{"guid": "ussr:2b8c48c5-8e6e-466a-90d1-d015bf710331", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.77.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2026 z 11. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2026, sp. zn. II. ÚS 77/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.77.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/273/#clanok-12", "nazov": "čl. 12 zákona č. 273/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/273/#clanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/273-2009/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 12", "nazov": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 12", "nazov": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. E", "nazov": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. E", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. E", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. E", "nazov": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. E", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. E", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/2009/273#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b8c48c5-8e6e-466a-90d1-d015bf710331", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.77.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.77.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.77.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 77/2026-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti\n, narodeného\n, zastúpeného Fridrich Lawyers, s.r.o., Mickiewiczova 10,\nBratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/20/2020 z 26. októbra\n2022 a proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/33/2023\nz 28. februára 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. júna 2024 domáha vyslovenia\nporušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy\na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a práv na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), zákazu\ndiskriminácie podľa čl. 14 dohovoru, príkazu nediskriminácie podľa čl. E Európskej sociálnej\ncharty (ďalej len „charta“) a práva na sociálne zabezpečenie podľa čl. 12 charty rozsudkami\nkrajského súdu a najvyššieho správneho súdu označenými v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje,\naby ústavný súd namietané rozsudky zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej\nBystrici a žiada priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n2. Ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá správna žaloba\nsťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\n(ďalej len „žalovaný“) zo 6. mája 2020, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie\nodboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností žalovaného\n\n(ďalej len „prvostupňový orgán“) z 27. januára 2020 v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa\no priznanie výsluhového dôchodku. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán posúdil správne\nžiadosť sťažovateľa ako žiadosť o výsluhový príspevok. Hoci sťažovateľ žiadal o výsluhový\ndôchodok, nemal naň nárok, a preto prvostupňový orgán na toto označenie žiadosti neprihliadal.\nInak by musel žiadosť zamietnuť a ten by si musel nanovo požiadať o výsluhový príspevok\ns rizikom straty tohto nároku. Podľa žalovaného sťažovateľ nespĺňal základnú podmienku vzniku\nnároku na výsluhový dôchodok, a to potrebnú dobu trvania služobného pomeru. Sťažovateľ bol\nprijatý do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru 15. októbra 2004 a bol z neho\nna vlastnú žiadosť uvoľnený k 31. októbru 2019. Podmienky vzniku nároku sa posudzujú pri zániku\nslužobného pomeru, u sťažovateľa teda k 1. novembru 2019. Pôvodná podmienka trvania\nslužobného pomeru v dĺžke 15 rokov pre vznik nároku na výsluhový dôchodok bola zmenená\nzákonom č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinným od 1. mája 2013, s cieľom\nvytvoriť rámec pre zníženie výdavkov na dôchodkové zabezpečenie a stabilizáciu polície. Touto\nnovelou zákona č. 328/2002 Z. z. sa predĺžila doba služby potrebnej pre výsluhový dôchodok\npostupne až na 25 rokov, tým, ktorí už dosiahli 15 rokov služby pred účinnosťou zákona,\nsa však nárok zachoval. Sťažovateľ do 1. mája 2013 túto dobu nedosiahol, keďže mu chýbalo šesť\na pol roka. Nárok na výsluhový dôchodok mu mohol podľa § 143aa písm. f) zákona č. 328/2002\nZ. z. vzniknúť až dosiahnutím 20 rokov služby, čo však sťažovateľ nesplnil.