{"guid": "ussr:72b6d9e4-059c-4c11-9f48-aba5b3d45e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.63.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2026 z 10. 6. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. júna 2026, sp. zn. II. ÚS 63/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.63.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2026-06-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie dovolacím súdom v kontexte zásady „jedenkrát a dosť“", "pravna_veta": "Zákonnému príkazu obsiahnutému v § 390 Civilného sporového poriadku neodporuje, ak odvolací súd v poradí druhom odvolacom konaní zruší druhý rozsudok súdu prvej inštancie po tom, čo prvý rozsudok súdu prvej inštancie nezrušil odvolací súd, ale súd dovolací. Takýto spôsob vybavenia odvolania nie je porušením základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/72b6d9e4-059c-4c11-9f48-aba5b3d45e20", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.63.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.63.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.63.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 63/2026-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a zo sudcov\nMiroslava Duriša (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky GR REAL s. r. o., Bojnická 10, Bratislava,\nIČO 48 146 358, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého\nEgídia 40/93, Poprad, proti postupu a uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/22/2022-740\nz 19. augusta 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou\nústavnému súdu 15. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením krajského súdu\nnamietaným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie, vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, prikázať krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov\na priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Ústavná sťažnosť bola pridelená prostredníctvom technických a programových prostriedkov\nschválených plénom ústavného súdu [§ 46 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“)] sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi, ktorý je členom II. senátu ústavného\nsúdu. Ďalšími členmi tohto senátu sú podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 (ďalej len „rozvrh práce“) Ľuboš Szigeti\n\na Peter Molnár. Sudca Peter Straka uviedol predsedovi ústavného súdu podľa § 49 ods. 2 zákona\no ústavnom súde dôvody svojho vylúčenia z danej veci a uznesením č. k. III. ÚS 663/2025-5\nz 5. novembra 2025 bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. V súlade s čl. III\nods. 2 písm. b) a c) rozvrhu práce, ktorý je dostupný na webovom sídle ústavného súdu, vylúčeného\nsudcu druhého senátu Petra Straku zastupuje sudca prvého senátu ústavného súdu Miroslav Duriš.\n3. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 63/2026-15 z 28. januára 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu. Po prijatí veci na ďalšie konanie došlo k zmene právneho\nzástupcu sťažovateľky. Novým právnym zástupcom sťažovateľky je Beňo & partners advokátska\nkancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou\n15. januára 2018 Okresnému súdu Prešov domáhala vypratania tam špecifikovaných nehnuteľností\nv k. ú.\n, ktoré nadobudla na dobrovoľnej dražbe. Dňa 15. mája 2018 žalovaní\npodali vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Spor bol\nokresným súdom vedený pod sp. zn. 7C/3/2018.\n5. Okresný súd žalobu sťažovateľky o vypratanie, ako aj vzájomnú žalobu žalovaných o určenie\nvlastníckeho práva zamietol rozsudkom č. k. 7C/3/2018-162 z 12. novembra 2018, ktorý bol\nv celom rozsahu potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 12Co/68/2019 z 12. decembra 2019.\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali obe strany sporu dovolania, o ktorých rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/176/2020 z 8. apríla 2021 tak, že rozsudok\nkrajského súdu sp. zn. 12Co/68/2019 z 12. decembra 2019 spolu s rozsudkom okresného súdu\nč. k. 7C/3/2018-162 z 12. novembra 2018 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n7. