Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2026 z 14. 10. 2026 Citácia: nález Ústavného súdu SR z 14. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 397/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.397.2026.2 Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 397/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:2.US.397.2026.2 | 2026-10-14 | Nález Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4645ba0-6fdd-474e-969e-9e177dcec782 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.397.2026.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 397/2026-22 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, Majerníkova 3/A, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. 91Er/254/2015, sp. zn. 91Er/250/2015 a sp. zn. 91Er/245/2015 takto rozhodol: 1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 91Er/254/2015 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 91Er/254/2015 konať bez zbytočných prieťahov 3. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 91Er/250/2015 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 4. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 91Er/250/2015 konať bez zbytočných prieťahov. 5. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 91Er/245/2015 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 6. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 91Er/245/2015 konať bez zbytočných prieťahov. 7. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu vo výške 1 500 eur, ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 8. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 3 043,22 eur a zaplatiť ich advokátke sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 9 . Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavné sťažnosti sťažovateľky a skutkový stav veci 1. Ústavnému súdu bola 18. júna 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 91Er/254/2015 (Rvp 1640/2026). Následne boli 19. júna 2026 doručené ústavnému súdu ďalšie dve ústavné sťažnosti, v ktorých namieta porušenie totožných práv postupom okresného súdu v konaniach sp. zn. 91Er/250/2015 (Rvp 1648/2026) a sp. zn. 91Er/245/2015 (Rvp 1650/2026). Sťažovateľka požaduje v každej z týchto sťažností priznanie finančného zadosťučinenia, náhrady trov konania pred ústavným súdom a žiada, aby ústavný súd prikázal konať okresnému súdu bez zbytočných prieťahov. 2. Sťažovateľka podala v marci 2015 návrhy na začatie exekučného konania. Po vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania týchto exekúcií navrhla v novembri 2015 poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Vo všetkých troch prípadoch sťažovateľka uvádza, že exekučný súd do dňa podania ústavnej sťažnosti (po 11 rokoch a 3 mesiacoch) o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol. 3. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne bolo v konaní sp. zn. 91Er/245/2015 rozhodnuté uznesením z 9. júla 2026, v konaní sp. zn. 91Er/250/2015 uznesením z 10. júla 2026 a v konaní sp. zn. 91Er/254/2015 uznesením z 10. júla 2026. 4. Uznesením č. k. II. ÚS 397/2026-11 z 1. júla 2026 spojil ústavný súd konania vedené na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1640/2026, konanie pod sp. zn. Rvp 1648/2026 a konanie vedené pod sp. zn. Rvp 1650/2026 na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1640/2026. Zároveň ústavný súd uvedeným uznesením prijal ústavné sťažnosti na ďalšie konanie v celom rozsahu. II. Vyjadrenie okresného súdu 5. Na výzvu ústavného súdu zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na to, že v máji 2023 bola vymenovaná do funkcie hosťujúceho sudcu Krajského súdu v Prešove s pridelením na Okresný súd Prešov a v súčasnej dobe má v senáte pridelených viac ako 1 050 vecí. Vo všetkých troch posudzovaných veciach boli návrhy podané 7. mája 2015, avšak jej boli pridelené až 4. júna 2023. 2 Uvedomuje si závažnosť nečinnosti súdu, avšak jej nadmerné zaťaženie neumožňovalo priebežné vybavovanie exekučných vecí. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). 7. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavné sťažnosti sťažovateľky. 8. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci – dospel ústavný súd k záveru, že nejde o veci, ktoré vykazujú črty mimoriadnej skutkovej či právnej zložitosti. Naopak, ide o konania, ktoré tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov (II. ÚS 241/2026). 9. Pri skúmaní správania sťažovateľky v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti nezistil okolnosti, ktorými by prispela k zbytočným prieťahom v konkrétnom napadnutom konaní, naopak, sťažovateľka viackrát urgovala súd o udelenie poverenia. Z komplexného pohľadu však ústavný súd na druhej strane poukazuje na to, že sťažovateľka v dotknutom období doslova zahltila okresné súdy exekučnými návrhmi a v množstve prípadov boli jej návrhy odmietnuté z dôvodu porušenia ochrany spotrebiteľa a zistenia neprijateľných zmluvných podmienok (len na ústavnom súde podaniu sťažností predchádza 72 939 podaní sťažovateľky, pozn.). Samo osebe to neospravedlňuje neakceptovateľnú dĺžku rozhodovania okresného súdu v tak jednoduchej veci, avšak nemožno zároveň neprihliadať na to, že sťažovateľka sama prispela k nadmernému zaťaženiu okresného súdu. 10. Napokon ústavný súd hodnotil postup súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Dospel pritom k záveru, že všetky tri posudzované konania sú ako celok poznamenané absolútnou nečinnosťou v trvaní viac ako 11-tich rokov. Súd v začiatočnej fáze konal pomerne plynulo, keď samostatnými uzneseniami vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie. Následné oprávnený navrhol poveriť vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Napriek žiadostiam súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcie exekučný súd o týchto žiadostiach rozhodol až po podaní ústavných sťažností. 11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie 3 všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 481/2017). Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej je na členských štátoch, aby organizovali svoje právne systémy takým spôsobom, aby zaručili rozhodnutie o veci v primeranej lehote, preto nadmerné pracovné zaťaženie nemožno vziať do úvahy (porov. Vocaturo proti Taliansku, rozhodnutie z 24. 5. 1991, séria A, č. 206-C, bod 17). 12. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (body 1, 3 a 5 výroku tohto nálezu). 13. Na základe zistenia, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky a označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (body 2, 4 a 6 výroku tohto nálezu). IV. Primerané finančné zadosťučinenie 14. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 15. Ústavný súd pri určení sumy finančného zadosťučinenia vzal do úvahy celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (cca viac 11 rokov) a nečinnosť na strane okresného súdu. Na druhej strane (ako už je uvedené), ústavný súd prihliadol aj na neúmerné množstvo podaní, ktorými sťažovateľka zahltila okresný súd v dotknutom období, a z tohto dôvodu považoval za primerané priznanie finančného zadosťučinenia 500 eur za každé napadnuté súdne konanie – teda spolu 1 500 eur (výrok 7 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 9 výroku nálezu). V. Trovy konania 16. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľke náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za celkom šesť úkonov právnej služby vykonaných v roku 2026 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie troch ústavných sťažností) v hodnote po 396,50 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 15,86 eur. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania v sume 3 043,22 eur (bod 8 výroku nálezu). 4 17. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok 8 tohto nálezu). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 14. októbra 2026 Peter Molnár predseda senátu 5