{"guid": "ussr:9758b194-9a24-4929-8472-dc4b7f77d46f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.232.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 232/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 232/2026 z 14. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. apríla 2026, sp. zn. III. ÚS 232/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.232.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9758b194-9a24-4929-8472-dc4b7f77d46f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.232.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.232.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.232.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 232/2026-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky 1.\n, a maloletých sťažovateliek 2.\na 3.\n, zastúpených zákonnou zástupkyňou Ing. Petrou Zajacovou, spoločne právne zastúpených\nKanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava-mestská časť Nové\nMesto, proti uzneseniu Okresného súdu Malacky sp. zn. 21Em/5/2024 z 2. februára 2026 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. marca 2026 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru označeným\nuznesením okresného súdu o uložení pokuty. Maloleté sťažovateľky sa domáhajú tiež vyslovenia\nporušenia čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd napadnuté\nuznesenie zrušil, priznal im finančné zadosťučinenie po 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovateľka 1 je účastníčka konania\n(v procesnom postavení povinnej) vedeného mestským súdom pod sp. zn. 21Em/5/2024 vo veci\nstyku otca s maloletými sťažovateľkami, ktoré začalo na návrh otca. Predmetom konania je výkon\nneodkladného opatrenia – uznesenia okresného súdu sp. zn. 8P/35/2022 z 12. júna 2024 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/196/2024 z 21. novembra 2024, ktorým bolo\nrozhodnutie okresného súdu z 12. júna 2024 potvrdené. Týmto neodkladným opatrením okresný\nsúd na návrh otca dočasne (do právoplatného skončenia konania sp. zn. 8P/35/2022, pozn.) upravil\nstyk otca s maloletými sťažovateľkami tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou\n\nkaždý týždeň v utorok v čase od 14.00 h do 15.00 h a s maloletou\nkaždý týždeň vo štvrtok\nv čase od 14.00 h do 15.00 h s miestom výkonu styku v priestoroch Autistického centra Andreas\nn. o. (ďalej len „centrum Andreas“) a zároveň uložil matke povinnosť v určený čas zabezpečiť\nprítomnosť maloletých detí v označených priestoroch, a umožniť tak styk otca s deťmi.\n3. Okresný súd uznesením zo 16. júla 2025, právoplatným 26. augusta 2025, nariadil výkon\noznačeného exekučného titulu. Pred samotným nariadením výkonu rozhodnutia súd prípismi\nz 13. augusta 2024 vyzval matku na plnenie predmetného rozhodnutia a požiadal Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len „úrad Malacky“) ako kolízneho opatrovníka\nmaloletých detí o oznámenie, či sa matka ako povinná podrobuje vykonateľnému exekučnému\ntitulu, pričom zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že nariadené neodkladné opatrenie sa neplní.\nĎalšou výzvou zo 16. júla 2025 okresný súd opakovane vyzval sťažovateľku, aby plnila uznesenie\nokresného súdu z 12. júna 2024, a zároveň vyzval otca, aby oznámil, či sťažovateľka ako povinná\npredmetné uznesenie plní, resp. či trvá na jeho výkone. Tiež požiadal kolízneho opatrovníka\no poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní, či sa matka podrobuje vykonateľnému uzneseniu a či\nexistujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa matka nemôže podrobovať rozhodnutiu.\n4. Otec maloletých sťažovateliek podaním z 24. júla 2025 oznámil, že trvá na výkone predmetného\nuznesenia, pretože zo strany sťažovateľky dochádza aj naďalej k mareniu súdneho rozhodnutia\na jeho styk s maloletými sťažovateľkami je eliminovaný. Sťažovateľka sa návrhom doručeným\nokresnému súdu 14. augusta 2025 domáhala odkladu výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 389\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou,\nže realizáciou výkonu rozhodnutia je ohrozené zdravie maloletých detí a ich priaznivý vývoj.\nPredložila lekárske a odborné správy, podľa ktorých je potrebné rešpektovať vôľu maloletých deti\na nevytvárať na nich nátlak. Poukázala na zhoršenie zdravotného stavu u detí po realizovaní styku\ns otcom v centre Andreas.