Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 554/2026 z 23. 9. 2026
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 23. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 554/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.554.2026.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 554/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:2.US.554.2026.1 | 2026-09-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 127 ods. 1 Ústavy
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11655fb0-7169-4c2b-b457-482788c92086
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.554.2026.1

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

                                   UZNESENIE
                        Ústavného súdu Slovenskej republiky

                                                                             II. ÚS 554/2026-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca
spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
                                                           , proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2Tos/33/2026 z 28. mája 2026 takto

                                       rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

                                    Odôvodnenie:

                                             I.
                      Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. augusta 2026 domáha
preskúmania uznesenia krajského súdu sp. zn. 2Tos/33/2026 z 28. mája 2026 (ďalej len „namietané
uznesenie“), ktoré mu bolo doručené, ako sám uvádza, 5. júna 2026. Namietaným uznesením bola
zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 12Nt/1/2024
z 13. januára 2026, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania v jeho
trestnej veci týkajúcej sa odsúdenia sťažovateľa pre zločin sexuálneho násilia na trest odňatia
slobody na doživotie.
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že všeobecné súdy konajúce o jeho návrhu
na povolenie obnovy porušili jeho právo na spravodlivý proces a tiež jeho základné právo
na obhajobu, keďže podľa sťažovateľa ignorovali jeho požiadavku na zabezpečenie ním
označených dôkazov a účelovo vykonštruovali dôvody na zamietnutie jeho návrhu.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti takisto formuluje tvrdenie, že namietané uznesenie krajského
súdu už v minulosti napadol ústavnou sťažnosťou z 1. júla 2026, ktorú adresoval ústavnému súdu,
tento ho však na základe jeho dopytu informoval, že mu žiadne takéto podanie sťažovateľa nebolo
doručené.
                                            II.
                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd hneď v úvode poukazuje na ustanovenie § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné
vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi;
ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného
vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný
prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo
mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
5. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon
o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 124 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03,
II. ÚS 2/2015).
6. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 24. augusta 2026, pričom bola
sťažovateľom v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody na poštovú prepravu odovzdaná
19. augusta 2026, teda zjavne po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty (posledným dňom lehoty bol
5. august 2026). Zároveň ústavný súd dodáva, že tvrdenie sťažovateľa o predchádzajúcej ústavnej
sťažnosti z 1. júla 2026, ktorou mal napadnúť namietané uznesenie krajského súdu a ktorú mal
podľa svojho vyjadrenia uplatniť v rámci predpísanej zákonnej lehoty, nezodpovedá skutočnosti,
keďže zo spisovej evidencie ústavného súdu vyplýva, že okrem aktuálnej ústavnej sťažnosti
v roku 2026 sťažovateľ adresoval ústavnému súdu jedinú ústavnú sťažnosť doručenú ústavnému
súdu 16. apríla 2026, ktorá sa, samozrejme, netýkala namietaného uznesenia krajského súdu, ktoré
bolo vydané až po uvedenom dátume.
7. Sumarizujúc uvedené čiastkové závery, ústavný súd uzatvára, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je
nutné považovať za podanú oneskorene. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.
8. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2026

                                                                     Peter Molnár
                                                                    predseda senátu

                                               2