Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2026 z 9. 9. 2026
Citácia: nález Ústavného súdu SR z 9. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 382/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.382.2026.2
Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 382/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:2.US.382.2026.2 | 2026-09-09 | Nález
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c32a424-7287-4964-886e-1db7a04e37eb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.382.2026.2

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 382/2026-35
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca
spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1.
a 2.
obaja bytom
,
zastúpených URBAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava,
proti postupu Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/11/2018
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 621/2022-43
zo 7. februára 2023 takto
rozhodol:
1. Postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/11/2018 po právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 621/2022-43 zo 7. februára 2023 b o l o
p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
a ich právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľom p r i z n á v a spoločne a nerozdielne finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré
j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur
a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. mája 2026 domáhajú
vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
1C/11/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 621/2022-43 zo 7. februára 2023 (ďalej len „skorší nález“). Zároveň navrhujú prikázať
okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, a uplatňujú si proti
okresnému súdu primerané finančné zadosťučinenie 20 000 eur (sťažovateľka 1) a 17 000 eur
(sťažovateľ 2) a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 1 ako žalobkyňa podala na okresnom
súde 18. apríla 2018 žalobu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú poskytnutím
zdravotnej starostlivosti non lege artis. Následne 19. júna 2018 do napadnutého konania na jej
strane pristúpil aj sťažovateľ 2.
3. Sťažovatelia namietajú, že napadnuté konanie nie je právoplatne ukončené, a to napriek
skoršiemu nálezu ústavného súdu, ktorý okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov.
Opisujú priebeh napadnutého konania najmä po vydaní skoršieho nálezu, informujú, že okresný súd
vo veci samej rozhodol rozsudkom, ktorý však bol napadnutý odvolaním. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil pre viaceré procesné pochybenia, ktoré vyústili do porušenia práva
na spravodlivý proces. Po vrátení veci okresnému súdu (30. septembra 2024) tento určil termín
pojednávania s odstupom viac ako 7 mesiacov. Okresný súd následne uskutočnil tri pojednávania,
ale vo veci samej nerozhodol. Vo veci je určený termín pojednávania na 22. máj 2026. Vychádzajúc
z uvedeného a faktu, že po vyše 8 rokoch od začatia napadnutého konania okresný súd vo veci
právoplatne nerozhodol, sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v ich veci, ktorá ma
pre nich osobitný význam, dochádza k porušovaniu ich označených práv.
II.
Vyjadrenie okresného súdu
4. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprO/1451/2026 z 28. júla 2026 v podstatnom
k skutkovej a právnej zložitosti napadnutého konania uviedol, že ide o značne skutkovo zložitú,
náročnú vec, s prihliadnutím na rozsah spisového materiálu, náročnosť medicínskej problematiky
a rozsiahle znalecké dokazovanie. Konanie považuje za zložité aj po právnej stránke, keďže bola
aplikovaná teória tzv. straty šance, ktorá v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je zákonom
upravená a jej použitie je problematické, ale ani v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
jej použitie vylúčené nebolo. V súvislosti s postupom sťažovateľov poukázal na obsiahlosť podaní
sťažovateľa a návrhy na dokazovanie (opakované). Dal do pozornosti postoj právneho zástupcu
sťažovateľov, ktorý deň pred pojednávaním určenom na 27. mája 2025 doručil ospravedlnenie
svojej neprítomnosti na pojednávaní, ďalej na skutočnosť, že na výslovnú žiadosť právneho
zástupcu sťažovateľov mu bola poskytnutá lehota na predloženie návrhov na vykonanie
2

