{"guid": "ussr:7125e250-77c0-440f-a34a-ab8b49e7adce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.7.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2026 z 17. 6. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júna 2026, sp. zn. II. ÚS 7/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.7.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-06-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7125e250-77c0-440f-a34a-ab8b49e7adce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.7.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.7.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.7.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 7/2026-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, t. č.\nÚstav na výkon trestu odňatia slobody\n, zastúpeného JUDr. Petrom Belicom, advokátom,\nM. R. Štefánika 36, Martin, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.\nPN-7C/3/2016 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/3/2016) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Trnava v konaní pod sp. zn. PN-7C/3/2016 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e v konaní sp. zn. PN-7C/3/2016 konať bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré mu j e Okresný súd\nTrnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 771,68 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. mája 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojich práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prejednanie záležitosti v primeranej\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 a zákazu mučenia alebo neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo\ntrestu podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN7C/3/2016. Navrhuje prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať mu\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a doplnení doručených ústavnému súdu 9. júna 2025,\n10. júla 2025 a 12. decembra 2025 vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v napadnutom konaní\no odškodnenie za zlé zaobchádzanie, ktoré začalo žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany\n12. septembra 2016 a v ktorom ku dňu podania ústavnej sťažnosti (ani skoro po deviatich rokoch)\nnedošlo na prvom stupni súdu k rozhodnutiu vo veci samej. Sťažovateľ napáda dĺžku napadnutého\nkonania ako celok. V ústavnej sťažnosti vidí porušenie čl. 3 dohovoru v tom, že okresný súd\nnerozhodol v napadnutom konaní o merite žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáha odškodnenia za zlé\nzaobchádzanie po dobu viac ako troch rokov, čo predstavuje podľa judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) porušenie tohto článku dohovoru (Gäfgen vs. Nemecko\nč. 22978/05).\n3. Ústavnú sťažnosť ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 7/2026-22 zo 14. januára 2026 prijal podľa\n§ 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že nejde o náročné skutkové ani právne\nposúdenie, ktoré by odôvodňovalo skutočnosť, že okresný súd vo veci právoplatne nerozhodol ani\nza 9 rokov od podania žaloby na súde. Okresný súd podľa sťažovateľa nekoná plynulo, aj keď\nprejednávaná vec nie je právne ani fakticky zložitá. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd je\nzodpovedný za neprimeranú dĺžku namietaného konania, koná neefektívne. V postupe okresného\nsúdu sa podľa sťažovateľa neodzrkadľujú základné princípy súdneho konania, plynulý postup bez\nzbytočných prieťahov tak, aby okresný poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú\nochranu jeho práv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj označených práv\nv zmysle ním podanej sťažnosti ústavnému súdu.\n5. Výkon súdnictva vo veci sťažovateľa v dôsledku tzv. súdnej mapy prešiel 1. júna 2023\nz Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava, kde je vec naďalej vedená pod sp. zn. PN7C/3/2016.\n6. V napadnutom konaní nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté napriek tomu, že sťažovateľ\nopakovane podával okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.\n7. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že jeho správanie v žiadnom prípade neprispelo\nk prieťahom v napadnutom konaní. Sťažovateľ mal a aj stále má právny záujem na rýchlom\nprejednaní veci a rozhodnutí vo veci v napadnutom konaní. Sťažovateľ zastáva názor, že dostatočne\ndlhý čas čakal na nápravu a rýchle konanie okresného súdu, ku ktorému však nedošlo.\n8. Sťažovateľ požiadavku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým,\nže dlhšie trpí negatívnymi následkami ako duševné utrpenie, stres, trauma, krivda, neistota,\n\n2\n\nponíženie, ktoré pociťuje a prežíva ako priamy dôsledok porušenia svojich základných ľudských\npráv.