{"guid": "ussr:7637577b-74ee-4cc8-9417-1e2d80485160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.488.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 488/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 488/2026 z 9. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 488/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.488.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7637577b-74ee-4cc8-9417-1e2d80485160", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.488.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.488.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.488.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 488/2026-16\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky O2 Slovakia, s.r.o., Pribinova 40, Bratislava,\nzastúpenej A.K.F. Legal, s. r. o., Svätoplukova 2B, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/59/2025 z 10. marca 2026 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 21. júla 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj princípov podľa čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2\nods. 1 listiny rozsudkom najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka\nnavrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznať jej\nnáhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Sťažovateľka uzavrela 13. mája 2016 so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb,\nktorá obsahovala dojednanie, podľa ktorého sa zmluva a vzťahy vzniknuté na jej základe mali\nspravovať Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom.\nZmluvný vzťah bol ukončený 7. apríla 2018. Žalobca sa následne domáhal určenia neprijateľnosti\ntejto zmluvnej podmienky a priznania primeraného finančného zadosťučinenia 300 eur.\n\n3. Okresný súd Svidník (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Csp/106/2021\nzo 14. novembra 2022 určil označenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, priznal žalobcovi\nprimerané finančné zadosťučinenie 50 eur a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nOkresný súd posúdil právny vzťah sporových strán podľa noriem spotrebiteľského práva a určil\nneprijateľnosť vo výroku uvedenej zmluvnej podmienky, a teda jej neplatnosť, pretože zakladala\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola\nmedzi stranami individuálne dojednaná. Konštatoval, že domáhať sa určenia právnej skutočnosti –\nneplatnosti zmluvnej podmienky, je možné aj pri zmluvných vzťahoch, ktoré už skončili. Výsledok\ntakéhoto konania môže pre stranu sporu založiť právo napr. na náhradu škody, vydanie\nbezdôvodného obohatenia, zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia a pod. V odôvodnení\nrozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ by sa spotrebiteľský vzťah mal spravovať Obchodným\nzákonníkom, bolo by to pre spotrebiteľa nevýhodnejšie a spotrebiteľ by sa vopred vzdal svojich\npráv. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho\nzákonníka v neprospech spotrebiteľa. Akcentoval, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich\npráv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. S poukazom na § 52\nods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,\naj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\n4. Sťažovateľka podala vo veci odvolanie a následne podala aj návrh na prerušenie konania\na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej\nlen „Súdny dvor“) s predložením nasledovných otázok:\n1. otázka: „Má sa článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v lom zmysle, že je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou podmienka, ktorou si zmluvné sírany dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka\nna spotrebiteľský vzťah, ak existuje zákonné pravidlo uvedené v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nktoré určuje, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sa aplikujú prednostne pred Obchodným\nzákonníkom, pričom toto dodávateľ vždy dodržal a nie je preukázané (ani v konaní tvrdené), že by\ndodávateľ chcel postupovať v rozpore s týmto ustanovením?