{"guid": "ussr:9f83c7de-9b0f-41f3-b594-eccd414c2970", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.719.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 719/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 719/2025 z 1. 7. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. júla 2026, sp. zn. II. ÚS 719/2025, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.719.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-07-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f83c7de-9b0f-41f3-b594-eccd414c2970", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.719.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.719.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.719.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 719/2025-92\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavných sťažnostiach sťažovateľov 1.\n,\n,\n, zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15,\nBratislava, 2.\n,\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr.\nJakubom Andreánskym, Vilová 6, Bratislava, 3.\n,\n,\nzastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15,\nBratislava, 4.\n,\n,\n, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Mgr. Monikou Lichnerovou, PhD., Plzenská 4, Bratislava, 5.\n,\n,\n, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,\nČerveňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 32C/18/2018\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 147/2022-71 z 23. júna\n2022 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 32C/18/2018 v období\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 147/2022-71 z 23. júna\n2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 2 000 eur, ktoré j e Okresný\nsúd Prešov p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 949,17 eur, ktorú j e\nOkresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť právnym zástupcom sťažovateľov do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Sťažovatelia sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 25. septembra 2025\ndomáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní označenom v záhlaví tohto nálezu\nv období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 147/2022-71 z 23. júna 2022\na postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 11Co/39/2024. Navrhujú,\naby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal im primerané\nfinančné zadosťučinenie od oboch porušiteľov a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom.\n2. Uzneseniami ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 67/2025-5 z 1. októbra 2025, č. k. II. ÚS 563/2025-20\nzo 16. októbra 2025, č. k. PLs. ÚS 68/2025-5 z 22. októbra 2025 boli ústavné sťažnosti spojené\nna spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2524/2025. Ústavný súd súčasne\nrozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), že uznesenia o spojení vecí nadobúdajú právoplatnosť a vykonateľnosť\nokamihom ich prijatia.\n3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že na základe žaloby sťažovateľov proti žalovanému\nzačalo 19. apríla 2018 na okresnom súde konanie, ktorého predmetom je náhrada nemajetkovej\nujmy. Namietané konanie patrí v zmysle judikatúry ústavného súdu medzi prioritné typy konaní,\nv ktorých súdy musia postupovať rýchlo a efektívne. Sťažovatelia sa 5. novembra 2021 obrátili\nna ústavný súd ústavnou sťažnosťou, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom č. k. I. ÚS 147/202271 z 23. júna 2022 tak, že konštatoval porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd taktiež\nprikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal každému\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a zaviazal okresný súd k náhrade trov\nkonania. Okresný súd 14. januára 2022 odročil pojednávanie na neurčito na účely predloženia\nprejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), ktorú mu podal\n29. marca 2022. Súdny dvor vydal vo veci C-283/22 rozsudok 16. novembra 2023. Okresný súd\nrozhodol rozsudkom č. k. 32C/18/2018-1177 z 8. marca 2024 tak, že žalobe čiastočne vyhovel.