{"guid": "ussr:ea017729-66d1-470c-9607-77cb5fe34932", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2026 z 23. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 545/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2026-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea017729-66d1-470c-9607-77cb5fe34932", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.545.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                              II. ÚS 545/2026-29\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa                            ,                         ,\n              zastúpený TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., Sídlisko Jas 936/5, Galanta, proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1827/2024 zo 30. marca 2026 takto\n\n                                          rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                       Odôvodnenie:\n\n                                                I.\n                                   Ústavná sťažnosť sťažovateľa\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. júna 2026, doplnenou\n17. júna 2026 o plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný\nopravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru uznesením okresného súdu (ďalej aj „exekučný súd“)\nsp. zn. 41Ek/1827/2024 z 30. marca 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Domáha sa zrušenia\nnapadnutého uznesenia, vrátenia veci exekučnému súdu na ďalšie konanie a náhrady trov konania\npred ústavným súdom.\n\n                                               II.\n                                          Skutkový stav\n\n2. Sťažovateľ vystupuje v procesnej pozícii povinného v exekučnom konaní vedenom u súdnej\nexekútorky JUDr. Jany Dobiašovej pod sp. zn. 262EX 490/24 na vymoženie sumy 26 702 eur\n\ns príslušenstvom v prospech oprávneného Obec Šoporňa. Sťažovateľ podaním z 19. novembra 2024\nnavrhol exekúciu zastaviť.\n3. Vyššia súdna úradníčka návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietla uznesením\nz 10. novembra 2025, ktoré odôvodnila takto:\n- Exekučným titulom je výpis zo zápisnice z 2. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Šoporňa\nz 24. februára 2016, ktorého obsahom je rozhodnutie 1 prijaté uznesením č. 27/2016 a rozhodnutie\n2 prijaté uznesením č. 28/2016, a to na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ústavný zákon“). Exekučný titul bol súdu doručený v zákonnej forme s riadne vyznačenou\ndoložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Zdôraznila, že pre súd sú v rámci rozhodovania o návrhu\nna zastavenie exekúcie relevantné skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, pričom\nsťažovateľ argumentuje skutočnosťami, ktorých relevancia bola rozhodná v čase vzniku\nexekučného titulu, sťažovateľ ich mal uplatniť v rámci návrhu na preskúmanie rozhodnutia\nobecného zastupiteľstva v súlade s čl. 10 ods. 3 ústavného zákona pred ústavným súdom.\n- Napriek uvedenému v bode 38 až 41 prezentuje, prečo považuje výpis zo zápisnice zo zasadnutia\nza zákonný exekučný titul.\n- K námietke nedoručenia konkrétnych rozhodnutí uvádza, že doručenie exekučného titulu\ndo vlastných rúk oprávnený preukázal doručenkou v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.\n4. Napadnutým uznesením z 30. marca 2026 sudkyňa zamietla sťažnosť povinného proti uzneseniu\nvyššej súdnej úradníčky ako nedôvodnú. Uznesenie vyššej súdnej úradníčky považuje za vecne\nsprávne, stotožnila sa s jej rozhodnutím a poukázala na jeho odôvodnenie. Napriek zneniu § 202\nods. 2 Exekučného poriadku uviedla:\n- V prvom rade poukázala na exekučné konanie, ktoré predchádzalo aktuálne vedenému\nexekučnému konaniu, v rámci ktorého bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá s odôvodnením,\nže rozhodnutie obce Šoporňa nespĺňa požiadavky v zmysle Exekučného poriadku, keďže\nrozhodnutie obecného zastupiteľstva nie je exekučným titulom. Krajský súd Trnava na odvolanie\noprávneného napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Galanta z dôvodu\nnedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia.\n- Poukazuje, že povinný podal návrh na preskúmanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva obce\nŠoporňa, ktorý ústavný súd odmietol ako oneskorene podaný, pričom cituje z predmetného\nuznesenia ústavného súdu. Zdôrazňuje, že ak by bol ústavný súd názoru prezentovaného\nsťažovateľom, že mu uznesenia neboli doručené, nemohol by návrh na ich preskúmanie odmietnuť\nako oneskorene podaný.\n- V ďalšom poukazuje, že uznesením z 19. januára 2018 súd I. námietky povinného zamietol,\nII. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, III. zastavil exekúciu a IV. rozhodol, že o trovách exekúcie\nrozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Trnave uznesením\nzo 16. mája 2019 uznesenie vo výrokoch II, III, IV zrušil, pričom vytkol exekučnému súdu vecné\npreskúmavanie exekučného titulu, poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 341/2017\na konštatoval, že exekučný titul nie je nulitným právnym aktom. Exekučný súd v bode 19\nnapadnutého uznesenia konštatuje, že vykonateľnosťou exekučného titulu sa tak zaoberal vo svojej\npodstate Krajský súd v Trnave aj ústavný súd.\n\n                                                2\n\n- Pôvodné exekučné konanie bolo zastavené na základe vyhláseného konkurzu na majetok\nsťažovateľa, neskôr zrušeného pre nepoctivý zámer.\n- Otázka vykonateľnosti exekučného titulu bola v pôvodnom exekučnom konaní vyriešená. Súd pre\nupresnenie v bode 21 napadnutého uznesenia konštatuje, že exekučnými titulmi sú uznesenia\nobecného zastupiteľstva č. 27/2016 a 28/2016 vyhotovené vo forme zápisnice z 2. zasadnutia\nobecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 24. februára 2016, obsahujúce náležitosti uznesenia\nobecného zastupiteľstva.\n- Exekučný súd v bode 24 až 27 považuje za nedôvodnú argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa\nsubjektu oprávneného na iniciovanie exekučného konania.\n- V bode 28 sudkyňa vytkla vyššej súdnej úradníčke závery týkajúce sa jej nesúhlasu\ns argumentáciou sťažovateľa, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje buď uznesením, alebo\nnariadením. Táto sťažnostná argumentácia však nebola pre rozhodnutie o sťažnosti podstatná,\nnemala vplyv na výsledok sťažnostného konania.\n\n                                            III.\n                                   Argumentácia sťažovateľa\n\n5. V prvej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ vyčerpávajúco rekapituluje skutkový stav,\nargumentáciu artikulovanú v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v sťažnosti proti uzneseniu\nvyššej súdnej úradníčky, a odôvodnenia uznesení vyššej súdnej úradníčky a napadnutého uznesenia,\ns ktorých závermi sa nestotožňuje. Zdôrazňuje, že návrh na zastavenie exekúcie podal podľa § 61k\nods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že je daný rozpor domnelého exekučného titulu\ns § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku a prišlo k porušeniu § 48 ods. 2 Exekučného poriadku.\n6. V texte ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na viaceré dôkazy (ako napr. upovedomenie\no začatí exekúcie, uznesenie vyššej súdnej úradníčky, napadnuté uznesenie, zápisnica\nz 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva, výpis zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného\nzastupiteľstva), pričom však v skutočnosti k ústavnej sťažnosti priložil iba uznesenie vyššej súdnej\núradníčky, napadnuté uznesenie a plnomocenstvo.