{"guid": "ussr:00341194-c1d8-4ed6-80e5-9db501485b94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.89.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2026 z 9. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 89/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.89.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "nazov": "čl. 23 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 23 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-23", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/00341194-c1d8-4ed6-80e5-9db501485b94", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.89.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.89.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.89.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 89/2026-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky 1.\n,\n,\n,\nzastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, a maloletých sťažovateliek\n2.\n,\n, a 3.\n,\n,\n, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nLučenec, F. Lehára 18, Lučenec, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/175/2025\nz 3. októbra 2025 a konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/175/2025 z 3. októbra 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a sloboda pohybu maloletých sťažovateliek podľa\nčl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/175/2025 z 3. októbra 2025 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľkám trovy konania 2 413,62 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateliek do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. decembra 2025 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy a svojho\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a sťažovateľky 2 a 3 aj porušenia slobody pohybu\ngarantovanej v čl. 23 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 14CoP/175/2025 z 3. októbra 2025. Sťažovateľky navrhujú napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhujú priznať im\nnáhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 89/2026-18 z 11. februára 2026 ústavný súd ustanovil maloletým\nsťažovateľkám za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec a podľa\n§ 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal\nústavnú sťažnosť sťažovateliek na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovateľka 1 je matkou\nsťažovateliek 2 a 3, ktoré pochádzajú z manželstva sťažovateľky 1 a\n, štátneho\nobčana Spojených štátov amerických. Rodičia maloletých detí žili v Spojených štátoch amerických,\nodkiaľ sťažovateľka 1 spolu s maloletými deťmi v júli 2021 odišla na Slovensko, kde od uvedeného\nčasu žijú. Otec maloletých sťažovateliek podal 6. júla 2022 návrh na nariadenie návratu\nsťažovateliek 2 a 3 do Spojených štátov amerických. Okresný súd Banská Bystrica uznesením\nsp. zn. 38P/105/2022 z 13. decembra 2023 okrem iného nariadil návrat sťažovateliek 2 a 3\ndo Spojených štátov amerických a zároveň rozhodol, že ak matka nenavráti maloleté deti\ndo Spojených štátov amerických do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, otec je oprávnený\nprevziať ich na účely ich navrátenia. Predmetné uznesenie okresného súdu bolo potvrdené\nuznesením krajského súdu sp. zn. 12CoP/39/2024 z 12. februára 2025 v spojení s uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 12CoP/39/2024 zo 14. augusta 2025.\n4. Uznesením sp. zn. 38Em/4/2025 z 11. júna 2025 okresný súd nariadil výkon uznesenia okresného\nsúdu sp. zn. 38P/105/2022 z 13. decembra 2023 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.\n12CoP/39/2024 z 12. februára 2025 odňatím maloletých sťažovateliek od povinnej sťažovateľky 1\na odovzdaním oprávnenému otcovi. Proti uzneseniu okresného súdu o nariadení výkonu podala\nsťažovateľka 1 odvolanie.\n5. Podaním z 9. mája 2025 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd\nzakázal sťažovateľke 1 premiestniť sťažovateľky 2 a 3 bez súhlasu súdu na účel krátkodobého alebo\ndlhodobého pobytu z miesta pobytu v Slovenskej republike, teda bydliska sťažovateľky 1 – bytu\nč. 2 na adrese\n. Okresný súd uznesením sp. zn. 38Em/4/2025 z 15. mája 2025 návrh\notca, posúdiac ho ako návrh na vydanie vhodného opatrenia, vylúčil na samostatné konanie.