\nProti výroku rozsudku, ktorým zamieta v prevyšujúcej časti žalobu sťažovateľov, podali\nsťažovatelia odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 11Co/39/2024-1312 z 27. mája 2025 zrušil\nrozsudok okresného súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia\nbola nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Po doručení spisu 20. júna 2025 nariadil okresný súd termín\npojednávania na 8. október 2025. Doplnením ústavných sťažností sťažovatelia uviedli, že 8. októbra\n2025 prebehlo vo veci ďalšie pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok okresného súdu, kde\n\n2\n\nokresný súd čiastočne vyhovel žalobe sťažovateľov, pričom do dňa podania doplnenia ústavnej\nsťažnosti, t. j. po uplynutí 51 dní, nebolo písomné vyhotovenie vyhláseného rozsudku sťažovateľom\ndoručené. Sťažovatelia považujú omeškanie s doručením rozsudku za ďalší dôkaz nesústredeného\npostupu okresného súdu.\n4. Sťažovatelia sumárne uvádzajú, že porušovatelia v namietanom konaní aj po vydaní nálezu\nnepostupovali správne a ústavnokonformne, pretože prvostupňové rozhodnutie obsahovalo závažné\nprocesné pochybenia, čo vyústilo do porušenia práva na spravodlivý proces, prvé pojednávanie\npo vrátení veci z odvolacieho súdu nariadil až po takmer 4 mesiacoch, krajský súd disponoval\nspisom viac ako 9 mesiacov, pričom s ohľadom na prioritu konania by mal rozhodnúť v kratšej\nlehote. Sťažovatelia ústavný súd žiadajú, aby namietané konanie bolo preskúmané ako celok.\n5. Sťažovatelia vyčítajú porušovateľom nesústredený, neefektívny a nesústredený postup. Celkovú\ndĺžku napadnutého konania považujú za ústavne nekonformnú a v rozpore s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Sťažovatelia poukazujú na význam veci.\n6. Ústavnú sťažnosť ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 719/2025-69 zo 17. decembra 2025\nv rozsahu namietaného porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa\nčl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 32C/18/2018 po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu č. k. I. ÚS 147/2022-71 z 23. júna 2022 prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5\nzákona o ústavnom súde a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Okresný súd na žiadosť ústavného súdu listom sp. zn. 1SprO/4/2026 z 21. januára 2026 zaslal\nvyjadrenie k ústavnej sťažnosti sťažovateľov.\n8. V úvode listu okresný súd uvádza, že od 4. septembra 2020 bola zákonná sudkyňa\npráceneschopná a hospitalizovaná, neskôr nastúpila na materskú a rodičovskú dovolenku, ktorú\nskončila 5. júna 2023. Okresný súd ďalej poukazuje na konštatovanie ústavného súdu v náleze\nz roku 2022 o skutkovej náročnosti prerokovávanej veci, ktorá vyplýva z nevyhnutnosti zložitého\nznaleckého dokazovania, a v priebehu súdneho sporu bola vznesená aj požiadavka aplikácie noriem\nEurópskej únie či medzinárodného práva. Práve osobitosť konkrétneho prípadu sťažovateľov\nsi podľa vyjadrenia okresného súdu vyžaduje od konajúceho súdu náležité vysporiadanie\nsa s otázkou zodpovednosti žalovaného za spôsobenú ujmu na zdraví v kontexte aplikácie právnych\npredpisov Európskej únie a noriem medzinárodného práva, čo bez ďalšieho možno považovať\nza významný faktor ovplyvňujúci náročnosť vedenia súdneho sporu.\n9. Okresný súd popisuje priebeh konania po vydaní nálezu z roku 2022. Okresný súd 29. marca\n2022 konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) prerušil\na Súdnemu dvoru predložil prejudiciálne otázky. Súdny dvor rozsudkom zo 16. novembra 2023\nrozhodol:\n«1. Článok 17 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú\ndopravu uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného Európskym spoločenstvom\n3\n\n9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001\nv spojení s článkom l a článkom 2 ods. 1 tohto Dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že: nemôže\nzakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá pri svojej účasti\nna špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru uskutočnenom vo vojenskom\npriestore letiska jedného zmluvného štátu zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka prevádzkovaného\npolicajnými službami počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku pripútaná pomocou žeriavneho lana,\nkeďže takúto situáciu nemožno kvalifikovať ako „medzinárodnú prepravu“ v zmysle článku 1\nuvedeného dohovoru ani ako „prepravu vykonávanú štátom“ v zmysle jeho článku 2 ods. 1.\n2. Ustanovenia článku 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 1 nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie\nleteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel sa majú vykladať v tom zmysle, že: nemôžu\nzakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá pri svojej účasti\nna špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru uskutočnenom vo vojenskom\npriestore letiska jedného zmluvného Štátu zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka prevádzkovaného\npolicajnými službami počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku predstavujúcemu „štátne lietadlo“\npripútaná pomocou žeriavneho lana.»