{"guid": "ussr:6c3250e2-33b3-4b28-99d2-482e9e9ee2af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.474.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 474/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 474/2026 z 14. 10. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 474/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.474.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-10-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6c3250e2-33b3-4b28-99d2-482e9e9ee2af", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.474.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.474.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.474.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                          NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                               V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                              II. ÚS 474/2026-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov                               ,       ,         ,\n                          ,                                                                 ,\na                ,                          ,              zastúpených Advokátska kancelária\nPrachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Pezinok\nv konaní vednom pod sp. zn. 36C/11/2023 takto\n\n                                           rozhodol:\n\n1. Postupom Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. 36C/11/2023 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/11/2023 konať\nbez zbytočných prieťahov.\n\n3. Sťažovateľovi                       ,                     , priznáva           finančné\nzadosťučinenie 500 eur, sťažovateľovi                           , p r i z n á v a finančné\nzadosťučinenie 500 eur a sťažovateľovi           p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n1 000 eur, ktoré im j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 2 067,83 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n                                      Odôvodnenie:\n\n                                           I.\n      Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov\n1. Ústavnému súdu bola 3. júla 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietajú\nporušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní označenom v záhlaví tohto nálezu.\nSťažovatelia požadujú priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným\nsúdom. Rovnako žiadajú, aby ústavný súd prikázal konať okresnému súdu bez zbytočných\nprieťahov.\n2. Proti sťažovateľom je vedené konanie o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby\nnehnuteľnosti na základe žaloby podanej na okresnom súde 16. júna 2023. Sťažovateľ\nvystupuje v konaní ako správca konkurznej podstaty (pretože na majetok žalobkyne je vedené\nkonkurzné konanie, pozn.), sťažovateľka                              ako dražobník a sťažovateľ\n             ako vydražiteľ.\n3. Sťažovatelia namietajú, že konanie trvá viac ako tri roky (od roku 2023), no napriek tomu\nnie je do dnešného dňa vo veci právoplatne rozhodnuté. Podľa ich názoru sú prieťahy v konaní\nspôsobené najmä opakovaným odročovaním pojednávaní z dôvodov prevažne na strane žalobkyne\na jej právneho zástupcu. Súd týmto žiadostiam opakovane vyhovel, pričom neprijal žiadne opatrenia\nsmerujúce k zabezpečeniu plynulosti a efektívnosti napadaného konania. Do dňa podania ústavnej\nsťažnosti sa vo veci neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, na ktorom by sa vec meritórne\nprejednala. Zdôrazňujú, že k predĺženiu konania nijakým spôsobom neprispeli a počas celého\nkonania poskytovali súdu riadnu procesnú súčinnosť.\n4. V závere sťažovatelia v ústavnej sťažnosti dodávajú, že takýmto konaním zo strany žalobkyne\na súdu dochádza k neprimeranému predlžovaniu konkurzného konania a jeho hlavného účelu,\na to speňaženiu majetku dlžníka a následného pomerného uspokojenia veriteľov. Týmto\nnehospodárnym konaním v predmetnej veci je správcovi konkurznej podstaty znemožnené plniť\nsi svoju povinnosť vykonávať správcovskú činnosť bez zbytočných prieťahov.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 474/2026-12 z 31. augusta 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n                                              II.\n                                  Vyjadrenie okresného súdu\n6. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k namietaným prieťahom v konaní spôsobených\nna strane súdu uviedol, že tieto boli spôsobené opakovaným odročovaním z dôvodov na strane\nžalobkyne a jej právneho zástupcu. Pripustil, že do dňa spísania sťažnosti sa neuskutočnilo žiadne\npojednávanie, na ktorom by sa meritórne vec prejednala. V dôsledku toho dochádza\naj k neúmernému predlžovaniu súvisiaceho konkurzného konania. Pokiaľ ide o skutkovú a právnu\nzložitosť sporu, okresný súd uviedol, že vec patrí do štandardnej agendy a je priemerne zložitá.