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 7C/3/2018-361 zo 14. februára 2022 zamietol\nžalobu o určenie vlastníckeho práva, žalovaným uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku vypratať predmetné nehnuteľnosti bez povinnosti žalobcu zabezpečiť im bytovú náhradu\na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.\n8. Proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní. Sťažovateľka\npodala odvolanie proti výroku, ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania. Vec bola\nkrajskému súdu predložená 19. mája 2022.\n9. Predseda senátu krajského súdu 5. apríla 2023 upovedomil strany sporu, že súd mieni konanie\nprerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a predložiť\nSúdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) otázky nachádzajúce sa v spomínanom\nupovedomení. K tomuto zámeru sa sťažovateľka vyjadrila podaním z 26. apríla 2023 doručeným\nokresnému súdu, ktoré bolo krajskému súdu postúpené 3. mája 2023.\n10. Krajský súd uznesením č. k. 12Co/22/2022-424 z 11. mája 2023 prerušil konanie podľa § 162\nods. 1 písm. c) CSP a predložil tam uvedené prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru.\n11. Sťažovateľka, namietajúc prieťahy v napadnutom konaní, podala 5. mája 2023 predsedníčke\nkrajského súdu sťažnosť, ktorá ju v odpovedi sp. zn. 1SprS/24/2023 z 1. júna 2023 vyhodnotila\nako zjavne neprípustnú, pričom zdôraznila, že vo vzťahu k namietanému procesnému postupu\nsúdu (výhrady proti prerušeniu konania a predloženiu prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru)\nnie je oprávnená zasahovať do rozhodovacej činnosti senátu.\n\n2\n\n12. Uznesenie o prerušení konania vedeného na krajskom súde nadobudlo právoplatnosť\n23. mája 2023 a 30. mája 2023 boli prejudiciálne otázky predložené Súdnemu dvoru, ktorý\n15. júna 2023 potvrdil ich doručenie.\n13. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. augusta 2023 domáhala\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12Co/22/2022 z dôvodu\nzbytočných prieťahov v konaní. Uznesením č. k. I. ÚS 124/2024-17 z 29. februára 2024 ústavný\nsúd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol.\n14. Dňa 2. júla 2025 Súdny dvor o prejudiciálnych otázkach krajského súdu rozhodol tak, že tretiu\notázku vyhodnotil ako neprípustnú, pričom vo vzťahu k prvej a druhej otázke uviedol Súdny dvor\nsvoje stanovisko.\n15. Krajský súd uznesením č. k. 12Co/22/2022-740 z 19. augusta 2025 zrušil rozsudok\nprvoinštančného súdu vo výrokoch II, III a IV, v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n16. Podstatou argumentácie sťažovateľky je skutočnosť, že podľa jej názoru je napadnuté\nrozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Sťažovateľka namieta, že v konaní vedenom krajským\nsúdom dochádza aj k zbytočným prieťahom a konanie neprebieha v primeranej lehote.\n17. Sťažovateľka namieta, že v súlade s § 390 CSP ak už raz odvolací súd rozhodol tak, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, a proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie je opätovne podané odvolanie, odvolací súd už nemôže znovu rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. V tomto prípade už musí odvolací súd\nsám vo veci rozhodnúť.\n18. Krajský súd už raz o odvolaní rozhodoval rozsudkom sp. zn. 12Co/68/2019\nz 12. decembra 2019. Krajský súd druhýkrát rozhodoval o odvolaní uznesením č. k. 12Co/22/2022740 z 19. augusta 2025.\n19. Podľa sťažovateľky v tomto konaní dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka je toho\nnázoru, že krajský súd koná nehospodárne z dôvodu, že opätovne zrušil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd podľa sťažovateľky koná\nnehospodárne aj z dôvodu, že samotné konanie vo veci sťažovateľky trvá už od roku 2017, pričom\naž v roku 2024, t. j. po viac ako 7 rokoch, sa rozhodol iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke.\n20. Súdny spis bol krajskému súdu doručený 19. mája 2022, napriek tomu krajský súd vo veci\nnekonal viac ako rok a ani v predchádzajúcom konaní nepovažoval za potrebné obracať sa na\nSúdny dvor. Od predchádzajúceho rozhodnutia pritom ani nedošlo k objaveniu sa alebo predloženiu\nnových dôkazov. Jediné čo sa stalo, je to, že najvyšší súd svojím právnym názorom usmernil\nokresný súd a krajský súd tým spôsobom, aby sa zaoberali nielen ochranou práv žalovaných, ale aj\nochranou práv sťažovateľky ako vlastníka nehnuteľnosti.\n\n3\n\n21. Sťažovateľka zastáva názor, že k porušeniu jej práv došlo tým, že krajský súd sa po rozhodnutí\nnajvyššieho súdu a po tom, ako viac ako rok nekonal vo veci odvolacieho konania, obrátil na Súdny\ndvor. Uvedené sťažovateľka považuje za neefektívny postup krajského súdu, čo vyplýva z toho, že\nkrajský súd nezdôvodnil, aký vplyv by malo hoci aj kladné zodpovedanie všetkých ním položených\notázok na toto konanie, resp. ako a či vôbec môžu aj prípadné kladné odpovede na ním položené\notázky zmeniť ustálenú judikatúru v tom, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd\nposudzovať v inom konaní než v konaní podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti\n(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“),\na to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).\n22. Krajským súdom položené otázky sú podľa názoru sťažovateľky neopodstatnené vo vzťahu\nk prebiehajúcemu konaniu a ich zodpovedanie (bez ohľadu na výsledok) nemá reálny dosah\nna prebiehajúci spor.\n23. Právny zástupca sťažovateľky sa na pojednávaniach opakovane dopytoval žalovaných, či si\nhľadali s rodinou nejaké náhradné ubytovanie, keďže v nehnuteľnostiach bývajú bez vydávania\nbezdôvodného obohatenia od 15. januára 2018, a odporúčal im, aby si toto našli skôr, ako sa\npristúpi k exekučnému vyprataniu. Žalovaní zostávali pasívni, nové bývanie si nehľadali\na nevydávali ani čiastočne bezdôvodné obohatenie, ktoré ku dňu podania tejto sťažnosti narástlo\nza 7 rokov na sumu vyše 60 000 eur.\n24. Žalovaní prišli o svoju nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe a v zákonnej lehote nepodali, resp.\nvzali späť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na základe čoho v zmysle konštantnej\njudikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu súd ani v konaní o vypratanie a ani v konaní\no určenie vlastníckeho práva nie je oprávneným ani ako otázku prejudiciálnu posudzovať platnosť\na neplatnosť dobrovoľnej dražby. Zároveň platí, že ak súd v konkrétnom konaní iniciovanom podľa\nzákona o dobrovoľných dražbách neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto – ani súd v inom konaní\nspochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe.\n25. Krajský súd porušil označené základné práva sťažovateľky, keďže znovu zrušil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie napriek tomu, že tak v zmysle\nzákona urobiť nemohol, ale mal vo veci sám rozhodnúť v súlade s § 390 CSP.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n26. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagoval predseda krajského súdu,\nktorý v podaní sp. zn. Spr 51/26 z 27. februára 2026 uviedol, že v čase vydania uznesenia\nodvolacieho súdu č. k. 12Co/22/2022-740 z 19. augusta 2025 odvolací súd mal z procesného\nhľadiska splnené všetky predpoklady na postup podľa § 389 CSP. Podmienky na aplikáciu\n§ 390 CSP splnené neboli, pretože počas celého konania od podania žaloby 15. januára 2018 až do\nrozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 12Co/22/2022-740 z 19. augusta 2025 v odvolacom konaní\nrozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo ani raz odvolacím súdom zrušené a vec odvolací súd\nnevrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okrem uvedeného nebol splnený ani ďalší zákonný\n4\n\npredpoklad, a to že by odvolací súd konal v konaní sp. zn. 12Co/22/2022 o odvolaní proti novému\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo opätovné rozhodnutie\nprvoinštančného súdu, keď pôvodný rozsudok bol zrušený v dovolacom konaní, nie odvolacím\nsúdom. Krajský súd mimo napadnutého uznesenia vec kasačne ešte nevybavil, teda ide o prvé\nkasačné rozhodnutie odvolacieho súdu a z tohto dôvodu zákonný zákaz zrušiť rozsudok viac ako\njedenkrát zjavne porušený nebol.