Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 405/2026 z 31. 8. 2026
Citácia: nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2026, sp. zn. II. ÚS 405/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.405.2026.2
Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 405/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:2.US.405.2026.2 | 2026-08-31 | Nález
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1, Charta základných práv Európskej únie čl. 47
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/efc26fa7-b6a7-449b-a816-d3a43308208e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.405.2026.2

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 405/2026-28
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov
Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky
,
,
, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp. zn. B1-9Csp/53/2022 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava I pod
sp. zn. 9Csp/53/2022) takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-9Csp/53/2022
b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 47 ods. 2 Charty základných
práv Európskej únie.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B1-9Csp/53/2022
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré jej j e Mestský súd
Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur
a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Uznesením č. k. II. ÚS 405/2026-20 z 1. júla 2026 ústavný súd prijal na ďalšie konanie v celom
rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú 1. júna 2026 (doplnenú podaním doručeným

ústavnému súdu 3. júna 2026, pozn.), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),
ako aj svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom mestského súdu (predtým
okresného súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-9Csp/53/2022 (predtým vedenom pod sp. zn.
9Csp/53/2022). Sťažovateľka požaduje vyslovenie príkazu konať bez zbytočných prieťahov
a priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 29. júla 2022 na okresnom súde
žalobu o zaplatenie sumy 2 000 eur s príslušenstvom z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ochrane spotrebiteľa“). Sťažovateľka podala 30. augusta 2022 návrh na zmenu žaloby,
ktorým žiadala zmeniť žalovanú sumu na 10 612,40 eur. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril
podaním z 24. marca 2023. Dňa 20. januára 2025 sa sťažovateľka vyjadrila replikou k vyjadreniu
žalovaného, následne 12. februára 2025 sa žalovaný vyjadril duplikou k replike sťažovateľky
a 25. februára 2025 sa sťažovateľka vyjadrila triplikou k duplike žalovaného. Mestský súd nariadil
pojednávanie na 26. marec 2025 (t. j. takmer 3 roky a 8 mesiacov od podania žaloby
sťažovateľkou). Tento termín bol z dôvodov na strane súdu (zmena priestorov konajúceho súdu)
presunutý na 2. jún 2026. V doplnení ústavnej sťažnosti sťažovateľka aktualizovala procesný stav,
keď uviedla, že 2. júna 2026 prebehlo vo veci prvé pojednávanie s tým, že pojednávanie bolo
odročené z dôvodu nedoručenia vyjadrenia žalovaného právnemu zástupcovi sťažovateľky.
Na uvedenom pojednávaní konajúci súd krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky
predmetné vyjadrenie s tým, že právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu potreby oboznámenia sa s predloženou argumentáciou žalovaného a zaujatia stanoviska
k vyjadreniu. Mestský súd odročil pojednávanie na 15. september 2026. V doplnení ústavnej
sťažnosti sťažovateľka tiež upravila svoje žiadané primerané finančné zadosťučinenie na sumu
7 000 eur.
II.
Argumentácia sťažovateľky
3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv sťažovateľky
zbytočnými prieťahmi mestského súdu (predtým okresného súdu) v jej právnej veci. Sťažovateľka
zrekapitulovala doterajší priebeh napadnutého konania, osobitne poukázala na pasivitu mestského
súdu v rámci písomnej fázy konania, konkrétne v období medzi podaním žaloby a jej doručením
žalovanému. Žalovaný sa k žalobe sťažovateľky vyjadril až 24. marca 2023, pričom oneskorenie
jeho vyjadrenia bolo spôsobené tým, že žaloba mu bola zo strany mestského súdu doručená až
po neprimerane dlhej dobe viac ako 6 mesiacov a 3 týždňov. Ešte závažnejšiu dobu nečinnosti
možno podľa sťažovateľky identifikovať pri doručovaní vyjadrenia žalovaného z 24. marca 2023
sťažovateľke. Sťažovateľka sa k tomuto podaniu vyjadrila replikou až 20. januára 2025, z čoho
vyplýva, že samotné doručenie jedného podania trvalo mestskému súdu 1 rok, 9 mesiacov
a 4 týždne.
2

