{"guid": "ussr:df83b443-d527-4b18-8b03-39bace91713b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.538.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 538/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 538/2026 z 23. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 538/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.538.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2026-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df83b443-d527-4b18-8b03-39bace91713b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.538.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.538.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.538.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                   UZNESENIE\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                              II. ÚS 538/2026-12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina,\nzastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9CdoPr/6/2025 z 22. októbra 2025 takto\n\n                                        rozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\n                                     Odôvodnenie:\n\n                                            I.\n                     Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. marca 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol“) označeným uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania, ktoré\nnavrhuje zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania\npred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom postavení\nžalobcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), ktorého\npredmetom bolo určenie, že právo žalovaných na vyplatenie mimoriadneho bonusu neexistuje.\nPredmetom konania bol aj vzájomný návrh žalovaných, že majú právo na mimoriadny výkonnostný\nbonus v určenej sume. Súd prvej inštancie žalobu sťažovateľky zamietol a zaviazal sťažovateľku\nna vyplatenie žalovaných súm žalovaným.\n3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že oznámenie o priznaní mimoriadneho\nvýkonnostného bonusu žalovaným z 28. júla 2016 podpísali predseda predstavenstva a člen\n\npredstavenstva. Uvedený právny úkon bol vážny, určitý a zrozumiteľný a okresný súd ho považoval\nza platný právny úkon. Ďalej uviedol, že banka v rámci zásad odmeňovania osôb stanovených\npodľa § 23a ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) môže okrem zaručenej pevnej zložky\ncelkovej odmeny poskytovať aj pohyblivú zložku celkovej odmeny podľa § 23a ods. 2 zákona\no bankách, ktorá nemusí byť priamo dohodnutá v pracovnej zmluve. Banka určila podmienky\nposkytovania pohyblivej zložky celkovej odmeny v oznámení o priznaní mimoriadneho\nvýkonnostného bonusu 28. júla 2016. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní mimoriadnej odmeny\nako pohyblivej zložky mzdy nebolo v rozpore so zákonom o bankách, ani s internými predpismi\nprávneho predchodcu sťažovateľky. Súd prvej inštancie preto posúdil uplatňovaný nárok\nžalovaných ako nenárokovú zložku mzdy za vykonanú prácu, ktorá má fakultatívnu povahu.\nV dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní tohto nároku zamestnancom 28. júla 2016 sa\nstala zložkou mzdy nárokovou (obligatórnou), rozhodnutie zamestnávateľa malo konštitutívny\núčinok. Žalovaným tak vznikol nárok na zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom z 27. februára 2024 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne potvrdil.\n5. Krajský súd v zhode s okresným súdom konštatoval, že v prípade vyplatenia mimoriadneho\nvýkonnostného bonusu ide o variabilnú a nenárokovateľnú zložku mzdy závislú od toho, ako\nzamestnávateľ vyhodnotí pracovnú výkonnosť žalobcu v procese predaja spoločnosti. Žalobcovi\nvznikol nárok na vyplatenie bonusu osobitným rozhodnutím zamestnávateľa o priznaní nároku,\nktoré má konštitutívny účinok. Odvolací súd dodal, že pokiaľ by predstavenstvo pri priznaní tohto\nnároku nepostupovalo v súlade s internými predpismi spoločnosti, prípadne nebol vyžiadaný súhlas\ndozornej rady, táto skutočnosť je bez právneho významu. Zamestnávateľa voči zamestnancovi\ntakýto akt predstavenstva ako štatutárneho orgánu konajúceho v pracovnoprávnych vzťahoch\nzaväzuje. Aj v prípade, že by priznanie mimoriadnej odmeny zamestnancovi bolo v rozpore\ns niektorými povinnosťami banky ustanovenými zákonom o bankách, tento úkon zaväzuje banku\nako zamestnávateľa vo vzťahu k príslušnému zamestnancovi, pričom aj keby bol takýto právny\núkon pre rozpor s právnymi predpismi neplatný (hoci v danej veci nešlo o takýto príklad),\nzamestnancovi nemôže byť na ujmu neplatnosť, ktorú sám nespôsobil (§ 17 ods. 3 Zákonníka\npráce).