\n7. Sťažovateľ zdôrazňuje, že výpis zo zápisnice obecného zastupiteľstva nie je rozhodnutím, preto\nnemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Zo\nsamotného znenia výpisu zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2016,\nktoré je podľa doručeného upovedomenia o začatí exekúcie exekučným titulom, vyplýva, že toto\nobsahuje 6 samostatných, nesúvisiacich rozhodnutí. Poukázal, že znenie uznesenia č. 27/2016, tak\nako vyplýva zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva obce z 24. februára 2016, je\nodlišné od znenia rozhodnutia 1 v „exekučnom titule“, výpise zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného\nzastupiteľstva obce z 24. februára 2016. Uznesenie č. 27/2016 neobsahuje ani odôvodnenie, ani\npoučenie. Rozdielny je aj samotný výrok uznesenia č. 27/2016 a rozhodnutia 1, kde je doplnené\nbydlisko povinného, následne je do výroku doplnená celá stať „a tým porušil čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z., o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\na za toto konanie“, nasleduje zmes výroku z uznesenia s doplnením osobných údajov povinného,\nktoré sa vo výroku uznesenia 27/2016 nenachádzajú, a s doplnením lehoty na plnenie, ktoré znenie\n\n                                                 3\n\nsa rovnako vo výroku uznesenia 27/2016 nenachádza. Absentuje špecifikácia konania alebo\nopomenutia, ktorým sa mal verejný činiteľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených\nústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. Obdobne konštatuje vo vzťahu k uzneseniu č. 28/2016. Ďalej\nuviedol, že výpis zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom boli prijaté\nrozhodnutia spolu s doplnením týchto rozhodnutí obecného zastupiteľstva o obsah, ktorý\nneobsahovali (odôvodnenie a poučenie) spolu s modifikáciou prijatých výrokov týchto rozhodnutí,\nnekonštituuje samostatné, nové rozhodnutie orgánu územnej samosprávy ako samostatný\nindividuálny právny akt, ktorý je možné považovať za rozhodnutie orgánu územnej samosprávy,\na teda za exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku. Exekučné orgány nie sú\nbezvýhradne viazané doložkou vykonateľnosti, pričom poukazuje na nález sp. zn. I. ÚS 203/09 a na\nmožnosť exekučných orgánov požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie,\nktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu.\n8. Vlastná argumentácia k sťažovateľom tvrdeným porušeným základným právam je obsiahnutá\nv časti II ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ zdôrazňuje, že namieta skutočnosti, ktoré vznikli až po\npodaní návrhu na vykonanie exekúcie, a nie skutočnosti, ktoré boli predmetom prieskumu\nv skorších konaniach. Návrh na zastavenie exekúcie podal proti doručenému upovedomeniu\no začatí exekúcie zo 14. októbra 2024 a namietal skutočnosti v tomto upovedomení uvedené.\n9. Argumentačná línia sťažovateľa v ústavnej sťažnosti je vedená viacerými smermi:\n10. Podľa sťažovateľa sťažnostný súd v napadnutom uznesení dal sťažovateľovi čiastočne\nza pravdu, keď uviedol, že exekučnými titulmi sú uznesenia obecného zastupiteľstva, avšak\nvo výsledku je jeho rozhodnutie nesprávne a súdny proces ako celok voči sťažovateľovi nemožno\nhodnotiť ako spravodlivý, keďže súd opomenul, že exekúcia voči sťažovateľovi nie je vedená na\npodklade ním ustálených dvoch exekučných titulov – uznesení č. 27/2016 z 24. 2. 2016 a č. 28/2016\nz 24. 2. 2016 tak ako ich pomenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale je vykonávaná na\npodklade jedného exekučného titulu, výpisu zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného zastupiteľstva\nobce z 24. februára 2016. Pritom takto súdny exekútor špecifikoval povinnú náležitosť\nupovedomenia o začatí exekúcie.\n11. Sťažovateľ výslovne uvádza, že „pokiaľ následnými rozhodnutiami je možné ľubovoľne\nmodifikovať obsah skorších rozhodnutí doručených sťažovateľovi v rámci exekučného konania po\ntom, čo súd dospeje k záveru o dôvodnosti jeho argumentácie (V danom prípade exekučným titulom\nsú dve uznesenia č. 27/2016 a 28/2016 z 24. 2. 