{"guid": "ussr:7fb905a5-e764-4b10-8e1f-7328aa422ccd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2026 z 10. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2026, sp. zn. III. ÚS 131/2026, ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2026-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7fb905a5-e764-4b10-8e1f-7328aa422ccd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 131/2026-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,a\n, obaja t. č. v\n, zastúpených JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom,\nFloriánska 19, Košice, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 4T 88/2008\nv období po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nproti\nSlovenskej republike z 18. novembra 2021 o sťažnostiach č. 37974/20 a č. 55887/20 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 4T 88/2008 v období po rozhodnutí\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nproti Slovenskej republike\nz 18. novembra 2021 o sťažnostiach č. 37974/20 a č. 55887/20 b o l o p o r u š e n é základné\nprávo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 2 500 eur, ktoré j e\nMestský súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n3. Mestský súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľov n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. januára 2026 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní sp. zn. 4T 88/2008 v období\npo rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci\nproti Slovenskej republike z 18. novembra 2021 o sťažnostiach č. 37974/20 a č. 55887/20. Žiadajú\nprikázať mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, zakázať mu pokračovať v porušovaní\nich základných práv a priznať im finančné zadosťučinenie každému po 5 000 eur a náhradu trov\nkonania.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 131/2026-16 z 26. februára 2026 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nv celom rozsahu na ďalšie konanie.\nII.\nSkutkové východiská a sťažnostná argumentácia\n3. Napadnuté konanie vedené pred mestským súdom, resp. Okresným súdom Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“), v ktorom sú sťažovatelia obžalovanými z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve\npodľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 a 2 písm. a), d) a i) Trestného zákona a trestného činu nedovoleného\nozbrojovania podľa § 185 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, začalo podaním\nobžaloby 29. júla 2008. Na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľov z 9. októbra 2017 ústavný súd\nuž nálezom sp. zn. II. ÚS 451/2018 zo 16. júna 2020 vyslovil porušenie ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a každému zo sťažovateľov\npriznal finančné zadosťučinenie 4 000 eur.\n4. Sťažovatelia nespokojní s uvedeným nálezom podali sťažnosť na ESĽP pre porušenie práva\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru. ESĽP rozhodnutím z 18. novembra 2021 o sťažnostiach\nč. 37974/20 a č. 55887/20 rozhodol o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu neprimeranej dĺžky\nnapadnutého trestného konania a priznal každému sťažovateľovi zadosťučinenie 9 000 eur.\n5. Po vyhovujúcom náleze ústavného súdu zo 16. júna 2020 okresný súd postúpil predmetnú trestnú\nvec uznesením zo 7. apríla 2021 Špecializovanému trestnému súdu (ďalej len „ŠTS“), a to z dôvodu\nvecnej príslušnosti. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na sťažnosť viacerých strán\ntrestného konania uvedené uznesenie zrušil uznesením z 25. novembra 2021 a uložil okresnému\nsúdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom\n25. apríla 2023 uznesením opätovne vec postúpil ako vecne príslušnému ŠTS, ktorý uznesením\nz 15. novembra 2023 vyslovil svoju nepríslušnosť a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie sporu o príslušnosť. Najvyšší súd 28. februára\n2024 rozhodol, že príslušným na rozhodnutie trestnej veci sťažovateľov je mestský súd. Mestský\n2\n\nsúd uznesením z 28. mája 2024 rozhodol, že obžaloba z júla 2008 spĺňa zákonné náležitosti.\nSťažnosť sťažovateľov proti uvedenému uzneseniu krajský súd uznesením z 27. novembra 2024\nzamietol. Mestský súd potom 12. decembra 2024 pripojil k trestnej veci sťažovateľov súvisiacu\ntrestnú vec iných obžalovaných. Mestský súd potom do podania predbežne prerokúvanej ústavnej\nsťažnosti nenariadil termín hlavného pojednávania.