{"guid": "ussr:50c5c403-ccc7-4935-a138-1979a23a83d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.726.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 726/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 726/2025 z 1. 4. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2026, sp. zn. II. ÚS 726/2025, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.726.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2026-04-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50c5c403-ccc7-4935-a138-1979a23a83d8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.726.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.726.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.726.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 726/2025-79\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n,\n,\n,\n,\na\n,\n,\n,\nzastúpených JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava, proti postupu Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/11/2004 a postupu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 2Obo/1/2023 a sp. zn. 2ObdoV/6/2024\na o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., Mariánske námestie 6, Žilina,\nproti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/1646/99, postupu Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/11/2004 a postupu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 2Obo/205/2004, sp. zn. 5Obo/90/2006,\nsp. zn. 2Obo/48/2014 a sp. zn. 2Obo/1/2023 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/1646/99 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/11/2004 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Krajskému súdu v Bratislave\nbez zbytočných prieťahov.\n\nprikazuje\n\nv konaní sp. zn. 10Cbi/11/2004 konať\n\n4. Sťažovateľovi\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie 12 000 eur,\nktoré s ú p o v i n n é vyplatiť mu Okresný súd Žilina v sume 2 000 eur a Krajský súd\nv Bratislave v sume 10 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažovateľkám\na\np r i z n á v a finančné\nzadosťučinenie každej v sume 10 000 eur, ktoré j e p o v i n n ý vyplatiť im Krajský súd\nv Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Okresný súd Žilina a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne\nnahradiť sťažovateľovi\ntrovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich jeho\nprávnej zástupkyni, Advokátskej kancelárii AŠTARY, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n7. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 644,94 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi JUDr. Dušanovi Repákovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n8. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 24. júla 2025 doručená ústavná sťažnosť\nsťažovateľov, ktorou sa domáhali vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/1/2023 zo 7. mája 2024 a uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 2ObdoV/6/2024 z 9. apríla 2025 a tiež vyslovenia porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2\nlistiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/11/2004 a postupom najvyššieho\nsúdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2Obo/1/2023 a sp. zn. 2ObdoV/6/2024. Navrhli napadnuté\nrozhodnutia zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľky (ktoré\nnamietajú porušenie svojho práva na konanie bez zbytočných prieťahov) žiadali priznať im\nprimerané finančné zadosťučinenie každej v sume 20 000 eur. Všetci sťažovatelia sa domáhali\npriznania náhrady trov vzniknutých im v konaní pred ústavným súdom. Táto ústavná sťažnosť bola\nústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp 1893/2025.\n2. Sťažovateľ následne doručil 6. augusta 2025 ústavnému súdu ďalšiu ústavnú sťažnosť, ktorou sa\ndomáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\n2\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a v nadväznosti na to aj základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy) postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.\n2C/1646/99, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/11/2004 a postupom\nnajvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2Obo/205/2004, sp. zn. 5Obo/90/2006, sp. zn.\n2Obo/48/2014 a sp. zn. 2Obo/1/2023. Žiadal, aby ústavný súd krajskému súdu prikázal konať\nbez zbytočných prieťahov, a domáhal sa priznania finančného zadosťučinenia 25 000 eur a náhrady\ntrov vzniknutých mu v konaní pred ústavným súdom (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 2053/2025).