{"guid": "ussr:f85c723c-5a93-4dde-ac0e-0727c200325c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.3.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 3/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/2026 z 14. 4. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. apríla 2026, sp. zn. III. ÚS 3/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.3.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f85c723c-5a93-4dde-ac0e-0727c200325c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.3.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.3.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.3.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 3/2026-73\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Lacontha Foundation, Bahnhofstrasse 15,\nSchaan, Lichtenštajnsko, zastúpenej JUDr. Milanom Fulcom, advokátom, Živnostenská 2,\nBratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4ECdo/1/2024\nz 21. augusta 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4ECdo/1/2024 z 21. augusta 2025\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4ECdo/1/2024 z 21. augusta 2025\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n949,17 eur a tieto zaplatiť jej advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. decembra 2025 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením o odmietnutí jej dovolania v konaní podľa nariadenia Rady\n(ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných\nveciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“).\nII.\n2. Sťažovateľka podala v decembri 2016 na okresnom súde podľa čl. 38 a nasl. nariadenia Brusel I\nnávrh na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia Vrchného súdu v Londýne (ďalej len „vrchný\n\nsúd“) zo 17. apríla 2014. Toto rozhodnutie je označené ako Default Costs Certificate – osvedčenie\no trovách, proti ktorým strana v lehote nevzniesla námietky (ďalej len „rozhodnutie o nákladoch“)\na bolo ním žalovanému slovenskému občanovi uložené zaplatiť sťažovateľke 724 720,27 GBP ako\nnáhradu nákladov sťažovateľky, ktoré jej vznikli v konaní pred vrchným súdom.\n3. Rozhodnutie o nákladoch okrem strojovo uvedených údajov obsahuje rukou písané opravy. Jedna\nz nich je opatrená odtlačkom pečiatky vrchného súdu a ide o zrejmú opravu dátumu vydania tohto\nrozhodnutia zo 16. na 17. apríl 2014. V preklade bolo ponechané číslo 16 a doplnené poznámkou\n„nečitateľný text písaný rukou a odtlačok okrúhlej pečiatky s čiastočne nečitateľným textom“. Ďalší\nrukou písaný vstup opatrený odtlačkom pečiatky vrchného súdu je v texte, podľa ktorého „Túto\nsumu musíte zaplatiť navrhovateľovi do... dní od dátumu tohto nariadenia“, pričom pôvodný\nmechanický text obsahuje číslo 14, teda 14 dní, ktorý bol rukou opravený na 21 dní. Vo vrchnej\nčasti rozhodnutia o nákladoch sa nachádza odtlačkom pečiatky neopatrený rukou písaný vstup,\nktorý je čiastočne čitateľný (dátum „5. september 2016“) s ďalším nečitateľným textom.\n4. Sťažovateľka spolu s rozhodnutím o nákladoch priložila k návrhu aj britským súdom vyhotovené\nformulárové osvedčenie podľa prílohy V nariadenia Brusel I z 9. septembra 2016 (ďalej len\n„osvedčenie vykonateľnosti“). V bode 4.1 tohto osvedčenia je ako dátum súdneho rozhodnutia\nuvedený 17. apríl 2014, v bode 4.2 spisová značka DEC/000107/14, v bode 4.4 je ako dátum\ndoručenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie, ak sa žalovaný konania nezúčastnil, uvedený\n16. január 2014 a v bode 4.5 je ako text súdneho rozhodnutia, ako bolo pripojené k tomuto\nosvedčeniu uvedené „pozrite pripojený dokument“. V žiadnom z týchto bodov nie je rukou písaný\nvstup. Osvedčenie zo septembra 2016 obsahuje rukou písané vstupy len v pravom hornom rohu\n(CN28/16) a v spodnej časti dokumentu, ktoré sa týkajú toho, kto toto osvedčenie vydal, dátum\nvydania, pečiatka a nečitateľný podpis sudcu.