“\n2. otázka: „Má sa článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať vtom zmysle, že zmluvná podmienka, ktorou\nbola dohodnutá aplikácia Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah so spotrebiteľom, je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo za predpokladu, že by dodávateľ porušil svoju zákonnú\npovinnosť aplikovať na tento zmluvný vzťah prednostne Občiansky zákonník (§ 52 ods. 2, posledná\nveta Občianskeho zákonníka), by spôsobila napriek požiadavke dôvery značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa?“\n3. otázka: „Je odpoveď na 2. otázku rovnaká, ak dodávateľ na zmluvný vzťah vždy aplikoval\nObčiansky zákonník prednostne a nie je preukázané ani v konaní tvrdené), že by dodávateľ chcel\npostupovať v rozpore so zákonnou povinnosťou aplikovať Občiansky zákonník prednostne?“\n\n2\n\n4. otázka: „Je odpoveď na 2. otázku rovnaká, ak v čase podania návrhu na určenie neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky všetky záväzky zo zmluvného vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom\nzanikli a je zrejmé, že k porušeniu povinnosti aplikovať prednostne Občiansky zákonník na zmluvný\nvzťah so spotrebiteľom nikdy nedošlo ani nemôže dôjsť?“\n5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 10CoCsp/21/2023 a sp. zn.\n10CoCsp/24/2023 z 23. júla 2024 zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania a predloženie\nprejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.\nVo vzťahu k návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru dospel odvolací súd\nk záveru, že otázky nebolo potrebné posúdiť, keďže otázka aplikácie Obchodného zákonníka\nna spotrebiteľský vzťah je dostatočne preukázaná vykonaným dokazovaním bez potreby výkladu\nkomunitárneho práva použiteľného na tento spor, transponovaného do vnútroštátnej právnej úpravy.\nPodmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné\na nepripúšťajú odchýlku, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa, napríklad aplikáciou\nObchodného zákonníka na právny vzťah uzatvorený medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Použitie\nustanovení Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,\nza situácie, ak sa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na tieto právne vzťahy vždy musia\nprednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje nepochybne neprijateľnú\nzmluvnú podmienku aj bez výkladu komunitného práva.\n6. Proti odvolaciemu rozhodnutiu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 421 ods. I písm. a) a písm. b) CSP. Uviedla,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne a zmätočné, keďže odvolací súd\nnepredložil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, hoci mal tu povinnosť vrátane povinnosti prerušiť\nkonanie, a toto svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Okrem uvedeného odvolaciemu súdu\nvyčítal nevysporiadanie sa s námietkou, že nárok na primerané zadosťučinenie uplatnený žalobcom\nje buď premlčaný, alebo, naopak, žalobca ho uplatnil pred jeho vznikom. Taktiež sa podľa názoru\nsťažovateľky odvolací súd nezaoberal skutočnosťou, že žaloba predstavuje šikanózny výkon práva,\npretože účelom žaloby nie je ochrana práv žalobcu, ale získanie náhrady trov.\n7. V rámci nesprávneho právneho posúdenia uviedla sťažovateľka nasledujúce právne otázky:\n- otázka 1: „Je prípustná žaloba, ak už došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sťažovateľom\na žalobcom (spotrebiteľom), žalobca nemá voči sťažovateľovi zo zmluvy žiadne pohľadávky\na výrokom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nijako nezmení situácia spotrebiteľa?“;\n- otázka 2: „Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pravidlo a podmienka, ktorou si zmluvné\nstrany dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka na spotrebiteľský vzťah, ak existuje zákonné\npravidlo uvedené v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje, že ustanovenia\nObčianskeho zákonníka sa aplikujú prednostne pred Obchodným zákonníkom, pričom toto\ndodávateľ vždy dodržal a nie je preukázané (ani v konaní tvrdené), že by dodávateľ chcel\npostupovať v rozpore s týmto ustanovením?