\n10. Spis bol okresnému súdu zo Súdneho dvora vrátený 21. novembra 2023. Okresný súd uvádza,\nže následne zisťoval, či sa strany sporu mohli zúčastniť pojednávania v konkrétny deň, a to\nz dôvodu, aby nedošlo k zmareniu ďalšieho pojednávania. Na pojednávaní 8. marca 2024 okresný\nsúd vyhlásil rozsudok. Na odvolanie sťažovateľov a žalovaného krajský súd uznesením č. k.\n11Co/39/2024-1312 z 27. mája 2025 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 32C/718/2018-1177\nz 8. marca 2024 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie na nové rozhodnutie. Rozsudok\nbol zrušený z dôvodu nepreskúmateľnosti, pokiaľ ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy.\nOdvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v niektorých častiach týkajúcich sa právneho\nposúdenia danosti (teda nie výšky) uplatneného nároku za dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný,\npreskúmateľný, zákonný a vecne správny.\n11. Dňa 20. júna 2025 bol spis vrátený z odvolacieho súdu okresnému súdu, pričom súdna\ntajomníčka 24. júna 2025 dala pokyn na doručenie rozhodnutia krajského súdu stranám sporu.\n12. Dňa 16. júla 2025 okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. október 2025, na ktorom bol\nvyhlásený v poradí druhý rozsudok. Okresný súd uvádza, že termín pojednávania bol nariadený\nv čo najskoršom termíne, ako bolo možné, s prihliadnutím na čerpanie dovolenky zákonnou\nsudkyňou a už nariadené termíny pojednávania.\n13. Okresný súd zastáva názor, že ústavná sťažnosť v tomto prípade nie je dôvodná ani čiastočne,\nkeďže po vydaní nálezu z roku 2022 okresný súd konal sústredene, plynulo a bez prieťahov.\n14. Okresný súd v liste vyslovuje súhlas, aby ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nII.2. Replika sťažovateľov:\n15. Právny zástupca sťažovateľov v prvom, treťom a piatom rade listom z 30. apríla 2026 zaslal\nvyjadrenie sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu z 21. januára 2026. Vo vyjadrení sťažovatelia\npoukazujú na to, že porušovateľ vo svojom vyjadrení neposkytol dostatočné argumenty, ktoré by\n\n4\n\nz ústavnoprávneho hľadiska, ako ani z hľadiska aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru a im korelujúcej\njudikatúry ESĽP ospravedlňovali nesústredený a neefektívny postup okresného súdu, ako ani\nneprimeranú a ústavne nonkonformnú dĺžku namietaného konania pred okresným súdom.\n16. Sťažovatelia považujú vyjadrenie porušovateľa za zosumarizovanie skutkového stavu\nnamietaného konania bez uvedenia argumentácie, ktorá by zoslabovala argumentáciu sťažovateľov\nuvedenú v ústavnej sťažnosti a jej doplneniach.\n17. Ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení okresného súdu sťažovatelia uvádzajú, že vykonanie\npojednávania až po takmer 4 mesiacoch od vrátenia súdneho spisu predstavuje jedno z viacerých\nprieťahových konaní okresného súdu. Keďže predmetom namietaného konania je náhrada škody\na nemajetkovej ujmy, ktorá v zmysle rozsiahlej judikatúry spadá do kategórie konaní s urgentnou\npotrebou konať rýchlo a efektívne, a to na účely ukončenia právnej neistoty sťažovateľov. Z toho\ndôvodu sťažovatelia zastávajú názor, že oneskorené nariadenie pojednávania až o takmer 4 mesiace\nneurýchlilo postup okresného súdu a celé konanie zbytočne zdržalo. Sťažovatelia sú taktiež toho\nnázoru, že ani letné obdobie, resp. obdobie prázdnin a dovoleniek nemôže byť dôvodom\nna predlžovanie namietaného konania, ktoré má citlivý predmet a v konaní bol už raz vydaný nález\nústavného súdu s príkazom konať bez zbytočných prieťahov.\n18. Sťažovatelia uvádzajú, že pre ukončenie ich právnej neistoty je irelevantné, či bol nárok\nsťažovateľov riadne zdôvodnený, keďže ak výška priznanej sumy nebola súladná s ustanoveniami\nCivilného sporového poriadku a právom na spravodlivý proces, celé konanie sa muselo automaticky\npredĺžiť o odvolacie konanie a nové konanie pred prvostupňovým súdom, pričom ak by bol\nrozsudok riadne a kvalitne odôvodnený vo všetkých smeroch tak, ako to vyžaduje judikatúra\nnajvyšších súdnych inštancií, tak by právna neistota sťažovateľov toho času už bola ukončená a tiež\naj porušovanie základných práv sťažovateľov.\n19. Sťažovatelia zastávajú názor, že podané ústavné sťažnosti v znení doplnení sú v celom rozsahu\ndôvodné a navrhované primerané finančné zadosťučinenie v celej miere adekvátne zodpovedá ich\nujme.