\nOkresný súd uznesením č. k. 38P/86/2025-28 z 5. júna 2025 I. zakázal matke premiestniť maloleté\nsťažovateľky bez súhlasu súdu na účel krátkodobého alebo dlhodobého pobytu z miesta pobytu\nv Slovenskej republike, t. j. z miesta trvalého pobytu matky, a to bytu č. 2 na adrese\n,\nII. rozhodol o trvaní tohto uznesenia do času návratu maloletých sťažovateliek na územie\nSpojených štátov amerických, III. vo zvyšku návrh otca na nariadenie vhodného opatrenia zamietol\na rozhodol, že IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd\nvyhodnotil, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na nariadenie vhodného opatrenia,\nktoré nariadil z dôvodu potreby zabezpečenia urýchleného návratu maloletých detí do krajiny ich\nobvyklého pobytu a tiež z dôvodu, že vzhľadom na prebiehajúce konanie o výkon súdneho\nrozhodnutia sp. zn. 38Em/4/2025 je nevyhnutné, aby mal súd vedomosť o aktuálnom pobyte\n\n2\n\nmaloletých detí na území Slovenskej republiky. Na základe odvolania sťažovateľky 1 krajský súd\nnapadnutým uznesením uznesenie okresného súdu z 5. júna 2025 v napadnutých výrokoch I, II a IV\npotvrdil. Krajský súd konštatoval vecnú správnosť napadnutých výrokov uznesenia okresného súdu,\nktorými návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenia vyhovel, a, stotožňujúc sa s dôvodmi\nuvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, odkázal na odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia. Uviedol, že uznesenie okresného súdu vzhľadom na jeho odôvodnenie\nnemožno považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené.\n6. Okresný súd uznesením č. k. 38Em/4/2025-715 z 3. októbra 2025 odložil výkon právoplatného\na vykonateľného uznesenia okresného súdu, ktorým bol nariadený návrat maloletých sťažovateliek\ndo Spojených štátov amerických, a to najmä z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletých\nsťažovateliek. Otec podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie.\n7. Uznesením č. k. 38P/31/2026-5 z 12. marca 2026 okresný súd ex offo začal konanie o zrušenie\nnariadeného neodkladného opatrenia, a to z dôvodu odpadnutia potreby nariadeného vhodného\nopatrenia, ktoré bolo nariadené najmä na účel zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia,\ns ohľadom na prijatie uznesenia o odklade výkonu uznesenia o nariadení návratu, ako aj zdravotný\nstav maloletých sťažovateliek. Uznesením č. k. 38P/31/2026-8 z 13. marca 2026 okresný súd zrušil\nvhodné opatrenie nariadené uznesením č. k. 38P/86/2025-28 z 5. júna 2025 z dôvodu, že účel\nsledovaný nariadeným vhodným opatrením – zabezpečenie okamžitého výkonu rozhodnutia\no návrate maloletých detí dočasne stratil svoju opodstatnenosť vzhľadom na povolený odklad\nvýkonu rozhodnutia, aktuálne vedené odvolacie konanie v konaní sp. zn. 38Em/4/2025\na skutočnosť, že dôvody na odklad výkonu súdneho rozhodnutia dosiaľ nepominuli.\n8. Na základe odvolania otca proti uzneseniu okresného súdu z 13. marca 2026 krajský súd\nuznesením sp. zn. 14CoP/104/2026 z 12. júna 2026 uznesenie okresného súdu z 13. marca 2026\nzrušil a konanie o zrušenie vhodného opatrenia zastavil. Krajský súd dospel k presvedčeniu, že\nv prejednávanej veci neboli osvedčené také skutočnosti, z ktorých by vyplynula dôvodnosť\nrozhodnutia o zrušení nariadeného vhodného opatrenia, ale ani dôvodnosť vedenia konania\no zrušenie nariadeného vhodného opatrenia, keď podľa jeho názoru neodpadli dôvody, pre ktoré\nbolo predmetné vhodné opatrenie nariadené, teda nebolo zistené, že zo strany matky už nedochádza\nku konaniu, ktorým by sa výkonu súdneho rozhodnutia nevyhýbala, a zároveň o odklade výkonu\nrozhodnutia zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.\nII.\nArgumentácia sťažovateliek\n9. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podali sťažovateľky túto ústavnú sťažnosť, v ktorej\nargumentujú:\na) Okresný súd nebol oprávnený vydať vhodné opatrenie podľa § 130 Civilného mimosporového\nporiadku (ďalej aj „CMP“) po právoplatnom skončení základného konania o nariadenie návratu\nmaloletých sťažovateliek (skončené uznesením okresného súdu č. k. 38P/105/2022-1208\nz 13. decembra 2023 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 12CoP/39/2024-1823\nz 12. februára 2025 právoplatným 1. apríla 2025 a vykonateľným 5. apríla 2025), teda v štádiu\nvykonávacieho konania. Žiadne z ustanovení štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku\nupravujúcej výkon rozhodnutia vo veciach maloletých nedáva súdu možnosť nariadiť vhodné\n\n3\n\nopatrenie upravené v § 130 ods. 1 CMP, keďže z § 373 CMP vyplýva, že na konanie o výkone\nrozhodnutia sa použijú (len) ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie\nje ustanovené inak. Krajský súd nedal na predmetnú zásadnú námietku sťažovateľky 1 uplatnenú\nv odvolaní žiadnu odpoveď.