\n3. Krajský súd správnu žalobu napadnutým rozsudkom zamietol, pričom z odôvodnenia vyplýva,\nže v podstatnom sa stotožnil so závermi žalovaného. K námietkam sťažovateľa, ktoré sa týkali\notázky právnej istoty a legitímnych očakávaní, krajský súd zdôraznil, že zákon č. 80/2013 Z. z.\nzaviedol nový režim nadobúdania práv na dávky výsluhového zabezpečenia. Išlo teda o prípustnú\nnepravú retroaktivitu, keď sa právam vzniknutým pred účinnosťou zákona priznal od jeho účinnosti\nnový obsah, resp. na už vzniknuté skutkové podstaty naviazali iné následky.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Namietal, že krajský súd\nzamietol jeho návrh na podanie návrhu na začatie konania o súlade zákona č. 328/2002 Z. z.\ns ústavou. Pritom opätovne poukázal na judikatúru viacerých európskych ústavných súdov\no ochrane legitímnych očakávaní pri zmenách dôchodkových systémov. Podľa sťažovateľa krajský\nsúd vo veci samej svoje rozhodnutie založil len na závere o prípustnej nepravej retroaktivite,\nno bez toho, aby sa zaoberal výnimkou z nej, ktorú tvorí práve ochrana legitímnych očakávaní.\n5. Najvyšší správny súd ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa zamietol. Poukázal na účel novely z roku 2013 a na jej prechodné ustanovenia,\nktoré sú odrazom primeraného a postupného realizovania zmien. Zákon č. 80/2013 Z. z. vložil\ndo zákona č. 328/2002 Z. z. prechodné ustanovenie § 143aa, ktorý osobitne upravoval dĺžku\nslužobného pomeru potrebnú pre vznik nároku na výsluhový dôchodok pre policajtov, ktorých\nslužobný pomer vznikol pred účinnosťou zákona, no zanikol po jeho účinnosti. Pre policajtov, ktorí\nuž dosiahli 15 rokov služby pred 1. májom 2013, postačovala táto doba pre nárok na výsluhový\ndôchodok aj po tomto dni. Následne písmená b) až k) tohto paragrafu predlžovali túto dobu\nv podstate tak, že sa predĺžila o toľko kalendárnych rokov, koľko policajtovi pred 1. májom 2013\nchýbalo do jej dosiahnutia. To znamená, že policajt, ktorý pred 1. májom 2013 dosiahol\nlen 14 skončených rokov služby a chýbal mu tak jeden rok, sa pôvodná požadovaná doba služby\n2\n\n15 rokov predĺžila o jeden rok. Ak dosiahol 13 skončených rokov, pôvodných 15 rokov\nsa mu predĺžilo o dva roky. Na právne postavenie sťažovateľa sa vzťahovalo ustanovenie, podľa\nktorého policajt, ktorého služobný pomer (s pripočítaním obdobia vojenskej služby) do 1. mája\n2013 trval len desať celých kalendárnych rokov a chýbalo mu päť rokov, sa vzťahovalo písm. f)\n§ 143aa zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého mu mal nárok na výsluhový dôchodok vzniknúť,\naž keby jeho služobný pomer trval 20 rokov.\n6. K retroaktivite novely z roku 2013 najvyšší správny súd uviedol, že v prerokúvanej veci ide\no nepravú retroaktivitu, ktorú ústavný súd hodnotí ako situáciu „ak zákon uzná skutkové podstaty\nalebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša\nurčité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase\nnadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali“ (PL. ÚS 25/05). Podľa § 38 ods. 1\nzákona č. 328/2002 Z. z. účinného ku dňu, keď vznikol sťažovateľov služobný pomer (15. október\n2004), mohol nárok na výsluhový dôchodok vzniknúť len vtedy, ak služobný pomer trval aspoň\n15 rokov. Sťažovateľovi tak (po zohľadnení obdobia vojenskej služby) mohol nárok na výsluhový\ndôchodok vzniknúť najskôr v apríli 2018. K 1. máju 2013, keď nadobudol účinnosť zákon\nč. 80/2013 Z. z. a zmenili sa podmienky vzniku tohto nároku, jeho percentuálna sadzba,\nako aj spôsob výpočtu základu preň, tak sťažovateľ ešte nenadobudol žiadne právo, do ktorého\nby mu zákon č. 80/2013 Z. z. mohol zasiahnuť. V čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona\ntak ešte (vo vzťahu k sťažovateľovmu nároku na výsluhový dôchodok) nenastali právne následky\npodľa predošlej úpravy, preto zákon č. 80/2013 Z. z. pôsobí na existujúci skutkový stav (právne\nskutočnosti) len nepravo retroaktívne. Upravuje totiž podmienky nároku, ktorý na základe týchto\nprávnych skutočností ešte len mal (mohol) vzniknúť v budúcnosti. Nepravá retroaktivita\nje však podľa citovanej judikatúry ústavného súdu v zásade prípustná.