2016, ale exekúcia je naďalej, resp. pôvodne bola\nvedená na podklade jedného exekučného titulu – výpisu zo zápisnice z 2. zasadnutia obecného\nzastupiteľstva), nemôžu byť tieto prostriedky nápravy využité sťažovateľom nikdy úspešné a teda ani\núčinné. Zároveň tým súd porušil princíp právnej istoty, nahovoriac už o tom, k splneniu akej\npovinnosti sťažovateľa úspešným výkonom exekúcie príde. (Ad absurdum po úspešnom výkone\nexekúcie na podklade exekučného titulu - výpisu zo zápisnice zo zasadnutia obecného\nzastupiteľstva, môže byť voči sťažovateľovi vedená exekúcia aj na splnenie povinnosti uloženej mu\nvykonateľnými rozhodnutiami - uzneseniami obecného zastupiteľstva č. 27/2016 a 28/2016, keďže\npôvodná exekúcia bola vedená na základe iného exekučného titulu).“.\n12. Sťažovateľ vytýka exekučnému súdu, že síce bol vedený správnou úvahou, že exekučným\ntitulom nemôže byť výpis zo zápisnice, ale uznesenie obecného zastupiteľstva, avšak tento svoj\nzáver nedal do súvisu s upovedomením o začatí exekúcie, podľa ktorého exekúcia je vedená na\n\n                                                4\n\npodklade exekučného titulu, ktorým je výpis zo zápisnice. Proti tomu upovedomeniu smeroval\nnávrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie a v tom je rozdiel od skôr vedenej exekúcie, ktorá mohla\nbyť vedená pre vykonanie nie výpisu zo zápisnice, ale riadneho exekučného titulu, t. j. uznesenia.\n13. Sťažovateľ uvádza, že sa nedomáhal prieskumu uznesení obecného zastupiteľstva č. 27/2016\na 28/2016 z 24. februára 2016 (o čom už napokon aj ústavný súd rozhodol), ale prieskumu\nvo vzťahu k novo vedenej exekúcii, ktorá je podľa jemu doručeného upovedomenia o začatí\nexekúcie vedená na podklade ničotného exekučného titulu, výpisu zo zápisnice zo zasadnutia\nobecného zastupiteľstva.\n14. Sťažovateľ konštatuje, že v zmysle záverov konajúcich súdov je vlastne jedno, na podklade\nčoho je exekúcia vedená, pretože podstatné je, že exekúcia je a bude vedená, lebo rozhodnutie bolo\nvydané zákonne. Ani existencia zákonne vydaného rozhodnutia však podľa sťažovateľa neznamená,\nže exekúcia môže byť vedená na podklade čohokoľvek a je jedno, čo je exekučným titulom podľa\n§ 61a ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, s odôvodnením, že exekučný titul na vymáhanú\npohľadávku existuje a je len formalitou, na základe čoho je exekúcia vedená.\n15. K námietke oprávneného subjektu a jeho aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie\nexekúcie poukazuje na § 48 ods. 2, § 200 Exekučného poriadku a § 61 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť\nna práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa čl. 11 ods. 3 zákona č. 357/2004\nZ. z. na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený orgán, ktorý vykonáva konanie podľa\nčl. 9 ods. 1. K tomu uvádza, že konajúce všeobecné súdy k už uvedenému uviedli, že takéto\nzákonné ustanovenie neexistuje a právnu subjektivitu má obec.\n16. V závere sťažovateľ sumarizuje svoje výhrady spočívajúce v skutočnosti, že exekúcia nie je\nvedená na podklade riadneho exekučného titulu (v čom dal sťažnostný súd sťažovateľovi podľa\njeho názoru za pravdu) a ani na návrh oprávneného z exekučného titulu. Konštatuje, že „ak\nvšeobecný súd pri interpretácii a aplikácii právnej normy poruší princípy logiky, bez rešpektovania\nktorých nemožno hovoriť o racionalite, predvídateľnosti a legitimite práva, nemožno v žiadnom\nprípade konštatovať, že interpretácia práva všeobecným súdom bola v súlade s ústavou. Taká\ninterpretácia zákonného ustanovenia, ktorá je v rozpore s princípmi racionálneho a logického\nuvažovania, zásadne popiera účel a význam zákonného ustanovenia. Rozpor právneho záveru\nvšeobecného súdu s princípmi logiky je jeden z najzjavnejších prípadov arbitrárnosti rozhodnutia\nvšeobecného súdu.“.\n\n                                            IV.