\n3. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 51/2025-6 z 10. septembra 2025 ústavné sťažnosti\nsťažovateľov spojil na spoločné konanie.\n4. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že Okresnému súdu Žilina bola 3. septembra 1999\npodaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo 16. marca 1998 týkajúcej sa prevodu\nnehnuteľností – obytného domu s pozemkom. Vec bola na okresnom súde vedená pod sp. zn.\n2C/1646/99. Okresný súd rozsudkom č. k. 2C/1646/99-85 z 2. októbra 2002 vyhovel žalobe a určil,\nže sporná kúpna zmluva je neplatná.\n5. Na odvolanie žalovaných sťažovateľov (resp. ich právnych predchodcov) proti rozsudku\nokresného súdu rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/39/03 z 21. januára 2004 tak,\nže rozsudok okresného súdu zrušil a vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave, keď dospel\nk záveru, že ide o spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním, ktoré sa vedie na Krajskom\nsúde v Bratislave, a teda okresný súd nebol vo veci vecne príslušný.\n6. Od februára 2004 bola vec vedená na krajskom súde ako súde prvej inštancie pod sp. zn.\n10Cbi/11/2004. Krajský súd v konaní postupne vydal tri rozsudky, ktoré boli všetky zrušené\nnajvyšším súdom s vrátením veci na ďalšie konanie, a to takto:\n- rozsudkom č. k. 10Cbi/11/2004-276 zo 16. júna 2004 (v poradí prvým rozsudkom krajského súdu\na celkovo druhým prvostupňovým rozsudkom vo veci, pozn.) krajský súd konanie proti žalovanému\nv 1. rade zastavil a voči ostatným žalovaným žalobu zamietol;\n- najvyšší súd na odvolanie žalobcov uznesením č. k. 2Obo/205/2004-330 z 10. augusta 2005 prvý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie;\n- krajský súd rozsudkom č. k. 10Cbi/11/2004-373 z 15. marca 2006 (v poradí druhým rozsudkom\nkrajského súdu a celkovo tretím prvostupňovým rozsudkom vo veci, pozn.) opätovne konanie\nproti žalovanému v 1. rade zastavil a voči ostatným žalovaným žalobu zamietol;\n- najvyšší súd na odvolanie žalobcov uznesením č. k. 5Obo/90/2006-481 z 9. apríla 2008 druhý\nrozsudok krajského súdu v zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie;\n- krajský súd potom č. k. 10Cbi/11/2004-679 z 1. júla 2014 (v poradí tretím rozsudkom krajského\nsúdu a celkovo štvrtým prvostupňovým rozsudkom vo veci, pozn.) žalobe vyhovel;\n- najvyšší súd na odvolanie žalovaných uznesením č. k. 2Obo/48/2014-765 z 29. februára 2016 tretí\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie;\n- rozsudkom č. k. 10Cbi/11/2004-1302 z 11. mája 2022 (v poradí štvrtým rozsudkom krajského\nsúdu a celkovo piatym prvostupňovým rozsudkom vo veci, pozn.) tak, že žalobe vyhovel\na žalobcom v 1. až 7. rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovaným\nv 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne.\n3\n\n7. Na odvolanie žalovaných v 2. až 5. rade proti štvrtému rozsudku krajského súdu najvyšší súd\n(v poradí piatym odvolacím rozhodnutím, pozn.) rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Obo/1/2023\nzo 7. mája 2024, právoplatným od 27. júna 2024, tak, že štvrtý rozsudok krajského súdu potvrdil\na žalobcom v 1. až 7. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n8. Proti piatemu rozhodnutiu odvolacieho súdu žalovaní v 2., 3. a 5. rade podali 31. júla 2024\ndovolanie, o ktorom bolo od 8. októbra 2024 vedené konanie na najvyššom súde ako dovolacom\nsúde pod sp. zn. 2ObdoV/6/2024. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2ObdoV/6/2024 z 9. apríla 2025\ndovolanie odmietol.\n9. Krajský súd uznesením č. k. 10Cbi/11/2004-1692 z 8. júla 2025 (ďalej len „uznesenie VSÚ“)\nrozhodol takto:\n„I. Žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. až 6. rade náhradu trov\nprvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v sume 37 217,80 eur, na účet právneho\nzástupcu žalobcov, a to do dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nII. Žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania\nv sume 102,22 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, a to do 3 dní od právoplatnosti\ntohto uznesenia.“\n10. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 726/2025-24 zo 17. decembra 2025 prijal ústavné sťažnosti\nna ďalšie konanie v časti, v ktorej sa sťažovatelia domáhajú vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/1646/99, postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10Cbi/11/2004 a postupom najvyššieho súdu v konaniach vedených\npod sp. zn. 2Obo/205/2004, sp. zn. 5Obo/90/2006, sp. zn. 2Obo/48/2014, sp. zn. 2Obo/1/2023\na sp. zn. 2ObdoV/6/2024. Vo zvyšnej časti ústavné sťažnosti odmietol.