\n7. Argumentáciu sťažovateľa týkajúca sa ochrany svojho legitímneho očakávania, ktoré malo\nspočívať v tom, že podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok zostanú vždy také, aké boli\nv čase vzniku jeho služobného pomeru, najvyšší správny súd odmietol. Zdôraznil, že sťažovateľ\nvstúpil do služobného pomeru v čase, keď sa pre získanie nároku na výsluhový dôchodok v zásade\nvyžadovalo len trvanie služobného pomeru aspoň 15 rokov. Túto dobu však sťažovateľ do účinnosti\nzákona č. 80/2013 Z. z. nedosiahol a nesplnil ani žiadne iné podmienky, ktoré by prípadne\n(po dosiahnutí tejto doby) mohli viesť k vzniku jeho nároku na výsluhový dôchodok. Za daných\nokolností tak sťažovateľovo „legitímne očakávanie“ pred 1. májom 2013 mohlo spočívať\nlen v očakávaní, že sa právna úprava nezmení. S poukazom na početnú judikatúru ústavného súdu,\nSúdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva najvyšší správny súd uzavrel,\nže takéto očakávanie nie je legitímne.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ opakuje argumenty prednesené pred správnymi súdmi. Smeruje k ochrane\nlegitímnych očakávaní, zákazu diskriminácie a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych\nsúdov. Krajský súd sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s koncepciou legitímnych očakávaní. Podľa\nsťažovateľa absentuje právne posúdenie krajského súdu, či očakávanie nároku na výsluhový\ndôchodok vzniká uplynutím potrebnej doby služobného pomeru, alebo až jeho ukončením.\nSťažovateľ opätovne poukazoval na judikatúru poľského Ústavného tribunálu, maďarského\n3\n\nÚstavného súdu, ďalej na zákonnú úpravu výsluhového zabezpečenia v Českej republike a v Poľsku\ns osobitným dôrazom na to, ako sa táto úprava vyrovnala s prechodom medzi skoršou a neskoršou\núpravou (právom voľby pre príslušníka). Na dôsledky zákona č. 80/2013 Z. z. podľa sťažovateľa\nodkázal aj ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 16/2017.\n9. Vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho správneho súdu sťažovateľ namieta, že tento opomenul\nzásadu ochrany legitímnych očakávaní a že po jej správnom vyhodnotení mal dospieť\nk neprípustnosti nepravej retroaktivity. Nesúhlasí s tým, ako sa najvyšší správny súd vysporiadal\ns odkazmi na judikatúru zahraničných ústavných súdov. Podľa sťažovateľa najvyšší správny súd\nneinterpretoval novelu zákona z roku 2013 spôsobom, ktorý by na jeho tvrdenia poskytol\ndostatočnú odpoveď.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nIII.1. K namietanému porušeniu práv napadnutým rozsudkom krajského súdu:\n10. Sťažovateľ vo vzťahu k rozsudku krajského súdu namieta nedostatočnosť jeho odôvodnenia\na nesprávnosť jeho právnych záverov. To namietal v kasačnej sťažnosti, s ktorou sa najvyšší\nsprávny súd vysporiadal ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom.\n11. O porušení základných práv a slobôd sťažovateľa ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom\nkrajského súdu bol teda na základe podanej kasačnej sťažnosti príslušný rozhodnúť najvyšší\nsprávny súd. Ústavná sťažnosť je tak proti rozsudku krajského súdu podľa § 132 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neprípustná, a preto bola v tomto\nrozsahu podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súdu odmietnutá.\nIII.2. K namietanému porušeniu práv napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu:\n12. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04).\n13. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho správneho súdu treba poukázať na povahu\na špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej\nsprávy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy,\nteda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Treba preto vziať do úvahy,\nže správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\n4\n\nnapadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy\n[III. ÚS 502/2015 (ZNaU 69/2015), III. ÚS 277/2022, I. ÚS 203/2023].