\n6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala\nz § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n7. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP odôvodnila nedostatkami v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, keď uviedla, že krajský súd sa jej podstatnými právnymi a skutkovými tvrdeniami\n(že priznaný mimoriadny výkonnostný bonus je v rozpore s kogentnou právnou úpravou\nodmeňovania bankových zamestnancov a že žalovaný musel vedieť, že jeho priznanie je v rozpore\ns internými predpismi banky) zaoberal iba formálne.\n8. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovateľka namietala, že\nkrajský súd nesprávne vyhodnotil právne otázky, ktoré ešte neboli vyriešené v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu a od ktorých záviselo jeho rozhodnutie. Prvou otázkou sa pýtala, či sa\nustanovenia § 23a a nasl. zákona o bankách v znení účinnom do 29. decembra 2020 vzťahovali\n\n                                               2\n\nna pracovnoprávny vzťah medzi bankou a jej zamestnancami. Druhou otázkou sa pýtala, či možno\nzamestnancovi banky podľa § 23a ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom do 29. decembra 2020\npriznať nárok na pohyblivú zložku odmeny, ktorú kogentná právna úprava v § 23b ods. 1 zákona\no bankách v znení účinnom do 29. decembra 2020 nepripúšťa. Treťou otázkou sa pýtala, či\nzamestnávateľa voči zamestnancovi zaväzuje právny úkon štatutárneho orgánu vykonaný v rozpore\ns internými predpismi, ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec ich mal poznať.\n9. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol, keďže nezistil vadu\nkonania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP odmietol ako neprípustné\nso záverom, že krajský súd sa pri riešení nastolených právnych otázok neodklonil od skorších\nrozhodnutí v obdobných sporoch.\n10. V súvislosti s vadou zmätočnosti sa nestotožnil s námietkou sťažovateľky o nedostatočnom\nodôvodnení. Naopak, vyzdvihol podrobné vysporiadanie sa s nosnou odvolacou argumentáciou\nsťažovateľky (pozri body 14 až 18 a bod 22 napadnutého uznesenia).\n11. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP najvyšší súd v prvom rade\nuviedol, že v čase jeho rozhodovania už existovali rozhodnutia v druhovo totožných veciach,\nv ktorých sa dovolací súd položenými právnymi otázkami zaoberal (sp. zn. 1Cdo/103/2021 alebo\nsp. zn. 6Cdo/34/2021, ktorý prešiel testom ústavnosti v konaní sp. zn. III. ÚS 246/2024 a ďalšie).\nPrípustnosť dovolania preto dovolací súd posúdil podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a skúmal, či sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n12. K prvej nastolenej právnej otázke najvyšší súd uviedol, že aj keby bol právny úkon vykonaný\nštatutárnym orgánom banky ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi pre rozpor s právnymi\npredpismi neplatný, zamestnancovi nemôže byť na ujmu neplatnosť, ktorú sám nespôsobil.\n13. K druhej nastolenej otázke zaujal názor, že banka v rámci zásad odmeňovania osôb môže okrem\nzaručenej pevnej zložky celkovej odmeny poskytovať aj pohyblivú zložku celkovej odmeny, ktorá\nnemusí byť dohodnutá v pracovnej zmluve a ktorá v súlade s § 23b ods. 1 písm. a) zákona\no bankách závisí od hodnotenia výkonnosti dotknutého zamestnanca. Ak takúto pohyblivú zložku\ncelkovej odmeny predpokladá priamo zákon, nemôže ísť o plnenie, ktoré by bolo (čo sa týka\npodstaty nároku) v rozpore so zákonom. Je teda zrejmé, že sťažovateľka vložila do otázky č. 2\nnepravdivý predpoklad, že kogentná právna úprava (zákon o bankách) v rozhodnom čase\nnepripúšťala takúto pohyblivú zložku odmeny. Naopak, zákon o bankách v rozhodnom čase\npriznanie pohyblivej zložky odmeny závislej od hodnotenia výkonnosti zamestnanca umožňoval.\nPreto je otázka zavádzajúca a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia\notázky tak, ako bola dovolateľkou formulovaná.