\n27. Krajský súd dodáva, že v rozsudku C-351/23 Súdny dvor uviedol v bode 104: „Okrem toho,\nkeďže zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že vnútroštátny súd by mohol konštatovať neplatnosť\ndražby, o ktorú ide vo veci samej, a v dôsledku toho obnoviť právne vzťahy existujúce medzi\nžalovanými vo veci samej a bankou pred uskutočnením tejto dražby, vnútroštátny súd by mal\nz hľadiska uplatniteľného vnútroštátneho práva preskúmať možnosť, ktorou sa tejto banke\nprostredníctvom akéhokoľvek vhodného procesného postupu umožní zúčastniť sa konania, najmä\nprostredníctvom dobrovoľného vstupu do konania alebo prípadne prostredníctvom núteného vstupu\ndo konania. Ide o procesnú situáciu, ktorú musí v zmysle explicitného príkazu Súdneho dvora\nuvedeného v bode 104 rozsudku C-351/23 preskúmať a rozhodnúť prvoinštančný súd. Podľa § 378\nods. 2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov, preto uvedený\npokyn by ani odvolací súd nemohol rešpektovať. Príslušný na rozhodnutie je preto prvoinštančný\nsúd, ktorému bola táto otázka ponechaná na vyriešenie.“\n28. Odvolací súd vychádzal z doktríny priority úniového práva pred vnútroštátnym, a preto sa\nv prípade, keď v konaní zistil nejasnosti vyplývajúce z aplikácie úniového práva, obrátil na Súdny\ndvor. Odvolací súd ako vnútroštátny súd nemôže rozhodovať o výklade úniového práva, ale ako\njediný je oprávnený závery Súdneho dvora aplikovať na konkrétnu prejednávanú vec. Pokiaľ\núniový rozmer prejednávanej veci je natoľko relevantný pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu, je\ndôležité podať žiadosť o prejudiciálne posúdenie bez ohľadu na to, že vnútroštátne konanie sa\npredĺži.\n29. Uznesením č. k. 12Co 22/2022-424 z 11. mája 2023, ktoré sa stalo právoplatné 23. mája 2023,\nkrajský súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP prerušil a predložil Súdnemu dvoru tri\nprejudiciálne otázky týkajúce sa aplikácie úniového práva. Kancelária Súdneho dvora prevzala\nnávrh na prejudiciálne konanie 6. júna 2023, ktoré zaevidovala pod C-351/23. Rozsudok Súdneho\ndvora (Veľká komora) bol vyhlásený 24. júna 2025 (odvolaciemu súdu doručený 1. júla 2025), kde\ndal odpoveď na dve otázky položené odvolacím súdom a tretiu otázku považoval za neprípustnú.\n30. Odvolací súd po tom, čo sa podrobne oboznámil s prejednávanou vecou a rozsudkom Súdneho\ndvora, rozhodol napadnutým uznesením a vrátil vec prvoinštančnému súdu so záväzným právnym\nnázorom týkajúcim sa nielen už v minulosti prezentovaného pokynu dovolacieho súdu, ale\ns akcentom na závery rozsudku Súdneho dvora C-351/23, pretože tento rozsudok je pre účely\nrozhodnutia v prejednávanej veci záväzný.\n31. Ak by odvolací súd rezignoval na postup podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, došlo by k ohrozeniu\njednotného obsahu práva Európskej únie. Samotná odpoveď Súdneho dvora na dve z troch\npoložených otázok svedčí o relevantnosti postupu odvolacieho súdu a o nevyhnutnosti na tieto\nodpovede v prejednávanej veci prihliadať.\n\n5\n\n32. Krajský súd uzatvoril, že nie je porušovateľom práv sťažovateľky. Celá dĺžka konania\nna odvolacom súde od predloženia veci do jej vrátenia okresnému súdu nemá byť pričítaná\nv neprospech odvolacieho súdu. So zreteľom na uvedené predseda krajského súdu navrhol, aby\nústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n33. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti zúčastnené osoby reagovali\npodaním doručeným ústavnému súdu 22. februára 2026, v ktorom uviedli, že odvolací súd nemal\npovinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej vybavenie bolo spojené s prerušením konania.\nAk by prejudiciálnu otázku predložil dovolací súd, konanie na odvolacom súde by bolo kratšie o čas\nprerušeného konania. Zúčastnené osoby nesúhlasia so zrušením kasačného rozhodnutia odvolacieho\nsúdu. Podľa zúčastnených osôb ďalšie procesné nástroje na naplnenie rozsudku Súdneho dvora je\nefektívnejšie vykonať okresným súdom.