\n20. Sťažovatelia v druhom a vo štvrtom rade repliku včas nedoručili.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n21. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec prejednal a rozhodol bez nariadenia\nústneho pojednávania, pretože na základe obsahu podaní a vyžiadaného spisu dospel k záveru, že\nod ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n22. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru ESĽP vo vzťahu k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu\n\n5\n\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n24. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(IV. ÚS 221/04).\n25. Ústavný súd otvorene vychádza zo súdnych rozhodnutí ESĽP, ktorý postupne vytvoril\nkoncepciu troch rýchlostí súdnych konaní v závislosti od významu prejednávanej veci, a to:\nA. priemernú (všeobecne aplikovateľnú), B. osobitnú (spojenú 1. s prostriedkami na živobytie\nsťažovateľa: náhrada škody, dôchodkové veci, sociálne zabezpečenie, pracovnoprávne spory,\n2. osobným statusom sťažovateľa: rozvodové konania, určenie otcovstva), C. výnimočnú rýchlosť\n(rodičovské práva, náhrada škody osobám nevyliečiteľne chorým).\n26. V zmysle už uvedeného kritéria napadnuté súdne konanie nie je možné zaradiť do skupiny\nkonaní s osobitnou rýchlosťou (v prejednávanej veci nejde o náhradu škody, ktorá je spojená\nso živobytím sťažovateľa), ide o konanie s priemernou rýchlosťou. Toto napokon konštatoval\nuž ústavný súd v náleze č. k. I. ÚS 147/2022-71 z 23. júna 2022.\n27. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n28. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej\nsúd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov. Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.\n29. Prvé kritérium je zložitosť veci. Za zložité sa pokladajú tie veci, ktoré samostatne alebo\nkumulatívne: a) vyžadujú, aby na ten istý súbor faktov sa aplikovalo viac právnych noriem,\nb) umožňujú, aby tá istá právna norma nadobudla v interpretácii viac ako jeden význam,\nc) predpokladajú viaceré uváženia, d) predpokladajú a umožňujú voľné uváženie (II. ÚS 26/95).\n30. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľov na náhradu škody v podobe\nnemajetkovej ujmy, čo možno v zásade zaradiť medzi bežnú a pravidelnú agendu všeobecných\nsúdov. Ústavný súd už v náleze z roku 2022 konštatoval, že do popredia výrazným spôsobom\nvystupuje skutková náročnosť prerokovávanej veci, ktorá vyplývala z nevyhnutnosti zložitého\nznaleckého dokazovania (dopravná nehoda vrtuľníka, jeho pád a následná smrť, pozn.). V ústavnou\nsťažnosťou napadnutej časti konania (po náleze z roku 2022) táto skutková náročnosť\n6\n\nprerokovávanej veci z popredia ustupuje. Istú právnu zložitosť prejednávaná vec vykazuje z dôvodu\npotrebnosti ujasnenia možnosti použitia medzinárodných noriem pri posudzovaní uplatneného\nnároku na náhradu škody v prospech priamych pozostalých poškodeného.\n31. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľov ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa o predĺženie\nnapadnutého konania v jeho relevantnej časti sami nepričinili.\n32. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní,\npričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu\nbyť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n33. Z popísaného priebehu konania okresným súdom vo vyjadrení na ústavnú sťažnosť, z ústavnej\nsťažnosti a vyžiadaného spisu sp. zn. 32C/18/2018 ústavný súd zistil, že v čase vydania nálezu\nz roku 2022 bolo napadnuté konanie prerušené. Súdny dvor vo veci C-283/22 vydal rozsudok\n16. novembra 2023. Okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 32C/18/2018-1177 z 8. marca 2024, proti\nktorému bolo zo strany sťažovateľov podané odvolanie 31. mája 2024. Spisový materiál bol\nodvolaciemu súdu doručený 18. septembra 2024. Krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením č. k.\n11Co/39/2024-1312 z 27. mája 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 1. júla 2025.\nKrajský súd vrátil spis okresnému súdu 20. júna 2025. Sťažovatelia v pozícii žalobcov podali\npredsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 13. augusta 2025, ktorá bola posúdená\nako nedôvodná. Dňa 16. júla 2025 bol nariadený termín pojednávania na 8. október 2025. Na účely\nprehľadnosti a časovej postupnosti ústavný súd uvádza, že sťažovatelia sa obrátili na ústavný súd\ns ústavnými sťažnosťami 25. septembra 2025. Následne na pojednávaní 8. októbra 2025 okresný\nsúd vyhlásil rozsudok č. k. 32C/18/2018-1373, proti ktorému podal žalovaný odvolanie podľa § 365\nods. 1 písm. f), h) CSP 23. decembra 2025. Do dňa podania doplnenia ústavnej sťažnosti, t. j.