\n14. Vo vzťahu k tretej nastolenej právnej otázke najvyšší súd uviedol, že sťažovateľkou\nformulovaná otázka predpokladá zo strany zamestnávateľa preukázanie prekročenia právomoci\nštatutárnym orgánom a vedomosť zamestnanca o tomto prekročení. V posudzovanej veci však tento\npredpoklad nebol naplnený. Nie je jasné, aké prekročenie právomoci sťažovateľka mala na mysli.\nPokiaľ malo ísť o porušenie zákonných pravidiel, k tomu sa dovolací súd vyjadril\nv predchádzajúcich odsekoch. Ak malo ísť o porušenie interných pravidiel banky, odvolací súd\nvychádzal z toho, že rozhodnutia predstavenstva spoločnosti ako štatutárneho orgánu sú\nrozhodnutiami obchodnej spoločnosti. Vnútorné právne pomery akciovej spoločnosti, rozsah\n\n                                                3\n\noprávnenia predstavenstva konať v mene spoločnosti a zodpovednosť členov predstavenstva\nza náhradu škody upravuje Obchodný zákonník. Podľa § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka\n(v znení účinnom k 28. júlu 2016) stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady\nmôžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné\nvoči tretím osobám. Z dôvodu dodržania princípu právnej istoty adresátov právnych úkonov\nvykonaných predstavenstvom akciovej spoločnosti ako štatutárnym orgánom interné obmedzenia\nnemajú vplyv na platnosť týchto právnych úkonov. To nevylučuje zodpovednosť členov\npredstavenstva za náhradu škody spôsobenú porušením interných predpisov spoločnosti v zmysle\n§ 194 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ide tu však o vnútorný vzťah medzi členmi\npredstavenstva a spoločnosťou, ktorého dôsledky nemožno prenášať do pracovnoprávneho vzťahu\nso zamestnancami.\n\n                                            II.\n                                 Argumentácia sťažovateľky\n\n15. Sťažnostná argumentácia sťažovateľky je postavená na tvrdení o porušení jej základných práv\nnajvyšším súdom pri posudzovaní prípustnosti a dôvodnosti dovolania, ktoré rozvíja\nprostredníctvom konkrétnych skutkových a právnych dôvodov v troch samostatne vymedzených\nargumentačných okruhoch.\n16. Prvá námietka sa týka nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu spočívajúca\nv neuspokojivom odôvodnení posúdenia rozporu nároku na výplatu mimoriadneho výkonnostného\nbonusu s kogentnou úpravou v zákone o bankách. Odvolací súd len uviedol, že ide o motivačnú\nzložku mzdy, ktorej výška závisí od hodnotenia výkonnosti zamestnanca s poukazom na závery\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/103/2021. Sťažovateľka vytýka absenciu dôkladného\nposúdenia rozporu nároku na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu s kogentnou právnou\núpravou (§ 23a ods. 1 v spojení s § 23b ods. 1 zákona o bankách).\n17. Druhá námietka súvisí s tvrdenou mylnou interpretáciou ustanovení o náhrade trov konania,\nkeď odvolací súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov prvého dovolacieho konania napriek\ntomu, že sťažovateľka v ňom bola úspešná. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na viaceré\nrozhodnutia súdov vrátane ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že dovolacie konanie predstavuje\nsamostatnú, od ostatného nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového\nvýsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania bez ohľadu na definitívny výsledok\nsporu.\n18. Tretia námietka súvisí s nesprávnym právnym posúdením nároku žalobcu, keďže zastáva názor,\nže všeobecný súd ako garant ochrany zákonnosti nemôže priznať nárok, ktorý verejnoprávna\nkogentná norma zakazuje. Pre rozpor so zákonom by mal žalobu, v ktorej sa takýto nárok uplatňuje,\nzamietnuť. Nesúhlasí ani so súdnym záverom, podľa ktorého sa zákon o bankách nevzťahuje\nna pracovnoprávne vzťahy banky a zamestnanca. Zákon o bankách považuje za osobitný právny\npredpis vo vzťahu k Zákonníku práce. Sťažovateľka tvrdí, že mimoriadny výkonnostný bonus bol\nvypracovaný ako satisfakcia za zotrvanie v zamestnaní, pričom takýto bonus nie je ani jednou\nz prípustných foriem pohyblivej zložky mzdy podľa zákona o bankách. V závere vysvetľuje,\nže žalobcom odmieta uhradiť mimoriadny výkonnostný bonus, na ktorý im pre neplatnosť\nkonštitutívneho právneho aktu nikdy nárok nevznikol. Jej cieľom nie je v rozpore s § 17 ods. 3\n\n                                               4\n\nZákonníka práce spôsobiť žalobcom ujmu, ale zachovať status quo, v rámci ktorého neplatnosť\nprávneho úkonu im nebude na ujmu ani na prospech.