\n9. Sťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti a včasného\nprejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma spočívajúca najmä\nv pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu\n10. Okresný súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko svojím vyjadrením sp. zn. 1SprV/85/2026\nz 2. februára 2026, kde po chronologickom zhrnutí doteraz vykonaných procesných úkonov\nv napadnutom konaní v podstatnom uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu zastáva názor, že\nsúd v napadnutom konaní postupoval v zmysle príslušných procesných predpisov, jednotlivé úkony\nvykonával v primeraných lehotách, pričom napriek neustálemu sťažovaniu v procesnom postupe\nsamotným sťažovateľom súd vyvinul snahu na riadny postup v konaní bez zbytočných prieťahov.\n11. K dĺžke napadnutého konania podľa okresného súdu prispela neúplná žiadosť sťažovateľa\nadresovaná Centru právnej pomoci, ktorou požiadal o poskytnutie právnej pomoci, keď bol súd\nnútený čakať na rozhodnutie centra, aby mohol posúdiť jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych\npoplatkov; opakované dopĺňanie a spresňovanie žaloby, opakované návrhy na pripustenie ďalších\nžalovaných do konania, o ktorých súd už rozhodol, že ich vstup do konania nepripúšťa, podávanie\nrozsiahlych podaní a vyjadrení sťažovateľa bez výzvy súdu. K odročovaniu väčšiny pojednávaní\ndošlo podľa súdu práve na žiadosť sťažovateľa po tom, čo tento odvolal plnomocenstvo advokátke,\nako aj na účely „vyčkania“ na rozhodnutie správneho súdu o jeho žalobe o preskúmanie zákonnosti\nprávoplatného rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktorým mu bol odňatý nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci; námietkou zaujatosti „skrytou“ v závere jeho posledného 26-stranového podania\na tvrdením o podaní trestného oznámenia proti konajúcej sudkyni.\n12. Podpredsedníčka okresného súdu k priebehu napadnutého konania ďalej uviedla, že na dĺžku\nnapadnutého konania mala tiež vplyv skutočnosť, že vec bola v priebehu konania postupne\npridelená ďalším trom sudcom. Dňa 12. septembra 2016 bola vec pridelená sudkyni JUDr. Lucii\nPoníštovej, Ph.D., 25. mája 2017 bola vec pridelená sudkyni JUDr. Ľudmile Hrickovej, 17. januára\n2023 bola vec pridelená z dôvodu práceneschopnosti zákonnému sudcovi Mgr. Vladimírovi\nZimányimu, 14. júla 2023 bola vec pridelená JUDr. Kataríne Skubákovej a 11. decembra 2023 bol\nspis vrátený pôvodnej zákonnej sudkyni JUDr. Ľudmile Hrickovej po jej návrate z dlhodobej\npráceneschopnosti.\n13. Okresný súd uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 17. júna 2025, bol vyhlásený\nrozsudok, proti ktorému 3. júla 2025 podal sťažovateľ odvolanie a 2 októbra 2025 doručil\nsťažovateľ súdu doplnenie odvolania. Sťažovateľ doručil súdu sťažnosť proti uzneseniu, ktorým súd\nuložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, a zároveň žiadosť\no oslobodenie od súdneho poplatku. Aktuálne prebiehajú zo strany súdu úkony smerujúce\nk rozhodnutiu o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku, o podanej sťažnosti, ako aj úkony\nsmerujúce na predloženie spisu odvolaciemu súdu na účely rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa.\n\n3\n\n14. V stanovisku okresného súdu absentuje vyjadrenie k návrhu sťažovateľa na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n15. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať toto vyjadrenie sťažovateľovi na repliku,\nkeďže obsahuje predovšetkým chronologický popis úkonov súdu (známy aj zo samotného spisu),\nobranu okresného súdu a v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania pristúpil k meritórnemu\nprerokovaniu ústavnej sťažnosti.\n16. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec prejednal a rozhodol bez nariadenia\nústneho pojednávania, pretože na základe obsahu podaní a vyžiadaných spisov dospel k záveru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zákazu mučenia alebo neľudského, ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestu podľa čl. 3 dohovoru.\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(IV. ÚS 221/04).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho\nrozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla\n2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej\nsúd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n21. Úlohou ústavného súdu bolo v danom prípade posúdiť najmä intenzitu zásahu do označeného\npráva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov, či vznik prieťahov bol spôsobený\n4\n\nprimárne postupom okresného súdu alebo na ich vznik mal vplyv aj postup sťažovateľa, ako aj to,\naký vplyv na priebeh napadnutého konania mala povaha veci.