\n14. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej veci\naj najvyšší správny súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného\nhľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať záver, či sťažnosť\nnie je zjavne neopodstatnená.\n15. Úlohou správnych súdov v konaní o správnej žalobe a kasačnej sťažnosti sťažovateľa bolo\nposúdiť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov o výsluhovom dôchodku sťažovateľa.\nNie sťažovateľovi vysvetľovať súlad novelizovaného zákona č. 80/2013 Z. z. s ústavou\na medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Napriek tomu sa správne\nsúdy tejto otázke nevyhli a sťažovateľovi zrozumiteľne vysvetlili, že novelu zákona č. 80/2013 Z. z.\nnemožno v jej následkoch na sťažovateľa vnímať tak, že by viedla k porušeniu jeho ústavných práv.\nV spôsobe odpovede správnych súdoch na tieto otázky nemožno identifikovať žiaden prvok, ktorý\nby viedol k porušeniu ústavných práv sťažovateľa.\n16. Možno uviesť, že sťažovateľ opakuje v podstate rovnaké námietky, aké uviedol v kasačnej\nsťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu. Ústavný súd nie je ďalšou inštanciou, ktorá opakovane\npreskúma rovnaké alebo obdobné argumenty predkladané sťažovateľom pred správnymi súdmi.\nObsahom ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný\nsúd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n17. Vo vzťahu k hlavnej námietke sťažovateľa týkajúcej sa zásady legitímnych očakávaní\na prípustnosti nepravej retroaktivity je nutné poznamenať, že najvyšší správny súd jasne uviedol,\nže nárok na výsluhový dôchodok v zmysle úpravy spred 30. apríla 2013 by vznikol až po splnení\npodmienky uplynutia 15 rokov služobného pomeru. Je zjavné, že v dobe, keď došlo k zmene\nprávnej úpravy (od 1. mája 2013), neuplynulo 15 rokov trvania služobného pomeru sťažovateľa.\nMožno tiež poznamenať, že od okamihu účinnosti novely zákona č. 328/2002 Z. z., teda od 1. mája\n2013 do ukončenia služobného pomeru sťažovateľa k 31. októbru 2019, prešlo 6 a pol roka,\nčo je bezpochyby dostatočne dlhá doba na to, aby sa sťažovateľ so zmenou podmienok pre vznik\nnároku na výsluhový dôchodok mohol riadne oboznámiť. Sťažovateľovi nič nebránilo,\naby v služobnom pomere pokračoval zostávajúcu dobu tak, aby splnil podmienky pre vznik nároku\nna výsluhový dôchodok podľa novej právnej úpravy.\n18. Sťažovateľovi navyše novou úpravou nedošlo k odňatiu nároku na výsluhový dôchodok,\nale k zmene podmienok jeho priznania. Zákon zaviedol postupné zvyšovanie požadovanej doby\ntrvania služobného pomeru, takže nedošlo k neprimeranému navýšeniu, čo možno považovať\nza dostatočne primerané cieľu zníženia výdavkov a stabilizácie príslušníkov polície na strane jednej\n5\n\na ochrany legitímnych očakávaní na strane druhej. Práve prechodnými ustanoveniami zákona\nsa malo dosiahnuť, aby zmena zákona pôsobila na adresátov čo najmiernejšie postupným\nzvyšovaním doby trvania služobného pomeru. V tejto súvislosti ústavný súd súhlasí s najvyšším\nsprávnym súdom, že zákon č. 80/2013 Z. z. upravuje podmienky nároku na výsluhový dôchodok,\nktorý na základe právnych skutočností v podobe plynutia času ešte len mal (mohol) vzniknúť\nv budúcnosti. Navyše, nová právna úprava nezaviedla ani žiadne retroaktívne podmienky\npre výsluhový dôchodok, ktoré by objektívne bolo nemožné splniť. Naopak, umožnila\nsťažovateľovi získať nárok naň jednoducho pokračovaním v služobnom pomere, a to dokonca\nza kratší čas (20 rokov) než tým policajtom, ktorí doň vstúpili po 30. apríli 2013 (25 rokov).\n19. Najvyšší správny súd sa vyčerpávajúco vysporiadal aj s argumentáciou sťažovateľa\nspočívajúcou v princípe ochrany jeho legitímnych očakávaní vo vzťahu k podmienkam vzniku\nnároku na výsluhový dôchodok, ktoré on považoval za nemenné od vzniku jeho služobného\npomeru. S poukazom na judikatúru ústavného súdu (PL. ÚS 10/04, PL. ÚS 25/05) v tomto smere\nuzavrel, že len očakávanie, že právna úprava sa do budúcna nijako nezmení a bude stále rovnaká,\nnie je samo osebe legitímnym očakávaním, ktoré by bolo ústavne chránené.\n20. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu a použitiu záverov zahraničných ústavných\nsúdov je potrebné uviesť, že sa týkajú prevažne starobných, a nie výsluhových dôchodkov. Systém\nvýsluhových dôchodkov je osobitný systém sociálneho poistenia, ktorý nemožno porovnávať\nso systémom starobných dôchodkov (II. ÚS 269/2019). Obdobne sa vyjadril aj najvyšší správny\nsúd. Ani poukaz sťažovateľa na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/2017 nie je v jeho veci\npriliehavý. V tomto rozhodnutí ústavný súd posudzoval ústavnosť niektorých ustanovení zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov aj v korelácii so zákonom\nč. 328/2002 Z. z. Dospel k záveru, že týmito zákonmi sa upravujú dva samostatné vedľa seba\nstojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu,\nako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi\nupravujúcimi jednotlivé systémy. Nie sú teda vo vzťahu lex generalis a lex specialis.\n21. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že podstata odôvodnenia najvyššieho správneho\nsúdu bola vyjadrená presvedčivými argumentmi, ktoré na seba logicky nadväzovali\na nie sú prítomné žiadne zjavné rozpory, ktoré by spôsobovali porušenie ústavných práv\nsťažovateľa. Odôvodnenie rozsudku najvyššieho správneho súdu, ktoré sťažovateľ namieta,\npreto nemožno považovať za nedostatočné v miere porušenia ústavných práv sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti dospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu\na obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej\nby po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru\no ich porušení. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n22. Vzhľadom na vecnú previazanosť argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje porušenie\nďalších základných práv uvedených v bode 1 tohto uznesenia s tou, ktorá sa týka základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ktorých porušenie ústavný súd nezistil,\nje daný dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti aj v tejto v časti z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n6\n\n23. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jej petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "uznesenie-opravné", "dôchodok-výsluhový", "legitímne očakávanie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "služobný pomer-vojaka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sa/20/2020", "guid": "3f87a944-8cb2-4f7b-afff-049fc079f78e:74e6e378-ea4e-4f8e-aed7-b1361f6a261a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dfa01631-7d03-4c91-8ab0-c7bbb0734894", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.203.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 203/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.203.2023.1"}, {"guid": "ussr:17154384-0075-46d5-9476-96fc81b8b99d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.277.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 277/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.277.2022.1"}, {"guid": "ussr:830ae212-4621-44fc-9b1c-bd5da2f9d5c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.269.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.269.2019.1"}, {"guid": "ussr:6c5a745d-face-4dd0-8448-836d4a1076b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 z 13. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.16.2017.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/05 z 7. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-07", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "48d750a4-3f09-4b24-b583-e82ef1bc5ebc:d4323f78-9a94-4718-b748-99dd5306c153", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201018.1", "spisova_znacka": "7Ssk/33/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/33/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201018.1"}, {"guid": "3f87a944-8cb2-4f7b-afff-049fc079f78e:74e6e378-ea4e-4f8e-aed7-b1361f6a261a", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Sa/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/20/2020 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3f87a944-8cb2-4f7b-afff-049fc079f78e:74e6e378-ea4e-4f8e-aed7-b1361f6a261a"}], "citovane_v": []}