\n\n                                              III.\n                            Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n\n19. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý\nproces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu) je založená na nesprávnom vyhodnotení prípustnosti dovolania\nvytýkajúceho (i) procesné pochybenia súdov nižšej inštancie a (ii) nesprávne právne posúdenie\nnároku na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu na základe rozhodnutia predstavenstva\nprávneho predchodcu sťažovateľky.\n20. Sporným v tomto spore bolo vyhodnotenie, či je uplatnený nárok v rozpore s kogentnou\nprávnou úpravou v zákone o bankách. Verejnoprávny rozmer veci vo vzájomnom prepojení s jej\nsúkromnoprávnou rovinou zrkadliacou sa v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ako aj\ns prelínajúcim sa princípom ochrany dobrej viery (v § 10 ods. 2 a § 17 ods. 3 Zákonníka práce)\nústavný súd akcentoval už v uznesení sp. zn. IV. US 383/2025 v konaní o ústavnej sťažnosti tej istej\nsťažovateľky v skutkovo a právne podobnej veci (nárok na úhradu mimoriadneho výkonnostného\nbonusu inej osoby). Závery v ňom vyslovené možno primerane aplikovať aj na prejednávanú vec.\nRovnako možno poukázať aj na ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa toho istého\nrozhodnutia predstavenstva právneho predchodcu sťažovateľky o priznaní a vyplatení\nmimoriadneho výkonnostného bonusu (napr. III. ÚS 246/2024, III. ÚS 657/2025, I. ÚS 726/2025,\nI. ÚS 49/2026 alebo II. ÚS 268/2026), ktorými obdobné ústavné sťažnosti sťažovateľky odmietol\nako zjavne neopodstatnené.\n21. Po prieskume napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd (prihliadajúc na skôr\nvyslovené závery ústavného súdu) dospel v tejto veci k záveru, že sťažnostné námietky\nsťažovateľky orientované zväčša do roviny podústavného práva (porovnaj bod 13 uznesenia sp. zn.\nI. ÚS 726/2025 a bod 17 uznesenia sp. zn. IV. ÚS 383/2025) nie sú z dôvodov uvedených ďalej\nspôsobilé spochybniť ich ústavnú udržateľnosť.\n\nIII.1. K posúdeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP:\n\n22. Jednou z kľúčových sťažnostných námietok je nedostatočnosť odpovede na dovolaciu námietku\no tvrdenom rozpore nároku na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu s kogentnou právnou\núpravou zákona o bankách. Z hľadiska ústavnoprávneho posúdenia je pre ústavný súd podstatné\nzistenie, že najvyšší súd na zásadné dovolacie námietky adekvátne reagoval. Vo väzbe na dovolaciu\nnámietku rozporu priznaného nároku s verejným právom konkrétne poukázal na to, kde sú dôvody\nna konečné rozhodnutie odvolacieho súdu (bod 15 až 17 napadnutého uznesenia), ktoré sú aj podľa\nnázoru ústavného súdu právne a logicky konzistentné. Tieto dôvody z pozície dovolacieho súdu\nnajvyšší súd vyhodnotil a vysvetlil, prečo považuje odvolacie rozhodnutie za postačujúce. Uvedený\npostup nepredstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.\n23. Námietkou týkajúcu sa náhrady trov dovolacieho konania sa najvyšší súd zaoberal (body 25 až\n28 napadnutého uznesenia). Ústavný súd akceptuje argumentáciu najvyššieho súdu, ktorá vo svojej\npodstate hovorí o možnosti, a nie povinnosti takto postupovať pri rozhodovaní o trovách\n\n                                                   5\n\ndovolacieho konania, a konštatuje, že dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu rozsudku odvolacieho\nsúdu, nesvedčia ani o parciálnom úspechu sťažovateľky vo väzbe na predmet sporu alebo riešenie\npodstatnej otázky v prospech sťažovateľky, preto ústavný súd považuje odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia dovolacieho súdu v tejto časti za dostatočné, ústavne udržateľné a neporušujúce práva\nsťažovateľky procesnej či hmotnoprávnej povahy.