\n11. Z pripojeného spisového materiálu ústavný súd zistil, že po podaní sťažnosti proti I. výroku\nuznesenia VSÚ krajský súd uznesením č. k. 10Cbi/11/2004-1722 z 26. januára 2026 uznesenie\nVSÚ zrušil v jeho I. výroku a vrátil mu vec na opätovné rozhodnutie. Vo výroku II uznesenie VSÚ\nnadobudlo právoplatnosť 12. augusta 2025. V čase prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo o výške\nnáhrady trov konania rozhodnuté.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n12. V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ namieta, že k prieťahom\nv napadnutom konaní došlo už postupom Okresného súdu Žilina, na ktorom bola pôvodne podaná\nžaloba 3. septembra 1999 a ktorý o nej konal vo veci sp. zn. 2C/1646/99, pričom o neefektívnosti\njeho postupu svedčí fakt, že namiesto toho, aby vec hneď postúpil Krajskému súdu v Bratislave\nako spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním vedeným na Krajskom súde v Bratislave,\nnamiesto toho napriek námietkam vecnej a miestnej nepríslušnosti, uplatneným sťažovateľom, vec\nmeritórne prejednal rozsudkom č. k. 2C/1646/99-85 z 2. októbra 2002, ktorý bol následne zrušený\nuznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 39/03 z 21. januára 2004 a vec bola postúpená\nKrajskému súdu v Bratislave, na ktorý napadla 20. februára 2004. Celé obdobie konania\n4\n\nod 3. septembra 1999 až do 20. februára 2004 tak neefektívnym postupom Okresného súdu Žilina\nvyšlo nazmar, keď krajský súd musel od februára 2004 konať vo veci od počiatku. Okresnému súdu\nŽilina treba pričítať aj trvanie odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.\n9 Co 39/03, keďže dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu spočíval práve vo vecnej a miestnej\nnepríslušnosti, a teda v jeho nesprávnom procesnom postupe, pričom Krajský súd v Žiline sa\nv dôsledku toho v odvolacom konaní sp. zn. 9 Co 39/03 ani nemohol zaoberať dôvodnosťou žaloby.\n13. Vo vzťahu k postupu krajského súdu po tom, ako mu 20. februára 2004 bol zaslaný spis, je\npodľa názoru sťažovateľov potrebné konštatovať, že tento bol prima facie neefektívny, čoho\nprejavom je fakt, že krajský súd vydal vo veci postupne štyri rozsudky, z toho prvé dva zamietajúce\nžalobu (z rokov 2004 a 2006) a ďalšie dva žalobe vyhovujúce (z rokov 2014 a 2022), pričom prvé\ntri jeho rozsudky z rokov 2004, 2006 a 2014 boli najvyšším súdom ako odvolacím súdom zrušené.\nFakt, že krajský súd najskôr žalobu dvakrát zamietol a potom žalobe dvakrát vyhovel, taktiež\nnasvedčuje úplnej nesústredenosti jeho postupu a rozhodovania. Osobitne ostatné dva vyhovujúce\nrozsudky boli vydané zakaždým až po mnohých rokoch od im bezprostredne predchádzajúceho\nkasačného rozhodnutia odvolacieho súdu, v čase, keď už samotná celková dĺžka konania ako takého\nvýrazne presiahla limity ústavnoprávnej akceptovateľnosti.\n14. Sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy aj v odvolacích konaniach, čiže v postupe\nnajvyššieho súdu vo veciach vedených pod sp. zn. 2Obo/205/2004, 5Obo/90/2006, 2Obo/48/2014\na 2Obo/1/2023 a uvádzajú, že spis sa nachádzal v predmetných odvolacích konaniach na najvyššom\nsúde ako odvolacom súde spolu približne šesť rokov, čo je podľa ich názoru zjavne neprimerané.\nZa konanie poznačené prieťahmi označili sťažovatelia i dovolacie konanie vedené najvyšším súdom\npod sp. zn. 2ObdoV/6/2024.\n15. Sťažovatelia výslovne žiadajú, aby ústavný súd posúdil dĺžku namietaného konania, ktoré sa\nzačalo v roku 1999 a v štádiu rozhodovania o výške náhrady trov konania súdom prvej inštancie\nstále trvá ako jeden celok od jeho začatia v roku 1999 dosiaľ, t. j. vrátane všetkých jednotlivých\netáp konania (a to aj jednotlivých odvolacích konaní), keď sa vec postupne nachádzala,\nresp. prechádzala medzi jednotlivými súdmi označenými v tejto ústavnej sťažnosti\nako porušovatelia namietaných práv. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti je síce konanie vo veci\nsamej právoplatne skončené, ale doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o výške náhrady trov\nkonania. Z uvedených dôvodov [odvolávajúc sa na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)] vec sťažovateľov nie je možné považovať ku dňu podania\nústavnej sťažnosti za definitívne ukončenú a konanie pred všeobecnými súdmi naďalej prebieha.