\nK prieťahom v konaní, ktoré spôsobili sťažovatelia, poukázal, že opakované procesné návrhy strán\n\n                                                2\n\nsporu taktiež predlžujú konanie a znemožňujú súdu, aby vo veci rozhodol. V závere ponechal\nposúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti na úvahe ústavného súdu.\n7. Zákonný sudca vymedzil doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré sa začalo podaním žaloby\nna okresnom súde 16. júna 2023. Zdôrazňuje, že právo na prejednanie súdom majú nielen\nsťažovatelia, ale aj žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa žiadala odročiť pojednávanie z dôvodu vysokého\nštádia tehotenstva pri rizikovom tehotenstve, nemôže byť postavená pred dilemu, či ohrozí život\nnenarodeného dieťaťa a svoje zdravie, alebo sa zúčastní pojednávania. Poukazuje na čl. 41 ods. 3\nústavy o osobitnom postavení matky, a teda v rannom detstve dojčaťa má tiež právo, najmä\nak jej to okolnosti neumožňujú inak, dať prednosť starostlivosti o dojča a nedostaviť\nsa na pojednávanie. Termín pojednávania bol určený hneď po skončení obdobia, ktoré žalobkyňa\npotrebovala na intenzívnu a nezastupiteľnú osobnú starostlivosť o dojča. Po vykonaní potrebného\ndokazovania okresný súd vo veci meritórne rozhodne.\n8. Dňa 16. júna 2023 bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby spolu s návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd\nrozhodol 14. júla 2023 a o návrhu žalobkyne na oslobodenie od súdnych poplatkov 19. októbra\n2023. Následne súd vykonával procesné úkony spočívajúce najmä vo výzvach stranám\nna vyjadrenie, v poskytovaní procesných poučení a doručení vyjadrení jednotlivým stranám sporu.\nPrvé pojednávanie nariadené na 5. december 2025 bolo bez meritórneho prejednania veci odročené\naž na 5. máj 2026 s prihliadnutím na žiadosť žalobkyne a jej zdravotný stav (tehotenstvo\na materstvo). Následne bol termín pojednávania zmenený na 4. máj 2026, na ktorom bola vec\nmeritórne prejednaná bez účasti právnej zástupkyne žalobkyne (ospravedlnenie jej neúčasti\nsa nenachádzalo v súdnom spise, keďže bolo súdu doručené v popoludňajších hodinách štvrtok\n30. apríla 2026, pozn.). Na ďalšom pojednávaní konanom 22. júna 2026 nedošlo k meritórnemu\nprejednaniu veci. Ďalšie dve pojednávania 16. júla 2026 a 10. septembra 2026 (konané už po podaní\nústavnej sťažnosti, pozn.) boli spojené s meritórnym prieskumom veci.\n9. S ohľadom na to, že ústavný súd sťažnosti takmer v plnom rozsahu vyhovel a vyjadrenie\nsťažovateľov by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci, ústavný súd nezasielal vyjadrenie predsedu\nokresného súdu a zákonného sudcu na repliku sťažovateľom.\n\n                                           III.\n                           Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n\n                                               3\n\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov.\n12. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe, v ktorej sťažovatelia vystupujú\nv postavení žalovaných. Ide o konanie o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby\nnehnuteľnosti. Predmetné konanie patrí do bežnej občianskoprávnej agendy všeobecných súdov\na nevykazuje prvky mimoriadnej právnej alebo skutkovej zložitosti, ktoré by odôvodňovali\ndoterajšiu dĺžku konania.\n13. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci a jej význam pre sťažovateľov.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia pripisujú predmetnému konaniu\nmimoriadny význam, pretože sú už viac ako tri roky vystavení stavu právnej neistoty a sú nútení\nznášať dôsledky neukončeného sporu. Uvedené platí o to viac, ak prieťahy v tomto súdnom konaní\nvedú k predlžovaniu súvisiaceho konkurzného konania. Konanie o určenie neplatnosti dražby\nsa bezprostredne dotýka majetkových práv (sťažovateľa 3) a právnej istoty vo vzťahu k predmetu\ndražby. Význam konania preto nemožno považovať za zanedbateľný.\n14. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov, ústavný súd nevzhliadol, že by prispeli k doterajšej dĺžke\na priebehu napadnutého konania.\n15. Vo vzťahu k doterajšej dĺžke napadnutého konania ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu\nprax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho\nkonania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore\ns právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen\nproti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok\nzo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66), s dôrazom, že je vždy potrebné hodnotiť okolnosti každej veci.