\n5. Zo správy úradu Malacky vyplynulo, že styk otca s maloletými sa nerealizuje a matka sa naďalej\nnepodrobuje súdnemu rozhodnutiu. Okresný súd uznesením sp. zn. 21 Em/5/2024 z 30. októbra\n2025 zamietol návrh sťažovateľky na odklad výkonu rozhodnutia.\n6. Podaním zo 17. novembra 2025 otec maloletých požiadal o bezodkladné konanie, pretože matka\nnerešpektuje exekučný titul. Uviedol, že matka je dlhodobo úplne nespolupracujúca, neprejavuje\nžiadny záujem umožniť deťom nadviazať s ním kontakt a svojím konaním deti systematicky izoluje\na manipuluje. Za týchto okolností mu je styk s maloletými deťmi odopieraný skoro štyri roky.\n7. Sťažovateľka v zastúpení právnym zástupcom požiadala 27. novembra 2025, aby súd konanie\no výkon rozhodnutia s poukazom na § 390 ods. 1 písm. c) CMP zastavil, keď poukázala\nna dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletých detí, ktorý sa podľa nej preukázateľne zhoršuje\nv čase podrobovania sa výkonu súdneho rozhodnutia. Zároveň namietala, že centrum Andreas\nodmieta realizovať asistovaný styk a nie je na to odborne spôsobilé, preto je neodkladné opatrenie\nfakticky nerealizovateľné.\n8. Okresný súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením z 2. februára 2026 uložil sťažovateľke\npokutu 500 eur (I. výrok) a zamietol návrh sťažovateľky na zastavenie konania o výkon rozhodnutia\n(III. výrok).\n\n2\n\n9. Okresný súd konštatoval, že sťažovateľka ako povinná aj napriek nariadenému výkonu\nrozhodnutia systematicky neumožňuje otcovi maloletých realizovať styk s dcérami v rozsahu\nstanovenom vykonávaným súdnym rozhodnutím, čim marí jeho výkon. K zmene jej postoja\nneprispelo ani výchovné opatrenie nariadené rozhodnutím okresného súdu v konaní sp. zn.\n8P/169/2022 o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, ktoré malo slúžiť na nápravu\nvzťahov v rodine. Správanie sťažovateľky pri príchode s deťmi na miesto realizácie stretnutia detí\ns otcom možno charakterizovať ako čisto formalistické – aj keď ich priviezla pred miesto stretnutia,\navšak po príchode už nevyvinula žiadnu aktivitu na motivovanie dcér k stretnutiu s otcom, naopak,\nto vyžadovala od pracovníka centra. Takéto konanie (pasivita) matky viedlo k jej následným\nnámietkam, že ide o asistovaný styk. Zo znenia exekučného titulu však nevyplýva, že súd vo veci\nnariadil realizovanie asistovaného styku. Konanie matky sa tak javí ako účelové, so snahou aj\nnaďalej brániť otcovi v styku s maloletými deťmi. Pritom je v záujme detí, aby mali kontakt\ns oboma rodičmi. Zároveň nebolo možné objektivizovať tvrdenia o tom, že otec je pre deti\nohrozujúci.\n10. Na základe takto zisteného stavu okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľke\npokutu 500 eur (I. výrok) a zamietol návrh sťažovateľky na zastavenie výkonu rozhodnutia\n(III. výrok), keďže dosiaľ neprišlo k vyhláseniu výkonu rozhodnutia za neprípustný a súd na to\nzo zisteného skutkového stavu ani nevidel dôvod.\nII.\nArgumentácia sťažovateliek\n11. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka v 1 rade ústavnú sťažnosť,\nv ktorej namieta jeho arbitrárnosť a nerešpektovanie princípu najlepšieho záujmu detí. Sťažovateľka\npodala ústavnú sťažnosť aj v mene maloletých sťažovateliek a na ich právne zastupovanie\nsplnomocnila v záhlaví uvedeného advokáta.\n12. Sťažovateľka zotrváva na názore, že vykonávané uznesenie okresného súdu upravuje asistovaný\nstyk otca s maloletými deťmi, na ktorý centrum Andreas nemá akreditáciu. Za arbitrárny\na svojvoľný považuje aj postup okresného súdu, ktorý v napadnutom uznesení označil styk\nza neasistovaný, čo je podľa nej v zjavnom rozpore s odôvodnením uznesenia krajského súdu\nz 21. novembra 2024, ktorým bolo uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení z 12. júna\n2024 potvrdené. Okresný súd tým vyložil výrok exekučného titulu v rozpore s jeho odôvodnením,\nčím dospel k neudržateľnému záveru. Preto od nej nemožno požadovať, aby sa podrobovala\nrozhodnutiu spôsobom, ktorý je v rozpore s obsahom exekučného titulu, a teda aby sa podrobila\nrealizácii styku v neasistovanej forme. Po vydaní napadnutého uznesenia sa s maloletými\nsťažovateľkami opäť zúčastnila styku v centre Andreas 24. februára 2026. Maloletým\nsťažovateľkám sa následne zhoršil ich zdravotný stav, situáciu musela sťažovateľka konzultovať\ns klinickým psychológom a psychiatričkou maloletých. Sťažovateľka poukazuje na správy\nPhDr. Pinkovej, Mgr. Krištínovej a MUDr. Hrachovej (pediatričky), ktoré odporúčajú pre maloleté\nsťažovateľky láskavé a stabilné prostredie bez donucovania k stretnutiam s otcom.