4. Sťažovateľka zároveň poukazuje na existenciu zbytočných prieťahov aj pri nariaďovaní prvého
pojednávania vo veci samej, keďže mestský súd stanovil prvý termín pojednávania až po uplynutí
takmer 3 rokov a 8 mesiacov od podania žaloby.
5. K právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľka uvádza, že ide o vec, ktorá patrí k štandardnej
agende všeobecných súdov. Predmet napadnutého konania je uplatnenie nároku na primerané
finančné zadosťučinenie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa podľa ustálenej judikatúry
radí medzi najjednoduchšie typy súdnych sporov v rámci civilného procesu.
6. Samotná neprimeraná dĺžka súdneho konania nebola podľa sťažovateľky vyvolaná jej správaním.
Sťažovateľka je v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý je v konaní aktívny, niekoľkokrát
sa vyjadril k predmetnému konaniu písomne, poskytol súdom všetku potrebnú súčinnosť, riadne
a včas predkladal všetky dôkazy, čo podľa sťažovateľky vyplýva aj zo spisového materiálu.
Rovnako v rámci namietaného konania sťažovateľka nevyužívala žiadne procesné práva k tomu,
aby vytvárala akékoľvek prieťahy v rámci postupu (napr. námietky zaujatosti, návrhy na prerušenie
konania, nedôvodné návrhy na dokazovanie).
III.
Vyjadrenie mestského súdu
7. Mestský súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1SprV/504/2026 zo 14. júla
2026, ktorého súčasťou je aj prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní.
8. Predsedníčka mestského súdu v stanovisku konštatovala, že v napadnutom konaní došlo
zo strany mestského súdu k prieťahom, keď od 24. marca 2023 do 18. decembra 2024 súd nekonal
plynule. Prieťahy boli spôsobené najmä z dôvodu zaťaženosti súdneho oddelenia a v danom čase
prebiehajúcej reformy súdnej mapy.
9. V stanovisku mestského súdu absentuje vyjadrenie k návrhu sťažovateľky na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
10. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie mestského súdu sťažovateľke
na repliku, keďže jednotlivé úkony a časové údaje sú sťažovateľke známe, sú aj objektívne
overiteľné z obsahu príslušného súdneho spisu a zásadne neovplyvnilo rozhodnutie ústavného súdu
v jeho esenciálnej časti a tento potenciál by nemala ani prípadná replika.
11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože
na základe obsahu podaní a vyžiadaného spisu dospel k záveru, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
12. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 47 charty ústavný súd upozorňuje, že sťažovateľka,
resp. jej právny zástupca nerozlišujú jednotlivé ustanovenia (odseky) čl. 47 charty, avšak namietajú
porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, a preto ústavný súd bude

3

posudzovať prípadný zásah do práva podľa čl. 47 ods. 2 charty, tak ako vymedzil už v uznesení
o prijatí tejto ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty
určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku
Európskej únie uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie
mimo týchto situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,
nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr. Direcția
Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul Executorului
Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016, C205/2015, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499). Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej
priložených vyplýva, že okresný súd v danom prípade vo veci uplatneného nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy a v rámci nej v konaní o náhradu trov konania je povinný aplikovať
aj právo Európskej únie, preto je namieste, aby ústavný súd posudzoval zásah do práva aj podľa
čl. 47 ods. 2 charty.
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 ods. 2 charty – m. m. I. ÚS 381/2020, I. ÚS 304/2021,
pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).
14. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj
sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,
I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana
sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje
v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania“.
15. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
s doterajšou judikatúrou [m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť
č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00]
zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie
účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania
pre sťažovateľa.