\nV citovaných rozhodnutiach ESĽP prihliadol napr. na komplexnosť prípadu a na nespolupracovanie\nsťažovateľa (Humen) či skutkovú zložitosť veci (Calvelli). V aktuálne prerokúvanej veci takéto\nokolnosti absentujú. V predmetnej veci je pritom významné, že ani po uplynutí troch rokov\na štyroch mesiacov od podania žaloby sa konanie výraznejšie neposunulo k meritórnemu\nrozhodnutiu. Prvé pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 4. máj 2026 (dokazovanie však vykonané\nnebolo) sa uskutočnilo takmer tri roky od podania žaloby. Pojednávania 16. júla 2026\na 10. septembra 2026, na ktorých bola vec meritórne prerokovaná, boli nariadené až po podaní tejto\nústavnej sťažnosti sťažovateľmi. Na druhej strane z chronologického prehľadu procesných úkonov\nvykonaných súdom vyplýva, že k časovej náročnosti konania mohla do určitej miery prispieť\nskutočnosť, že na strane žalovaných vystupovali tri subjekty (najmä v súvislosti s doručovaním\na vzájomnou výmenou procesných vyjadrení). Na dĺžku konania tiež vplývali žiadosti žalobkyne\no odročenie pojednávaní, ktoré boli odôvodnené jej tehotenstvom a následnou starostlivosťou\no dieťa. Aj tieto okolnosti je potrebné zohľadniť pri posudzovaní jednotlivých časových úsekov\nkonania z hľadiska existencie zbytočných prieťahov.\n16. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní pri prerokovávaní veci bol nesústredený a neefektívny. Okresný súd\nv doterajšom priebehu napadnutého konania nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval\nk rýchlemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ako žalovaných v napadnutom konaní.\nV napadnutom konaní bolo preto postupom okresného súdu porušené základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo\n\n                                                4\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n17. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov,\npretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n                                             IV.\n                              Primerané finančné zadosťučinenie\n18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n19. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n20. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti navrhujú, aby im ústavný súd priznal primerané finančné\nzadosťučinenie 5 000 eur (každému zo sťažovateľov). Zohľadňujúc konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, ústavný súd v neprospech súdu prvej inštancie hodnotil predovšetkým jeho\nnečinnosť a neefektívny postup. Z tohto hľadiska súd prvej inštancie predĺžil obdobie právnej\nneistoty sťažovateľov vystupujúcich v pozícii žalovaných v napadnutom konaní. Postup súdu prvej\ninštancie v napadnutom konaní bolo namieste hodnotiť prísnejšie aj vzhľadom na predmet konania,\nktorým je posudzovanie (ne)platnosti dražby a s tým spojený nezanedbateľný zásah do majetkových\npráv sťažovateľa 3. Na druhej strane v neprospech sťažovateľov vyhodnotil to, že sa nijakým\nspôsobom nepokúsili apelovať na to, aby sa vo veci rozhodlo – či už urgenciou, alebo sťažnosťou\npredsedovi súdu (čo nie je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti, ale ústavný súd na túto\nskutočnosť obvykle prihliada pri určení výšky finančného zadosťučinenia).\n21. Ústavný súd pri priznaní konkrétnej sumy vychádzal tiež z predmetu sporu, čo bolo v hre, resp.\nv stávke ‒ „at stake“ pre jednotlivých sťažovateľov (napr. I. ÚS 70/98 a tam citovaná judikatúra,\nnajmä rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Bock v. Germany z 21. 2. 1989, rozsudok X. v.\nFrance z 31. 3. 1992, rozsudok Vallée v. France z 26. 4. 1994, rozsudok A. and Others v. Denmark\na i. z 8. 2. 1996 a podobne alebo III. ÚS 76/06), a prihliadal tiež na svoju rozhodovaciu činnosť\nv obdobných veciach (napr. I. ÚS 176/2026, I. ÚS 10/2026, I. ÚS 182/2024, I. ÚS 323/2023).\n22. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nje spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného\nzadosťučinenia sťažovateľom 1 a 2 v sume 500 eur a sťažovateľovi 3 v sume 1 000 eur (bod 3\nvýroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie už uvedenej výšky finančného zadosťučinenia\nsťažovateľom oproti sťažovateľmi navrhovanej sume 5 000 eur každému z nich vo zvyšnej časti\nústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\n\n                                                5\n\n                                             V.\n                                        Trovy konania\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 2 067,83 eur.\n24. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok\n2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026\nv sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Podľa § 13 ods. 2\nvyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.\nSťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), čo celkovo predstavuje\n1 681,16 eur.\n25. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľov zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň\nz pridanej hodnoty v sadzbe 23 % od 1. januára 2026, čo predstavuje sumu 386,67 eur,\npretože právny zástupca sťažovateľov je platiteľom tejto nepriamej dane (priložené osvedčenie\no registrácii pre daň z pridanej hodnoty). Celková výška náhrady trov konania predstavuje sumu 2\n067,83 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n26. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 14. októbra 2026\n\n                                                                     Peter Molnár\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "dražba", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}