{"guid": "ussr:46f60102-9b68-4737-a32a-29cf3cf9f415", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.357.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2026 z 9. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 357/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.357.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46f60102-9b68-4737-a32a-29cf3cf9f415", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.357.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.357.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.357.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 357/2026-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Acta legal s.r.o., Drobného 27, Bratislava, proti postupu\nMestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-12Csp/84/2022 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-12Csp/84/2022\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e\nB1-12Csp/84/2022 konať bez zbytočných prieťahov.\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Mestský súd\nBratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavnému súdu bola 5. marca 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v konaní\noznačenom v záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu\n\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov, zároveň žiada priznať mu finančné zadosťučinenie\n3 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 28. augusta 2022 návrh na vydanie\nplatobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorým bol platobný rozkaz vydaný\n19. septembra 2022 pod sp. zn. 40Up/1160/2022. Z titulu poistenia bola spoločnosť\nKOOPERATIVA poisťovňa, a. s., zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi 8 230 eur s príslušenstvom\na trovy konania 597,53 eur. Žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote odpor a spis bol\n27. októbra 2022 doručený vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava I.\n3. Na základe zmeny súdnej mapy bolo konanie ďalej vedené mestským súdom, ktorý 28. februára\n2024 vydal vo veci vyhovujúci rozsudok. Žalovaná sa proti nemu odvolala a spis bol predložený\nKrajskému súdu v Bratislave, ktorý spis vrátil bez rozhodnutia ako predčasne predložený\ns usmernením na opravu nedostatkov (spis bol predložený odvolaciemu súdu pred uplynutím lehoty\nstanovenej na vyjadrenie žalovaného a predtým, ako mohlo byť potom toto vyjadrenie zaslané\nprotistrane). Následne po správnom predložení veci krajský súd uznesením z 9. septembra 2025\nzrušil prvoinštančný rozsudok a vec vrátil mestskému súdu. Po vrátení spisu bolo rozhodnutie\nodvolacieho súdu obratom zaslané sporovým stranám a bol prerozdelený inej zákonnej sudkyni\nz dôvodu odchodu do dôchodku pôvodnej sudkyne. Z vyjadrenia mestského súdu k prijatej ústavnej\nsťažnosti vyplýva, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 30. júl 2026 a podľa zistení ústavného\nsúdu bolo odročené na 26. august 2026, na ktorom súd vyhlásil vo veci rozsudok.\n4. Sťažovateľ uvádza, že v priebehu konania došlo k viacerým zmenám zákonného sudcu a napriek\njeho urgenciám súd určil prvý termín pojednávania až na 19. január 2024. Tiež krajský súd\nrozhodoval o odvolaní podľa jeho názoru neúmerne dlhý čas, ktorý bol navyše predĺžený chybou\nmestského súdu nesprávnym zaslaním predkladacej správy. Namieta, že mestský súd od vrátenia\nspisu v jeho veci nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu, a teda do podania ústavnej\nsťažnosti nebol jeho spor právoplatne skončený.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 357/2026-17 zo 17. júna 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nVyjadrenie mestského súdu\n6. Na výzvu ústavného súdu mestský súd potvrdil, že v merite veci nie je dosiaľ právoplatne\nrozhodnuté. Vec sťažovateľa podľa jeho názoru nepatrí po právnej a skutkovej stránke k zložitým\nsporom. Poukazuje však na objektívne dôvody a prekážky, ktoré negatívne ovplyvnili dĺžku\nkonania, a to napr. implementácia novej súdnej mapy a nemožnosť uskutočňovať pojednávania\nna prelome rokov 2025 a 2026 z dôvodu zmeny sídla súdu. Ako ďalšiu z objektívnych prekážok\nnerozhodnutia uviedol vysoký počet nevybavených reštančných vecí na súde a aj u konkrétnej\nzákonnej sudkyne.\n7. Mestský súd uznal, že v období od 30. decembra 2022 do 13. októbra 2023 bol nečinný,\nkeďže nedošlo k vykonaniu žiadneho procesného úkonu alebo uskutočneniu pojednávania,\nale doplnil, že podľa jeho názoru v ostatnom období už súd konal plynule a bez zbytočných\nprieťahov. Ďalej podotkol, že spis sa v období od 14. mája 2024 do 30. augusta 2024\n\n2\n\na od 27. septembra 2024 do 10. októbra 2025 nachádzal na krajskom súde a k dĺžke odvolacieho\nkonania nie je oprávnený sa vyjadrovať. Mestský súd nespochybnil právo strany sporu uplatňovať\nv prebiehajúcom spore opravné prostriedky, ale na druhej strane podotkol, že v tej súvislosti musia\nobe strany sporu počítať s primeraným predĺžením konania a oddialením nastolenia právnej istoty.