4

16. V tomto kontexte ústavný súd konštatuje, že predmet sporu (nároky vyplývajúce
zo spotrebiteľskej zmluvy) je pre samotnú sťažovateľku nepochybne dôležitý, nepatrí však
do kategórie tzv. citlivých konaní, ktoré by si vyžadovali zo strany vo veci konajúceho súdu
osobitný prístup (ako to je napríklad v prípade pracovnoprávnych sporov alebo v konaniach vo veci
starostlivosti o maloletých).
17. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci, ústavný súd
konštatuje, že spotrebiteľské spory v zásade patria medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných
súdov. Vychádzajúc z predloženého spisového materiálu, ústavný súd konštatuje, že nič
nenasvedčuje tomu, že by išlo o skutkovo či právne mimoriadne náročný spor.
18. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa
na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní
príslušného spisového materiálu ústavný súd zistil, že sťažovateľka svojím správaním
v napadnutom konaní pred mestským súdom neovplyvnila nežiaducim spôsobom jeho dĺžku.
19. Tretím hodnotiacim kritériom je postup mestského súdu v napadnutom konaní. K tomu je
potrebné v prvom rade uviesť, že napadnuté konanie do podania ústavnej sťažnosti nebolo
právoplatne skončené. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dĺžku konania poznačili obdobia
krátkodobej i dlhšie trvajúcej neodôvodnenej nečinnosti mestského súdu (okrem iného napríklad
od 24. marca 2023, keď žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe, do 18. decembra 2024, keď súd
doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi s možnosťou vyjadriť sa k nemu). Obdobne, keď zákonný
sudca nariadil 25. augusta 2025 termín pojednávania na 26. marec 2026, t. j. po šiestich mesiacoch
od doručenia vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva,
že termín pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť 26. marca 2026, bol zmenený na 2. jún 2026
z dôvodu sťahovania súdu.
20. V tomto ohľade ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená či
neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou
zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 396/04, I. ÚS 361/2022).
21. Pokiaľ ide o obranu mestského súdu, že k celkovej dĺžke napadnutého konania prispela najmä
zaťaženosť dotknutého súdneho oddelenia, ústavný súd dáva do pozornosti, že aj keď predmetné
tvrdenia mestského súdu vychádzajú z objektívneho stavu, na strane druhej opakovane pripomína,
že systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne
zodpovedá, nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy
(II. ÚS 481/2017). Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a ústavnej sťažnosti nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní ako nadmerná zaťaženosť súdu
alebo personálne problémy. Rovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny
majú objektívny alebo subjektívny charakter. Dôležité je rozhodnúť o tom, či k týmto prieťahom
v konaní došlo, a odstrániť právny stav neistoty sťažovateľky.
22. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako
i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované

5

a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že táto okolnosť je
z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne ospravedlniteľná,
avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti mestského súdu za plynulosť konania vo veciach
sporových strán ju zohľadniť nemožno.
23. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné prieťahy,
ktorými došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2
listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 ods. 2 charty (bod 1 výroku nálezu).
V.
Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
24. V nadväznosti na vyslovenie porušenia práv ústavný súd v záujme efektívnosti poskytnutej
ochrany sťažovateľke podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
prikázal mestskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku
nálezu), vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného
súdu právoplatne skončené.
25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zároveň žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné
zadosťučinenie 7 000 eur. Ústavný súd vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu
v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 135 zákona o ústavnom súde finančné zadosťučinenie priznal,
majúc pritom na zreteli, že jeho cieľom je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných
práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného
majetkového prospechu. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
26. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia v danej veci ústavný súd prihliadol primárne
na celkovú dĺžku napadnutého konania, neodôvodnenú nečinnosť súdu, ako aj neefektívny
a nesústredený postup mestského súdu. Po zohľadnení týchto okolností ústavný súd považoval
za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie 1 000 eur (bod 3 výroku nálezu).
Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti sťažovateľky
nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
27. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa
výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému
účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,
§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej
služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur.

6

Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Právny zástupca sťažovateľky
je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena advokáta zvyšuje o 23 % daň z pridanej
hodnoty (189,69 eur). Na základe popísaného vyčíslenia sťažovateľke prináleží náhrada trov
konania vo výške 1 014,41 eur.
29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví
tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2026

Peter Molnár
predseda senátu

7