\n6. Podľa sťažovateľov naďalej dochádza k porušovaniu ich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, keďže mestský súd, ako aj jeho právny predchodca sa v predmetnej veci dopúšťali\nsérie procesných pochybení, nesprávnych a nezákonných rozhodnutí, konali neefektívne a pomaly.\n7. V súvislosti s postúpením predmetnej veci konal právny predchodca mestského súdu nesprávne\na neefektívne, čo konštatovali krajský súd, ŠTS aj najvyšší súd. Išlo o takmer 3 roky trvajúcu\nnesprávnu a neefektívnu činnosť, a to od prvého postúpenia veci uznesením zo 7. apríla 2021 až\ndo rozhodnutia najvyššieho súdu z 28. februára 2024. Sťažovatelia zdôrazňujú, že nález ústavného\nsúdu zo 16. júna 2020 ani rozhodnutie ESĽP z 18. novembra 2021 týkajúce sa napadnutého konania\nnemali na právneho predchodcu mestského súdu ani na mestský súd akceleračný účinok.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu\n8. Mestský súd vo svojom vyjadrení poukázal na vyjadrenie zákonného sudcu, podľa ktorého\nod novembra 2021 súd vo veci koná, pričom od tohto obdobia došlo opäť aj k zmene v osobe\npredsedu senátu (k 22. septembru 2022), keď sa ako nový zákonný predseda senátu musel s vecou\noboznámiť. Po postúpení veci ŠTS bol z jeho strany vyvolaný spor o príslušnosť a vec rozhodoval\nnajvyšší súd, čo tiež trvalo určité adekvátne časové obdobie. Po rozhodnutí o príslušnosti mestského\nsúdu na konanie a rozhodnutie boli vo veci vydávané príslušné procesné rozhodnutia (že obžaloba\nspĺňa náležitosti či prijatie obžaloby), keď obžalovaní využili svoje procesné oprávnenia a podávali\nsťažnosti, a teda vec musela byt' predložená sťažnostnému súdu na rozhodnutie. K veci bola\npripojená aj iná súvisiaca trestná vec, kde jeden z obžalovaných podal sťažnosť proti uzneseniu\no spojení vecí a spis bol opäť predložený na krajský súd. Súd sa následne potreboval riadne\noboznámiť aj so spojeným spisom (pôvodne vedeným pod sp. zn. 5T/29/2013), kde jeden\nz obžalovaných namietol aj vady prípravného konania a uplatnil zásadné námietky, o ktorých\nnebolo možné rozhodnúť do „právoplatného“ spojenia vecí. Následne súd rozhodol aj o prijatí\nobžaloby zo „spojenej veci“ (pôvodne sp. zn. 5T/29/2013), kde jeden z obžalovaných opäť podal\nsťažnosť. Po rozhodnutí o sťažnosti sa spis z krajského súdu vrátil 19. mája 2026. Od novembra\n2021 nedošlo podľa zákonného sudcu k spôsobeniu prieťahov tak zo strany obžalovaných, ako ani\nsúdu, súd vo veci koná, rozhoduje o príslušných procesných otázkach, ako vyplýva z Trestného\nporiadku, obžalovaní využívajú procesné oprávnenia, ktoré im zákon priznáva. Ide o zložitú\na rozsiahlu vec, pričom dĺžku konania čiastočne ovplyvňuje aj doručovanie rozhodnutí či\npísomností jednému z obžalovaných do štátu\n, čo je spojené s časovou náročnosťou.\n9. Podľa názoru mestského súdu v prejedávanej veci nastala určitá miera prieťahov predovšetkým\nv období od mája 2017 do marca 2023, a to z dôvodu zaťaženosti súdnych oddelení aj inými\ntrestnými vecami a notoricky známou personálnou a materiálnou poddimenzovanosťou\nprvostupňových súdov. Rovnako tak poukazuje na skutočnosť, že ide o rozsiahly spisový materiál,\nktorý má vyše 6 200 strán, s viacerými obžalovanými a náročnou právnou kvalifikáciou.\n\n3\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali\nrôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).\n12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom konaní mohlo\ndôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné právo podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného\nsúdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že\ndoba trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to\nvzhľadom na dôsledky trestného konania. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj\nv danom prípade.\n13. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že\nv posudzovanom konaní pred mestským súdom, resp. jeho právnym predchodcom, sa koná\no obžalobe proti sťažovateľom a ďalším štyrom obžalovaným (po spojení vecí). Konanie sa začalo\nna okresnom súde podaním obžaloby 29. júla 2008, teda pred vyše osemnástimi rokmi. Doterajšia\ndĺžka predmetného konania bola nepochybne spôsobená aj skutkovými a procesnými okolnosťami\nveci (v konaní vystupujú spolu šiesti obžalovaní, okresný súd musel realizovať úkony smerujúce\nk vydaniu jedného z obžalovaných z cudziny, pričom tento následne opätovne opustil územie\nSlovenskej republiky, v dôsledku čoho bolo potrebné doručovať zásielky obžalovanému\ndo cudziny, došlo k spojeniu s inou súvisiacou trestnou vecou, riešila sa otázka príslušnosti súdu),\navšak ani tieto skutočnosti samy osebe neodôvodňujú doterajšiu prima facie neprimeranú dĺžku\ntrestného konania. Tá bola do veľkej miery spôsobená jednak nesústredeným postupom mestského\nsúdu a jeho právneho predchodcu, ktorí sa pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe mohli\npokúsiť o odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov v oveľa kratšom časovom horizonte, ale\naj okolnosťami majúcimi pôvod v organizačnom zabezpečení výkonu súdnictva (viacnásobná\nzmena v osobe predsedu senátu).\n\n4\n\n14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v posudzovanom období\nnapadnutého konania, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnej časti konania\nk zbytočným prieťahom.\n15. Pokiaľ ide o podávanie sťažností sťažovateľmi proti vydaným procesným rozhodnutiam\na neudelenie súhlasu so zmenou zloženia senátu, ústavný súd k tomu uvádza, že využitie možností\ndaných sťažovateľom procesnými predpismi na presadzovanie a uplatňovanie ich práv v súdnom\nkonaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,\nktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť\nza predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani\nštátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).\n16. Napokon ústavný súd hodnotil postup mestského súdu, resp. jeho právneho predchodcu,\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov. Celkovú dĺžku napadnutého konania (vyše 18 rokov\nod jeho začatia) ústavný súd v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska\nza neakceptovateľnú, a preto nie je ani potrebné osobitne hodnotiť jednotlivé procesné úkony\nvykonané v rámci posudzovanej časti napadnutého konania. Mestský súd, resp. jeho právny\npredchodca, neuskutočnili v posudzovanom období žiadne hlavné pojednávanie (okrem hlavného\npojednávania z 25. apríla 2023, na ktorom došlo iba k postúpeniu veci ŠTS), zaoberali sa\npredovšetkým otázkou príslušnosti súdu na konanie a vydávali procesné rozhodnutia, s čím bola\nspojená aj potreba opakovaného predloženia spisu nadriadenému súdu. Ústavný súd zohľadňuje, že\npo zmenách zloženia senátu bolo potrebné opakovane vykonať štúdium spisu a spolu s tým aj viac\núkonov administratívnej povahy, celková doba konania je však napriek tomu neprimerane dlhá.\n17. Ústavný súd vyhodnotil postup mestského súdu a jeho právneho predchodcu ako neefektívny\na nesústredený primárne z dôvodu nedostatočného postupu vo veci samej, ako aj z dôvodu\nnesprávneho postúpenia veci ŠTS. Mestský súd, resp. jeho právny predchodca, mali vo veci\npostupovať efektívnejšie a promptnejšie o to viac, že v predmetnej veci už boli ústavným súdom\nkonštatované prieťahy a sťažovatelia boli úspešní aj v konaní na ESĽP, ktorý rozhodol o porušení\nčl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu neprimeranej dĺžky napadnutého trestného konania.\n18. Pokiaľ ide o zmeny v osobe zákonného sudcu (resp. v zložení senátu) a s tým spojené\ndodatočné časové nároky, ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade\ns medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného\nsystému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02,\nII. ÚS 287/2019), a preto viacnásobná zmena osoby zákonného sudcu v súdnom konaní nemôže byť\npripočítaná na ťarchu sporových strán a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť\nsúdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil\n(obdobne I. ÚS 508/2015, I. ÚS 527/2015).\n19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom období\nnapadnutého konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5\n\n20. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd už v konaní sp. zn. II. ÚS 451/2018 vyslovil príkaz\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy adresovaný právnemu predchodcovi mestského súdu, aby v napadnutom\nkonaní konal bez zbytočných prieťahov, nebolo potrebné tento príkaz opakovať v konaní o tejto\nústavnej sťažnosti.