Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2026 z 23. 9. 2026 Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 23. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 545/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1 Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 545/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1 | 2026-09-23 | Uznesenie Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 13 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea017729-66d1-470c-9607-77cb5fe34932 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1 SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 545/2026-29 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpený TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., Sídlisko Jas 936/5, Galanta, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1827/2024 zo 30. marca 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. júna 2026, doplnenou 17. júna 2026 o plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru uznesením okresného súdu (ďalej aj „exekučný súd“) sp. zn. 41Ek/1827/2024 z 30. marca 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Domáha sa zrušenia napadnutého uznesenia, vrátenia veci exekučnému súdu na ďalšie konanie a náhrady trov konania pred ústavným súdom. II. Skutkový stav 2. Sťažovateľ vystupuje v procesnej pozícii povinného v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Jany Dobiašovej pod sp. zn. 262EX 490/24 na vymoženie sumy 26 702 eur s príslušenstvom v prospech oprávneného Obec Šoporňa. Sťažovateľ podaním z 19. novembra 2024 navrhol exekúciu zastaviť. 3. Vyššia súdna úradníčka návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietla uznesením z 10. novembra 2025, ktoré odôvodnila takto: - Exekučným titulom je výpis zo zápisnice z 2. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Šoporňa z 24. februára 2016, ktorého obsahom je rozhodnutie 1 prijaté uznesením č. 27/2016 a rozhodnutie 2 prijaté uznesením č. 28/2016, a to na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Exekučný titul bol súdu doručený v zákonnej forme s riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Zdôraznila, že pre súd sú v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie relevantné skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, pričom sťažovateľ argumentuje skutočnosťami, ktorých relevancia bola rozhodná v čase vzniku exekučného titulu, sťažovateľ ich mal uplatniť v rámci návrhu na preskúmanie rozhodnutia obecného zastupiteľstva v súlade s čl. 10 ods. 3 ústavného zákona pred ústavným súdom. - Napriek uvedenému v bode 38 až 41 prezentuje, prečo považuje výpis zo zápisnice zo zasadnutia za zákonný exekučný titul. - K námietke nedoručenia konkrétnych rozhodnutí uvádza, že doručenie exekučného titulu do vlastných rúk oprávnený preukázal doručenkou v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. 4. Napadnutým uznesením z 30. marca 2026 sudkyňa zamietla sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako nedôvodnú. Uznesenie vyššej súdnej úradníčky považuje za vecne správne, stotožnila sa s jej rozhodnutím a poukázala na jeho odôvodnenie. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku uviedla: - V prvom rade poukázala na exekučné konanie, ktoré predchádzalo aktuálne vedenému exekučnému konaniu, v rámci ktorého bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá s odôvodnením, že rozhodnutie obce Šoporňa nespĺňa požiadavky v zmysle Exekučného poriadku, keďže rozhodnutie obecného zastupiteľstva nie je exekučným titulom. Krajský súd Trnava na odvolanie oprávneného napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Galanta z dôvodu nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia. - Poukazuje, že povinný podal návrh na preskúmanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva obce Šoporňa, ktorý ústavný súd odmietol ako oneskorene podaný, pričom cituje z predmetného uznesenia ústavného súdu. Zdôrazňuje, že ak by bol ústavný súd názoru prezentovaného sťažovateľom, že mu uznesenia neboli doručené, nemohol by návrh na ich preskúmanie odmietnuť ako oneskorene podaný. - V ďalšom poukazuje, že uznesením z 19. januára 2018 súd I. námietky povinného zamietol, II. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, III. zastavil exekúciu a IV. rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. mája 2019 uznesenie vo výrokoch II, III, IV zrušil, pričom vytkol exekučnému súdu vecné preskúmavanie exekučného titulu, poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 341/2017 a konštatoval, že exekučný titul nie je nulitným právnym aktom. Exekučný súd v bode 19 napadnutého uznesenia konštatuje, že vykonateľnosťou exekučného titulu sa tak zaoberal vo svojej podstate Krajský súd v Trnave aj ústavný súd. 2 - Pôvodné exekučné konanie bolo zastavené na základe vyhláseného konkurzu na majetok sťažovateľa, neskôr zrušeného pre nepoctivý zámer. - Otázka vykonateľnosti exekučného titulu bola v pôvodnom exekučnom konaní vyriešená. Súd pre upresnenie v bode 21 napadnutého uznesenia konštatuje, že exekučnými titulmi sú uznesenia obecného zastupiteľstva č. 27/2016 a 28/2016 vyhotovené vo forme zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 24. februára 2016, obsahujúce náležitosti uznesenia obecného zastupiteľstva. - Exekučný súd v bode 24 až 27 považuje za nedôvodnú argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa subjektu oprávneného na iniciovanie exekučného konania. - V bode 28 sudkyňa vytkla vyššej súdnej úradníčke závery týkajúce sa jej nesúhlasu s argumentáciou sťažovateľa, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje buď uznesením, alebo nariadením. Táto sťažnostná argumentácia však nebola pre rozhodnutie o sťažnosti podstatná, nemala vplyv na výsledok sťažnostného konania. III. Argumentácia sťažovateľa 5. V prvej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ vyčerpávajúco rekapituluje skutkový stav, argumentáciu artikulovanú v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, a odôvodnenia uznesení vyššej súdnej úradníčky a napadnutého uznesenia, s ktorých závermi sa nestotožňuje. Zdôrazňuje, že návrh na zastavenie exekúcie podal podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že je daný rozpor domnelého exekučného titulu s § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku a prišlo k porušeniu § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. 6. V texte ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na viaceré dôkazy (ako napr. upovedomenie o začatí exekúcie, uznesenie vyššej súdnej úradníčky, napadnuté uznesenie, zápisnica z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva, výpis zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva), pričom však v skutočnosti k ústavnej sťažnosti priložil iba uznesenie vyššej súdnej úradníčky, napadnuté uznesenie a plnomocenstvo. 7. Sťažovateľ zdôrazňuje, že výpis zo zápisnice obecného zastupiteľstva nie je rozhodnutím, preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Zo samotného znenia výpisu zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2016, ktoré je podľa doručeného upovedomenia o začatí exekúcie exekučným titulom, vyplýva, že toto obsahuje 6 samostatných, nesúvisiacich rozhodnutí. Poukázal, že znenie uznesenia č. 27/2016, tak ako vyplýva zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva obce z 24. februára 2016, je odlišné od znenia rozhodnutia 1 v „exekučnom titule“, výpise zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva obce z 24. februára 2016. Uznesenie č. 27/2016 neobsahuje ani odôvodnenie, ani poučenie. Rozdielny je aj samotný výrok uznesenia č. 27/2016 a rozhodnutia 1, kde je doplnené bydlisko povinného, následne je do výroku doplnená celá stať „a tým porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a za toto konanie“, nasleduje zmes výroku z uznesenia s doplnením osobných údajov povinného, ktoré sa vo výroku uznesenia 27/2016 nenachádzajú, a s doplnením lehoty na plnenie, ktoré znenie 3 sa rovnako vo výroku uznesenia 27/2016 nenachádza. Absentuje špecifikácia konania alebo opomenutia, ktorým sa mal verejný činiteľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. Obdobne konštatuje vo vzťahu k uzneseniu č. 28/2016. Ďalej uviedol, že výpis zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom boli prijaté rozhodnutia spolu s doplnením týchto rozhodnutí obecného zastupiteľstva o obsah, ktorý neobsahovali (odôvodnenie a poučenie) spolu s modifikáciou prijatých výrokov týchto rozhodnutí, nekonštituuje samostatné, nové rozhodnutie orgánu územnej samosprávy ako samostatný individuálny právny akt, ktorý je možné považovať za rozhodnutie orgánu územnej samosprávy, a teda za exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku. Exekučné orgány nie sú bezvýhradne viazané doložkou vykonateľnosti, pričom poukazuje na nález sp. zn. I. ÚS 203/09 a na možnosť exekučných orgánov požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. 