\n22. Rozhodovanie všeobecných súdov o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,\nnáhrade škody na zdraví, ochrane osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch\nv zásade patrí medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Vec sťažovateľa preto\nnemožno hodnotiť ako právne a ani ako skutkovo zložitú. Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani\nokresný súd vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.\nZároveň však uvádza, že žiadna právna ani skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť viac ako 9\nrokov trvajúce súdne konanie, lebo dôveryhodnosť justície tak trpí zásadným spôsobom.\n23. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, že na celkovú dĺžku konania a sťažovateľom namietanú\nnečinnosť okresného súdu mala vplyv skutočnosť, že vo veci došlo opakovane k zmene zákonného\nsudcu, ústavný súd konštatuje, že viacnásobná zmena osoby zákonného sudcu v súdnom konaní\nnemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali\nzodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň\nobrátil (m. m. I. ÚS 508/2015, I. ÚS 527/2015). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu otázky\nmnožstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre\nposúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Ústavný súd neposudzuje,\nči k zbytočným prieťahom v konaní došlo v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdu\na následného veľkého počtu vecí pripadajúcich na sudcu alebo v dôsledku subjektívnych príčin\nna strane sudcu a vedenia súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 totiž zaväzuje predovšetkým súdy ako\ngarantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (III. ÚS 694/2016).\n24. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný\nsúd zistil, že sťažovateľ prispel svojím správaním k celkovej dĺžke napadnutého konania. V prvom\nrade podal žalobu, ktorá vyžadovala odstránenie vád. Sťažovateľ 22. decembra 2018 okrem iného\nrozšíril svoju žalobu, podaním z 27. decembra 2018 druhýkrát zmenil žalobu a podaním doručeným\nsúdu 17. januára 2019 navrhol pripustenie ďalších subjektov do konania a rozšíril žalobu o ďalšie\nskutkové tvrdenia. Sťažovateľ 10. marca 2020 podal ďalšie podanie, ktorým namietol zaujatosť\nkonajúcej sudkyne a žiadal vylúčiť všetkých sudcov Okresného súdu Piešťany, na túto námietku\nsúd neprihliadal, keďže nespĺňala všetky zákonné náležitosti a bola podaná po zákonnej lehote. Dňa\n24. marca 2020 sťažovateľ doručil súdu ďalšie podanie, ktorým okrem iného oznámil súdu, že\nvypovedal plnú moc advokátke JUDr.\na požiadal, aby súd počkal, kým mu Centrum\nprávnej pomoci neustanoví iného advokáta. Zo súdneho spisu je zrejmé, že okresný súd odročil\npojednávanie nariadené na 12. august 2020 na základe žiadosti sťažovateľa, ktorý podal správnu\nžalobu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci,\npričom dodal, že trvá na zabezpečení právnej pomoci. V tejto súvislosti okresný súd uznesením\nprerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Nitre o žalobe\nsťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci o odňatí nároku\nsťažovateľovi na poskytovanie právnej pomoci v napadnutom konaní, proti ktorému podal\nsťažovateľ odvolanie a vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Tvrdenie\nsťažovateľa v ústavnej sťažnosti, že zo strany sťažovateľa bolo konané tak, aby žiadne prieťahy\nv napadnutom konaní nevznikali, sa tak javí ako účelové v snahe zastierať skutočnosť, že\n5\n\nsťažovateľ svojimi podaniami a procesnou aktivitou v podstate predlžoval napadnuté konanie.\nUvedený postup sťažovateľa tak podľa posúdenia ústavného súdu nie je možné hodnotiť inak ako\nobštrukčné konanie, a nie ako riadne uplatňovanie svojich práv v napadnutom konaní.\n25. K tretiemu kritériu, a to postupu okresného súdu, je potrebné uviesť, že po preštudovaní\nokresným súdom predloženej chronológie procesných úkonov v rámci napadnutého konania\nústavný súd v napadnutom konaní identifikoval primárne nedostatočne efektívny postup, ako aj\nnečinnosť okresného súdu. K tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že už samotnú doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania, toho času v trvaní viac ako 9 rokov, je z ústavnoprávneho hľadiska nutné\noznačiť za neakceptovateľnú. Priebeh konania neriadi sťažovateľ, ale súd. Súd má možnosť ukladať\npotrebné opatrenia, určovať záväzné lehoty na procesné úkony a pokyny na označenie skutkových\ntvrdení podstatných pre rozhodnutie vo veci. Hranice procesnej aktivity strán určuje súd\naj s možnosťou koncentrovať ich úkony.