“;\n- otázka 3: „Kedy vznikne vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie prvýkrát\nmožnosť právo vykonať, t. j. kedy začne plynúť vo vzťahu k tomuto nároku premlčacia lehota?“;\n\n3\n\n- otázka 4: „Môže súd priznať ochranu právu spotrebiteľa, ak účelom žaloby nie je ochrana jeho\npráv, ale priznanie nároku na náhradu trov konania a právneho zastúpenia (teda odmena\nadvokáta)?“;\n- otázka 5: „Má žalobca podľa úspech vo veci vo výške 100%, aj keď súd priznal žalobcovi len\nčasť žalovanej sumy? Môže súd priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%,\naj keď žalobca nemal plný úspech vo veci - je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý\nsúd neprizná strane nárok na náhradu trov konania skutočnosť, že žalobou nebolo sledované\ndosiahnutie ochrany práv žalobcu, ale zrejmé dosiahnutie náhrady trov konania a právneho\nzastúpenia (odmena advokáta)“?\n8. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľky zamietol. Dospel k záveru,\nže rozhodnutia súdov nižších inštancií v ich vzájomnej súvislosti poskytovali dostatočné\na zrozumiteľné odôvodnenie.\n9. Vo vzťahu k prvej otázke dovolací súd uviedol, že samotný zánik právneho vzťahu medzi\nstranami nemal vplyv na žalobcom uplatnený nárok, a teda ani na jeho vecnú legitimáciu, pretože\nv tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda\no nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Zároveň podľa\nnajvyššieho súdu platí, že cieľom žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je len\nto, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom z nekalej podmienky uvedenej\nv spotrebiteľskej zmluve (aby ho táto nezaväzovala), ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa\nnepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku, najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde\na neprijímať plnenia z takejto podmienky. Rozhodujúca je už samotná existencia neprijateľnej\nzmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (nie jej uplatnenie), ktorá by mohla zakladať právo\nžalovaného na jej využitie (to, že ju žalovaný nevyužil vo vzťahu k žalobcovi, ešte nevylučuje, že ju\nnevyužije vo vzťahu k iným spotrebiteľom, s ktorými má dohodnutú rovnakú zmluvnú podmienku).\n10. Vo vzťahu k otázke č. 2 poukázal na to, že v praxi sa spotrebiteľ zvyčajne orientuje tým,\nčo bolo dohodnuté v uzavretej zmluve (ňou disponuje a zvyčajne iba s jej obsahom sa oboznamuje).\nVzhľadom na to, že napadnuté dojednanie, ktorého obsah má skutočne oporu v znení § 262\nObchodného zákonníka (pri neznalosti záväznosti kogentnej právnej úpravy obsiahnutej v § 52\nods. 2 Občianskeho zákonníka a pri neznalosti princípu subsidiarity Obchodného zákonníka\nk Občianskemu zákonníku), mohlo u bežného spotrebiteľa dôvodne vyvolať predstavu, že si týmto\nstrany platne dohodli prednosť aplikácie noriem Obchodného zákonníka pred normami\nObčianskeho zákonníka na ich spotrebiteľský vzťah i napriek zneniu § 52 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Takéto dojednanie je potom pre bežného spotrebiteľa zavádzajúce a vzbudzujúce u neho\noprávnený dojem, že si platne zmluvne dohodol prednostnú aplikáciu noriem Obchodného\nzákonníka, čo nepochybne vyvoláva značnú nerovnováhu práv v jeho neprospech. Skutočnosť,\nže zmluvná podmienka odporuje výslovnému zneniu zákona, nevylučuje, aby jej neprijateľnosť\na neplatnosť vyslovil rozsudkom aj súd (deklaratórne), pretože neplatnosť každej neprijateľnej\nzmluvnej podmienky vždy nastáva ex lege (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Samotný rozpor\nzmluvnej podmienky so zákonom súčasne nevylučuje vyslovenie (deklarovanie) jej neprijateľnosti\na rovnako nezákonnosti súdom (teda ako ďalší dôvod jej neplatnosti) aj z dôvodu, že vyvoláva\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tak pri\nzmluvnej podmienke neplatnej pre rozpor so zákonom, ako aj pri zmluvnej podmienke neplatnej\n\n4\n\npre jej neprijateľnosť nastáva ich neplatnosť ex lege, a teda podstatným pre súčasné vyslovenie jej\nneprijateľnosti je, že takáto zmluvná podmienka bola spôsobilá svojimi právnymi účinkami vyvolať\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\n(čo podľa dovolacieho súdu v danom prípade splnené bolo).