{"guid": "ussr:80d83aeb-6eaf-4d0c-a49b-83948d7e46f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.451.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 451/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2026 z 14. 10. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 451/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.451.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2026-10-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/80d83aeb-6eaf-4d0c-a49b-83948d7e46f8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.451.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.451.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.451.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                          NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                               V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                               II. ÚS 451/2026-55\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky                   ,                       ,\n                                  zastúpenej WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1,\nPrešov, proti postupu Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 24Csp/79/2020\na postupu Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 11CoCsp/27/2025 (predtým\nsp. zn. 9CoCsp/28/2021 a sp. zn. 9CoCsp/40/2022) takto\n\n                                           rozhodol:\n1. Postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 11CoCsp/27/2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Krajskému súdu v Žiline p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 11CoCsp/27/2025 konať\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Krajský súd v Žiline\np o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n                                        Odôvodnenie:\n\n                                              I.\n                       Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. apríla 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24Csp/79/2020\n(ďalej len „napadnuté konanie“) a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n11CoCsp 27/2025 (predtým sp. zn. 9CoCsp/28/2021 a sp. zn. 9CoCsp/40/2022). Navrhuje, aby\nústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné\nzadosťučinenie 4 462,50 eur spoločne a nerozdielne od oboch súdov, ako aj náhradu trov konania\npred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal v roku 2020 Okresnému súdu Banská Bystrica\nako upomínaciemu súdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia\n5 937,12 eur s príslušenstvom od žalovanej sťažovateľky. Okresný súd Banská Bystrica vydal\nv konaní pod sp. zn. 25Up/407/2020 platobný rozkaz, proti ktorému sťažovateľka podala odpor.\n3. Po podaní návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená okresnému súdu, ktorý\nrozsudkom č. k. 24Csp/79/2020-132 z 24. novembra 2020 žalobu zamietol a žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Krajský súd o odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č. k. 9CoCsp/28/2021-195 z 30. septembra\n2021 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Po opätovnom prejednaní veci okresný súd rozsudkom č. k. 24Csp/79/2020-235 z 26. apríla 2022\nuložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 937,12 eur s príslušenstvom a žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania v celom rozsahu.\n6. Na odvolanie sťažovateľky odvolací súd rozsudkom č. k. 9CoCsp/40/2022-254 z 22. septembra\n2022 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala 10. januára 2023 dovolanie, ktoré Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/48/2023 z 26. septembra 2023 odmietol\na žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.\n8. Proti uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka podala 10. januára 2024 ústavnú sťažnosť, na\nzáklade ktorej ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 530/2024-39 z 12. februára 2025 uznesenie\ndovolacieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n9. Následne najvyšší súd najskôr uznesením sp. zn. 8Cdo/46/2025 z 30. júna 2025 odložil\nvykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu do právoplatnosti rozhodnutia\no dovolaní žalovanej a potom uznesením z 8. septembra 2025 rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Ústavný súd zistil, že spisový materiál bol krajskému súdu vrátený 23. októbra 2025, pričom\nkrajský súd ostal následne úplne nečinný.\n11. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 451/2026-36 z 31. augusta 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n                                             II.\n                                  Argumentácia sťažovateľky\n\n12. Sťažovateľka považuje postup okresného súdu a krajského súdu za zjavne neefektívny,\nnesústredený a zjavne spôsobujúci prieťahy v konaní, ktoré trvá celkovo šesť a pol roka. Z obsahu\n\n                                                2\n\nspisu sa pritom javí, že ide o jednoduchú právnu vec spočívajúcu v rozhodovaní o uplatnenom\npeňažnom nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súdy prejednávajú bežne. Sťažovateľka\nzdôrazňuje, že svojím konaním nedala príčinu pre nečinnosť a prieťahy v postupe súdov, naopak,\nsama sa aplikácie relevantných právnych noriem dovolávala, ale k dnešnému dňu neúspešne.\n13. Súdy síce podľa názoru sťažovateľky formálne konali, keď aj súd prvej inštancie, aj odvolací\nsúd vydali každý po dve rozhodnutia vo veci samej, ale ako vyplýva zo zrušujúceho uznesenia\ndovolacieho súdu, ich rozhodnutia „de facto nedali počas 6 rokov úplne odpoveď vo vzťahu\nk povinnosti veriteľa overovať bonitu spotrebiteľa, čo je v priamom rozpore s vyššie citovanou\njudikatúrou SD EÚ, a rozhodnutie súdov je nepreskúmateľné“.\n\n                                           III.\n                        Vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu\n\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n\n14. Okresný súd vo vyjadrení k ústavnej k sťažnosti uviedol, že predmetom konania je v danom\nprípade spotrebiteľský spor o nároku žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru. Spor teda v zásade\nskutkovo a právne zložitý nie je, avšak jeho právne posúdenie nie je možné celkom určite\npovažovať za jednoduché a jednoznačné, o čom svedčí práve aj zrušenie odvolacieho rozsudku,\nktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, a to až po rozhodnutí ústavného súdu\no podanej ústavnej sťažnosti žalovanej. Súdy svoje právne posúdenie danej veci odôvodnili\nv jednotlivých vydaných rozhodnutiach.\n15. Okresný súd pripojil k vyjadreniu podrobný chronologický prehľad úkonov v napadnutom\nkonaní a v závere uviedol, že podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom v konaní tak zo strany\nsťažovateľky, ako ani z jeho strany nedošlo, keďže súd konal vo veci plynule a bez prieťahov.\nS prihliadnutím na všetky už uvedené skutočnosti je presvedčený, že podaná sťažnosť je vo vzťahu\nk okresnému súdu nedôvodná.\n\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n\n16. Krajský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uvádza, že z hľadiska posúdenia prieťahov\nv konaní, v ktorom dosiaľ nebolo vydané rozhodnutie odvolacím súdom bez pričinenia strán sporu,\ns poukazom na dĺžku konania približne 11 mesiacov možno hovoriť o hraničnom termíne konania\nbez prieťahov.\n17. Sudca spravodajca vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti okrem prehľadu úkonov krajského súdu\npoukázal na nepriaznivú personálnu situáciu na krajskom súde a na organizačné zmeny, ktoré mohli\nmať vplyv na plynulosť napadnutého konania. V závere doplnil, že vo veci bude nariadené\npojednávanie do jedného mesiaca od podania tohto vyjadrenia.