\n26. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v okolnostiach veci ani nepovažuje za potrebné\npodrobne sa vyjadrovať k jednotlivým fázam priebehu napadnutého konania a podrobne rozoberať\njeho priebeh. Ústavný súd však s poukazom na uvedený priebeh napadnutého konania videl\nv postupe okresného súdu primárne jeho neefektívny postup. V tejto súvislosti poukazuje na to, že\nokresný súd žalobu v spojení s jej doplnením doručoval až po viac ako dvoch rokoch od jej podania.\nNásledne až po roku bol nariadený termín prvého pojednávania, a to na 7. november 2019. Prvé\npojednávanie sa tak konalo viac ako tri roky od podania žaloby, čo nie je možné považovať\nza efektívny postup. Následne sa ďalšie pojednávanie malo konať 25. marca 2020, teda s odstupom\n4 mesiacov. Predmetné pojednávanie bolo zrušené z dôvodu pandémie COVID-19. Ďalšie\npojednávanie sa malo konať 12. augusta 2020, to však bolo zrušené z dôvodu, že všetky subjekty\nsporu zhodne navrhli odročenie pojednávania, následne sa pojednávanie uskutočnilo 12. augusta\n2020, na ktorom súd vyhlásil uznesenie o prerušení konania podľa § 163 CSP. Následne po vrátení\nveci zákonnej sudkyni JUDr. Hrickovej po ukončení jej práceneschopnosti možno na ťarchu\nokresného súdu pripísať aj zrušenie pojednávania nariadeného (20. januára 2025) na 3. apríl 2025,\nktoré sa však neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ďalšie pojednávanie\nsa uskutočnilo 17. júna 2025, na ktorom okresný súd vydal rozsudok č. k. PN-7C/3/2016-1753,\nktorým zamietol žalobu sťažovateľa, žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov\nkonania a žalovaným v 3. až 5. rade náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podal\nsťažovateľ 3. júla 2025 odvolanie, ktoré 2. októbra 2025 doplnil.\n27. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní bol neefektívny. Okresný súd v napadnutom konaní nezvolil taký procesný\npostup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako žalobcu\nv napadnutom konaní. S ohľadom na už uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k záveru,\nže postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n28. Nebol dôvod vyhovieť návrhu na vyslovenie porušenia zákazu mučenia alebo podrobovania\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 3 dohovoru. Na to, aby\nmohlo byť vyslovené porušenie tohto zákazu v súvislosti s prieťahmi v konaní o odškodnenie\n\n6\n\nza neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, musí byť rozumne preukázané, že k takémuto\nkonaniu došlo. Vo veci sťažovateľa to tak nie je.\n29. Čo sa týka výkladu čl. 3 dohovoru vo všeobecnosti, v zmysle judikatúry ESĽP „zlé\nzaobchádzanie musí dosahovať minimálnu úroveň závažnosti, aby spadalo do rozsahu čl. 3\ndohovoru. Posúdenie tohto minima je z podstaty veci relatívne; závisí od všetkých okolností\nprípadu, ako je doba trvania zaobchádzania, jeho fyzické a psychické účinky a v niektorých\nprípadoch pohlavie, vek a zdravotný stav obete atď.“ (porov. Írsko v. Veľká Británia, č. 5310/71,\nrozsudok ESĽP z 18. 1. 1978, bod 162; Labita v. Taliansko, č. 26772/95, rozsudok Veľkej komory\nESĽP zo 6. 4. 2000, bod 120; z novšej judikatúry porov. napr. Stanev v. Bulharsko, č. 36760/06,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 202). Zlé zaobchádzanie je zakázané bez\nohľadu na predchádzajúce správanie obete (porov. už citovaný rozsudok ESĽP vo veci Írsko\nv. Veľká Británia, bod 163; El-Masri v. Macedónsko, č. 39630/09, rozsudok Veľkej komory ESĽP\nz 13. 12. 2012, bod 195).\n30. Neľudským zaobchádzaním sa v zmysle čl. 3 dohovoru rozumie zaobchádzanie, ktoré spôsobí\nbuď priamo ublíženie na zdraví, alebo intenzívne fyzické a psychické utrpenie (porov. už citovaný\nrozsudok ESĽP vo veci Írsko v. Veľká Británia, bod 167; Gäfgen v. Nemecko, č. 22978/05,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP z 1. 6. 2010, body 89 a 93). Neľudským trestom podľa čl. 3\ndohovoru je trest, ak miera utrpenia a poníženia prekročí nevyhnutnú mieru utrpenia a poníženia,\nktorá je spojená s danou formou legitímne uloženého trestu (porov. Kudla v. Poľsko, č. 30210/92,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP z 26. 10. 2000, bod 92).