\n11. Vo veci namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázkach č. 3\na 4 dovolanie podľa najvyššieho súdu nebolo prípustné – vo vzťahu k otázke č. 3 pre tzv. majetkový\ncenzus (finančné zadosťučinenie 50 eur) a vo vzťahu k otázke č. 4 pre skutočnosť, že na riešení\ndovolacej otázky odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie.\n12. Napokon vo vzťahu k piatej otázke uviedol, že prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu o náhrade trov konania je možná len pre existenciu vady v zmysle § 420 písm. f)\nCSP. Nad rámec uvedeného dovolací súd poznamenal, že v danom prípade rozhodnutie súdu\no finančnom zadosťučinení (súdom priznaná výška) závisela od úvahy súdu, čo znamená,\nže v základe veci bol žalobca v konaní plne úspešný.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n13. Sťažovateľka namieta, že výklad prijatý všeobecnými súdmi vedie k faktickej\nnepremlčateľnosti práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Začiatok plynutia\npremlčacej doby podľa nej nemôže závisieť od toho, kedy sa spotrebiteľ rozhodne podať žalobu\no určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Všeobecné súdy zároveň podľa jej názoru\nneposkytli presvedčivú odpoveď na otázku, kedy mohol žalobca svoje právo po prvý raz vykonať.\n14. Sťažovateľka ďalej namieta nedostatočné odôvodnenie záverov o prípustnosti žaloby\npo skončení zmluvného vzťahu, o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o neprihliadnutí na údajne\nšikanózny účel žaloby, ako aj o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Poukazuje tiež\nna odlišné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave týkajúce sa obdobnej zmluvnej podmienky.\n15. Napokon tvrdí, že krajský súd a následne najvyšší súd porušili svoju povinnosť predložiť\nSúdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica\n93/13/EHS“).\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n16. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že je potrebné ju\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). O zjavnej neopodstatnenosti možno\nhovoriť vtedy, ak ústavný súd nezistí reálnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, ktorú by bolo potrebné overiť po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (porov.\nII. ÚS 59/2019).\n17. Ústavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov ďalšou opravnou\ninštanciou. Do ich rozhodovania zasahuje len vtedy, ak je výklad alebo aplikácia zákona zjavne\nneodôvodnená, arbitrárna alebo natoľko vybočuje z významu príslušného ustanovenia, že popiera\n\n5\n\njeho účel. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka presadzuje iný výklad podústavného práva,\nešte porušenie jej základných práv nezakladá (porov. IV. ÚS 153/2025).\n18. Ústavný súd zároveň prihliadol na svoje skoršie uznesenie č. k. II. ÚS 142/2025-14 z 11. marca\n2025 vydané v obdobnej veci. V súlade so závermi tohto uznesenia preskúmal aj námietky, ktoré\nvzhľadom na majetkový cenzus alebo povahu napadnutého procesného rozhodnutia nemohli byť\nv dovolacom konaní meritórne preskúmané. Ani takýto prieskum však nemení konanie\npred ústavným súdom na pokračovanie odvolacieho alebo dovolacieho konania.\n19. Pokiaľ ide o námietku premlčania, právny názor všeobecných súdov má základ v ustanovení § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnom období. Toto\nustanovenie viazalo právo na primerané finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinnosti na súde. Z toho všeobecné súdy vyvodili, že toto právo nemohlo byť\nvykonané a jeho premlčacia doba nemohla začať plynúť pred splnením uvedenej zákonnej\npodmienky. Takýto výklad nemožno označiť za jazykovo nesprávny ani za odporujúci podstate\ninštitútu premlčania.