\nb) Napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie toho, prečo okresný súd považoval za potrebné\npred nariadením výkonu rozhodnutia nariadiť vhodné opatrenie a z akého dôvodu nerozhodol\no menej invazívnom zásahu do slobody pohybu sťažovateliek 2 a 3. Pre obmedzenie pohybu\nmaloletých sťažovateliek 2 a 3 do takej miery, že bez súhlasu súdu je im zakázané opustiť\nkonkrétny byt, ktoré zodpovedá skôr trestnej represii, nemožno nájsť nielen v právnom poriadku\nSlovenskej republiky, ale ani v právnej teórii či rozhodovacej praxi súdov žiaden podklad.\nV predmetnej veci si tak okresný súd uzurpoval právomoc, ktorá všeobecnému súdu v civilnom\nsporovom ani mimosporovom konaní nie je zákonom zverená a nariadením vhodného opatrenia\nzasiahol do základného práva sťažovateliek 2 a 3 na slobodu pohybu zaručeného v čl. 23 ods. 1\nústavy.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, kolízneho opatrovníka, zúčastnenej osoby a replika sťažovateliek\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n10. Krajský súd prostredníctvom sudkyne spravodajkyne v prejednávanej veci vo svojom vyjadrení\nuviedol:\na) Odvolací súd sa vysporiadal s nosnými odvolacími dôvodmi matky, preto je sťažnosť nedôvodná.\nNapadnuté uznesenia okresného súdu aj odvolacieho súdu predstavujú vecne správny a primeraný\npostup smerujúci k ochrane najlepšieho záujmu maloletých a k zabezpečeniu účinnosti\nprávoplatného rozhodnutia o ich návrate do krajiny obvyklého pobytu.\nb) Sťažnosť je materiálne vedená v konflikte záujmov, nenesie znaky pozitívneho výkonu práv\nmaloletých detí v ich najlepšom záujme, ale jej obsah sleduje marenie výkonu návratu\na pokračovanie protiprávneho stavu zapríčineného matkou, v ktorom sú deti zadržiavané jedným\nrodičom v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami súdov a bez možnosti výkonu rodičovských práv\ndruhého rodiča.\nc) Námietka, že súdy nemali právomoc vydať vhodné opatrenie podľa § 130 CMP pre fázu výkonu\nrozhodnutia, je založená na účelovom výklade § 373 CMP, ktorý upravuje iba procesné prepojenie,\nnie materiálne limity súdnych zabezpečovacích oprávnení. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. 3Cdo/238/2018) je v tejto otázke jednoznačná, keď podľa nej § 130 CMP tvorí\nintegrálnu súčasť návratového mechanizmu a jeho účel trvá aj po právoplatnosti rozhodnutia až\ndo fyzického odovzdania dieťaťa, čo zodpovedá i výkladu poskytnutému ústavným súdom, ktorý\nzdôraznil, že štát nesmie dopustiť, aby medzi právoplatnosťou rozhodnutia a jeho reálnym\nvýkonom vzniklo akékoľvek právne vákuum (sp. zn. IV. ÚS 242/2025). Civilný mimosporový\nporiadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo použitie § 130 CMP vo fáze výkonu\nrozhodnutia a práve toto ustanovenie je procesnou poistkou proti mareniu návratu a jeho vylúčenie\nby negovalo záväzky Slovenska a práva detí a druhého rodiča.\nd) Uložené opatrenie nepredstavuje zákaz pohybu maloletých ani nútené zdržiavanie v byte či\nv obvode, ale ide o mierny, účelovo a časovo viazaný režim. Cieľom je zabrániť reálnemu\npremiestneniu, ktoré sťaží alebo znemožní výkon rozhodnutia, a je nepochybné, že nejde\n4\n\no obmedzenie každodenných presunov ani bežných aktivít detí. Zásah spĺňa prísny test\nproporcionality podľa čl. 13 ods. 4 ústavy, keďže sleduje legitímny cieľ (primárne ochranu práv detí\na následne až otca, realizáciu právoplatného rozhodnutia), je spôsobilý cieľ dosiahnuť (stabilizuje\npobyt), je nevyhnutný (miernejšie opatrenia sa ukázali neúčinné pre správanie matky) a je\nprimeraný v užšom zmysle (minimálny zásah vzhľadom na závažnosť rizika marenia výkonu).\ne) Uložené vhodné opatrenie nie je invazívne ani neprimerané a nie je prejavom svojvôle, ale\npriamym dôsledkom rešpektovania právoplatného a záväzného rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 242/2025, v ktorom ústavný súd potvrdil ústavnú konformnosť návratového rozhodnutia\na zdôraznil, že následky neoprávneného premiestnenia maloletých detí musia byť odstránené\nokamžite, bez prieťahov a až do reálneho fyzického odovzdania detí oprávnenému rodičovi.\nf) Námietka o existencii miernejších opatrení je neudržateľná, ak skutkovo bolo preukázané,\nže matka neoznámila aktuálnu adresu pobytu, menila pobyt a pokus o výkon na oficiálnej adrese bol\nzmarený. V takomto kontexte by len informačná povinnosť oznamovať zmeny pobytu alebo dohľad\nbez stabilizácie miesta neboli účinné.\ng) Interpretácia, podľa ktorej „krátkodobý pobyt“ znamená akékoľvek opustenie bytu, je zjavne\núčelová, keďže pod „krátkodobým pobytom“ sa v kontexte § 130 CMP nerozumie odchod z bytu\nna hodiny či minúty v rámci dňa, ale pobyt mimo obvyklého miesta s charakterom dočasného\npremiestnenia, ktorý má reálny dopad na kontrolu výkonu rozhodnutia (napr. presun do iného\nmesta/bytového zázemia bez vedomia súdu).\nIII.2. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka\n11. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že sa s ústavnou sťažnosťou stotožňuje.\nIII.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n12. Zúčastnená osoba, ktorou je otec maloletých sťažovateliek, možnosť vyjadriť sa k ústavnej\nsťažnosti v uloženej lehote ani do času prerokovania ústavnej sťažnosti nevyužila.\nIII.4. Replika sťažovateliek:\n13. Sťažovateľky vo svojej replike uviedli:\na) Krajský súd vo svojom vyjadrení sa ani len nepokúsil obhájiť napadnuté uznesenie vysvetlením\njeho zlučiteľnosti s najlepším záujmom sťažovateliek 2 a 3, ktorý bol povinný skúmať.\nb) Okresný súd a ani krajský súd v napadnutom uznesení nedali žiadnu odpoveď na argument\nsťažovateľky 1 uvedený v odvolaní, podľa ktorého ústavný súd vo veci sp. zn. PL. ÚS 23/2019\npoukázal na to, že systém procesných prostriedkov využiteľný v návratových konaniach je súčasťou\ndiskrečnej právomoci vnútroštátneho zákonodarcu, a teda ak vnútroštátny zákonodarca vhodné\nopatrenie začlenil systematicky do návratového konania a § 373 odkazuje na použitie tam\nvymenovaných častí Civilného mimosporového poriadku, medzi ktorými však šiesty diel prvej\nhlavy druhej časti Civilného mimosporového poriadku nie je, ide o využitie diskrečnej právomoci\nzákonodarcu, ktorej kontúry sú jasné, presné a zrozumiteľné.\nc) Ak krajský súd tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo reakciou na „správanie matky, ktorá\ndlhodobo neoznámila a následne menila faktické miesto pobytu maloletých a orgánom štátu\nneoznámila adresu, na ktorej sa s deťmi zdržiavala (\n)“, zjavne\nsi neuvedomuje, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nemožno vyvodiť povinnosť\n\n5\n\nsťažovateľky 1 oznamovať orgánom štátu, kedy sa aj so svojimi maloletými deťmi fakticky\nzdržiava mimo miesta svojho trvalého bydliska. Takáto argumentácia je v rozpore s čl. 2 ods. 3\nústavy. Navyše sťažovateľka 1 skutočné miesto pobytu maloletých sťažovateliek nemenila.\nd) O nariadení výkonu rozhodnutia, ktorý sa mal uskutočniť 11. júna 2025, nemala sťažovateľka 1\nvedomosť a samotná skutočnosť, že sa sťažovateľka 1 s maloletými deťmi nezdržiavala po celý čas\nv mieste trvalého bydliska, je absurdným zdôvodnením nariadeného vhodného opatrenia.\nSkutočnosť, že sa sťažovateľka 1 pokúsila dobrovoľne odovzdať maloleté sťažovateľky 14. júna\n2025 ich otcovi na dohodnutej adrese, v byte, v ktorom predtým dochádzalo k styku otca s deťmi\nna základe rozhodnutia súdu, nedáva žiaden rozumný základ na argumentáciu v prospech\nnariadenia vhodného opatrenia. Neprítomnosť sťažovateliek 11. júna 2025 v mieste trvalého\nbydliska matky v čase výkonu rozhodnutia je tak jediným dôvodom nariadenia vhodného opatrenia.\ne) Pokiaľ krajský súd poukazuje na to, že zásah spĺňa prísny test proporcionality podľa č. 13 ods. 4\nústavy, je potrebné uviesť, že žiaden test proporcionality ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd\nnevykonali a aj z argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení je zrejmé, že krajský súd celkom zjavne\nnereflektuje čl. 23 ods. 1 a 3 ústavy, ktorý výslovne uvádza, za akých okolností možno slobodu\npohybu a pobytu obmedziť.\nf) Je celkom nezrozumiteľné, v čom má uložené opatrenie sledovať legitímny cieľ v podobe\nochrany práv detí a aké miernejšie opatrenia sa ukázali neúčinné pre správanie sťažovateľky 1, keď\nžiadne takéto opatrenia prijaté neboli a, ako už bolo uvedené, ani na ich prijatie neexistoval dôvod,\na tým ani legálny a legitímny základ.\ng) Krajský súd ani vo vyjadrení nevysvetlil, v čom má spočívať minimálnosť zásahu, keď jeho\nrozhodnutie zakázalo sťažovateľkám 2 a 3 aj krátkodobý pobyt mimo miesta trvalého bydliska.\nh) Ustanovenie § 130 CMP neobsahuje výklad pojmu krátkodobý pobyt. Pokiaľ súd odkazuje\nna bod 30 odôvodnenia svojho rozhodnutia, z ktorého má vyplývať, že nemá ísť o bežný\nkaždodenný pohyb, tak z tejto časti odôvodnenia rozhodnutia súdu žiadna takáto skutočnosť\nnevyplýva.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou\na so stanoviskami krajského súdu, kolízneho opatrovníka a sťažovateliek dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateliek na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy a ich práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušenie slobody pohybu\nsťažovateliek 2 a 3 garantovanej v čl. 23 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu\no nariadení vhodného opatrenia. Podstatu argumentácie tvoria námietky nedostatku právomoci\nokresného súdu vydať vhodné opatrenie podľa § 130 CMP po právoplatnom skončení základného\nkonania o nariadenie návratu maloletých sťažovateliek, teda v štádiu vykonávacieho konania\na v nadväznosti na to tvrdenie, že krajský súd nedal na predmetnú námietku uplatnenú v odvolaní\n\n6\n\nžiadnu odpoveď, a námietka nedostatočného odôvodnenia a neprimeranosti nariadeného vhodného\nopatrenia.