\n31. Pokiaľ sťažovateľ mal na mysli porušenie označených základných práv „zlým zaobchádzaním“,\nktoré by bolo spôsobilé založiť porušenie čl. 3 dohovoru vo výkone trestu odňatia slobody,\nv dôsledku čoho si uplatňuje nárok na náhradu škody, posúdenie toho, či štátne orgány\nso sťažovateľom neľudsky či ponižujúco zaobchádzali, je úlohou okresného súdu v konaní vo veci\nsamej. Úlohou ústavného súdu nie je predbiehať všeobecné súdy v právnom posúdení toho, čo je\npredmetom žaloby. Pokiaľ sťažovateľ mal na mysli, že nekonaním vo veci samej mu bolo\nspôsobené psychické utrpenie, a tým bol vystavený neľudskému zaobchádzaniu, ústavný súd dáva\ndo pozornosti, že dôkazné bremeno na preukázaní takéhoto „zlého zaobchádzania, v súvislosti\ns ktorým nastalo psychické utrpenie,“ je na sťažovateľovi. Takéto dôkazy v tomto konaní\nsťažovateľom neboli predostreté, preto ústavný súd tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel\n(bod 5 výroku nálezu).\nIV.\nK návrhu na príkaz konať vo veci\n32. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov.\n33. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal.\n34. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal správnemu súdu, aby\nv napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n7\n\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n35. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ústavný\nsúd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1\nboli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n36. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur,\nktoré považuje za primerané dobe trvajúceho súdneho konania.\n37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n38. Ústavný súd konštatuje, že zásah do sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote si vyžaduje\npriznanie finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení\nústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti\nprípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce\nzmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody (III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03).\n39. Ústavný súd považuje sťažovateľom požadovanú sumu finančného zadosťučinenia\nza neprimeranú, resp. preexponovanú a na tomto mieste pripomína, že ESĽP akceptuje priznávanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume, ktorá nie je neprimeraná, hoci by bola nižšia než\nsuma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić proti Chorvátsku, rozhodnutie z 5. 2. 2009,\nč. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie z 25. 6. 2009, č. 8301/06).\n40. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.\nPrvou je zohľadnenie celkovej doterajšej dĺžky napadnutého konania, keď (neprávoplatné)\nrozhodnutie vo veci bolo vydané po uplynutí 8 rokov a 9 mesiacov, pričom v dôsledku podaného\nodvolania bude vo veci ešte rozhodovať odvolací súd, teda napadnuté konanie ani viac ako 9 rokov\nod podania žaloby stále nie je právoplatne ukončené. Ústavný súd zohľadnil aj nie úplne adekvátny\npostup sťažovateľa pri podávaní jeho námietky zaujatosti vo vzťahu k zákonnej sudkyni, preto\nrozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 1 000 eur (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti\npožadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku\ntohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému\núčastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n42. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\n\n8\n\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2025 (prevzatie\nzastúpenia a príprava, podanie ústavnej sťažnosti) a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky. Takto určená suma predstavuje celkom 771,68 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n43. Priznanú náhradu trov konania je správny súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n44. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "prieťahy v konaní", "trestné konanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/3/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:efa6c44a-d37e-4b48-b223-7e093226ca61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 694/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 694/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1"}, {"guid": "ussr:31d9f895-4ce7-49e6-a3c3-7cbb64d09d36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1"}, {"guid": "ussr:21b97888-70c8-4e83-b8dd-56755ee334fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.508.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2015 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.508.2015.1"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}], "citovane_v": []}