konania v rodinnoprávnej veci
v trvaní tri a pol roka nie je ústavne akceptovateľná. Krajský súd po druhom čiastočne zrušujúcom
rozhodnutí z mája 2026 bude už tretíkrát rozhodovať o odvolaní proti rozsudku okresného súdu.
Doterajší nesústredený procesný postup krajského súdu, ktorému sa bolo možné vyhnúť
sústredením konaním (napr. nariadením pojednávania v konaní o odvolaní), zapríčinil, že konanie
nebolo ukončené ani po viac než deviatich rokoch od jeho začatia. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2
ústavy vyslovené, že postupom krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote. Keďže krajský súd bude musieť znova rozhodnúť o odvolaní, bolo mu prikázané,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
8. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva
(IV. ÚS 210/04). Tak je to aj v tomto prípade. S prihliadnutím na celkovú dĺžku a fázu konania,
správanie sťažovateľov, význam rozhodnutia pre sťažovateľov, ktorým aj napriek postupu
krajského súdu je hradené výživné, im bolo podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznané finančné
zadosťučinenie každému po 500 eur.
9. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľov odôvodňuje, aby im krajský súd podľa
§ 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré im vznikli právnym
zastúpením a ktorých výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
(2 x 15,86 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokátka sťažovateľov je platiteľkou
dane z pridanej hodnoty, predstavuje 1 014,41 eur. Podanie ústavnej sťažnosti zo strany
sťažovateľov bolo spojené so zhodnou argumentáciou. Sťažovateľom poskytnuté právne služby
nevyžadovali osobitný prístup. Preto nebol dôvod zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa
§ 13 ods. 2 vyhlášky, keďže niet rozdielu v tom, či bola právna služba poskytnutá jednému alebo
dvom sťažovateľom. To platí osobitne v konaní o ústavnej sťažnosti, v ktorom možno náhradu trov
konania priznať len v odôvodnených prípadoch. Rovnako nebol dôvod priznať odmenu a náhrady

3

za vyjadrenie sťažovateľov k vyjadreniu krajského súdu, keďže toto vyjadrenie je zopakovaním
argumentácie sťažovateľov z ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2026

Robert Šorl
predseda senátu

4