\n20. Ani tvrdenie sťažovateľky o faktickej nepremlčateľnosti nároku nezakladá ústavnú\nneudržateľnosť napadnutého rozhodovania. Všeobecné súdy existenciu premlčacej doby nevylúčili,\nale jej začiatok spojili so splnením osobitnej zákonnej podmienky. Súčasne akceptovali, že určenie\nporušenia spotrebiteľského práva a priznanie zadosťučinenia možno uplatniť v tom istom konaní.\nHoci formulácia krajského súdu o začatí plynutia premlčacej doby až po právoplatnosti rozhodnutia\nnie je vo vzťahu k spojeniu oboch nárokov úplne presná, z celkového kontextu jeho rozhodnutia\nvyplýva, že za rozhodujúcu považoval osobitnú zákonnú podmienku úspešného uplatnenia\nporušenia spotrebiteľského práva, nie potrebu existencie predchádzajúceho samostatného\nprávoplatného rozhodnutia. Uvedená nepresnosť preto nedosahuje intenzitu porušenia základného\npráva na súdnu ochranu.\n21. Ústavný súd nezistil ani tvrdenú arbitrárnosť napadnutého rozsudku ako celku. Najvyšší súd sa\nneobmedzil iba na reprodukovanie všeobecných východísk dovolacieho konania, ale identifikoval\npodstatné dovolacie otázky a uviedol dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutia súdov nižších\ninštancií za preskúmateľné a ich právne závery za udržateľné. Rozsudok najvyššieho súdu pritom\nnemožno hodnotiť izolovane, ale v spojení s rozhodnutiami okresného a krajského súdu.\n22. Vo vzťahu k oprávneniu žalobcu podať žalobu aj po skončení zmluvného vzťahu najvyšší súd\nvysvetlil, že právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nevyplýva\nzo zachovania jednotlivých zmluvných nárokov, ale priamo zo zákona. Poukázal tiež\nna preventívny a odradzujúci význam určenia neprijateľnosti podmienky, ktorý presahuje otázku,\nči bola sporná podmienka voči konkrétnemu spotrebiteľovi reálne použitá. Takéto odôvodnenie\nposkytuje zrozumiteľnú odpoveď na námietku sťažovateľky týkajúcu sa skončenia zmluvy\na absencie zostávajúcich vzájomných nárokov.\n23. Najvyšší súd zároveň konkrétne vysvetlil, v čom mohla sporná zmluvná podmienka založiť\nnerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Bežný spotrebiteľ sa spravidla riadi obsahom uzavretej\nzmluvy a nemusí poznať kogentné pravidlo § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výslovný odkaz\niba na § 262 Obchodného zákonníka preto mohol vyvolať dojem, že ustanovenia Obchodného\n\n6\n\nzákonníka majú prednosť. Skutočnosť, že uvedené dojednanie nemohlo v dôsledku kogentnej\nprávnej úpravy vyvolať zamýšľané právne účinky, nevylučuje jeho spôsobilosť spotrebiteľa\nzavádzať ani možnosť súdu deklarovať jeho neprijateľnosť.\n24. Takto formulované dôvody nemožno považovať iba za všeobecné úvahy o ochrane spotrebiteľa.\nNajvyšší súd označil konkrétny mechanizmus možného znevýhodnenia spotrebiteľa a vysvetlil,\nprečo kogentná prednosť Občianskeho zákonníka sama osebe neodstraňuje zavádzajúcu povahu\nzmluvného dojednania. Sťažovateľka sa tak v ústavnej sťažnosti v podstatnej časti domáha\nopätovného posúdenia správnosti tohto právneho názoru, čo nie je úlohou ústavného súdu.\n25. Na uvedenom závere nič nemení ani poukaz sťažovateľky na odlišné rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave. Najvyšší súd ako dovolací súd predmetnú právnu otázku výslovne vyriešil\na svoje riešenie odôvodnil. Existencia jedného odlišného rozhodnutia iného krajského súdu sama\nosebe nepreukazuje svojvôľu rozhodnutia najvyššieho súdu ani nezakladá povinnosť dovolacieho\nsúdu osobitne reagovať na každý jednotlivý príklad rozhodovacej praxe, ak z jeho odôvodnenia\njednoznačne vyplýva vlastné právne riešenie nastolenej otázky.\n26. Ani tvrdenie o šikanóznom výkone práva nebolo spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého rozhodovania. Skutočnosť, že žalobca spolu s určením neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky požadoval finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania, sama osebe nepreukazuje\nzneužitie práva. Všeobecné súdy dospeli k záveru, že žalobca úspešne uplatnil zákonom priznané\nprávo na ochranu pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Najvyšší súd navyše vysvetlil,\nže dovolacia otázka sťažovateľky založená na tvrdenom účele žaloby mala hypotetickú povahu\na odvolací súd na jej riešení svoje rozhodnutie nezaložil.