\npo uplynutí 51 dní odo dňa vyhlásenia predmetného rozsudku, nebolo jeho písomné vyhotovenie\nsťažovateľom doručené.\n34. Ak sa navrhovateľ domáha ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy v tom istom konaní dvoma po sebe nasledujúcimi podnetmi,\npričom ústavný súd prvému podnetu nálezom vyhovel a vyslovil porušenie práva, potom druhým\npodnetom môže navrhovateľ namietať porušenie toho istého práva len v časovom období, ktoré\nnasleduje po vydaní predmetného nálezu (ÚS 11/00). Príkaz ústavného súdu všeobecnému súdu\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov nemá charakter odporúčania. Nerešpektovanie takéhoto\npríkazu spôsobuje ujmu nielen samotnému sťažovateľovi, ale aj spochybňuje dôveru verejnosti\nv súdny systém a vo výkon spravodlivosti (I. ÚS 92/2022).\n35. Na základe uvedeného v tomto konaní predmetom skúmania bolo obdobie napadnutého konania\nod 3. augusta 2022 (právoplatnosť nálezu sp. zn. I. ÚS 147/2022) do 29. septembra 2025 (doručenie\nústavnej sťažnosti), čiže približne 38-mesačné obdobie po tom, čo ústavný súd v predchádzajúcom\nnáleze prikázal porušovateľovi konať bez zbytočných prieťahov.\n36. Civilný sporový poriadok vyslovene počíta s „prieťahom“ v konaní spočívajúcim\nv obligatórnom prerušení konania, a to s cieľom vyriešenia otázky, ktorá podľa názoru konajúceho\nsúdu má význam pre rozhodnutie vo veci samej. Takýto prieťah, resp. odôvodnenú realizáciu\n\n7\n\ntakého obligatórneho úkonu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, nemožno potom považovať\nza zbytočný, ale za zákonom predpokladaný (I. ÚS 274/2023). Napadnuté konanie bolo pred\nokresným súdom prerušené od 29. marca 2022 do 21. novembra 2023 z dôvodu položenia\nprejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru. Toto obdobie po právoplatnosti nálezu sp. zn.\nI. ÚS 147/2022 do vrátenia spisu zo Súdneho dvora v trvaní približne 16 mesiacov nie je možné\nhodnotiť ako nekonanie, prípadne neefektívne konanie.\n37. V preskúmanom období od vrátenia spisu zo Súdneho dvora do podania ústavnej sťažnosti\nuplynulo 22 mesiacov. Okresný súd v tomto období síce raz rozhodol v merite veci (8. marca 2024),\nale tento rozsudok bol krajským súdom (27. mája 2025) na odvolanie sťažovateľov zrušený pre jeho\nnepreskúmateľnosť. Ak po využití riadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov dôjde\nnapokon k zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodu procesných alebo hmotnoprávnych\npochybení a k vráteniu veci na ďalšie konanie, uvedené ide v zásade na ťarchu súdu, ktorému bolo\ndané rozhodnutie zrušené (I. ÚS 221/2022). Po vrátení spisu z krajského súdu (20. júna 2025)\ndo podania ústavnej sťažnosti sa ďalšie pojednávanie vo veci sa nekonalo. Toto obdobie ústavný\nsúd hodnotí ako neefektívne, ktoré nesmerovalo k bezprieťahovému odstráneniu stavu právnej\nneistoty sťažovateľov, a preto nie je zlučiteľné s ich základným právom na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. právom na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote.\n38. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje porušenie základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.\nK návrhu na prikázanie vo veci konať\n39. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov.\n40. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal.\n41. Ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 147/2021 z 23. júna 2022 prikázal okresnému súdu\nv predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov. Keďže o návrhu na prikázanie vo veci konať\nbez prieťahov ústavný súd už rozhodol, opätovnému návrhu na prikázanie okresnému súdu vo veci\nkonať nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n42. Sťažovatelia žiadajú v petite ústavných sťažností v znení ich doplnení priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 11 000 eur.\n43. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n\n8\n\n44. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody\nsťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n45. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n46. Ústavný súd konštatuje, že zásah do základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote si vyžaduje\npriznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd však považuje sťažovateľmi požadovanú sumu\nfinančného zadosťučinenia za neprimeranú, resp. preexponovanú a na tomto mieste pripomína,\nže ESĽP akceptuje priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume, ktorá nie je\nneprimeraná, hoci by bola nižšia než suma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić proti\nChorvátsku, rozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie\nz 25. 6. 2009, č. 8301/06).\n47. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe všeobecného súdu v napadnutom\nkonaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania a jeho význam pre sťažovateľov, ako aj\ncelkovú dĺžku napadnutého konania, resp. obdobie právnej neistoty sťažovateľov, neefektívnosť\nvšeobecného súdu a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\nústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov po 2 000 eur\nza primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti\nnávrhu na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n48. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo\nštátu trovy konania (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Z citovaného znenia § 73 ods. 3 zákona\no ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd nemá povinnosť, ale fakultatívne danú možnosť priznať\núspešnému účastníkovi náhradu trov konania.\n49. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania a výpočte odmeny za právne služby ústavný súd\nvychádza z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3). Aplikujúc citované ustanovenia tejto vyhlášky a využijúc\nmožnosť (ne)priznania trov konania, ústavný súd rozhodol tak, že sťažovateľom priznal náhradu\ntrov konania za 2 úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (príprava a prevzatie veci,\npodanie ústavnej sťažnosti) a dvakrát režijný paušál. Repliku sťažovateľov s prihliadnutím na jej\nobsah nevyhodnotil ústavný súd ako podanie relevantné pre jeho rozhodnutie a náhradu trov\n9\n\nsťažovateľom za ňu nepriznal. Trovy konania činia spolu 949,17 eur vrátane navýšenia o daň\nz pridanej hodnoty 23 %, ktorej je právny zástupca sťažovateľov platiteľom (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\n50. Hoci ide o prípad súčasného zastúpenia viacerých sťažovateľov, ústavný súd, vychádzajúc\nz § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde, berúc do úvahy, že sťažovateľov zastupovala prakticky\ntotožná advokátska kancelária, ústavné sťažnosti jednotlivých sťažovateľov po obsahovej stránke\nboli prakticky rovnaké, priznal sťažovateľom nárok na náhradu trov konania vo výške, aká by im\npatrila v prípade zastúpenia jedného sťažovateľa.\n51. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP), a to do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "ujma, náhrada škody", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc8e65f7-918e-4b8e-9807-f17754d647ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.563.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.563.2025.1"}, {"guid": "ussr:2a169f1b-79ef-4cf6-9087-4478f287802d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.274.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 274/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/2023 z 3. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.274.2023.1"}, {"guid": "ussr:8e2ff644-58b4-4942-90b3-22f072200f38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.221.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 221/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 221/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.221.2022.2"}, {"guid": "ussr:b132d013-ba96-45d6-9b80-99ca53e9c3b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.147.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.147.2022.2"}, {"guid": "ussr:0b313d3e-b4f3-4ce5-bada-118af2fcf617", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.92.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.92.2022.2"}, {"guid": "ussr:61f3d934-d3aa-42df-8378-7352e73fa96e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.147.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.147.2021.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "7a1d553f-d839-41a5-8dce-40135ecbfcd1:36f8331f-c9e3-46b4-aa24-7a3a888bdd62", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/39/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/39/2024 z 30. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7a1d553f-d839-41a5-8dce-40135ecbfcd1:36f8331f-c9e3-46b4-aa24-7a3a888bdd62"}], "citovane_v": []}