8. Vlastná argumentácia k sťažovateľom tvrdeným porušeným základným právam je obsiahnutá v časti II ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ zdôrazňuje, že namieta skutočnosti, ktoré vznikli až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, a nie skutočnosti, ktoré boli predmetom prieskumu v skorších konaniach. Návrh na zastavenie exekúcie podal proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie zo 14. októbra 2024 a namietal skutočnosti v tomto upovedomení uvedené. 9. Argumentačná línia sťažovateľa v ústavnej sťažnosti je vedená viacerými smermi: 10. Podľa sťažovateľa sťažnostný súd v napadnutom uznesení dal sťažovateľovi čiastočne za pravdu, keď uviedol, že exekučnými titulmi sú uznesenia obecného zastupiteľstva, avšak vo výsledku je jeho rozhodnutie nesprávne a súdny proces ako celok voči sťažovateľovi nemožno hodnotiť ako spravodlivý, keďže súd opomenul, že exekúcia voči sťažovateľovi nie je vedená na podklade ním ustálených dvoch exekučných titulov – uznesení č. 27/2016 z 24. 2. 2016 a č. 28/2016 z 24. 2. 2016 tak ako ich pomenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale je vykonávaná na podklade jedného exekučného titulu, výpisu zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva obce z 24. februára 2016. Pritom takto súdny exekútor špecifikoval povinnú náležitosť upovedomenia o začatí exekúcie. 11. Sťažovateľ výslovne uvádza, že „pokiaľ následnými rozhodnutiami je možné ľubovoľne modifikovať obsah skorších rozhodnutí doručených sťažovateľovi v rámci exekučného konania po tom, čo súd dospeje k záveru o dôvodnosti jeho argumentácie (V danom prípade exekučným titulom sú dve uznesenia č. 27/2016 a 28/2016 z 24. 2. 2016, ale exekúcia je naďalej, resp. pôvodne bola vedená na podklade jedného exekučného titulu – výpisu zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva), nemôžu byť tieto prostriedky nápravy využité sťažovateľom nikdy úspešné a teda ani účinné. Zároveň tým súd porušil princíp právnej istoty, nahovoriac už o tom, k splneniu akej povinnosti sťažovateľa úspešným výkonom exekúcie príde. (Ad absurdum po úspešnom výkone exekúcie na podklade exekučného titulu - výpisu zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, môže byť voči sťažovateľovi vedená exekúcia aj na splnenie povinnosti uloženej mu vykonateľnými rozhodnutiami - uzneseniami obecného zastupiteľstva č. 27/2016 a 28/2016, keďže pôvodná exekúcia bola vedená na základe iného exekučného titulu).“. 12. Sťažovateľ vytýka exekučnému súdu, že síce bol vedený správnou úvahou, že exekučným titulom nemôže byť výpis zo zápisnice, ale uznesenie obecného zastupiteľstva, avšak tento svoj záver nedal do súvisu s upovedomením o začatí exekúcie, podľa ktorého exekúcia je vedená na 4 podklade exekučného titulu, ktorým je výpis zo zápisnice. Proti tomu upovedomeniu smeroval návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie a v tom je rozdiel od skôr vedenej exekúcie, ktorá mohla byť vedená pre vykonanie nie výpisu zo zápisnice, ale riadneho exekučného titulu, t. j. uznesenia. 13. Sťažovateľ uvádza, že sa nedomáhal prieskumu uznesení obecného zastupiteľstva č. 27/2016 a 28/2016 z 24. februára 2016 (o čom už napokon aj ústavný súd rozhodol), ale prieskumu vo vzťahu k novo vedenej exekúcii, ktorá je podľa jemu doručeného upovedomenia o začatí exekúcie vedená na podklade ničotného exekučného titulu, výpisu zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. 14. Sťažovateľ konštatuje, že v zmysle záverov konajúcich súdov je vlastne jedno, na podklade čoho je exekúcia vedená, pretože podstatné je, že exekúcia je a bude vedená, lebo rozhodnutie bolo vydané zákonne. Ani existencia zákonne vydaného rozhodnutia však podľa sťažovateľa neznamená, že exekúcia môže byť vedená na podklade čohokoľvek a je jedno, čo je exekučným titulom podľa § 61a ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, s odôvodnením, že exekučný titul na vymáhanú pohľadávku existuje a je len formalitou, na základe čoho je exekúcia vedená. 