\n5. Okresný súd po podaní návrhu vyzval sťažovateľku, aby podľa čl. 34 ods. 2 nariadenia Brusel I\npreukázala, že nie sú naplnené predpoklady neuznania rozhodnutia o nákladoch. Konkrétne, či\nrozhodnutie bolo vydané bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa\nzačalo konanie. Sťažovateľka na to reagovala tak, že výzva je v rozpore s nariadením Brusel I,\nkeďže súd musí vyhlásiť rozhodnutie za vykonateľné ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa\nčl. 53 nariadenia Brusel I a nemá skúmať, či sú dané dôvody neuznania rozhodnutia podľa\nčl. 34 a čl. 35 nariadenia Brusel I. Okresný súd uznesením z marca 2017 návrh sťažovateľky\nna vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia o nákladoch zamietol. Na odvolanie sťažovateľky krajský\nsúd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil.\n6. Okresný súd v júni 2021 uznesením uznal rozhodnutie o nákladoch. Odkázal na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu v inom konaní (2Cdo/149/2017), v ktorom potvrdil aplikovateľnosť nariadenia\nBrusel I na rozhodnutie o nákladoch a nutnosť postupu podľa čl. 32 až 56 nariadenia Brusel\nI pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti. Proti tomu sa sťažovateľka odvolala.\nPodľa sťažovateľky okresný súd nemal rozhodovať samostatným uznesením o návrhu\nna odmietnutie uznania cudzieho rozhodnutia. Návrh na vydanie rozhodnutia o uznaní cudzieho\nrozhodnutia podľa čl. 33 ods. 2 nariadenia Brusel I nemá slúžiť ako obrana povinného z cudzieho\nrozhodnutia po tom, keď bolo začaté konanie o vyhlásenie jeho vykonateľnosti. Na konanie\no vyhlásení vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia je striktne stanovený priestor v čl. 43 až 46\nnariadenia Brusel I.\n\n2\n\n7. Krajský súd uznesením z novembra 2023 zmenil uznesenie okresného súdu a rozhodnutie\no nákladoch neuznal. Uviedol, že osvedčenie vykonateľnosti podľa nariadenia v bode 4.5\nkonštatuje: „Keďže ste nevzniesli žiadne námietky v súvislosti s vyčíslením výdavkov navrhovateľa,\nnáklady pohľadávky boli uznané a teraz je splatná suma 724 720,27 GBP.“ Rovnako poukázal\nna to, že „rozhodnutie obsahuje v bode 4.5. označenie dátumu, od ktorého vzniká nárok na náhradu\núrokov z omeškania ako aj vyčíslenie fixných nákladov“. Po prieskume osvedčenia vykonateľnosti\ndospel k záveru, že trpí formálnymi nedostatkami vyvolávajúcimi pochybnosti o pravosti\nrozhodnutia o nákladoch. Zdôraznil, že v bode 4.4 sa má nachádzať dátum doručenia písomnosti,\nktorou sa začalo konanie, ak sa žalovaný konania nezúčastnil. Osvedčenie vykonateľnosti ale\nobsahuje nečitateľný text písaný rukou, kde bol pôvodne uvedený dátum prepísaný na dátum\n17. apríl 2014. Pochybným sa pre krajský súd javila aj lehota v bode 4.5 osvedčenia stanovená\nna splnenie povinnosti v lehote 14 dní, avšak s preškrtnutým číslom a prepísaným na 21 dní.\n8. Krajský súd odmietol aj doručovanie písomností fikciou doručenia žalovanému. Konštatoval, že\nžalovanému neboli doručené písomnosti cudzieho orgánu a že súdu sa vrátila neprevzatá zásielka.\nTým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nemohol podať námietky, čo\nviedlo k rozhodnutiu o nákladoch. Žalovaný tak nemohol účinne obhajovať svoje práva, čo je ďalší\ndôvod vylučujúci uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia pre rozpor s verejným\nporiadkom. Sťažovateľka navyše podľa krajského súdu nepreukázala, že žalovaný bol predvolaný\nna pojednávanie alebo že by mu bol doručený návrh na začatie konania a mal sa možnosť k nemu\nvyjadriť.\n9. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“). Za nesprávny procesný postup považovala to, že uznesenie\nkrajského súdu nebolo riadne odôvodnené a že krajský súd nevyzval strany vyjadriť sa k zámeru\nposúdiť vec tak, že z dôvodu pochybnosti o pravosti osvedčenia vykonateľnosti a rozhodnutia\no nákladoch je vylúčené uznanie a vykonateľnosť rozhodnutia. Krajský súd takisto nenariadil\npojednávanie, ak mal pochybnosti o pravosti osvedčenia, a nezaoberal sa argumentáciou v odvolaní\nproti uzneseniu okresného súdu.\n10. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol\ns tým, že krajský súd uznesenie náležite odôvodnil. K pochybnostiam o pravosti údajov osvedčenia\nvykonateľnosti najvyšší súd odkázal na nariadenie Brusel I a jeho prílohu V, na odôvodnenie\nkrajského súdu a jeho závery o formálnych nedostatkoch osvedčenia, ako aj na iné konanie,\nv ktorom vystupovala sťažovateľka a v ktorom najvyšší súd konštatoval formálne nedostatky a jeho\nzávery „potvrdil“ aj ústavný súd (IV. ÚS 582/2018). Následne sa stotožnil s názorom krajského\nsúdu a uzavrel, že z vyhotovenia rozhodnutia a ani osvedčenia nemožno zistiť, kto a z akého\ndôvodu dopisoval a prepisoval údaje o dátume rozhodnutia a lehote na úhradu pohľadávky.\nTo podľa najvyššieho súdu vyvoláva pochybnosti o pravosti rozhodnutia a údajov v ňom\nuvedených, pričom tieto údaje bránia jeho vykonateľnosti.\n11. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, najvyšší\nsúd ako správny označil záver krajského súdu, že žalovanému neboli doručené písomnosti, keďže\nsúdu sa zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Rozhodnutie vrchného súdu bolo vydané\nbez účasti žalovaného, keďže mu nebol doručený návrh na začatie konania a ani predvolanie\nna pojednávanie. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo podľa najvyššieho súdu\nvylučuje uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia pre rozpor s verejným poriadkom.\n3\n\nNajvyšší súd poukázal na to, že sťažovateľka nepreukázala predvolanie žalovaného na pojednávanie\nalebo doručenie návrhu na začatie konania. Nepreukázala ani to, že mu nebola odňatá možnosť\nkonať pred súdom alebo že by mu bolo rozhodnutie doručené.\n12. K neuplatneniu postupu podľa § 382 CSP a nenariadeniu pojednávania podľa § 385 CSP\nnajvyšší súd zopakoval názor, že krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným\nsúdom. Krajský súd podľa najvyššieho súdu nevychádzal z iných skutkových okolností ako okresný\nsúd, a preto k zmene skutkového stavu nedošlo. Preto ak krajský súd nenariadil pojednávanie,\npostupoval v súlade s § 385 CSP. K nevykonaniu dokazovania najvyšší súd poukázal na to, že\nnedošlo k spochybneniu správnosti skutkového stavu zisteného okresným súdom. Sťažovateľka\nmala podľa najvyššieho súdu priestor vyjadriť sa a bola oboznámená s námietkami žalovaného\na závermi krajského súdu v uznesení z júna 2021. Najvyšší súd napokon dodal, že sťažovateľka\nmala predložiť rozhodnutie, ktoré by preukazovalo jeho pravosť spolu s osvedčením obsahujúcim\nštandardnú formuláciu podľa prílohy V nariadenia Brusel I. Takéto rozhodnutie sťažovateľka\nnepredložila, keďže z neho nie je možné zistiť, kto a z akého dôvodu dopisoval konkrétne údaje.\nIII.\n13. Sťažovateľka namieta stotožnenie sa najvyššieho súdu s krajským súdom o tom, že sú dané\ndôvodné podozrenia o pravosti a údajoch cudzieho rozhodnutia. Tento záver podľa sťažovateľky\nnemá oporu v odôvodnení uznesenia krajského súdu. Najvyšší súd podľa sťažovateľky dospel\nk odlišným skutkovým zisteniam ako krajský súd, keď uviedol, že nie osvedčenie vykonateľnosti,\nale rozhodnutie o nákladoch nespĺňalo požiadavky podľa čl. 53 nariadenia Brusel I. Nie je zrejmé,\nako najvyšší súd dospel k tomuto záveru a k záveru o pochybnostiach o pravosti rozhodnutia\no nákladoch. Rozhodnutie o nákladoch bolo pritom vydané cudzím justičným orgánom, každý\nmanuálny vstup bol opatrený odtlačkom jeho pečiatky a k rozhodnutiu bolo vydané aj osvedčenie\nvykonateľnosti.\n14. Podľa sťažovateľky sa najvyšší súd nevyrovnal s námietkou, že rozhodujúci záver krajského\nsúdu o formálnych nedostatkoch osvedčenia vykonateľnosti je neudržateľný. Táto námietka podľa\nsťažovateľky napĺňa podmienku extrémneho rozporu medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými\nzisteniami, keďže osvedčenie vykonateľnosti neobsahuje žiadne ručné vstupy popísané krajským\nsúdom. Navyše, tieto neboli namietané ani žalovaným, ktorý namietal len rozhodnutie o nákladoch.