\n\nIII.2. K posúdeniu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP:\n\n24. Pri vysporiadaní sa s nesprávnym právnym posúdením mimoriadneho výkonnostného bonusu\nnajvyšší súd odkázal na vlastné rozhodnutia dokumentujúce ustálenú judikatúru v predmetnej\notázke a vyhodnotil, že k odklonu od týchto rozhodnutí odvolacím súdom nedošlo. Ústavnoprávnu\nakceptovateľnosť aplikovaného dôvodu odmietnutia dovolania v časti dovolania namietajúceho\nnesprávne právne posúdenie už ústavný súd vyslovil v druhovo totožných veciach (ako vyplýva aj\nz bodu 20 tohto uznesenia). Súdy sa zrozumiteľne a racionálne vysporiadali s tým, že žalovaným\nvznikol nárok na mimoriadny výkonnostný bonus, založiac svoj záver na týchto čiastkových tézach:\n(i) pravidlá odmeňovania podľa zákona o bankách nedopadajú priamo na vzťah zamestnávateľa\na zamestnanca, (ii) zákon o bankách v rozhodujúcom čase priznanie pohyblivej zložky odmeny\nzávislej od hodnotenia výkonnosti zamestnanca umožňoval, (iii) nepreukázanie prekročenia\noprávnení štatutárneho orgánu sťažovateľky, (iv) aj keby bolo rozhodnutie o mimoriadnom\nvýkonnostnom bonuse neplatné pre rozpor s niektorými povinnosťami banky ustanovenými\nv zásadách odmeňovania podľa zákona o bankách alebo interných predpisov banky, táto neplatnosť\nby nemohla byť podľa Zákonníka práce na ujmu žalobcovi.\n25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru ani k porušeniu jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu. Keďže pri predbežnom prerokovaní neidentifikoval žiadne signály\nodôvodňujúce úvahu o možnom vyhovení ústavnej sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie,\nodmietol ju ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 23. septembra 2026\n\n                                                                       Peter Molnár\n                                                                      predseda senátu\n\n                                                6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mzda, plat", "zamestnanec", "práca, pracovný pomer-nároky", "právny úkon", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9CdoPr/6/2025", "guid": "09a09cc0-d3b5-4d26-ab6b-0c2b7ba609ae:15d09ccf-64db-4525-a1e6-6c20b93d2822", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac840e1c-07b9-4921-8dd6-cee88f5d6661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.268.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2026 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.268.2026.1"}, {"guid": "ussr:6eef2b9d-e340-49ed-a274-bada5cf78d5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.49.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.49.2026.1"}, {"guid": "ussr:0b726721-fc0f-4683-be17-0e4b97a0a05b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.726.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 726/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 726/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.726.2025.1"}, {"guid": "ussr:3857fd69-9c0c-4d7f-b585-6703f8d48365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.657.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 657/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 657/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.657.2025.1"}, {"guid": "ussr:ec7cbd35-fcd2-42a6-9469-9129b8ec8ba5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.383.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.383.2025.1"}, {"guid": "ussr:2f982c19-4620-4e5d-abe0-4f861f40f2fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.246.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 246/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.246.2024.1"}, {"guid": "09a09cc0-d3b5-4d26-ab6b-0c2b7ba609ae:15d09ccf-64db-4525-a1e6-6c20b93d2822", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1316220415.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/6/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1316220415.1"}, {"guid": "f4adb307-8403-404a-96eb-889248579152:6a631f8a-e720-4219-b2d4-16585a8f3c6a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5917205614.1", "spisova_znacka": "6Cdo/34/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/34/2021 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5917205614.1"}, {"guid": "d1c8e5b0-78b1-4f56-9e14-215726060060:615f1b09-555d-440c-bdaf-d5b908b1cecd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5919200874.1", "spisova_znacka": "1Cdo/103/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/103/2021 z 25. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5919200874.1"}], "citovane_v": []}