\n16. Ústavný súd do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach\nzasahuje iba za predpokladu, že by rozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal\nzjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (II. ÚS 65/2021). Výnimočnosť zasahovania\nústavného súdu do rozhodnutí o zabezpečovacích nástrojoch neznamená, že tieto sú úplne mimo\nústavnoprávneho prieskumu. Ak sú dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie, zjavne protirečivé\nalebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, možno hovoriť o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 104/2013). Aj v takomto\nkonaní musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva\nna súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným\nsúdom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primerane odôvodnené. Uvedené\njudikatúrne východiská sú rovnako aplikovateľné aj na rozhodnutie všeobecného súdu o vhodnom\nopatrení.\n17. V súvislosti s preskúmaním odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nzdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok\na určujúca spätosť uznesenia odvolacieho súdu s potvrdzovaným uznesením vytvára ich organickú\n(kompletizujúcu) jednotu. Z tohto dôvodu odôvodnenie rozhodnutí súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu,\nktoré bolo potvrdené ako vecne správne napadnutým uznesením krajského súdu, vyplýva,\nže okresný súd nariadil vhodné opatrenie na zabezpečenie podmienok na návrat maloletého podľa\n§ 130 CMP na základe návrhu otca maloletých detí, ktorý bol odôvodnený tvrdením,\nže sťažovateľka 1 zatajuje svoje skutočné bydlisko, a tým aj bydlisko maloletých detí, s maloletými\ndeťmi sa na účel bývania nezdržiava na deklarovanej adrese trvalého pobytu, kam chodí len\nna návštevy, o čom otec predložil dôkaz – výpoveď susedy obsiahnutá v notárskej zápisnici.\nUvedeným správaním podľa otca matka zavádza súd. Okresný súd z lustrácie matky v registri\nobyvateľov Slovenskej republiky považoval za osvedčené, že matka má na území Slovenskej\nrepubliky evidovaný trvalý pobyt na adrese\n, kde sa podľa jej\nvyjadrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie aj zdržiavala. Zo správy opatrovníka\nmaloletých detí, ktorá je súčasťou súdneho spisu sp. zn. 38Em/4/2025, okresný súd zistil, že kolízny\nopatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky maloletých detí na adrese\nso zistením, že na tejto adrese žije v spoločnej domácnosti sťažovateľka 1 so svojou matkou\na so svojimi maloletými deťmi. Na základe dopytu na zamestnávateľa matky –\nv konaní vedenom pod\nsp. zn. 38Em/4/2025 okresný súd zistil, že matka maloletých detí má miesto výkonu práce počas\ntzv. „home office“ evidované na adrese\n. Na základe uvedených skutočností\nvzťahujúcich sa na predmetnú vec okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené\nzákonné podmienky na nariadenie vhodného opatrenia, ktorého prijatie odôvodnil potrebou\nzabezpečenia urýchleného návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu a tiež\nnevyhnutnosťou mať vedomosť o aktuálnom pobyte maloletých detí na území Slovenskej republiky\nz dôvodu prebiehajúceho konania o výkon súdneho rozhodnutia sp. zn. 38Em/4/2025.\n\n7\n\n18. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že okresný\nsúd síce uviedol konkrétne skutkové zistenia a citáciu aplikovaných právnych noriem, avšak\nnevysvetlil myšlienkový postup medzi konkrétne osvedčeným skutkovým stavom a záverom\no aplikácii príslušnej právnej normy, t. j. neuviedol žiadne vlastné právne úvahy a závery\no subsumpcii skutkového stavu pod aplikovanú právnu normu. V konečnom dôsledku tak vôbec nie\nje zrejmé, čo viedlo okresný súd k nariadeniu vhodného opatrenia. Ak považoval okresný súd\nza osvedčenú skutočnosť to, že sťažovateľka 1 sa s maloletými sťažovateľkami 2 a 3 zdržiava\nna adrese ich trvalého pobytu\n(uvedené zistenia vyplývajú z lustrácie matky v registri\nobyvateľov Slovenskej republiky, správy kolízneho opatrovníka a dopytu na zamestnávateľa matky,\npozn.), potom nie je zrejmé, na aký účel bolo vhodné opatrenie prijaté. Ak mal okresný súd\npochybnosť o skutočnom aktuálnom mieste pobytu sťažovateliek, takýto skutkový záver\nz odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva. Krajský súd sa v napadnutom uznesení stotožnil\ns dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom a, aplikujúc § 387\nods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odkázal na odôvodnenie uznesenia\nokresného súdu. Námietku sťažovateľky 1 v odvolaní týkajúcu sa nepreskúmateľnosti uznesenia\nokresného súdu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže podľa jeho názoru okresný súd\nv odôvodnení svojho uznesenia uviedol relevantné skutkové zistenia, tieto v dostatočnom rámci\npre účel nariadenia vhodného opatrenia vyhodnotil a uviedol i aplikované právne predpisy.