15. K námietke oprávneného subjektu a jeho aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie poukazuje na § 48 ods. 2, § 200 Exekučného poriadku a § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa čl. 11 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z. na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený orgán, ktorý vykonáva konanie podľa čl. 9 ods. 1. K tomu uvádza, že konajúce všeobecné súdy k už uvedenému uviedli, že takéto zákonné ustanovenie neexistuje a právnu subjektivitu má obec. 16. V závere sťažovateľ sumarizuje svoje výhrady spočívajúce v skutočnosti, že exekúcia nie je vedená na podklade riadneho exekučného titulu (v čom dal sťažnostný súd sťažovateľovi podľa jeho názoru za pravdu) a ani na návrh oprávneného z exekučného titulu. Konštatuje, že „ak všeobecný súd pri interpretácii a aplikácii právnej normy poruší princípy logiky, bez rešpektovania ktorých nemožno hovoriť o racionalite, predvídateľnosti a legitimite práva, nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že interpretácia práva všeobecným súdom bola v súlade s ústavou. Taká interpretácia zákonného ustanovenia, ktorá je v rozpore s princípmi racionálneho a logického uvažovania, zásadne popiera účel a význam zákonného ustanovenia. Rozpor právneho záveru všeobecného súdu s princípmi logiky je jeden z najzjavnejších prípadov arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu.“. IV. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom 5 súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 18. V prvom rade ústavný súd uvádza, že súčinnosťou s exekučným súdom zistil, že napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 16. apríla 2026. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť bola podaná včas. 19. Ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje k porušeniu práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením exekučného súdu. Sťažovateľ zároveň namieta porušenie práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru. 20. V úvode ústavnej sťažnosti sťažovateľ vymedzuje rozhodnutia, ktorými mali byť porušené jeho základné práva, a to rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka z 10. novembra 2025 a rozhodnutie sudkyne z 30. marca 2026. Pridŕžajúc sa petitu ústavnej sťažnosti, prieskum ústavného súdu smeruje len voči uzneseniu sudkyne, nevyhnutne však prihliadajúc aj na uznesenie vyššej súdnej úradníčky, proti ktorému smerovala sťažnosť vybavená napadnutým uznesením. 21. Podstata vytýkaných nedostatkov napadnutého uznesenia smeruje k nedostatku exekučného titulu, najmä jeho určitosti a vykonateľnosti, ako aj k nedostatkom aktívnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní. Podľa názoru sťažovateľa sa konajúce súdy nevysporiadali s argumentmi sťažovateľa a zaťažili napadnuté uznesenie arbitrárnosťou. Úlohou ústavného súdu je preto posúdiť, či exekučný súd o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom s ohľadom na sťažnostnú argumentáciu prezentovanú v exekučnom konaní (vychádzajúc pritom z rekapitulácie sťažovateľovej sťažnosti obsiahnutej v texte napadnutého uznesenia, keďže sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepripojil text sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky), pridŕžajúc sa sťažnostných námietok artikulovaných v texte ústavnej sťažnosti. 22. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom a v zásade nemá právomoc preskúmavať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čím by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody ústavne relevantnej intenzity. 23. Je nesporné, že v exekučnom konaní ako oprávnený subjekt vystupuje obec Šoporňa. Sťažovateľ pritom v snahe vyvrátiť správnosť záverov napadnutého uznesenia a jemu predchádzajúceho uznesenia vyššej súdnej úradníčky o aktívnej legitimácii obce poukazuje na znenie čl. 9 ods. 1 písm. b) a čl. 11 ods. 3 ústavného zákona, ako aj na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku, najmä § 61 CSP, podľa ktorého Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje odlišnosť medzi vecnou legitimáciou a procesnou subjektivitou. Kým vecná legitimácia odpovedá na otázku, kto (vychádzajúc z exekučného titulu) je oprávnený iniciovať exekučné konanie a vystupovať v ňom ako