\n34. Slovenská sporiteľňa v úverovej zmluve neuviedla dohodu, ktorá je zákonnou podmienkou\npredčasnej splatnosti úveru. Napriek tomu úver predčasne zosplatnila a iniciovala proti\nzúčastneným osobám výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Na dražbe zúčastnené osoby\nnamietali, že so Slovenskou sporiteľňou vedú súdny spor o pohľadávku a namietali vykonanie\ndražby. Ich námietka bola zaznamenaná do notárskej zápisnice notára JUDr. Kavečanského.\nAj napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu sa dom zúčastnených osôb vydražil v druhom kole\ndražby 18. júla 2017.\n35. Zmyslom celej ochrany spotrebiteľa nie je priorita, aby sťažovateľka lacno kúpila dom\nzúčastnených osôb a so ziskom ho predala. Takto služby na finančnom trhu nemôžu fungovať.\n36. Zúčastnené osoby žili v ťažkých podmienkach. Sťažovateľka iniciovala odpojenie zúčastnených\nosôb od elektrickej energie.\ndostal mozgovú mŕtvicu. Dcéry sú zdravotne postihnuté.\nSťažovateľka zriadila k domu vecné bremená, na základe ktorých cudzie osoby môžu užívať dom\nzúčastnených osôb. Sťažovateľka sa zastrašujúcim spôsobom domáha fyzického vstupu\ndo rodinného domu.\n37. Súdny dvor vo veci zúčastnených osôb rozhodol takto: ,,V situácii, o akú ide v spore vo veci\nsamej, však nemožno prístup spotrebiteľov kvalifikovať ako úplne pasívny... ods. 76: ....nebolo od\npriemerného bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa možné\nočakávať, že bude predvídať výklad § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ku ktorému\ndospel najvyšší súd päť rokov po uskutočnení dražby, o ktorú ide vo veci samej...“\n38. Zúčastnené osoby zastávajú názor, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom a v časti zrušenia\nkasačného rozhodnutia navrhujú ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\n39. Podaním doručeným ústavnému súdu 11. marca 2026 bez právnej zástupkyne zúčastnené osoby\nnavrhli, aby ústavný súd vykonal vo veci ústne pojednávanie s cieľom „... objasniť všetky\nskutočnosti, ktoré potvrdia nevyhnutnosť zrušenia rozsudku prvostupňového súdu, aby sa mohlo\nnaplniť rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o zapojení banky do konania.“. Ako prílohu\npodania zúčastnené osoby predložili príspevok Miroslava Beblavého s názvom „Čo nás naučil\nnotár Kavečanský“.\n\n6\n\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n40. Na výzvu ústavného súdu na repliku k vyjadreniam krajského súdu a zúčastnených osôb právny\nzástupca sťažovateľky v podaní zo 16. marca 2026 uviedol, že krajský súd v rámci vyjadrenia\nnereagoval na to, z akého dôvodu došlo k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu druhýkrát a z akého\ndôvodu sám krajský súd nerozhodol vo veci, a to aj napriek tomu, že ide o neprimerane dlhé\nkonanie vo veci vypratania nehnuteľnosti. Krajský súd v konaní o vypratanie otvára otázku\nvlastníckeho práva, ktorú otvárať nemôže.\n41. Krajský súd nezdôvodnil, aký vplyv by malo kladné zodpovedanie všetkých ním položených\notázok na toto konanie, resp. ako a či vôbec môžu aj prípadné kladné odpovede na ním položené\notázky zmeniť ustálenú judikatúru v tom, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd\nposudzovať v inom konaní než v konaní podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako\notázku prejudiciálnu (predbežnú).\n42. Postup krajského súdu je teda neefektívny a jeho konaním dochádza k zbytočným prieťahom\nv konaní. Krajský súd koná nehospodárne aj z dôvodu, že samotné konanie trvá už od roku 2017,\npričom až v roku 2024, t. j. po viac ako 7 rokoch, sa rozhodol iniciovať konanie o prejudiciálnej\notázke.\n43. Súdny spis bol krajskému súdu doručený 19. mája 2022, napriek tomu krajský súd vo veci\nnekonal viac ako rok a ani v predchádzajúcom konaní nepovažoval za potrebné obracať sa na\nSúdny dvor. Od predchádzajúceho rozhodnutia pritom ani nedošlo k objaveniu sa alebo predloženiu\nnových dôkazov. Jediné, čo sa stalo, že najvyšší súd svojím právnym názorom usmernil okresný\nsúd a krajský súd tým spôsobom, aby sa zaoberali nielen ochranou práv žalovaných, ale aj ochranou\npráv sťažovateľky.\n44. Sťažovateľka navrhuje ústavnej sťažnosti v celom rozsahu vyhovieť.