\n19. Okresný súd nariadil vhodné opatrenie z dôvodu potreby zabezpečenia urýchleného návratu\nmaloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu a potreby mať vedomosť o aktuálnom pobyte\nmaloletých detí na území Slovenskej republiky vzhľadom na prebiehajúce konanie o výkon\nsúdneho rozhodnutia sp. zn. 38Em/4/2025. Len ťažko možno mať pochybnosti o danosti okresným\nsúdom a krajským súdom takto stanoveného legitímneho cieľa a nariadené vhodné opatrenie\npredstavuje spôsobilý prostriedok na jeho dosiahnutie, avšak ani z odôvodnenia uznesenia\nokresného súdu, ani napadnutého uznesenia krajského súdu nevyplýva, že by sa tieto súdy zaoberali\notázkou primeranosti nariadeného vhodného opatrenia, resp. skúmania existencie menej\nobmedzujúceho opatrenia než zákaz premiestnenia maloletých detí.\n20. V samotnej právnej úprave výkonu rozhodnutia Civilný mimosporový poriadok v § 370 ods. 1\nv spojení s § 388 upravuje osobitné nástroje na zabezpečenie informácií a súčinnosti\nvo vykonávacom konaní vo veciach maloletých. Podľa § 388 ods. 1 CMP je každý povinný\nposkytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon\nrozhodnutia. Podľa § 388 ods. 3 písm. b) CMP je sudca, ak to je nevyhnutné pre výkon rozhodnutia,\noprávnený prikázať osobe, aby na nevyhnutne potrebný čas zotrvala na určenom mieste.\nZa nesplnenie povinností podľa § 388 ods. 1 až 3 CMP môže súd uložiť poriadkovú pokutu\ndo 1 000 eur. Ak bolo účelom vhodného opatrenia zabezpečiť, aby súd poznal aktuálny pobyt\nmaloletých detí počas výkonu rozhodnutia, potom zákaz premiestnenia detí bez predchádzajúceho\nsúhlasu súdu sa nejaví ako nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, pokiaľ\nrovnaký cieľ bolo možné dosiahnuť uložením povinnosti matke poskytnúť súdu informáciu\no skutočnom aktuálnom pobyte maloletých detí, prípadne každej jeho zmene, resp. povinnosti\nposkytnúť súdu potrebnú súčinnosť pri overení pobytu detí a zabezpečiť ich splnenie sankciou.\nOkresný súd ani krajský súd v odôvodnení svojich rozhodnutí vôbec neobjasnili, z akých dôvodov\nuprednostnili aplikáciu § 130 CMP, ak priamo vo vykonávacom konaní existoval takýto zákonný\nmechanizmus, a prečo takýto menej invazívny prostriedok nie je postačujúci.\n8\n\n21. V tejto súvislosti, reagujúc tak aj na sťažnostnú námietku o nedostatku právomoci okresného\nsúdu vydať vhodné opatrenie podľa § 130 CMP po právoplatnom skončení návratového konania,\nje tiež potrebné uviesť, že nie je pravdou, že by sa krajský súd s uvedenou námietkou\nnevysporiadal. V bode 28 napadnutého uznesenia citoval z uznesenia najvyššieho súdu vo veci\nsp. zn. 3Cdo/238/2018, na ktorého aplikáciu odkázal a v ktorom najvyšší súd vyslovil, že opatrenia\npodľa § 130 CMP sa môžu prijať nielen počas prebiehajúceho konania o návrat, ale aj\nv medziobdobí od právoplatnosti rozhodnutia o návrate až do jeho faktickej realizácie.\n22. Krajský súd v nadväznosti na sťažnostnú námietku nevyužitia menej obmedzujúcich opatrení\nvo svojom vyjadrení uviedol, že skutkovo bolo preukázané, že matka neoznámila súdu aktuálnu\nadresu pobytu, menila pobyt a pokus o výkon na oficiálnej adrese bol zmarený, preto v takomto\nkontexte by len informatívna povinnosť oznamovať zmeny pobytu alebo dohľad bez stabilizácie\nmiesta neboli účinné. V uvedenom konaní však nebolo preukázané, že by matke bola uložená\nzo strany konajúcich súdov informačná povinnosť v súvislosti s aktuálnou adresou pobytu\nmaloletých detí, a tak nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že by menej invazívne prostriedky\nzabezpečujúce účel konania boli automaticky neefektívne. Vo vzťahu k zmareniu pokusu o výkon\nrozhodnutia na deklarovanej adrese je potrebné uviesť, že opakovanému pokusu o výkon\nrozhodnutia na inej ako súdu deklarovanej adrese sa sťažovateľka 1 dobrovoľne podrobila, hoci\nnebol úspešný pre nepriaznivý psychický stav maloletých detí. V konaní tak nebolo osvedčené ani\nto, že by sa matka s deťmi opakovane pokúšala premiestniť na inú adresu, resp. že by existovalo\nreálne konkrétne riziko, že matka deti premiestni z ich súčasného miesta pobytu na neznáme miesto.