\n\n3\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva sťažovateliek na spravodlivý proces\n(čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a ich práva na ochranu súkromného a rodinného života\n(čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením, ktorým okresný súd uložil\nsťažovateľke 1 pokutu 500 eur a zamietol jej návrh na zastavenie konania o výkon rozhodnutia\ntýkajúceho sa dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi (sťažovateľky v 2. a 3. rade).\nMaloleté sťažovateľky tiež namietajú porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.\nIII.1. K namietanému porušeniu práva sťažovateľky 1 na spravodlivý proces:\n14. V úvode tejto časti rozhodnutia ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc je v konaní\no ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ústavy založená výlučne na prieskume z hľadiska\ndodržania ústavnoprávnych princípov. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\na zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 129/2015).\n15. S prihliadnutím na predmet ústavného prieskumu ústavný súd zdôrazňuje, že k namietanému\nporušeniu označených práv malo dôjsť vo vykonávacom konaní vo veci starostlivosti o maloletých,\nteda v konaní, ktorého účelom je zabezpečenie dobrovoľného či núteného výkonu rozhodnutia\no úprave styku s maloletým. Nemožno pritom opomenúť, že štát prostredníctvom napadnutého\nrozhodnutia zabezpečuje svoj pozitívny záväzok prijať opatrenia smerujúce k rešpektovaniu\nrodinného života, k čomu patrí aj zabezpečenie plnenia súdnych rozhodnutí (rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 18. 7. 2006 vo veci Fiala proti Českej republike, sťažnosť č. 26141/03,\nbod 94).\n16. Sťažovateľka argumentuje tým, že uznesením okresného súdu sp. zn. 8P/35/2022 z 12. júna\n2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/196/2024 z 21. novembra 2024\nbol nariadený asistovaný styk otca s maloletými sťažovateľkami v centre Andreas. Uvádza, že\nurčené centrum nedisponuje potrebnou akreditáciou na takýto styk a ani špecializovanými\npracovníkmi, ktorí by takýto styk mohli odborne zabezpečiť. Preto podala návrh podľa § 390 ods. 1\npísm. c) CMP na zastavenie výkonu rozhodnutia. Podľa jej názoru je exekučný titul\nv určenom centre objektívne nevykonateľný. Touto námietkou sťažovateľky sa zaoberal ústavný\nsúd v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky a maloletých sťažovateliek zo 16. januára 2026.\nO tejto ústavnej sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 154/2026 z 11. marca 2026, ktorým\nústavnú sťažnosť odmietol. Uvedenú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd vyhodnotil ako\núčelovú, pretože z výroku exekučného titulu vyplýva, že v danej veci nejde o nariadenie\nasistovaného styku, ale priestory centra Andreas sú iba miestom určeným na realizáciu styku\nmaloletých detí s otcom, keďže už niekoľko rokov mu stretávanie s nimi umožnené nebolo.\n17. Sťažovateľka v konaní pred mestským súdom a aj v ústavnej sťažnosti súčasne poukazuje\nna zhoršenie zdravotného stavu maloletých sťažovateliek po realizácii styku s otcom.\nNa objektivizáciu psychického stavu maloletých sťažovateliek, ako aj oboch rodičov mestský súd\n\n4\n\nnariadil uznesením sp. zn. 8P/35/2022 z 26. apríla 2023 znalecké dokazovanie znalcom z odboru\npsychológie. Sťažovateľka však odmietla podrobiť seba aj maloleté sťažovateľky nariadenému\nznaleckému vyšetreniu, v dôsledku čoho jej bola uznesením okresného súdu z 8. novembra 2023\nuložená poriadková pokuta 250 eur. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo preskúmané\nústavným súdom, ktorý ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol uznesením sp. zn.\nIV. ÚS 119/2024 z 28. februára 2024 ako zjavne neopodstatnenú.