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, krajského súdu, najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n16. Okresný súd k sťažnosti uviedol, že 2. októbra 2002 vydal rozhodnutie, že špecifikovaná kúpna\nzmluva je absolútne neplatná. Dňa 21. januára 2004 Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu\nzrušil a vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 20. februára\n2004 bol spisový materiál sp. zn. 2C/1646/1999 postúpený na Krajský súd Bratislava ako súd\npríslušný v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 39/03.\n5\n\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n17. Predseda krajského súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedol, že ju nepovažuje\nza dôvodnú a pripojil chronológiu úkonov v napadnutom konaní. Poukázal predovšetkým na to,\nže vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté už 27. júna 2024, ústavnú sťažnosť preto považuje\nza oneskorenú. V súčasnosti sa napadnuté konanie nachádza vo fáze rozhodovania o výške náhrady\ntrov konania, pričom podľa jeho názoru súd koná plynule a bez zbytočných prieťahov (krajský súd\no výške trov rozhodol 8. júla 2025).\nIII.3. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n18. Najvyšší súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s názorom\nsťažovateľov, že v prejednávanom spore ide o vec po právnej stránke nenáročnú, a to nielen\nvzhľadom na skoršie tri kasačné rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj na rozsiahlosť spisu vrátane\njeho príloh. Majúc na zreteli všetky okolnosti posudzovanej veci, najvyšší súd vyjadril\npresvedčenie, že v napadnutých konaniach, v ktorých rozhodoval ako odvolací súd, nedošlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov.\n19. Najvyšší súd poukázal na to, že dovolacie konanie vo veci sp. zn. 2ObdoV/6/2024 trvalo\nod 8. októbra 2024 (predloženie súdneho spisu najvyššiemu súdu) do 9. apríla 2025 (dátum\nrozhodnutia) spolu 183 dní, avšak od pridelenia spisu sudcovi spravodajcovi do dňa rozhodnutia to\npredstavovalo len 132 dní. Následne bol spis vrátený na ďalšie vybavenie súdu prvej inštancie\n5. mája 2025, čo celkovo (od nápadu dovolacej veci do odoslania spisu s rozhodnutím o dovolaní)\npredstavuje 209 dní. Uviedol, že na strane najvyššieho súdu nedošlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, pričom dĺžku konania na najvyššom súde v tejto veci možno považovať za primeranú, a to\naj s ohľadom na komplexnosť sporu a zložitý skutkový aj právny stav, ako aj širšiu zostavu senátu\na potrebu oboznámiť sa s vecou v päťčlennej formácii.\nIII.4. Replika sťažovateľa:\n20. Sťažovateľ vo svojej replike v reakcii na vyjadrenie krajského súdu k ústavnej sťažnosti\npoukázal na judikatúru ESĽP v súvislosti s namietanými prieťahmi v napadnutom konaní, pričom\nuviedol, že ústavnú sťažnosť by bolo možné vyhodnotiť ako podanú oneskorene, resp. ako zjavne\nneopodstatnenú [z hľadiska časových aspektov jej podania, pozn.] v takom prípade, ak by táto bola\npodaná v čase, keď už bolo právoplatne rozhodnuté aj o výške náhrady trov konania vedeného\npred všeobecnými súdmi, nie však skôr – a to zásadne bez ohľadu na to, či v čase jej podania\nuž bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, za predpokladu, že sa ešte následne samostatne\nrozhoduje o náhrade trov konania.\n21. Sťažovateľ výslovne namieta proti tomu, aby bolo ústavným súdom v tomto konaní\nposudzované separátne len štádium rozhodovania o výške trov konania, ako to požaduje krajský\nsúd, a nie celková dĺžka konania od roku 1999 dosiaľ. Potreba posudzovania konania v súvislosti\ns namietanými prieťahmi ako jedného celku a odmietnutie prístupu, pri ktorom sa neposudzuje\nkonanie ako jeden celok (resp. neposudzuje sa celková dĺžka konania, ale iba jeho jednotlivé fázy),\nako príliš formalistického a nesúladného s čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva podľa sťažovateľa\nz judikatúry ESĽP, ktorej zohľadnenia sa v replike dovoláva.\n\n6\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n22. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu v napadnutých konaniach je založená na ich\ntvrdení, že napadnuté konania sú poznačené predovšetkým neefektívnou činnosťou. Porušenie\nsvojich práv vidia už len v celkovej doterajšej dĺžke konania v ich právnej veci (viac ako 26 rokov),\na to napriek tomu, že všeobecné súdy už vo veci samej právoplatne rozhodli, keďže ku dňu podania\nústavnej sťažnosti nie je právoplatne rozhodnuté o výške náhrady trov konania.