Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2026 z 10. 9. 2026 Citácia: nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 431/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2 Ústavný súd Slovenskej republiky | III. ÚS 431/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2 | 2026-09-10 | Nález Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d166e34f-64b8-4314-b735-5f3e863fc0da Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 431/2026-24 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , , zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaniach sp. zn. 19CoP/39/2023, 19CoP/42/2023, 19CoP/49/2026, 19CoP/50/2026, 19CoP/25/2025 a sp. zn. 19CoP/26/2025 takto rozhodol: 1. Postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach sp. zn. 19CoP/39/2023, 19CoP/42/2023, 19CoP/25/2025 a sp. zn. 19CoP/26/2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Krajskému súdu v Prešove p r i k a z u j e v konaniach sp. zn. 19CoP/49/2026 a sp. zn. 19CoP/50/2026 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 500 eur, ktoré j e Krajský súd v Prešove p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur a tieto zaplatiť ich advokátke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom krajského súdu v konaní o ich odvolaní v rodinnoprávnom spore s tým, že krajskému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov a im bude priznané finančné zadosťučinenie 4 000 eur. 2. Ústavný súd nálezmi z júla 2020 (II. ÚS 178/2020) a septembra 2022 (IV. ÚS 345/2022) vyslovil porušenie ústavných práv sťažovateľov prieťahmi v postupe okresného súdu v konaní o návrhu ich matky z mája 2017 na zvýšenie výživného otca. Nálezmi im priznal finančné zadosťučinenie každému spolu po 1 700 eur. Okresný súd rozsudkom z januára 2023, ktorý opravil uznesením z júla 2023, návrhu v časti vyhovel. Krajský súd na odvolanie sťažovateľov rozsudkom z mája 2024 (19CoP/39/2023, 19CoP/42/2023) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že pri oboch sťažovateľoch mesačné výživné zvýšil z dovtedajších 60 a 80 eur na 170 eur od mája 2017 do augusta 2020 a na 250 eur od septembra 2020. Najvyšší súd na dovolanie otca uznesením z februára 2025 rozsudok krajského súdu zrušil pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Krajský súd o odvolaní sťažovateľov rozhodol znova rozsudkom z júna 2025 (19CoP/25/2025, 19CoP/26/2025). I proti tomuto druhému rozsudku krajského súdu podal otec dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením z mája 2026 v časti o zvýšení výživného odmietol, no pre nedostatočné odôvodnenia zrušil výrok rozsudku krajského súdu o zročnom výživnom. 3. Sťažovatelia zdôrazňujú, že krajský súd o ich odvolaní rozhoduje už tri a pol roka a napriek tomu, že už dvakrát bolo vyslovené porušenie ich ústavných práv postupom okresného súdu, nemalo to žiaden vplyv na jeho postup. Krajský súd podľa sťažovateľov postupoval nesústredene, čo viedlo k zrušeniu jeho rozhodnutí. Poukazujú na to, že konanie trvá viac ako deväť rokov. 4. Krajský súd zdôrazňuje, že z celkového obdobia 42 mesiacov od podania odvolania (január 2023) do podania ústavnej sťažnosti (júl 2026) sa spis u neho nachádzal 15 mesiacov (august 2023 – jún 2024, marec 2025 – jún 2025) a otec sťažovateľom počas odvolacieho konania uhrádzal výživné v čiastkach zodpovedajúcich jeho rozhodnutiam alebo rozhodnutiu okresného súdu, uhradil aj dlžné výživné a od júla 2025 platí výživné tak, že dlžné výživné už nevzniká. Preto neobstojí tvrdenie sťažovateľov, že v dôsledku zrušených rozhodnutí sa nevedia domôcť dlžného výživného. 5. Sťažovatelia k tomu zopakovali, že rozsudky krajského súdu najvyšší súd zrušil pre nedostatočné odôvodnenie. Krajský súd tak opakovane zanedbal svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, a to viedlo odďaľovaniu právoplatného skončenia konania, čo v obdobnom prípade viedlo k záveru o porušení práva na konanie bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 313/2026). II. 6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto 2 stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02). 7. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného maloletým sťažovateľom tvorí štandardnú agendu civilných súdov. Nemožno ho hodnotiť ako nadmerne skutkovo ani právne zložité. Sťažovatelia svojím správaním k predĺženiu konania neprispeli. K tomu, že spor nie je stále rozhodnutý, došlo v dôsledku nesústredeného postupu krajského súdu, ktoré rozhodnutia boli zrušené. Krajský súd o odvolaniach síce rozhodol v prijateľnej dobe, no pre zrušenie oboch rozhodnutí sa mu vec dvakrát vrátila. Neobstojí argument krajského súdu o dobe, počas ktorej bol spis v jeho dispozícii, keďže celková dĺžka namietaného odvolacieho konania v rodinnoprávnej veci v trvaní tri a pol roka nie je ústavne akceptovateľná. Krajský súd po druhom čiastočne zrušujúcom rozhodnutí z mája 2026 bude už tretíkrát rozhodovať o odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Doterajší nesústredený procesný postup krajského súdu, ktorému sa bolo možné vyhnúť sústredením konaním (napr. nariadením pojednávania v konaní o odvolaní), zapríčinil, že konanie nebolo ukončené ani po viac než deviatich rokoch od jeho začatia. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovené, že postupom krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Keďže krajský súd bude musieť znova rozhodnúť o odvolaní, bolo mu prikázané, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. 8. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Tak je to aj v tomto prípade. S prihliadnutím na celkovú dĺžku a fázu konania, správanie sťažovateľov, význam rozhodnutia pre sťažovateľov, ktorým aj napriek postupu krajského súdu je hradené výživné, im bolo podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznané finančné zadosťučinenie každému po 500 eur. 9. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľov odôvodňuje, aby im krajský súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré im vznikli právnym zastúpením a ktorých výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokátka sťažovateľov je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, predstavuje 1 014,41 eur. Podanie ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľov bolo spojené so zhodnou argumentáciou. Sťažovateľom poskytnuté právne služby nevyžadovali osobitný prístup. Preto nebol dôvod zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, keďže niet rozdielu v tom, či bola právna služba poskytnutá jednému alebo dvom sťažovateľom. To platí osobitne v konaní o ústavnej sťažnosti, v ktorom možno náhradu trov konania priznať len v odôvodnených prípadoch. Rovnako nebol dôvod priznať odmenu a náhrady 3 za vyjadrenie sťažovateľov k vyjadreniu krajského súdu, keďže toto vyjadrenie je zopakovaním argumentácie sťažovateľov z ústavnej sťažnosti. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu 4