\n                          Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n\n17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39\nzákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom\n\n                                                5\n\nsúde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n18. V prvom rade ústavný súd uvádza, že súčinnosťou s exekučným súdom zistil, že napadnuté\nuznesenie bolo sťažovateľovi doručené 16. apríla 2026. Ústavný súd konštatuje, že ústavná\nsťažnosť bola podaná včas.\n19. Ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje k porušeniu práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením exekučného súdu. Sťažovateľ zároveň\nnamieta porušenie práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru.\n20. V úvode ústavnej sťažnosti sťažovateľ vymedzuje rozhodnutia, ktorými mali byť porušené jeho\nzákladné práva, a to rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka z 10. novembra 2025 a rozhodnutie\nsudkyne z 30. marca 2026. Pridŕžajúc sa petitu ústavnej sťažnosti, prieskum ústavného súdu\nsmeruje len voči uzneseniu sudkyne, nevyhnutne však prihliadajúc aj na uznesenie vyššej súdnej\núradníčky, proti ktorému smerovala sťažnosť vybavená napadnutým uznesením.\n21. Podstata vytýkaných nedostatkov napadnutého uznesenia smeruje k nedostatku exekučného\ntitulu, najmä jeho určitosti a vykonateľnosti, ako aj k nedostatkom aktívnej legitimácie oprávneného\nv exekučnom konaní. Podľa názoru sťažovateľa sa konajúce súdy nevysporiadali s argumentmi\nsťažovateľa a zaťažili napadnuté uznesenie arbitrárnosťou. Úlohou ústavného súdu je preto posúdiť,\nči exekučný súd o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol\nústavne akceptovateľným spôsobom s ohľadom na sťažnostnú argumentáciu prezentovanú\nv exekučnom konaní (vychádzajúc pritom z rekapitulácie sťažovateľovej sťažnosti obsiahnutej\nv texte napadnutého uznesenia, keďže sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepripojil text sťažnosti proti\nuzneseniu vyššej súdnej úradníčky), pridŕžajúc sa sťažnostných námietok artikulovaných v texte\nústavnej sťažnosti.\n22. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom\na v zásade nemá právomoc preskúmavať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov,\nktoré pri výklade a uplatňovaní zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí.\nSkutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nvtedy, ak by prijaté právne závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čím by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody ústavne relevantnej intenzity.\n23. Je nesporné, že v exekučnom konaní ako oprávnený subjekt vystupuje obec Šoporňa.\nSťažovateľ pritom v snahe vyvrátiť správnosť záverov napadnutého uznesenia a jemu\npredchádzajúceho uznesenia vyššej súdnej úradníčky o aktívnej legitimácii obce poukazuje na\nznenie čl. 9 ods. 1 písm. b) a čl. 11 ods. 3 ústavného zákona, ako aj na príslušné ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, najmä § 61 CSP, podľa ktorého Procesnú subjektivitu má ten, kto\nmá spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Na tomto mieste\nústavný súd zdôrazňuje odlišnosť medzi vecnou legitimáciou a procesnou subjektivitou. Kým vecná\nlegitimácia odpovedá na otázku, kto (vychádzajúc z exekučného titulu) je oprávnený iniciovať\nexekučné konanie a vystupovať v ňom ako účastník konania, procesná subjektivita predstavuje\nprocesnú podmienku na strane účastníka konania a odpovedá na otázku, či daný subjekt v čase\nzačatia a trvania exekučného konania má spôsobilosť byť jeho účastníkom. Ustanovenie § 61 CSP\n\n                                                 6\n\npritom reflektuje na situáciu, keď vecná legitimácia svedčí niekomu, kto nemá právnu subjektivitu\na pre vedenie súdneho konania ju tomuto non-subjektu priznáva. Aj odborná literatúra zastáva\nstanovisko, že situácia, keď sporová strana bude subjektom civilného procesu, no nebude subjektom\npodľa práva hmotného, tvorí prísnu výnimku (pozri Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Druhé vydanie. Praha : C. H. Beck. 2022. s. 255.), pričom v predmetnej veci nie je\ndôvod takúto výnimku uplatniť. V prípade predmetného exekučného konania má právnu (a teda aj\nprocesnú) subjektivitu obec, ktorej obecné zastupiteľstvo prijalo rozhodnutie (exekučný titul), preto\nzávery exekučného súdu o vecnej legitimácii obce sú ústavne udržateľné, keď správne vymedzujú\npostavenie obecného zastupiteľstva ako decízneho orgánu bez právnej subjektivity, tú má obec.