\n23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať\nbez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená\nako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen ,,CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Úlohou ústavného súdu bolo v danom\nprípade posúdiť, či v napadnutých konaniach došlo k vzniku prieťahov, či ich vznik bol spôsobený\nprimárne postupom označených porušovateľov, alebo na ich vznik malo vplyv aj správanie a postup\nsamotných sťažovateľov, ako aj to, aký vplyv na priebeh napadnutého konania mala samotná\npovaha prejednávanej veci.\n24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje\naj povahu prerokúvanej veci.\n25. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych prieťahov (prieťahy,\nktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú význam, pretože ani právne\nči skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, ktorá už predstavuje podstatnú časť\nľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil, že „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou\nspravodlivosťou“ (pozri nález sp. zn. II. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka\nkonania počítaná v desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama\nosebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 52/01,\nI. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017, II. ÚS 17/2019).\n\n7\n\n26. Európsky súd pre ľudské práva v obdobných prípadoch konštatoval, že vo výnimočných\nprípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania považované za zásah do práva na prístup\nk súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia počas obzvlášť dlhého obdobia môže\npredstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci Vassilios Athanasiou a ďalší proti\nGrécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52).\n27. V súvislosti s ústavným prieskumom postupu všeobecných súdov v právnej veci sťažovateľov\nústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a vyžiadaného spisového materiálu zistil, že konanie\nv uvedenej veci začalo podaním žaloby 3. septembra 1999, pričom vo veci samej bolo právoplatne\nrozhodnuté 25. mája 2025. Ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté\nvýške náhrady trov konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru\nESĽP, podľa ktorej posudzované obdobie z hľadiska existencie prieťahov v konaní sa začalo dňom\npodania žaloby a skončí sa až dňom, keď bude konečné rozhodnutie o výške náhrady trov doručené\nsťažovateľom (napr. Obluk proti Slovenskej republike, č. 69484/01, z 20. 6. 2006 a Čičmanec proti\nSlovenskej republike, č. 65302/11, z 28. 6. 2016).\n28. Ústavný súd konštatuje, že predmetnú dĺžku konania v právnej veci sťažovateľov je možné\npovažovať už prima facie za extrémnu a absolútne ústavne neakceptovateľnú a neobhájiteľnú,\na sama osebe je dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a to bez potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania.\nVzhľadom na takúto extrémnu dĺžku konania nepovažoval za potrebné detailne hodnotiť zložitosť\nveci, správanie účastníka konania, ani postup súdu. K predĺženiu konania prispeli okresný súd\ni krajský súd predovšetkým neefektívnym postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd\nrozhodoval vo veci takmer 5 rokov, pričom správne mal vec postúpiť Krajskému súdu v Bratislave,\nkeďže ide o spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním. O neefektívnom postupe krajského\nsúdu svedčí opakované až trojnásobné zrušenie jeho rozhodnutí odvolacím súdom.\n29. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základného práva\nsťažovateľa\n(ktorý ako jediný namietal i porušenie označených práv\nvo vzťahu k postupu okresného súdu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\n30. Ústavný súd tiež konštatuje, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k vzniku\nzbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základných práv všetkých sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a ich práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 2 výroku nálezu).\n31. Ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v súvislosti s namietaným postupom najvyššieho\nsúdu v napadnutých konaniach, keďže zo spisového materiálu zistil, že jednotlivé odvolacie\nkonania trvali jeden, maximálne dva roky a dovolacie konanie 6 mesiacov, čo nemožno považovať\nza ústavne neakceptovateľný čas rozhodovania o opravných prostriedkoch strany konania (bod 8\nvýroku nálezu).\n\n8\n\nV.\nPríkaz konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n32. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd prikázal krajskému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu\nprerokovania ústavnej sťažnosti nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené (bod 3 výroku\nrozhodnutia).\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n34. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n36. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti, ktorú podal samostatne, žiadal priznať primerané finančné\nzadosťučinenie 25 000 eur.\n37. Sťažovateľky si v spoločnej ústavnej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné\nzadosťučinenie každá po 20 000 eur.\n38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, neefektívny postup okresného súdu a krajského\nsúdu, berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci, predovšetkým však ústavne\nneakceptovateľnú celkovú dĺžku napadnutého konania, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie sumy 2 000 eur sťažovateľovi od okresného súdu a sumy 10 000 eur\nod krajského súdu za primerané finančné zadosťučinenie (bod 4 výroku nálezu) a vo vzťahu\nk sťažovateľkám považoval za primerané finančné zadosťučinenie priznanie sumy 10 000 eur\nkaždej z nich od krajského súdu (bod 5 výroku nálezu). Vo vzťahu k namietaným prieťahom\nv napadnutých konaniach najvyššieho súdu ústavnej sťažnosti nevyhovel, preto sťažovateľom\nnepriznal finančné zadosťučinenie.\n40. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je\npovinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\n\n9\n\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\nVI.\nTrovy konania\n41. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli\nv súvislosti s ich právnym zastupovaním právnymi zástupcami.\n42. Sťažovateľ bol v konaní o ústavných sťažnostiach zastúpený dvoma právnymi zástupcami –\npri samostatnom podaní ústavnej sťažnosti Advokátskou kanceláriou AŠTARY, s. r. o.,\na pri spoločnej ústavnej sťažnosti bol spolu so sťažovateľkami zastúpený JUDr. Dušanom\nRepákom.\n43. Odmena za jeden úkon právnych služieb uskutočnený v roku 2025 predstavuje v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „vyhláška“) sumu 371 eur. Pri dvoch úkonoch (prevzatie a príprava zastupovania a podanie\nústavnej sťažnosti) spolu s režijným paušálom dvakrát po 14,84 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) trovy\nčinia 771,68 eur. Za ďalší úkon právnej služby (replika) ústavný súd odmenu nepriznal,\nkeďže podanie neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré by neboli\nznáme. Vypočítanú náhradu trov sťažovateľa ústavný súd zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň\nz pridanej hodnoty, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou tejto nepriamej dane.\nCelková suma trov konania tak predstavuje sumu 949,17 eur (bod 6 výroku nálezu).\n44. Advokát JUDr. Dušan Repák, zastupujúci sťažovateľov v spoločnej ústavnej, žiadal priznať\nnáhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v sume 644,94 eur. Keďže požadovaná\nsuma zjavne neprevyšuje odmenu pri poskytnutej právnej službe, ústavný súd náhradu\nv požadovanej výške priznal (bod 7 výroku nálezu).\n45. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné zaplatiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., a krajský súd\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. Dušana Repáka (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-extrémne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cbi/11/2004", "guid": "34881d9d-6cd4-4eee-a39d-f92eb5535a2e:ea2fd856-93b3-4bef-8597-335fee46bdcd", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "06d734ad-8e56-4bea-9d78-ef1f76ba0e18:3704f0e0-04ff-4f62-aebb-3a506cc58258", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8", "spisova_znacka": "2ObdoV/6/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/6/2024 z 9. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1004110235.8"}, {"guid": "95d2b1da-b62d-4254-b11b-60b696dfe9bf:b56ea11d-adcc-4e2a-9f77-82c51615c8b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1004110235.5", "spisova_znacka": "2Obo/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/1/2023 z 7. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1004110235.5"}, {"guid": "34881d9d-6cd4-4eee-a39d-f92eb5535a2e:ea2fd856-93b3-4bef-8597-335fee46bdcd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1004110235.14", "spisova_znacka": "10Cbi/11/2004", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Cbi/11/2004 z 9. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1004110235.14"}], "citovane_v": []}