\n\n                                           IV.\n                           Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n18. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľky tvorí námietka, že v dôsledku neefektívnej činnosti\nvšeobecných súdov došlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných prieťahov, pričom zároveň\n\n                                               3\n\ncelková dĺžka napadnutého konania je neprimeraná, odôvodňujúca vyslovenie porušenia\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 22/2016) spravidla zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n(ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.\n21. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť prejednávanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že spotrebiteľské spory patria medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov.\nZ vyžiadaného spisového materiálu nevyplýva skutková ani právna náročnosť posudzovanej veci\nnachádzajúcej sa v štádiu rozhodovania o odvolaní.\n22. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, po preskúmaní spisového materiálu ústavný súd zistil, že\nsťažovateľka svojím správaním v napadnutom konaní neovplyvnila nežiaducim spôsobom jeho\ndĺžku.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom je postup všeobecných súdov v napadnutom konaní. K tomu je\npotrebné v prvom rade uviesť, že napadnuté konanie trvá už 6 a pol roka a nachádza sa v štádiu\nodvolacieho konania po zrušení odvolacieho rozsudku dovolacím súdom.\n24. Vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu ústavný súd po preštudovaní spisového\nmateriálu musí konštatovať prieťahy spočívajúce predovšetkým v jeho neefektívnej činnosti a sčasti\ni v nečinnosti.\n25. Ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd svojím v poradí druhým rozsudkom sp. zn.\n9CoCsp/40/2022 z 22. septembra 2022 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu\nz 26. apríla 2022, ktorým okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažné\nplnenie.\n26. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala 10. januára 2023 dovolanie, ktoré najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 4Cdo/48/2023 z 26. septembra 2023 odmietol a žalobkyni nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania nepriznal.\n27. Proti uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka podala 10. januára 2024 ústavnú sťažnosť, na\nzáklade ktorej ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 530/2024-39 z 12. februára 2026 uznesenie\ndovolacieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n28. Následne (30. júna 2025) najvyšší súd odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku\nkrajského súdu do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovanej a potom (8. septembra 2025)\n\n                                                4\n\nrozsudok krajského súdu z 22. septembra 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší\nsúd zrušenie rozsudku odvolacieho súdu odôvodnil prítomnosťou vady zmätočnosti, pričom\nnapadnuté odvolacie rozhodnutie vyhodnotil ako arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Uvedené\nsvedčí o neefektívnom postupe krajského súdu v napadnutom konaní, ktoré spolu s jeho úplnou\nnečinnosťou trvajúcou od 23. októbra 2025 dosiaľ vedie ústavný súd k záveru, že napadnuté\nkonanie trpí prieťahmi. Po zhodnotení všetkých okolností ústavný súd musí skonštatovať, že\nprieťahmi konanie zaťažil krajský súd, keďže nepostupoval v intenciách čo najrýchlejšieho\na efektívneho prerokovania a ukončenia sporu.\n29. Ústavný súd tiež pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia či vysoký počet\nvecí v príslušnom oddelení, ako ani optimalizácia súdnictva nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť\nospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nad rámec poznamenáva, že je táto\nokolnosť z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne\nospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti všeobecného súdu za plynulosť konania\nv posudzovanej veci ju zohľadniť nemožno.\n30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní\nbolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n31. Vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd, vychádzajúc\nz predloženého súdneho spisu, konštatuje, že ho nepovažuje za úplne optimálny, vzhľadom na\nzrušenie prvého rozsudku okresného súdu (č. k. 24Csp/79/2020-132 z 24. novembra 2020)\nodvolacím súdom, avšak po vrátení veci okresný súd postupoval plynulo a vec promptne\n(v priebehu pol roka) rozhodol. Ústavný preto dospel k záveru, že postup okresného súdu nebol\npoznamenaný takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné\nprieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a ústavnej sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel (bod 5 nálezu).\n32. Ústavný súd dodáva, že nevyhovenie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu\noznačených práv sťažovateľky okresným súdom nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci\na v prípade, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu bude pokračovať, sťažovateľka\nsa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.\n\n                                             V.\n        Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n\n33. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd prikázal krajskému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu\nprerokovania ústavnej sťažnosti nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené (bod 2 výroku\nnálezu).\n\n                                                5\n\n34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n35. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n36. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n37. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie\n4 462,50 eur.\n38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nečinnosť a neefektívny postup krajského súdu\na berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie 500 eur sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku\nnálezu). Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní okresného súdu ústavný súd ústavnej\nsťažnosti nevyhovel, preto voči okresnému súdu sťažovateľke nepriznal finančné zadosťučinenie.\n40. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je\npovinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\n\n                                              VI.\n                                         Trovy konania\n\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\n42. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) priznal náhradu za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\n(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za\nnáhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 15,86 eur (1/100\nvýpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje 824,72 eur. Vypočítanú\nnáhradu trov zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 23 %, čo\npredstavuje 189,69 eur, pretože právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľkou tejto nepriamej dane\n\n                                                6\n\n(priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty). Celková výška náhrady trov\nkonania predstavuje 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky, ktorá je (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku) označená v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 14. októbra 2026\n\n                                                                     Peter Molnár\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}