\n15. Sťažovateľka ďalej namieta, že najvyšší súd sa len stručne vysporiadal s jej námietkou o závere\nkrajského súdu, podľa ktorého žalovanému nebola doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že tieto písomnosti boli žalovanému doručené v januári 2014 fikciou\ndoručenia. K tomu aj došlo a žalovanému bolo doručené aj rozhodnutie o nákladoch. Krajský súd\npritom konštatoval, že žalovanému neboli doručené písomnosti a doručujúcemu súdu sa zásielka\nvrátila ako neprevzatá. Krajský súd však neobjasnil, prečo nebolo možné uplatniť fikciu doručenia,\na najvyšší súd sa s týmto stotožnil bez dostatočného zdôvodnenia.\n16. K námietke o nevykonaní dokazovania pred krajským súdom sťažovateľka uvádza, že krajský\nsúd dospel k odlišným zisteniam ako okresný súd, keď na rozdiel od neho konštatoval formálne\nnedostatky osvedčenia vykonateľnosti. Krajský súd takisto na rozdiel od okresného súdu vychádzal\nz toho, že písomnosti cudzieho orgánu neboli žalovanému doručené. Najvyšší súd sa tým zaoberal\nlen povrchne, keďže nedostatky osvedčenia vykonateľnosti žalovaný nenamietal a nekonštatovali\nich ani nižšie súdy. Žalovaný namietal len nedostatky rozhodnutia o nákladoch a až krajský súd\n4\n\nv druhom rozhodnutí vyslovil nedostatky osvedčenia vykonateľnosti. Preto šlo o prekvapivé\nrozhodnutie. Ak mal krajský súd pochybnosti o osvedčení, mal vykonať dôkazy, sťažovateľku na to\nupozorniť alebo mohol dopytovať britský justičný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o nákladoch.\n17. Podľa sťažovateľky sa najvyšší súd napokon nevysporiadal s nesprávnym procesným postupom\nokresného súdu, ktorý o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia o nákladoch rozhodol\nv rozpore s čl. 38 nariadenia Brusel I, keď ho nevyhlásil za vykonateľné, ale rozhodol o jeho uznaní\nvoči žalovanému. Rozhodol tak v rozpore s jej návrhom. Najvyšší súd však nevysvetlil, prečo je jej\nnázor nesprávny.\n18. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na odôvodnení uznesenia a že mu\nneprislúcha už vykonané posúdenie prípustnosti a dôvodnosti dovolania založiť na novej\nargumentácii, ktorá by bola odpoveďou na námietky sťažovateľky.\n19. Žalovaný, v konaní o ústavnej sťažnosti zúčastnená osoba, poukazuje na závery najvyššieho\nsúdu a zdôrazňuje, že sťažovateľka nepredložila cudzie rozhodnutie s osvedčením, ktoré by\nnevyvolávali pochybnosti o pravosti. Totožné nedostatky boli popísané aj v uznesení najvyššieho\nsúdu (2Cdo/149/2017), proti ktorému podaná ústavná sťažnosť bola odmietnutá (IV. ÚS 582/2018).\nPodľa žalovaného sú nesprávne a objektívne nemožné tvrdenia sťažovateľky o tom, že oznámenie\no začatí konania mu bolo doručené 16. januára 2014 fikciou doručenia. Podľa žalovaného sú\nnedôvodné námietky sťažovateľky vo vzťahu k nenariadeniu pojednávania krajským súdom.\n20. Sťažovateľka k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v ňom nie je reakcia na podstatu jej\nargumentácie z ústavnej sťažnosti. Zdôrazňuje, že okresný súd neuvádzal žiadny nedostatok\nosvedčenia vykonateľnosti a dospel k záveru možnosti fikcie doručenia. Sťažovateľka zdôrazňuje,\nže ak mal krajský súd pochybnosti o pravosti osvedčenia alebo o doručovaní listín žalovanému, mal\nnariadiť pojednávanie a vykonať dôkazy alebo sa mal obrátiť na britské justičné orgány s cieľom\nodstrániť pochybnosti o pravosti osvedčenia.\nIV.\n21. Z hľadiska ústavného posúdenia uznesenia o odmietnutí dovolania treba rešpektovať právomoc\nnajvyššieho súdu ústavne konformne vymedzovať prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že\nv prvom rade je jeho vecou určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych\nopravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany\nzákladných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby táto interpretácia nebola\nsvojvoľná, ale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia (II. ÚS 65/2010). Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý\nargument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre\nrozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie všeobecného\nsúdu, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(III. ÚS 54/2019, III. ÚS 540/2024).