\n18. Za týchto okolností hodnotí ústavný súd argumentáciu sťažovateľky o tom, že centrum Andreas\nmalo realizovať asistovaný styk, ako aj o zhoršení zdravotného stavu maloletých sťažovateliek\npo styku s otcom ako subjektívne tvrdenia sťažovateľky, ktorých účelom je zabraňovať otcovi\nv styku s maloletými deťmi (sťažovateľkami). Pritom styk otca bol exekučným titulom určený\nv minimálnom rozsahu (po 1 hodine týždenne) s každou z maloletých dcér. Posledný styk otca\ns maloletými sa uskutočnil v centre Andreas ešte 23. januára 2025, teda otec sa s maloletými\nnestýkal vyše roka. Za týchto okolností okresný súd nezistil prítomnosť žiadnej skutočnosti, ktorá\nby v zmysle § 390 ods. 1 písm. c) CMP spôsobovala neprípustnosť výkonu rozhodnutia. Preto\nnávrh sťažovateľky na zastavenie výkonu rozhodnutia III. výrokom napadnutého uznesenia\nzamietol. Prijatý právny záver okresného súdu k návrhu sťažovateľky nemožno posúdiť ako taký,\nktorý by bol výsledkom právneho omylu.\n19. Vo vzťahu k uloženiu pokuty je podstatné, že v čase jej uloženia napadnutým uznesením nebola\nvymáhaná povinnosť sťažovateľky právne spochybnená, pretože sa zakladala na právoplatnom\na vykonateľnom rozhodnutí príslušného súdu. Rovnako nie je sporné, že okresný súd opakovane\nbezúspešne vyzval sťažovateľku ako povinnú na plnenie povinnosti, a to pred nariadením výkonu\nrozhodnutia (prípisom z 13. augusta 2024), ako aj výzvou podľa § 379 ods. 2 CMP. Okresný súd\nzároveň podľa § 380 CMP požiadal úrad Malacky o súčinnosť pri zisťovaní, či sa sťažovateľka\npodrobuje rozhodnutiu. Ak potom okresný súd aj v kontexte s prístupom sťažovateľky\nk nariadenému znaleckému vyšetreniu (bod 18) v rámci preventívnej fázy pristúpil k uloženiu\npokuty podľa § 382 ods. 1 CMP, nemožno mať k jeho postupu ústavnoprávne výhrady, keďže\nsťažovateľka preukázateľne odmietala na základe svojho jednostranného rozhodnutia dodržiavať\npovinnosť vyjadrenú v exekučnom titule upravujúcom dočasný styk otca s maloletými.\n20. Je potrebné uviesť, že právo dieťaťa a rodiča „byť spolu“ je jedným zo základných prvkov\nrodinného života, a to aj v prípade, že sa vzťah rodičov rozpadol. Štátne orgány (v tomto prípade\nvšeobecný súd) sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta medzi\ndieťaťom a jeho rodičom a nadviazaniu styku medzi nimi (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, č. 63627/00, bod 117 – bod 118).\nMedzi takéto opatrenia patria aj donucovanie prostriedky upravené v § 376 a nasl. CMP, ktoré sú\nvšeobecné súdy povinné použiť na účely zabezpečenia najlepšieho záujmu dieťaťa.\n21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nnevykazuje znaky arbitrárnosti, svojvôle alebo zjavnej neodôvodnenosti. Okresný súd podľa názoru\nústavného súdu v namietanej veci sťažovateľky na zistený skutkový stav aplikoval relevantnú\nzákonnú úpravu a jeho právne závery nemožno hodnotiť ako také, ktoré by popierali zmysel a účel\ntejto právnej úpravy.\n22. Za týchto okolností ústavný súd nevidí dôvod na to, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval\ndo rozhodovacej právomoci okresného súdu v danej veci. To platí aj vo vzťahu k právnemu záveru\n5\n\nokresného súdu, že výkon rozhodnutia nie je v danej situácii neprípustný, preto nie je dôvod\nna zastavenie výkonu rozhodnutia. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nv časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.2. K namietanému porušeniu práva sťažovateľky 1 na ochranu súkromného a rodinného\nživota:\n23. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv\nv spojení alebo v nadväznosti na namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý proces. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo\nk porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, je zjavné, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto označených práv.\n24. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka v 1. rade namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu, pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nIII.3. K ústavnej sťažnosti maloletých sťažovateliek:\n25. Ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bola sťažovateľke 1\n(matke maloletých sťažovateliek) uložená pokuta a zároveň súd zamietol jej návrh na zastavenie\nkonania.\n26. Vo vzťahu k uloženiu pokuty je zrejmé, že táto bola uložená výslovne sťažovateľke 1 a ako taká\nnemá súvis s právami maloletých sťažovateliek. Preto ani nie je možné uvažovať o možnom\nporušení práv maloletých sťažovateliek takýmto výrokom. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje\nústavný súd o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd. Výrok o pokute sa však netýka práv maloletých sťažovateliek, preto\nv tejto časti napadnutého rozhodnutia nie sú oprávnenými osobami na podanie ústavnej sťažnosti.\nZ toho dôvodu ústavný súd ich ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona\no ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\n27. Vo vzťahu k časti rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľky 1\nna zastavenie výkonu rozhodnutia, je sťažnosť maloletých sťažovateliek zjavne neopodstatnená\nz dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 22. Preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol\npodľa § 56 ods. 2 pís. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Z rovnakých\ndôvodov bola ústavná sťažnosť odmietnutá aj vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 3 Dohovoru\no právach dieťaťa, keď ústavný súd z obsahu napadnutého uznesenia nezistil, že by sa okresný súd\npri jeho vydaní neriadil záujmom maloletých sťažovateliek ako kľúčovým kritériom.\n28. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateliek bola ako celok odmietnutá, bolo\nuž bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími ich návrhmi (návrh na priznanie finančného\nzadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania) formulovanými v ich ústavnej sťažnosti.\n\n6\n\n29. V závere považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že rodič, ktorý neoprávnene bráni v styku\ndieťaťa s druhým rodičom, zasiahne nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva\nna starostlivosť o dieťa a jeho výchovu podľa čl. 41 ústavy), ale aj do práv samotného dieťaťa,\nnajmä práva byť vychovávané obidvomi rodičmi (čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva\nna nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach\ndieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20\nDohovoru o právach dieťaťa). Je predovšetkým v záujme maloletých detí, aby bola sťažovateľka\nnápomocná pri postupnom obnovení vzťahu maloletých s otcom, ktorý je spolu s matkou ich\nnajbližším príbuzným. Jej preukázateľne odmietavý prístup k styku otca s maloletými,\nnekoordinácia a námietky voči centru Andreas spôsobujú napätie a stres, čo má nepochybne\nnegatívny vplyv na maloleté deti. V konečnom dôsledku tento prístup sťažovateľky jej spôsobuje\nzbytočnú finančnú záťaž z dôvodu uloženia pokuty, ktorá jej môže byť uložená aj opakovane.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2026\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-uloženie", "rodičovské práva, rodina", "výkon rozhodnutia", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21Em/5/2024", "guid": "9c176270-6048-4786-a1c9-694737771d1a:1e6f811b-8303-4398-bf59-429693ca9777", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12f31839-8861-4eab-b582-0e8c81135bac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.154.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.154.2026.1"}, {"guid": "ussr:5d9fa34d-eaf6-41dd-9bae-b9859afecebc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.119.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.119.2024.1"}, {"guid": "ussr:bf8cb9c9-4917-436f-b9a6-f478b01565c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.129.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 129/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.129.2015.1"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "60b78c6a-b473-4334-b0b9-035154f722ac:f7410fda-f79b-4a10-94b6-2f4fe62ee2f2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6124213215.1", "spisova_znacka": "14CoP/196/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/196/2024 z 29. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6124213215.1"}, {"guid": "9c176270-6048-4786-a1c9-694737771d1a:1e6f811b-8303-4398-bf59-429693ca9777", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2026:5124209096.5", "spisova_znacka": "21Em/5/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 21Em/5/2024 z 24. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2026:5124209096.5"}], "citovane_v": []}