dokazovania s poučením, aby stručne uviedol, prečo žiada vykonať dokazovanie a čo tým chce
preukázať, na ktorú právny zástupca sťažovateľov reagoval v posledný deň určenej lehoty bez toho,
aby vo svojom návrhu odôvodnil, prečo majú byť práve ním označené osoby „dovypočuté“ a čo sa
má položenými otázkami (v počte 31) preukázať. Následne bol doručený ďalší návrh sťažovateľov
na doplnenie znaleckého dokazovania a ďalšie mimoriadne rozsiahle podanie sťažovateľov
(236 strán), ktoré bolo potrebné vyhodnotiť. V súvislosti s dokazovaním uviedol, že viacero
pojednávaní bolo odročených z dôvodov zabezpečenia odpovedí znalcov a lekárov, ktorých súd
musel urgovať. Poukázal tiež na skutočnosť, že konanie nevykazuje žiadne dlhodobé obdobia
nečinnosti, okolnosť, že došlo k výmene zákonného sudcu z dôvodu preradenia pôvodnej zákonnej
sudkyne, preto sa nový zákonný sudca musel oboznámiť s doterajším priebehom konania, ako aj
s teóriou straty šance. V závere s poukazom na skutočnosť, že sťažnosť bola podaná deň pred
určeným termínom pojednávania, na ktorom už neboli vznesené žiadne návrhy na vykonanie
dokazovania a dokazovanie bolo možné považovať za ukončené, bolo dôvodné predpokladať, že
na predmetnom pojednávaní bude aj rozhodnuté. Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval
sťažnosť sťažovateľov za účelovú a bol toho názoru, že k porušeniu označených práv sťažovateľov
nedošlo. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bola aj stručná chronológia úkonov súdu a strán
konania po právoplatnosti skoršieho nálezu, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré
ústavný súd overil z predloženého súdneho spisu:
– 1. marca 2023 – doručené vyjadrenie intervenienta k odvolaniu žalovaného,
– 3. marca 2023 – doručené vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniu žalovaného,
– 15. mája 2023 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, predkladacia správa
odvolaciemu súdu,
– 30. septembra 2024 – odvolacím súdom vrátený spis okresnému súdu,
– 16. októbra 2024 – vyjadrenie sťažovateľov,
– 21. októbra až 18. novembra 2024 – spis na ústavnom súde,
– 28. február 2025 – výzva stranám konania na vyjadrenie k právnemu názoru odvolacieho súdu,
určený termín pojednávania na 27. máj 2025,
– 11. marca 2025 – doručené stanovisko žalobcov,
– 27. marca 2025 – doručené stanovisko žalovaného,
– 26. mája 2025 – doručené ospravedlnenie právneho zástupcu sťažovateľov z určeného termínu
pojednávania,
– 27. mája 2025 – pojednávanie odročené na účel ďalšieho dokazovania,
– 6. júna 2025 – doručené vyjadrenie sťažovateľov,
– 10. júna 2025 – doručené vyjadrenie žalovaného,
– 27. júna 2025 – doručené podanie intervenienta,
– 10. septembra 2025 – doručené podanie žalovaného a sťažovateľov,
– 12. septembra 2025 – pojednávanie, odročené na účel ďalšieho dokazovania,

3

– 26. septembra 2025 – doručené podanie sťažovateľov,
– 29. septembra 2025 – doručené podanie sťažovateľky a žalovaného,
– 24. októbra 2025 – doručené podanie sťažovateľov,
– 19. novembra 2025 – doručené podanie žalovaného, zrušený termín pojednávania určený
na 21. november 2025 z dôvodu potreby doplnenia dokazovania písomným vyjadrením znalcov,
určený termín pojednávania 27. januára 2026,
– 26. januára 2026 – zrušený termín pojednávania určený na 27. január 2026 z dôvodu doplnenia
dokazovania písomným vyjadrením znalcov určený na termín pojednávania na 20. marec 2026,
– 19. februára 2026 – súd písomne položil otázky 2 lekárom a 2 znalcom na účel doplnenia
dokazovania,
– 25. februára a 9. marca 2026 – doručené odpovede lekárov, nedokážu odpovedať na položené
otázky, oznámenie o zrušení pojednávania určeného na 20. marec 2026, určený termín
pojednávania na 22. máj 2026,
– 20. marca 2026 – súdom urgovaní znalci na zodpovedanie položených otázok,
– 21. apríla 2026 – doručené odpovede znalcov,
– 4. mája 2026 – doručené podanie sťažovateľov,
– 20. mája 2026 – doručené podanie žalovaného,
– 22. mája 2026 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok,
– 19. júna 2026 – žiadosť o predlženie lehoty na vypracovanie písomného vyhotovenia rozhodnutia
do 22. júla 2026.
5. Ústavný súd nevyhodnotil ako nevyhnutné vyžiadať si vyjadrenie sťažovateľov ku skutočnostiam
uvádzaným vo vyjadrení okresného súdu, keďže obsahovalo najmä popis napadnutého konania
známy sťažovateľom zo spisu, ako aj argumentáciu, ktorá je známa sťažovateľom už z rozhodnutí
ústavného súdu o ich predchádzajúcich sťažnostiach.
6. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že stručná chronológia úkonov, tak ako ju opísal
mestský súd vo svojom vyjadrení (bod 7), zodpovedá obsahu zapožičaného súdneho spisu.
8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