účastník konania, procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku na strane účastníka konania a odpovedá na otázku, či daný subjekt v čase začatia a trvania exekučného konania má spôsobilosť byť jeho účastníkom. Ustanovenie § 61 CSP 6 pritom reflektuje na situáciu, keď vecná legitimácia svedčí niekomu, kto nemá právnu subjektivitu a pre vedenie súdneho konania ju tomuto non-subjektu priznáva. Aj odborná literatúra zastáva stanovisko, že situácia, keď sporová strana bude subjektom civilného procesu, no nebude subjektom podľa práva hmotného, tvorí prísnu výnimku (pozri Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Druhé vydanie. Praha : C. H. Beck. 2022. s. 255.), pričom v predmetnej veci nie je dôvod takúto výnimku uplatniť. V prípade predmetného exekučného konania má právnu (a teda aj procesnú) subjektivitu obec, ktorej obecné zastupiteľstvo prijalo rozhodnutie (exekučný titul), preto závery exekučného súdu o vecnej legitimácii obce sú ústavne udržateľné, keď správne vymedzujú postavenie obecného zastupiteľstva ako decízneho orgánu bez právnej subjektivity, tú má obec. Z pohľadu presvedčivosti odôvodnenia napadnutého uznesenia mohol síce exekučný súd udržateľnejšie zastať záver o danosti vecnej legitimácie obce a vysporiadať sa s čl. 11 ods. 3 ústavného zákona, avšak tento nedostatok nie je takého zásadného významu, aby viedol ústavný súd k záveru o porušení sťažovateľom namietaných ústavných práv. Navyše, ústavný súd konštatuje (vychádzajúc pritom z vlastného rozhodnutia č. k. IV. ÚS 104/2019-12), že obec Šoporňa vystupovala ako oprávnený subjekt aj v predchádzajúcom exekučnom konaní, pričom konanie riadne prebiehalo a súdy konali a rozhodovali aj na základe procesných úkonov realizovaných obcou. Zároveň sa z napadnutého uznesenia nejaví, že by v danom čase sťažovateľ prezentoval výhrady k vecnej legitimácii obce. 24. K namietaným nedostatkom exekučného titulu sa exekučný súd vyčerpávajúco vyjadril, poukazujúc na potrebu namietať sťažovateľom vytýkané nedostatky v konaní o preskúmanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva pred ústavným súdom (v zmysle znenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona účinného do 31. decembra 2019), čo sťažovateľ síce uplatnil, avšak oneskorene, preto jeho ústavná sťažnosť bola odmietnutá (II. ÚS 341/2017). 25. Priestor pre relevantnú argumentáciu zo strany sťažovateľa možno vzhliadnuť v otázke jednoznačnosti exekučného titulu, kde sťažovateľ argumentuje, že výpis zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, v ktorom sú rozhodnutia predstavujúce exekučný titul, nie je spôsobilým exekučným titulom. V tomto smere exekučný súd v bode 21 napadnutého uznesenia jasne formuluje záver, že exekučnými titulmi sú uznesenia obecného zastupiteľstva č. 27/2026 (uložená pokuta vo výške 2 054 eur) a č. 28/2026 (uložená pokuta 24 648 eur) vyhotovené vo forme zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 24. februára 2016. Konštatuje, že uznesenia obsiahnuté vo výpise zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obsahujú náležitosti uznesenia obecného zastupiteľstva. Napriek tomu, že sťažovateľ sa snaží navodiť dojem nejasnosti exekučného titulu, niet pochýb, čo je v predmetnom konaní exekučným titulom a čo predstavuje vymáhaný nárok, a to aj napriek tomu, že exekučné tituly sú zhmotnené v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Hoci mohla byť časť rozhodnutí súdneho exekútora a exekučného súdu, pokiaľ ide o exekučný titul, presnejšie formulovaná, uvedená prípadná sťažovateľom navodzovaná nejasnosť v otázke exekučného titulu bola jasne vysvetlená v napadnutom uznesení a uvedené nepredstavuje dôvod na vyslovenie porušenia namietaných práv a zrušenie napadnutého uznesenia. 26. Sumarizujúc už uvedené, exekučnému súdu a napadnutému uzneseniu nemožno vytknúť také pochybenia, ktoré by dosahovali ústavnoprávnu intenzitu a dôvod na vyslovenie porušenia sťažovateľom namietaných práv. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje presvedčivé a vyčerpávajúce odpovede na sťažovateľom formulované námietky, napadnuté uznesenie je preto ústavne udržateľné. 7 27. Vzhľadom na uvedené je ústavnú sťažnosť sťažovateľa potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 23. septembra 2026 Peter Molnár predseda senátu 8