\n8. V závere súd uviedol, že vo veci bol určený termín pojednávania na 30. júl 2026, a s ohľadom\nna všetky uvedené okolnosti ponechal na posúdenie ústavnému súdu, či predmetnú sťažnosť\nvyhodnotí ako dôvodnú.\n9. Keďže mestský súd v podstatnom nerozporoval tvrdenia sťažovateľa a jeho replika by neprispela\nk ďalšiemu objasneniu veci, ústavný súd v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania sťažovateľovi\nvyjadrenie mestského súdu nezasielal.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna\na faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nv rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n11. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa o zaplatenie 8 230 eur\ns príslušenstvom z titulu poistenia. Sťažovateľ vystupuje ako poškodený, ktorý si od poisťovne\nuplatňoval náhradu škody z poistnej udalosti – krádeže dosiaľ nezisteným páchateľom. Uvedený\npredmet konania predstavuje bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v civilnej\n(občianskoprávnej) agende. Ústavný súd nevzhliadol mimoriadnu skutkovú či právnu náročnosť\nsporu, ktorá by mohla ospravedlniť pomerne dlhú dobu rozhodovania, a tento záver napokon\npotvrdila aj predsedníčka mestského súdu.\n12. Postup súdu prvej inštancie v napadnutom konaní však bolo namieste hodnotiť prísnejšie\nvzhľadom na to, že ide o spor tykajúci sa zaplatenia plnenia sťažovateľovi ako poškodenému\ntrestným činom z titulu poistenia. Toto plnenie treba považovať za citlivejšiu majetkovo-právnu\nvec, v ktorej by súdy mali postupovať promptnejším a efektívnejším procesným postupom.\n13. Súdne konanie sa začalo podaním žaloby 26. augusta 2022. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz\n(19. septembra 2022) a následne (s ohľadom na podaný odpor) sa v konaní pokračovalo\nna Okresnom súde Bratislava I, kde bol spis doručený 27. októbra 2022.\n14. Okresný súd nariadil pojednávanie vo veci prvýkrát na 19. január 2024. Ústavný súd poukazuje\nna nečinnosť súdu v období od 30. decembra 2022 do 13. októbra 2023, keď nebol zo strany súdu\nvykonaný (pravdepodobne aj s ohľadom na opakovanú zmenu zákonného sudcu) žiadny úkon. Táto\nnečinnosť však sama osebe nebola pri posúdení možných prieťahov rozhodujúca, pretože treba\npoukázať aj na to, že od podania žaloby po vydanie rozsudku (28. februára 2024) neuplynuli\nani dva roky, čo je obvykle akceptovateľná doba.\n3\n\n15. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných\nveciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch\naž troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti\nTaliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66), s dôrazom, že je vždy potrebné hodnotiť\nokolnosti každej veci.\n16. Ďalej preto ústavný súd vyhodnocoval dôvody, pre ktoré odvolací súd prvotné rozhodnutie\nmestského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Z uznesenia krajského súdu\nz 9. septembra 2025 vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a jeho\nrozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné. Vzhľadom na to ústavný súd\npričítal na ťarchu mestského súdu aj obdobie konania pred odvolacím súdom.\n17. Tiež treba poukázať na nesústredený postup mestského súdu, keď odvolací súd po prvotnom\npredložení spisu tento musel vrátiť z dôvodu, že bol predložený predčasne. Krajský súd vytkol\nmestskému súdu, že spis bol predložený pred uplynutím lehoty danej žalovanému na vyjadrenie sa\nk podanému odvolaniu (s upozornením, že následne je potrebné toto vyjadrenie doručiť na repliku).\nPre túto nesústredenú činnosť mestského súdu sa konanie predĺžilo o pol roka.\n18. Napokon smerovala podstatná časť argumentácie sťažovateľa k tomu, že po vrátení veci\nodvolacím súdom mestský súd vôbec nekonal. Vec bola vrátená na mestský súd 10. októbra 2025.\nPojednávanie bolo nariadené až potom, keď bol mestský súd vyzvaný na vyjadrenie sa k ústavnej\nsťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie. Pojednávanie nariadené na 30. júl 2026 sa uskutočnilo,\nbolo odročené pre účely vyhlásenia rozsudku na 26. august 2026 a na tomto pojednávaní sa vo veci\nrozhodlo, čo ústavný súd zistil v súčinnosti s infocentrom mestského súdu.\n19. Pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť,\nktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých\ndôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, v jeho prospech možno\nvyhodnotiť opakované urgencie adresované mestskému súdu, aby nariadil pojednávanie.