4

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,
v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci
na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka
súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.
11. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd na posúdenie tohto aspektu odkazuje
na skorší nález a konštatuje, že ide o síce štandardnú vec, ktorá však v okolnostiach veci vykazuje
prvky skutkovej, ako aj právnej zložitosti, ktorá tu bola prítomná nielen v posudzovanej časti
konania, ale v celom konaní. Dôkazom uvedeného je rozsiahlosť spisového materiálu, vykonané
znalecké dokazovanie a jeho doplňovanie, ako aj obsah zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
v aspekte aplikovateľnosti teórie tzv. straty šance.
12. Pri skúmaní správania sťažovateľov v napadnutom konaní ústavný súd akceptoval výhrady
okresného súdu, keď dospel k záveru, že sťažovatelia svojím postupom tiež prispeli k celkovej
dĺžke napadnutého konania, konkrétne doručením podania 26. septembra 2025, ktoré v rozpore
s poučením skutočne neobsahuje vysvetlenie relevancie otázok ani dôvod selekcie osôb, ktorým
otázky majú byť položené. Rovnako doručenie podania v rozsahu 236 strán sťažilo postup súdu
a vyžiadalo si čas potrebný na vyhodnotenie tam uvedených argumentov a návrhov. Všetky tieto
skutočnosti aj podľa názoru ústavného súdu čiastočne prispeli k dĺžke napadnutého konania,
za ktoré nenesie zodpovednosť konajúci súd.
13. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní.
14. Z chronológie postupu okresného súdu v napadnutom konaní v posudzovanej časti vyplýva, že
súd konal priebežne, ale nie dostatočne dôrazne. K prvému pojednávaniu vo veci po vrátení veci
odvolacím súdom (30. septembra 2024) došlo približne až po 7 mesiacoch 27. mája 2025. Pokiaľ
ide o pričítateľnosť trvania odvolacieho konania na vrub okresnému súdu, ústavný súd aj napriek
artikulovaným výhradám krajského súdu v zrušujúcom uznesení skoršieho rozsudku okresného
súdu konštatuje, že komplexné vyhodnotenie veci bolo skutočne náročné aj vzhľadom na vágnosť
záverov znaleckého dokazovania, pričom okresný súd aplikoval v záujme ochrany práv

5

sťažovateľov teóriu tzv. straty šance, ktorej aplikovateľnosť vzhľadom na nedostatok právnej
úpravy na zákonnej úrovni je značne zložité aj pre absenciu judikatúry, ktorá by mohla byť
návodom a o ktorú by sa dalo oprieť. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že
v okolnostiach veci by bolo nespravodlivé a kontraproduktívne pričítať na vrub okresnému súdu
skutočnosť, že jeho skorší rozsudok bol v rámci odvolacieho konania zrušený z dôvodu
nedostatočne odôvodneného rozhodnutia pri aplikácii tzv. teórie straty šance. Okresný súd bol ďalej
nútený dvakrát zrušiť určený termín pojednávania (21. novembra 2025 a 27. januára 2026)
z dôvodu absencie písomných odpovedí znalcov na súdom položené otázky. Ani tieto skutočnosti
však v rámci toho, že žaloba bola podaná v roku 2018, vzhľadom na predmet konania a príkaz
konať bez zbytočných prieťahov uložený skorším nálezom nezbavujú okresný súd povinnosti
venovať pozornosť potrebe konať sústredene a ukončiť toto pre sťažovateľov nepochybne
traumatizujúce konanie v čo najkratšom čase. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru,
že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu práv sťažovateľov aj
po právoplatnosti skoršieho nálezu (bod 1 výroku nálezu).
15. Vzhľadom na skutočnosť, že skorším nálezom už bol vyslovený príkaz konať bez zbytočných
prieťahov, ktorý je aj naďalej aktuálny, ústavný súd navrhovanému príkazu konať nevyhovel (bod 4
výroku nálezu).
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,
priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
17. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
17 000 eur a 20 000 eur, čo odôvodnili pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, povahou
a významom sporu pre sťažovateľov.
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia
ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
19. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, zistenú neefektívnu činnosť, berúc do úvahy predmet
napadnutého konania a jeho význam pre sťažovateľov, prispenie sťažovateľov k dĺžke napadnutého
konania a súčasný stav vo veci samej, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd
považoval priznanie 4 000 eur spoločne a nerozdielne pre sťažovateľov za primerané finančné
zadosťučinenie. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že skorším nálezom
nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie, ako aj na skutočnosť, ktorú zistil v súčinnosti
s okresným súdom, že 17. júla 2026 okresný súd expedoval písomné vyhotovenie rozsudku stranám
napadnutého konania (bod 3 a 5 výroku nálezu).

6

V.
Trovy konania
20. Ústavný súd, vychádzajúc z § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde a § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal
sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2026 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 396,50 eur
a dvoch režijných paušálov po 15,86 eur. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty
vo výške 23 %, keďže právny zástupca sťažovateľov je platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak
v súhrne priznal náhradu trov konania 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu).
21. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu

7