\n22. Vo veci sťažovateľky je rozhodujúce, že manuálne vstupy, ktoré boli rozhodujúce pre výsledok\nkonania, sú v rozhodnutí o nákladoch, a nie v osvedčení vykonateľnosti. Z odôvodnenia uznesenia\nkrajského súdu z novembra 2023, ktorého nedostatky neboli vôbec zohľadnené namietaným\n\n5\n\nuznesením najvyššieho súdu, však vyplýva, že krajský súd zamenil body 4.4 a 4.5 osvedčenia\nvykonateľnosti s rozhodnutím o nákladoch. Body 4.4 ani 4.5 sa v rozhodnutí o nákladoch\nnenachádzajú, ale sú v osvedčení vykonateľnosti. V bode 4.4 osvedčenia vykonateľnosti je jasne\nuvedený 16. január 2014 ako dátum doručenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie, ak sa na ňom\nžalovaný nezúčastnil. Týmto dátumom doručenia nie je 16. apríl 2014 (následne manuálne\nupravený na 17. apríl 2014), ako to uvádza krajský súd, keďže ide o dátum rozhodnutia\no nákladoch.\n23. S ohľadom na rozhodnutie o nákladoch a osvedčenia vykonateľnosti neobstojí ani argumentácia\nkrajského súdu, ktorý na jednej strane v odôvodnení pochybuje o pravosti textu nad prečiarknutým\ntextom 16. apríl 2014, no zároveň uvádza, že ide o opravu zo 16. na 17. apríl 2014. Tento ručný\nzásah opatrený odtlačkom pečiatky je čitateľný a je z neho zrejmé, že ide o opravu dátumu. K tomu\ntreba uviesť, že aj keď sú niektoré ručné vstupy na rozhodnutí o nákladoch nečitateľné, nie je\nzrejmý ich vplyv na pravosť osvedčenia. Ručné vstupy opatrené odtlačkom pečiatky obsahujú len\nzmenu dátumu zo 16. na 17. apríl 2014 a zmenu zo 14 na 21 dní, z čoho je zrejmé predĺženie lehoty\nna zaplatenie priznanej čiastky žalovaným sťažovateľke.\n24. Rovnako tak je nesprávny popis skutkového stavu krajským súdom, ktorý uvádza, že v bode 4.5\nosvedčenia je uvedené „Keďže ste nevzniesli žiadne námietky v súvislosti s vyčíslením výdavkov\nnavrhovateľa, náklady...“. To v osvedčení vykonateľnosti nie je uvedené, keďže ide o údaj\nz rozhodnutia o nákladoch. V bode 4.5 osvedčenia vykonateľnosti sa nachádza odkaz na pripojený\ndokument, ktorým je rozhodnutie o nákladoch. Krajský súd uvedené body jasne zmieňuje\nv súvislosti s nutnosťou splnenia formálnych náležitostí, ktorých nesplnenie malo za následok\nspochybnenie pravosti cudzieho rozhodnutia. Z osvedčenia vykonateľnosti je však zrejmé, že\nna ňom nie sú žiadne ručné vstupy a sú v ňom uvedené údaje o dátume rozhodnutia (bod 4.1),\nktorým je 17. apríl 2014, a o dátume doručenia písomnosti, ktorou začalo konanie (bod 4.4), ktorým\nje 16. január 2014.\n25. Tieto zjavné nesprávnosti uznesenia krajského súdu pri opise sťažovateľkou predložených listín,\nktoré sťažovateľka namietala v dovolaní a ktoré boli rozhodujúce pre uznanie a vykonateľnosť\nrozhodnutia, najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia vôbec nezohľadnil. Namiesto toho len\nnesústredene zrekapituloval odôvodnenie krajského súdu, predchádzajúce rozhodnutia najvyššieho\nsúdu (2Cdo/149/2017) a nález ústavného súdu (IV. ÚS 582/2018) bez toho, aby sa adresne\nvysporiadal so zrejmou dovolacou námietkou. Najvyšší súd navyše bez akejkoľvek vlastnej\nargumentácie opakuje odôvodnenie krajského súdu aj vo vzťahu k argumentácii o povinnosti\nsťažovateľky preukázať, že žalovaný nebol riadne predvolaný na pojednávanie a že mu nebol\ndoručený návrh na začatie konania. Z jeho odôvodnenia zreteľne neplynie, na základe akého\nprávneho predpisu mala sťažovateľka preukázať, že žalovaný nebol riadne predvolaný\nna pojednávanie alebo že mu nebol doručený návrh na začatie konania.