\n21. S poukazom na viazanosť mestského súdu, resp. jeho právneho predchodcu, rozhodnutím\nústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, nepovažoval ústavný súd\nsamostatný výrok, ktorým by mestskému súdu zakázal pokračovať v porušovaní základných práv\nsťažovateľov, za potrebný (III. ÚS 331/04, II. ÚS 374/06), a preto ústavnej sťažnosti v danej časti\nnevyhovel. Okrem uvedeného ústavný konštatuje, že príkaz uložený právnemu predchodcovi\nmestského súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, a zákaz pokračovať\nv porušovaní označených práv (t. j. zákaz nečinnosti) sa obsahovo svojím zmyslom a účelom\nprelínajú. Inak povedané, „príkaz konať“ svojimi účinkami v predmetnej veci zodpovedá „zákazu\nbyť nečinný“ (porovnaj II. ÚS 392/2017, III. ÚS 274/2018).\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n23. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nkaždý po 5 000 eur, čo odôvodňujú celkovou dĺžkou napadnutého konania, významom predmetu\nkonania a povahou veci vrátane hroziaceho trestu odňatia slobody na doživotie.\n24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n25. Slovenská republika je zmluvnou stranou dohovoru, a tak je povinná usilovať sa pri priznávaní\nfinančného zadosťučinenia v konaní o ústavnej sťažnosti o uplatňovanie čl. 127 ods. 3 ústavy\nv miere čo najviac korešpondujúcej vzájomnej súvislosti čl. 13 a čl. 34 dohovoru, a to v rovine\nrealizačného vzťahu medzi účinnosťou vnútroštátneho prostriedku nápravy (v okolnostiach prípadu\nústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na porušenie práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a statusom poškodeného podľa čl. 34 dohovoru\n(rozhodnutie ESĽP zo 17. 5. 2005 vo veci Horváthová proti Slovensku, sťažnosť č. 74456/01,\nbod 32).\n26. Východisková čiastka vstupujúca v konkrétnej súdenej veci do stanovenia sumy finančného\nzadosťučinenia vychádza z rozhodovacej praxe ESĽP k čl. 41 dohovoru umožňujúcej zohľadnenie\nzodpovednosti sťažovateľa za predĺženie konania, ako aj životný štandard v danom štáte\n(rozhodnutie ESĽP z 10. 11. 2004 vo veci Apicella proti Taliansku, sťažnosť č. 64890/01, bod 26).\n27. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybné, že každému sťažovateľovi by malo byť priznané\nfinančné zadosťučinenie za to, že všeobecný súd si nesplnil svoju povinnosť a neodstránil stav\nprávnej neistoty v trestnej veci počas niekoľkých rokov. Avšak na druhej strane ústavný súd\nv okolnostiach veci prihliadol na fakt, že sťažovatelia si odpykávajú dlhoročné tresty odňatia\nslobody za iné závažné trestné činy. Táto skutočnosť u oboch sťažovateľov determinuje aj intenzitu\npocitu ujmy plynúcej z právnej neistoty vyvolanej prieťahmi poznačeným postupom mestského\nsúdu, resp. jeho právneho predchodcu. Ústavný súd ďalej pri svojich úvahách vzal do úvahy\n6\n\naj judikatúru ESĽP, podľa ktorej je za spravodlivé zadosťučinenie potrebné považovať nie iba\npriznanie určitej finančnej čiastky, ale tiež možnosť zohľadnenia neprimeranej dĺžky konania\npri výmere trestu v prípade odsudzujúceho rozsudku. V podmienkach Slovenskej republiky vyplýva\ntáto možnosť aj z ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, ktorý\numožňuje vzhľadom na okolnosti prípadu uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby\nustanovenej zákonom (napr. R 10/2011; v reflexii na judikatúru ESĽP pozri rozhodnutie\nz 26. 6. 2001 vo veci Beck proti Nórsku, sťažnosť č. 26390/95, bod 27). S prihliadnutím na túto\nmožnosť všeobecných súdov má už samotné konštatovanie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl.6 ods. 1 dohovoru\nu sťažovateľov nezanedbateľný kompenzačný potenciál.\n28. Napriek uvedenému konštatovaniu ústavný súd zohľadnil neakceptovateľný rozsah prieťahov\nv príslušnej časti konania identifikovaných, a berúc pritom do úvahy rozhodovaciu prax ESĽP,\npodľa ktorej sa s výhradou zjavnej neprimeranosti okolnostiam prípadu nevyžaduje,\naby vnútroštátne orgány priznávali z titulu odškodnenia rovnaké sumy, ako by pravdepodobne\nESĽP priznal podľa čl. 41 dohovoru (rozhodnutie ESĽP z 15. 3. 2005 vo veci Bako\nproti Slovensku, sťažnosť č. 60227/00), rozhodol tak, že sťažovateľom priznal každému\npo 2 500 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im bola týmto ústavne vadným postupom\nmestského súdu a jeho právneho predchodcu spôsobená. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného\nzadosťučinenia, ktorú už ústavný súd nepovažoval za primeranú, návrhu sťažovateľov nevyhovel.