Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 503/2026 z 27. 10. 2026 Citácia: nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 503/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.503.2026.2 Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 503/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:2.US.503.2026.2 | 2026-10-27 | Nález Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6941fac3-38d2-437f-a499-1e6790c121fb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.503.2026.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 503/2026-31 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , , , , , a , , , , zastúpených SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/29/2023 takto rozhodol: Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a sťažnostná argumentácia 1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/29/2023. Požadujú vyslovenie príkazu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 9 000 eur a náhrady trov konania pred ústavným súdom. 2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v rámci napadnutého konania vystupujú v procesnom postavení žalobcov. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Banská Bystrica podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 13 297,50 eur s príslušenstvom 30. mája 2023. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz zo 4. augusta 2023 bol zrušený z dôvodu podaného odporu, vec bola 4. októbra 2023 postúpená mestskému súdu. Sťažovatelia namietajú, že mestský súd je odvtedy nečinný, dosiaľ nenariadil pojednávanie vo veci ani nevykonal žiadny procesný úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu. Konanie trvá viac ako tri roky bez úkonu vo veci samej. Podľa názoru sťažovateľov tak postupom mestského súdu dochádza k porušovaniu ich označených práv. 3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 503/2026-19 z 9. septembra 2026 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol). II. Vyjadrenie mestského súdu 4. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval mestský súd, aby sa vyjadril k prijatej ústavnej sťažnosti. 5. Predsedníčka mestského súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. 1SprV/695/2026 z 9. októbra 2026 v plnom rozsahu odkázala na pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne a vyhodnotenie dôvodnosti podanej sťažnosti ponechala na ústavný súd. Zákonná sudkyňa v podstatnom konštatovala skutkovú a faktickú zložitosť veci s poukazom na predmet konania [žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s neplatnosťou darovacej zmluvy uzatvorenej medzi poručiteľkou (matkou sťažovateľov 1 a 2) a žalovaným a medzi starou matkou žalobkyne 3 a žalovaným a nadväzujúce dedičské konanie o novoobjavenom dedičstve]. Vyjadrila názor, že súd konal plynulo bez zbytočných prieťahov. V ďalšom poukázala na preťaženosť súdu, ako aj zmeny súvisiace s novým usporiadaním všeobecných súdov (tzv. nová súdna mapa s účinnosťou od 1. júna 2023). 6. Súčasťou vyjadrenia súdu bola aj stručná chronológia úkonov strán napadnutého konania a súdu, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré ústavný súd overil z predloženého súdneho spisu: – 24. 10. 2023 – pridelenie veci po postúpení z upomínacieho súdu, – 27. 10. 2023 – uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia (čl. 96), – 20. 11. 2026 – vyjadrenie žalovaného, – 21. 11. 2023 – uznesenie (čl. 119) na doplnenie a opravu vyjadrenia žalovaného z 20. novembra 2023, – 27. 11. 2023 – odvolanie žalovaného proti uzneseniu o neodkladnom opatrení, – 6. 12. 2023 – uznesenie – vyrubenie súdneho poplatku za podané odvolanie (čl. 135), – 2. 1. 2024 – uhradený súdny poplatok za odvolanie, – 25. 3. 2024 – výzva na vyjadrenie sa k odvolaniu, – 15. 4. 2024 – vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniu žalovaného, 2 – 18. 4. 2024 – výzva na podanie repliky, – 7. 5. 2024 – vyjadrenie žalovaného, – 5. 6. 2024 – výzva na podanie dupliky, – 27. 6. 2024 – vyjadrenie sťažovateľov, – 22. 8. 2024 – vyhotovená predkladacia správa na predloženie spisu odvolaciemu súdu, spis odoslaný 23. augusta 2024, – 3. 9. 2024 – návrh na vydanie opravného uznesenia k uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, – 6. 9. 2024 – spis vrátený z odvolacieho súdu, doručovanie jeho uznesenia, – 4. 10. 2024 – vydané opravné uznesenie (čl. 204), – 5. 8. 2026 – späťvzatie návrhu, – 7. 9. 2026 – uznesenie o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu, – 8. 9. 2026 – uznesenie o zastavení konania expedované stranám sporu, – 7. 10. 2026 – márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania. 7. Ústavný súd nevyhodnotil ako nevyhnutné vyžiadať si vyjadrenie sťažovateľov ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení okresného súdu, keďže obsahovalo najmä popis napadnutého konania známy sťažovateľom zo spisu. 8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom mestského súdu, ako aj s obsahom súdneho spisu, ktorý si zadovážil (z ktorého sú zrejmé všetky procesné úkony, pozn.), dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. III. Posúdenie veci ústavným súdom 9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 90/2010). 10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným 3 spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). 11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov. Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade. 12. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka napadnutého konania rozhodne nebola závislá od právnej náročnosti prerokovávanej veci. 13. Správanie sťažovateľov ako strany konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv. Ústavný súd nezistil žiadne okolnosti svedčiace o tom, že by sťažovatelia prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania. 14. Pokiaľ ide o procesný postup mestského súdu v napadnutom konaní (sťažovatelia síce uvádzali, že vec bola pôvodne podaná na upomínacom súde, ale jeho postup nenapádali, pozn.), ústavný súd konštatuje, že postup samotného mestského súdu v napadnutom konaní bol od nápadu veci primeraný, súd uskutočňoval úkony súvisiace s vybavením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol promptne, a následne vzhľadom na podané odvolanie proti nemu uskutočňoval nevyhnutné úkony súvisiace s vybavením odvolania. Po vrátení veci z odvolacieho súdu 6. septembra 2024 vydal opravné uznesenie o neodkladnom opatrení 4. októbra 2024. Od vydania opravného uznesenia až do doručenia späťvzatia návrhu (5. augusta 2026) sa však mestský súd dopustil ničím neodôvodnenej nečinnosti v trvaní približne 22 mesiacov. Uvedené obdobie možno jednoznačne vyhodnotiť ako zbytočný prieťah. 15. Vychádzajúc však zo skutočnosti, že rozhodnutie, ktorým bolo ukončené konanie, nadobudlo právoplatnosť v trojročnej lehote od podania žaloby, je potrebné konštatovať, že vzniknuté prieťahy nedosahujú intenzitu potrebnú na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľov. V tejto súvislosti nie je bez významu skutočnosť, že k právoplatnému ukončeniu konania vo veci samej došlo na základe späťvzatia návrhu sťažovateľmi (údajne z dôvodu mimosúdnej dohody, pozn.). Ústavný súd preto dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania je síce hraničná, ale zodpovedá rozhodovacej praxi a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, ktorý dĺžku súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy a zložitosti veci nepovažuje za rozpornú s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015, II. ÚS 344/2020). 16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel. 17. Keďže rozhodovanie o ostatných návrhoch bolo závislé od výroku o ne/porušení označeného práva sťažovateľov, rozhodovanie o nich stratilo opodstatnenie. 4 18. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 27. októbra 2026 Peter Molnár predseda senátu 5