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n45. K návrhu zúčastnených osôb na vykonanie ústneho pojednávania s tam uvedeným cieľom\n(bod 39 tohto odôvodnenia) ústavný súd poukazuje na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou (napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať\na aplikovať zákony a pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny (teda ak pri výklade práva nedošlo\nk takému excesu, ktorý nadobúda ústavnoprávnu relevanciu, napr. extrémny nesúlad medzi\nskutkovými zisteniami a právnymi závermi, zjavné ignorovanie podstatnej otázky strany sporu,\nzjavne nesprávny výklad práva a pod.) a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň\nzasahovať (napr. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n46. Ústavný súd preto v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho\npojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podania krajského súdu a vyjadrenia\nsťažovateľky a zúčastnených osôb, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu\nvzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\n47. Podstatou argumentácie sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv tým, že\nkrajský súd znovu zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie\na rozhodnutie napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky tak v zmysle zákona urobiť nemohol, ale\nmal vo veci sám rozhodnúť. Sťažovateľka vo vzťahu ku krajskému súdu namieta aj zbytočné\nprieťahy a konanie v neprimeranej lehote, keďže v dôsledku predloženia prejudiciálnych otázok\nSúdnemu dvoru a zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie došlo\nk predĺženiu celého súdneho konania.\nIV.1. K namietanému porušeniu základných práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu:\n48. Ústavný súd prioritne uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05).\nSkutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).\n49. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že formuláciou\nuvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky\nvyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa\ndohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n50. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením krajského súdu, aby v kontexte jeho obsahu\nvyhodnotil obsah námietok prezentovaných sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti. Zároveň posúdil\nzlučiteľnosť obsahu napadnutého uznesenia s limitmi vyjadrenými v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sa namieta. Inými slovami, posudzoval ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého uznesenia.\n51. Z obsahu ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených a z vyžiadaného spisu okresného súdu\na krajského súdu ústavný súd zistil, že okresný súd žalobu sťažovateľky o vypratanie, ako aj\nvzájomnú žalobu žalovaných o určenie vlastníckeho práva zamietol rozsudkom č. k. 7C/3/2018-162\nz 12. novembra 2018. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 12Co/68/2019 z 12. decembra 2019 bol\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdený. Najvyšší súd ako súd dovolací\nuznesením sp. zn. 7Cdo/176/2020 z 8. apríla 2021 rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu spolu\ns rozsudkom okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd\nv poradí druhým rozsudkom č. k. 7C/3/2018-361 zo 14. februára 2022 rozhodol tak, že zamietol\nžalobu o určenie vlastníckeho práva a žalovaným uložil povinnosť vypratať predmetné\nnehnuteľnosti. Krajský súd uznesením č. k. 12Co/22/2022-424 z 11. mája 2023 prerušil konanie\na predložil Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky. Dňa 2. júla 2025 Súdny dvor rozhodol\no prejudiciálnych otázkach krajského súdu rozsudkom vo veci C-351/23 z 24. júna 2025 tak, že\nvo vzťahu k prvej a druhej otázke uviedol svoje stanovisko a tretiu otázku vyhodnotil ako\nneprípustnú. Krajský súd uznesením č. k. 12Co/22/2022-740 z 19. augusta 2025 zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výrokoch II, III a IV a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n52. V prvom rade je potrebné vyhodnotiť námietku sťažovateľky, že „v