\nZ pohľadu presvedčivosti odôvodnenia napadnutého uznesenia mohol síce exekučný súd\nudržateľnejšie zastať záver o danosti vecnej legitimácie obce a vysporiadať sa s čl. 11 ods. 3\nústavného zákona, avšak tento nedostatok nie je takého zásadného významu, aby viedol ústavný súd\nk záveru o porušení sťažovateľom namietaných ústavných práv. Navyše, ústavný súd konštatuje\n(vychádzajúc pritom z vlastného rozhodnutia č. k. IV. ÚS 104/2019-12), že obec Šoporňa\nvystupovala ako oprávnený subjekt aj v predchádzajúcom exekučnom konaní, pričom konanie\nriadne prebiehalo a súdy konali a rozhodovali aj na základe procesných úkonov realizovaných\nobcou. Zároveň sa z napadnutého uznesenia nejaví, že by v danom čase sťažovateľ prezentoval\nvýhrady k vecnej legitimácii obce.\n24. K namietaným nedostatkom exekučného titulu sa exekučný súd vyčerpávajúco vyjadril,\npoukazujúc na potrebu namietať sťažovateľom vytýkané nedostatky v konaní o preskúmanie\nrozhodnutí obecného zastupiteľstva pred ústavným súdom (v zmysle znenia čl. 10 ods. 3 ústavného\nzákona účinného do 31. decembra 2019), čo sťažovateľ síce uplatnil, avšak oneskorene, preto jeho\nústavná sťažnosť bola odmietnutá (II. ÚS 341/2017).\n25. Priestor pre relevantnú argumentáciu zo strany sťažovateľa možno vzhliadnuť v otázke\njednoznačnosti exekučného titulu, kde sťažovateľ argumentuje, že výpis zo zasadnutia obecného\nzastupiteľstva, v ktorom sú rozhodnutia predstavujúce exekučný titul, nie je spôsobilým exekučným\ntitulom. V tomto smere exekučný súd v bode 21 napadnutého uznesenia jasne formuluje záver, že\nexekučnými titulmi sú uznesenia obecného zastupiteľstva č. 27/2026 (uložená pokuta vo výške\n2 054 eur) a č. 28/2026 (uložená pokuta 24 648 eur) vyhotovené vo forme zápisnice z 2. zasadnutia\nobecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 24. februára 2016. Konštatuje, že uznesenia obsiahnuté\nvo výpise zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obsahujú náležitosti uznesenia obecného\nzastupiteľstva. Napriek tomu, že sťažovateľ sa snaží navodiť dojem nejasnosti exekučného titulu,\nniet pochýb, čo je v predmetnom konaní exekučným titulom a čo predstavuje vymáhaný nárok, a to\naj napriek tomu, že exekučné tituly sú zhmotnené v zápisnici zo zasadnutia obecného\nzastupiteľstva. Hoci mohla byť časť rozhodnutí súdneho exekútora a exekučného súdu, pokiaľ ide\no exekučný titul, presnejšie formulovaná, uvedená prípadná sťažovateľom navodzovaná nejasnosť\nv otázke exekučného titulu bola jasne vysvetlená v napadnutom uznesení a uvedené nepredstavuje\ndôvod na vyslovenie porušenia namietaných práv a zrušenie napadnutého uznesenia.\n26. Sumarizujúc už uvedené, exekučnému súdu a napadnutému uzneseniu nemožno vytknúť také\npochybenia, ktoré by dosahovali ústavnoprávnu intenzitu a dôvod na vyslovenie porušenia\nsťažovateľom namietaných práv. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje presvedčivé\na vyčerpávajúce odpovede na sťažovateľom formulované námietky, napadnuté uznesenie je preto\nústavne udržateľné.\n\n                                                 7\n\n27. Vzhľadom na uvedené je ústavnú sťažnosť sťažovateľa potrebné odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 23. septembra 2026\n\n                                                                     Peter Molnár\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "výkon rozhodnutia", "exekúcia-námietky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}