\n27. Ústavný súd napokon poukazuje na odradzujúci účinok, ktorý čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS\nv spojení s čl. 7 ods. 1 tejto smernice rozšíril na určenie nekalej povahy podmienok obsiahnutých\nv zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa. Podľa Súdneho\ndvora: „... povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť nekalú zmluvnú podmienku, ktorá ukladá\nzaplatenie súm, ktoré sa preukážu ako neoprávnené, má v zásade reštitučný účinok, ktorý sa\nvzťahuje na tieto isté sumy. Neexistencia tohto reštitučného účinku by totiž mohla spochybniť\nodradzujúci účinok, ktorý článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 7 ods. 1 tejto\nsmernice rozšíril na určenie nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluvách uzatvorených\nso spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa“ (pozri rozsudok Súdneho dvora\nz 21. 12. 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C-154/15, C-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980,\nbody 62 a 63).\n28. Vo vzťahu k náhrade trov konania najvyšší súd uviedol procesné dôvody, pre ktoré nebolo\ndovolanie podľa § 421 CSP prípustné, a poukázal na to, že rozhodnutie o výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu, pričom žalobca bol úspešný v základe\nuplatneného nároku. Skutočnosť, že žalobcovi bolo namiesto požadovaných 300 eur priznaných\n50 eur, podľa najvyššieho súdu neznamenala jeho čiastočný neúspech, keďže konkrétna výška\nzadosťučinenia závisela od úvahy súdu. Takýto záver má rozpoznateľný právny základ a nemožno\nho považovať za zjavne svojvoľný. Ani neaplikovanie § 257 CSP bez ďalšieho nepredstavuje\nústavnoprávny deficit, keďže ide o výnimočné ustanovenie, ktorého použitie závisí od okolností\nkonkrétnej veci.\n\n7\n\n29. K námietke nepredloženia prejudiciálnych otázok ústavný súd pripomína, že účastník konania\nnemá subjektívne právo na to, aby vnútroštátny súd ním navrhnutú otázku Súdnemu dvoru\npredložil. Súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, však musí uviesť\nústavne akceptovateľné dôvody, pre ktoré predloženie otázky nepovažuje za potrebné, najmä\nz hľadiska jej relevantnosti, existencie acte éclairé (predmetné ustanovenie práva Únie už bolo\npredmetom výkladu zo strany Súdneho dvora) alebo acte clair (výklad práva Únie sa javí byť taký\njasný, že neponecháva miesto pre žiadne primerané pochybnosti) (porov. III. ÚS 251/2022).\n30. V preskúmavanej veci krajský súd odkázal na čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\na na rozsudok Súdneho dvora vo veci CILFIT a vysvetlil, že výklad práva Únie nepovažuje\nza potrebný vzhľadom na kogentnosť vnútroštátnej spotrebiteľskej úpravy a závery vyplývajúce\nz ustálenej judikatúry Súdneho dvora. Najvyšší súd následne nielen preskúmal dostatočnosť tohto\nodôvodnenia, ale sám podrobne vysvetlil, prečo je predmetná zmluvná podmienka spôsobilá\nvyvolať nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.\n31. Z odôvodnenia všeobecných súdov možno zároveň rozpoznať, že nimi prijaté riešenie\nnepovažovalo sťažovateľkou formulované otázky za rozhodujúce. Otázky založené na tom,\nže zmluvná podmienka nebola voči žalobcovi reálne použitá alebo že zmluvný vzťah už skončil,\nvychádzali z predpokladov, ktorým všeobecné súdy nepriznali rozhodujúci právny význam. Podľa\nich záverov bola podstatná už spôsobilosť zmluvného dojednania zavádzať spotrebiteľa\na preventívny význam súdneho určenia jeho neprijateľnosti. Odmietnutie predložiť prejudiciálne\notázky preto nebolo založené na holom konštatovaní bez väzby na predmet sporu,\nale na identifikovateľnom závere o ich nepotrebnosti pre rozhodnutie vo veci.\n32. Ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti akceptoval nepredloženie prejudiciálnej otázky\nv prípadoch, v ktorých súd poslednej inštancie zrozumiteľne vysvetlil jej irelevantnosť alebo\nnepotrebnosť (porov. II. ÚS 595/2025). Takýto prístup je odlišný od prípadu posudzovaného\nv náleze č. k. III. ÚS 251/2022-65 z 28. júla 2022, v ktorom všeobecný súd neposkytol vo vzťahu\nk nepredloženiu otázky dostatočné odôvodnenie. V preskúmavanej veci ústavný súd obdobný\ndeficit nezistil.\n33. Namietané porušenie majetkových práv sťažovateľky je založené na rovnakých tvrdeniach\no svojvôli a nedostatočnom odôvodnení súdnych rozhodnutí. Keďže ústavný súd nezistil ústavne\nrelevantné pochybenie pri posúdení základu peňažného nároku ani pri rozhodovaní o trovách\nkonania, nie je daný podklad ani na záver o porušení čl. 20 ods. 1 ústavy alebo čl. 1 dodatkového\nprotokolu.\n34. Sťažovateľka namietané porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 1 listiny neodôvodnila\nsamostatnými skutočnosťami, ale iba ako dôsledok tvrdeného porušenia svojich procesných\na majetkových práv. Preto ani tieto námietky neodôvodňujú prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie.\n35. Ústavný súd na základe uvedeného nezistil žiadnu reálnu možnosť porušenia sťažovateľkou\noznačených základných práv a slobôd, ktorej dôvodnosť by bolo potrebné posúdiť po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavnú sťažnosť preto odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako\n\n8\n\ncelok, rozhodovanie o návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku, vrátenie veci najvyššiemu súdu\na priznanie náhrady trov konania stratilo opodstatnenie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. septembra 2026\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cdo/59/2025", "guid": "fade591c-13c0-4eeb-83cd-3a8a586c8467:b1432e29-87d9-4f2c-a18b-dd4040da2b20", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89364464-065f-4b24-a149-50cbac575a42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.595.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.595.2025.1"}, {"guid": "ussr:a30eb305-2e1c-4846-93df-98692f63591a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.153.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.153.2025.1"}, {"guid": "ussr:fc284c31-2c55-4cac-96d7-b7de8397f10c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.142.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.142.2025.1"}, {"guid": "ussr:bca44da4-ff39-4e61-b0a2-af68d3003c6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 251/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 251/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2"}, {"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "fade591c-13c0-4eeb-83cd-3a8a586c8467:b1432e29-87d9-4f2c-a18b-dd4040da2b20", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8621201942.1", "spisova_znacka": "8Cdo/59/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/59/2025 z 10. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8621201942.1"}, {"guid": "96f7c9fc-2459-40de-ba08-68e1aaf86d68:376b3f47-d5bf-4469-ba21-4caeda9ceefb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8621201942.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/21/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/21/2023 z 23. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8621201942.1"}, {"guid": "c47301d9-f4a6-4f80-97ed-741bfa9102be:115f4e92-8f64-4286-a31b-123f8a69bb06", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/24/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/24/2023 z 25. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-08-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c47301d9-f4a6-4f80-97ed-741bfa9102be:115f4e92-8f64-4286-a31b-123f8a69bb06"}, {"guid": "ffccf923-d6e0-4df7-92be-012d118b5e47:5342e076-06d6-4535-bdfb-026aa2be18ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Csp/106/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 1Csp/106/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ffccf923-d6e0-4df7-92be-012d118b5e47:5342e076-06d6-4535-bdfb-026aa2be18ac"}], "citovane_v": []}