súlade s § 390 CSP ak už\nraz odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie\nkonanie, a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je opätovne podané odvolanie, odvolací súd už\n8\n\nnemôže znovu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie\na v tomto prípade už musí odvolací súd sám vo veci rozhodnúť“. Ústavný súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že sťažovateľka zvolila vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci už na prvý pohľad\nzjavne nesprávnu interpretáciu uvedeného ustanovenia, pretože z neho vyplýva, že odvolací súd\nsám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené,\nvec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje\no odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Je síce pravdou, že krajský súd už raz\no odvolaní rozhodoval, avšak rozsudkom sp. zn. 12Co/68/2019 z 12. decembra 2019 rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil a k zrušeniu prvého rozsudku okresného súdu a vráteniu veci okresnému\nsúdu došlo až dovolacím súdom. Krajský súd druhýkrát rozhodoval o odvolaní uznesením\nč. k. 12Co/22/2022-740 z 19. augusta 2025 a až týmto uznesením po zodpovedaní prejudiciálnych\notázok Súdnym dvorom krajský súd po prvýkrát rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch II, III\na IV zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nÚstavný súd uzatvára, že za ústavne konformný v kontexte zásady „jedenkrát a dosť“ premietnutej\nv znení § 390 písm. a) CSP považuje taký postup odvolacieho súdu, na základe ktorého tento zruší\nrozhodnutie prvoinštančného súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie po tom, ako najvyšší súd\nv predchádzajúcom dovolacom konaní zrušil rozsudok odvolacieho súdu a zároveň rozhodol aj\no zrušení rozsudku prvoinštančného súdu a vrátení veci priamo prvoinštančnému súdu na ďalšie\nkonanie.\n53. V druhom rade je potrebné tiež prihliadnuť aj na skutočnosť, že z rozsudku Súdneho dvora\nvo veci C-351/23 z 24. júna 2025 (bod 104) vyplýva, že vnútroštátny súd by mal z hľadiska\nuplatniteľného vnútroštátneho práva preskúmať možnosť, ktorou sa banke prostredníctvom\nakéhokoľvek vhodného procesného postupu umožní zúčastniť sa konania, najmä prostredníctvom\ndobrovoľného vstupu do konania alebo prípadne prostredníctvom núteného vstupu do konania.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že vzhľadom na § 378 ods. 2 CSP (na odvolacie konanie\nnepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov) a § 360 CSP (ak by mal prípadný intervenient záujem\nvstúpiť do konania, mohol by tak učiniť len do uplynutia lehoty ním podporovanej sporovej strany\nsporu na podanie odvolania) nemohol postup indikovaný Súdnym dvorom na vnútroštátnej úrovni\nzabezpečiť odvolací súd v napadnutom odvolacom konaní.\n54. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd považuje napadnuté uznesenie krajského súdu\nč. k. 12Co/22/2022-740 z 19. augusta 2025, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výrokoch II, III a IV a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, za ústavne udržateľné.\n55. Vychádzajúc z už uvedených záverov prezentovaných v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia\ntohto nálezu, ústavný súd dospel k záveru, že ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti, v ktorej\nnamietala porušenie svojich základných práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu, nie je\nmožné vyhovieť.\n\n9\n\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu:\n56. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n22. augusta 2023 domáhala vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n12Co/22/2022 z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľka v predmetnej ústavnej\nsťažnosti namietala neefektívnosť postupu krajského súdu, keď v dôsledku predloženia\nprejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru došlo k prerušeniu konania, a tým k predĺženiu celého\nkonania aj napriek tomu, že podľa jej názoru nie je zrejmé, aký význam môže mať pre toto konanie\npoloženie predmetných otázok Súdnemu dvoru.