\nV.\nTrovy konania\n29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n30. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\npozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení\ns § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden\núkon právnej služby 1/4 z výpočtového základu.\n31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná\nmzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2025 v sume 1 586 eur.\nÚstavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2026 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti).\n32. Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval 2 osoby, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa\nzákladná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb, pričom zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. Vychádzajúc\nz uvedeného, hodnota jedného spoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje\n594,75 eur. Ďalej má právny zástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 15,86 eur\nza každý úkon podľa vyhlášky. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %,\n\n7\n\nkeďže právny zástupca sťažovateľov je platiteľom tejto dane. Náhrada trov konania vypočítaná\nústavným súdom spolu takto predstavuje 1 502,10 eur.\n33. Ústavný súd však znížil odmenu za poskytovanie právnych služieb na 1 014,41 eur, teda akoby\nprávny zástupca zastupoval jednu osobu. Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval\nsťažovateľov v konaní pred ústavným súdom o jednej ústavnej sťažnosti, v ktorej sa argumentácia\nvzťahuje na oboch sťažovateľov rovnako, v podstatnej miere boli znížené nároky na prípravu\nzastupovania a spísanie ústavnej sťažnosti. Pri tomto znížení náhrady trov ústavný súd vychádzal\nz § 73 zákona o ústavnom súde regulujúceho trovy konania na ústavnom súde. Predmetné\nustanovenie svojou štruktúrou (vzťah odseku 1 a 3) vytvára koncept založený na východisku, podľa\nktorého účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len\nv odôvodnených (i) prípadoch ústavný súd môže (ii) podľa výsledku konania uznesením uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo\nštátu trovy konania. Zákon o ústavnom súde nestavia právo na náhradu trov konania\ndo nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesoch\n(napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd\nteda disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak\náno, v akom rozsahu. V posudzovanej veci tento priestor ústavný súd využil na redukciu\nvypočítanej náhrady trov konania, a to vzhľadom na už konštatované špecifiká súdenej veci.\n34. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2026\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "trestné konanie", "prieťahy v konaní", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/88/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23ae7149-307b-47cf-903c-ecab7d8127cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.451.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 451/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2018 z 16. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.451.2018.1"}, {"guid": "ussr:8f51c2ab-36bb-4604-847c-db5482b02a08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1"}, {"guid": "ussr:5528cf33-46e1-429a-b9c9-ced0c7ad0571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.274.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 274/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.274.2018.2"}, {"guid": "ussr:8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:31d9f895-4ce7-49e6-a3c3-7cbb64d09d36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1"}, {"guid": "ussr:21b97888-70c8-4e83-b8dd-56755ee334fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.508.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2015 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.508.2015.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:407b93ac-5a11-4975-8479-409c1fedb2ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 374/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 374/06 z 22. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-22", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:407b93ac-5a11-4975-8479-409c1fedb2ff"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}