\nTakéto závery nevyplývajú z uznesenia okresného súdu ani napadnutého uznesenia krajského súdu.\nZároveň je potrebné uviesť, že argument neúčinnosti menej obmedzujúcich prostriedkov\npre správanie matky krajský súd uviedol až vo svojom vyjadrení a tento rovnako nie je obsiahnutý\nv odôvodnení napadnutého uznesenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno vyvodiť,\naké konkrétne konanie matky zakladá bezprostredné riziko ďalšieho premiestnenia detí, prečo\nsamotná informačná povinnosť nepostačuje, prečo je potrebné obmedziť premiestňovanie\nmaloletých sťažovateliek 2 a 3. Odôvodnenie napadnutého uznesenia teda neobsahuje úvahu, ktorá\nby umožnila preskúmať nevyhnutnosť zvoleného opatrenia.\n23. Proporcionalita nariadeného vhodného opatrenia nie je podporená ani časovým hľadiskom jeho\ntrvania, ktoré bolo stanovené do času návratu maloletých sťažovateliek na územie Spojených štátov\namerických. V tomto kontexte je zásadné to, že výkon uznesenia o nariadení návratu maloletých\nsťažovateliek do Spojených štátov amerických bol nariadený uznesením okresného súdu sp. zn.\n38Em/4/2025 z 11. júna 2025. Sťažovateľka 1 proti nemu podala odvolanie, o ktorom odvolací súd\ndosiaľ nerozhodol. Okresný súd uznesením č. k. 38Em/4/2025-715 z 3. októbra 2025 odložil výkon\nprávoplatného a vykonateľného uznesenia okresného súdu, ktorým bol nariadený návrat maloletých\nsťažovateliek do Spojených štátov amerických. Otec podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie,\no ktorom rovnako ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti rozhodnuté nebolo. Ku dňu prerokovania\nústavnej sťažnosti tak k uskutočneniu výkonu návratového rozhodnutia nedošlo. Zo skutkového\na z procesného stavu danej veci je tak zrejmé, že uskutočnenie návratu maloletých detí nie je\notázkou bezprostrednej prípravy, krátkeho času a urýchleného postupu súdov. Jedným z okresným\nsúdom deklarovaných účelov nariadeného vhodného opatrenia pritom bolo zabezpečenie potreby\nurýchleného návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu. V konkrétnych okolnostiach\n\n9\n\ntejto veci však návrat nebol realizovaný už po dobu dlhšiu ako jeden rok, a preto aj tento časový\naspekt je potrebné zohľadniť pri posudzovaní primeranosti opatrenia v kontexte doby jeho trvania.\n24. Vytknúť uzneseniu okresného súdu možno aj neurčitosť jeho I. výroku, keď okresný súd\nnevymedzil ani z vecného, ani z časového hľadiska pojmy „krátkodobý pobyt“ a „dlhodobý pobyt“.\nRozsah zákazu nie je dostatočne konkretizovaný, najmä keď jeho porušenie môže viesť k ďalším\nprocesným následkom vo vykonávacom konaní. Na tomto mieste sa ústavný súd nestotožňuje\ns tvrdením krajského súdu v bode 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia, v zmysle ktorého tieto\npojmy nebolo potrebné bližšie konkretizovať, ak z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva,\nže zmyslom uznesenia bolo zabezpečiť urýchlený návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého\npobytu a nevyhnutnosť, aby mal súd vedomosť o ich aktuálnom pobyte na území Slovenskej\nrepubliky. Takto špecifikovaný zákaz považuje ústavný súd za neurčitý, bez jasného vymedzenia\njeho rozsahu a, prísne vzaté, aj neplánovaný pobyt maloletých sťažovateliek v zdravotníckom\nzariadení, pri ktorom by objektívne nebolo možné zabezpečiť včasný súhlas súdu, by predstavoval\nporušenie nariadeného vhodného opatrenia.\n25. Z dôvodu absencie právneho posúdenia veci, vykonania právnej úvahy najmä vo vzťahu\nk proporcionalite a nevyhnutnosti nariadeného vhodného opatrenia, neurčitosti I. výroku\nnariadeného vhodného opatrenia a absencie dostatočného a presvedčivého odôvodnenia zásahu\ndo slobody pohybu maloletých sťažovateliek 2 a 3 ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a slobody\npohybu garantovanej v čl. 23 ods. 1 ústavy maloletých sťažovateliek 2 a 3 (bod 1 výroku nálezu).\n26. Ústavný súd nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sa sťažovateľky domáhali vyslovenia\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy\na maloleté sťažovateľky aj vyslovenia porušenia čl. 23 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1\nústavy (bod 4 výroku nálezu). Ustanovenia čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy majú charakter\nvšeobecných ústavných princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci\npri výklade a uplatňovaní ústavy. Tieto články ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania\nústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných\nústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Prioritne teda v konaní o ústavnej sťažnosti nejde o kontrolu\nsúladu postupov a rozhodnutí orgánov verejnej moci s ústavou, ale o poskytovanie účinnej ochrany\nzákladným právam a slobodám sťažovateľov. Ústavný súd preto nepovažoval za potrebné vysloviť\nporušenie aj týchto článkov ústavy vo výrokovej časti tohto nálezu (obdobne I. ÚS 736/2016,\nIV. ÚS 150/2018, II. ÚS 382/2018, I. ÚS 52/2020, II. ÚS 73/2023).