\n57. Uznesením č. k. I. ÚS 124/2024-17 z 29. februára 2024 ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky doručenú ústavnému súdu 22. augusta 2023 odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, keďže postupu krajského súdu objektívne bránila od 23. mája 2023\n(právoplatnosť uznesenia o prerušení konania) zákonná prekážka spočívajúca v prerušení súdneho\nkonania. Zároveň ústavný súd konštatoval, že ak by ďalší priebeh konania po odpadnutí prekážky\nprerušenia signalizoval vznik prieťahov, nebráni to sťažovateľke, aby sa domáhala ochrany svojich\npráv ďalšou ústavnou sťažnosťou.\n58. Z uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 124/2024-17 z 29. februára 2024 vyplýva, že o námietke\nsťažovateľky spočívajúcej v existencii zbytočných prieťahov a konania v neprimeranej lehote\nz dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru už ústavný súd rozhodol. Vzhľadom\nna uvedenú skutočnosť sa ústavný súd touto námietkou sťažovateľky nezaoberal a predmetom\nprieskumu bolo obdobie po rozhodnutí ústavného súdu.\n59. Ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného spisu krajského súdu konštatuje, že Súdny dvor\nrozsudkom vo veci C-351/23 rozhodol o položených prejudiciálnych otázkach 24. júna 2025,\nv dôsledku čoho bolo možné pokračovať v konaní na krajskom súde, ktoré bolo dovtedy prerušené.\nKrajský súd následne uznesením č. k. 12Co/22/2022-740 z 19. augusta 2025 zrušil rozsudok\nprvoinštančného súdu vo výrokoch II, III a IV, v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru ústavného súdu uvedené obdobie (obdobie\nnecelých dvoch mesiacov od rozhodnutia Súdneho dvora do rozhodnutia krajského súdu)\nnesignalizuje možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom krajského\nsúdu.\n60. Vychádzajúc z už uvedených záverov prezentovaných v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia\ntohto nálezu, ústavný súd dospel k záveru, že ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti, v ktorej\nnamietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu, nie je možné vyhovieť.\n61. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky\nuvedenými v ústavnej sťažnosti už nezaoberal.\n\n10\n\n62. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. júna 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "dražba", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-procesný postup", "dražba", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "právna veta"], "pravna_veta": "Zákonnému príkazu obsiahnutému v § 390 Civilného sporového poriadku neodporuje, ak odvolací súd v poradí druhom odvolacom konaní zruší druhý rozsudok súdu prvej inštancie po tom, čo prvý rozsudok súdu prvej inštancie nezrušil odvolací súd, ale súd dovolací. Takýto spôsob vybavenia odvolania nie je porušením základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8bbd549a-b773-4398-ab7b-3e286388655a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.663.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 663/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 663/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.663.2025.1"}, {"guid": "ussr:1f01366f-b0cb-4e20-8af3-68f6ad78170b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.124.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 124/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.124.2024.1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "0b0456de-2845-4c2e-bf28-e87f63461dd8:00a7c328-bb86-40ae-bdd5-c63c3f205bdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Co/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/22/2022 z 30. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-06-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0b0456de-2845-4c2e-bf28-e87f63461dd8:00a7c328-bb86-40ae-bdd5-c63c3f205bdf"}, {"guid": "1963f3e8-7e7f-4931-8fe1-0131fab08758:069cc6b7-bf4d-4c3a-bddc-7366ce436367", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118200445.2", "spisova_znacka": "12Co/68/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/68/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118200445.2"}], "citovane_v": []}