\n26. Táto nesprávna argumentačná línia je zrejmá už z výzvy okresného súdu, ktorý od sťažovateľky\nna začiatku konania požadoval preukázanie toho, že nie sú naplnené predpoklady neuznania\nrozhodnutia podľa čl. 34 nariadenia Brusel I. Nie je zrejmé, z akého ustanovenia nariadenia Brusel I\nči iného právne záväzného aktu práva EÚ vychádzali všeobecné súdy, keď od sťažovateľky\nvyžadovali preukázanie týchto skutočností. Sťažovateľka v tomto ohľade dôvodne poukazovala\nna čl. 41 nariadenia Brusel I, podľa ktorého sa rozsudok stane vykonateľný ihneď po splnení\nformálnych náležitostí podľa čl. 53 nariadenia bez toho, aby bolo potrebné skúmať dôvody\n6\n\nneuznania rozhodnutia pre zjavný rozpor s verejným poriadkom alebo ak bolo rozhodnutie vydané\nbez účasti žalovaného. Týmito otázkami sa zaoberal krajský a aj najvyšší súd, no žiaden z nich\nnereagoval na argumentáciu sťažovateľky, ktorá odkazovala na čl. 41 nariadenia Brusel I.\n27. To zároveň naráža aj na súdmi nedostatočne riešenú otázku, či bolo nutné samostatne najprv\nuznať rozhodnutie a až následne rozhodovať o jeho vykonateľnosti. Sťažovateľka navrhovala\nvykonateľnosť rozhodnutia a z odôvodnenia rozhodnutí súdov nie je zrejmé, na základe akého\nustanovenia nariadenia Brusel I súdy považovali za nutné cudzie rozhodnutie najprv samostatne\nuznať a až následne ho vyhlásiť za vykonateľné. S uvedenými argumentmi, ktoré boli rozhodné\npre právne posúdenie veci, sa krajský súd vôbec nezaoberal a nenapravil to ani najvyšší súd\nv ústavnou sťažnosťou namietanom uznesení. Rovnako nie je zrejmé, prečo sa krajský súd, pokiaľ\nmal pochybnosti o pravosti osvedčenia alebo správnosti doručovania žalovanému, priamo neobrátil\nna britské justičné orgány, aby odstránil pochybnosti o pravosti rozhodnutia o nákladoch\na osvedčenia vykonateľnosti.\n28. Odôvodnenie a aj následné závery uznesenia najvyššieho súdu sú len opakovaním odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu, v ktorom sa nachádzajú zrejmé nedostatky v reprodukcii rozhodnutia\no nákladoch a osvedčenia vykonateľnosti. Skutočnosť, že uznesenie najvyššieho súdu tieto\nnesprávnosti opakuje namiesto toho, aby ich pomenovalo a vyvodilo z toho zákonom\npredpokladané dôsledky, je dôvodom, pre ktorý ním došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľky\nna súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Preto bolo ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2\nústavy vyhovené s tým, že uznesenie najvyššieho súdu sa zrušuje a vec sa mu vracia ďalšie konanie.\n29. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli\nzastúpením advokátom. Ich výška 949,17 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za dva úkony právnej služby\nv roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti – 2 x 371 eur) s náhradou podľa\n§ 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 14,84 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát\nsťažovateľky je platiteľom tejto dane. Nebol dôvod sťažovateľke priznať náhradu trov aj za jej\nďalšie vyjadrenie, keďže z neho nevyplynuli skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o jej ústavnej\nsťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2026\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutkový stav veci", "medzinárodné právo-procesné", "vykonateľnosť", "medzinárodné právo-súkromné", "skutkové tvrdenie", "výkon rozhodnutia", "rozhodnutie-odôvodnenie", "medzinárodné právo-procesné", "skutkové tvrdenie", "skutkový stav veci", "výkon rozhodnutia", "vykonateľnosť", "medzinárodné právo-súkromné", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4ECdo/1/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b8c9404-3afb-42bb-8ae5-d0b8a1f5a9d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.540.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 540/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 540/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.540.2024.1"}, {"guid": "ussr:5d05da6b-3eed-4ca5-9595-5361dbd73f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1"}, {"guid": "ussr:b5c74dcf-42f1-4015-a379-62ad845e13f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.582.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 582/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 582/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.582.2018.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}], "citovane_v": []}