\n27. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateliek na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na vrátenie veci krajskému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku nálezu). Krajský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa\n§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými\nv tomto náleze.\n\n10\n\nV.\nTrovy konania\n28. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 zákona o ústavnom súde o náhrade trov konania,\npričom jej sumu určil podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), vychádzajúc zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2025 v sume 371 eur a za rok 2026\nv sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za úkon právnej služby za rok 2025 v sume\n14,84 eur a za rok 2026 v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nOdmena za jeden úkon právnej služby bola znížená pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby o 50 %\n(§ 13 ods. 2 vyhlášky). Sťažovateľkám priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti)\na jeden úkon vykonaný v roku 2026 (replika) v celkovej výške 2 413,62 eur (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\n29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateliek (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. septembra 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "maloletý", "výkon rozhodnutia", "opatrenie-iné", "navrátenie do krajiny obvyklého pobytu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "výkon rozhodnutia", "opatrenie-iné", "rozhodnutie-odôvodnenie", "maloletý", "navrátenie do krajiny obvyklého pobytu", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoP/175/2025", "guid": "8d63b55d-16fd-4c91-898e-560571dd13e3:ca4cd531-b166-4aaa-b937-5987009d9e0c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:542a7e42-000b-4f40-b91f-b004bdb4985d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.242.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.242.2025.1"}, {"guid": "ussr:b974f52a-a812-49a3-a6a9-16bc745ed5bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.73.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 73/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 73/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.73.2023.2"}, {"guid": "ussr:be6fd455-02b1-4f34-9369-faff9e70c127", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.65.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2021 z 23. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.65.2021.2"}, {"guid": "ussr:4ce406c0-7840-43ed-993f-64191e3d7201", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.23.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2019 z 27. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.23.2019.1"}, {"guid": "ussr:baeede29-c975-4f90-aac8-34338a94d394", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.382.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.382.2018.2"}, {"guid": "ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c"}, {"guid": "9ac7b94c-c1a8-46cd-8fb5-a448138d6bef:00c0b76b-c3cc-4fd7-b627-06caaf7d9212", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1117229926.1", "spisova_znacka": "3Cdo/238/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/238/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1117229926.1"}, {"guid": "831b809a-2907-43d8-8a6f-46bff4748dee:1ee5089a-0e31-4922-ae9b-5d70ed19fbd0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6126247536.1", "spisova_znacka": "14CoP/104/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/104/2026 z 12. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6126247536.1"}, {"guid": "8d63b55d-16fd-4c91-898e-560571dd13e3:ca4cd531-b166-4aaa-b937-5987009d9e0c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6125316810.1", "spisova_znacka": "14CoP/175/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/175/2025 z 3. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6125316810.1"}, {"guid": "87442852-f63d-4ef7-97cd-196c6077a9f7:ff185aa0-8d3b-486d-ab2e-57354a3732fb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6122358926.2", "spisova_znacka": "12CoP/39/2024", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 12CoP/39/2024 z 14. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6122358926.2"}], "citovane_v": []}