\n20. Pokiaľ ide o odkaz predsedníčky mestského súdu na vysoký počet pridelených spisov,\nimplementáciu novej súdnej mapy, prechod agendy či zmenu sídla súdu, ústavný súd v tomto smere\npoukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy\nštátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich\nzákladných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04)\nnadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších\npracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie\nspôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, II. ÚS 481/2017). Rovnako\ntak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti\nvýkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,\nII. ÚS 481/2017). Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej je na členských\nštátoch, aby organizovali svoje právne systémy takým spôsobom, aby zaručili rozhodnutie o veci\n\n4\n\nv primeranej lehote, preto nadmerné pracovné zaťaženie nemožno vziať do úvahy (porov. Vocaturo\nproti Taliansku, rozhodnutie z 24. 5. 1991, séria A, č. 206-C, § 17).\n21. Po zohľadnení všetkých kritérií podľa ústavného súdu nemožno konštatovať, že by súd nekonal\nvôbec a v konaní nevzhliadol ani zjavné pochybenia, avšak drobné zaváhania (nesústredenosť,\nktorej dôsledkom bolo zrušenie prvého rozsudku a takmer rok trvajúca nečinnosť v úvode konania)\nspôsobili, že ako celok už konanie trvá neakceptovateľne dlho. Inak povedané – žiadna z okolností,\nna ktorú poukazuje ústavný súd v tomto náleze, by sama osebe pravdepodobne neviedla\nk vysloveniu porušenia práva sťažovateľa, avšak v súhrne k takémuto záveru viedli.\n22. Ústavný súd konštatuje, že mestský súd v doterajšom priebehu napadnutého konania nezvolil\ntaký procesný postup, ktorý by urýchlene smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa\nako žalobcu, a preto vyslovil, že postupom mestského súdu bolo porušené jeho základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n23. Ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti bolo v napadnutom konaní meritórne rozhodnuté,\navšak stále nie právoplatne, a mestský súd ešte bude vo veci rozhodovať o trovách konania,\nprípadne po podaní odvolania vykonávať úkony spojené s predložením veci odvolaciemu súdu.\nV záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal mestskému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\n24. V závere poukazuje ústavný súd na to, že síce sťažovateľ argumentoval aj smerom\nku krajskému súdu, avšak za porušovateľa v úvode aj v petite ústavnej sťažnosti označil iba\nmestský súd, a preto aj rozhodnutie ústavného súdu smeruje len proti jeho postupu.\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n25. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018). Pri rozhodovaní\no primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých\nvychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu.\n26. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie 3 000 eur.\n27. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech mestského súdu\nhodnotil predovšetkým jeho nečinnosť a neefektívny postup – teda rok trvajúca nečinnosť po začatí\nkonania, zrušenie rozsudku krajským súdom a s tým súvisiace predčasné predloženie spisu\nodvolaciemu súdu, a napokon aj pomalý postup mestského súdu po vrátení veci krajským súdom.\nNa druhej strane v prospech súdu vyhodnotil ústavný súd skutočnosť, že nejde o výrazné obdobia\n5\n\nnečinnosti či dlhotrvajúce konanie (na dvoch stupňoch je zväčša akceptovateľné, ak sa rozhodne\ndo štyroch rokov, pozn.). V prospech sťažovateľa vyhodnotil aj to, že sa pokúšal apelovať na to,\naby sa vo veci rozhodlo – či už urgenciou, alebo sťažnosťou predsedovi súdu, čo vyplýva aj z príloh\ndoručených spolu s ústavnou sťažnosťou.\n28. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé\na konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia\nsťažovateľovi v sume 500 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti požadovaného\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania.\n30. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok\n2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume\n15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu\n824,72 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\no daň z pridanej hodnoty v sadzbe 23 % od 1. januára 2026, čo predstavuje sumu 189,69 eur,\npretože právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto nepriamej dane (priložené osvedčenie\no registrácii pre daň z pridanej hodnoty). Celková výška náhrady trov konania predstavuje sumu\n1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa, ktorý je (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označený v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. septembra 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "poistenie, poistné", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12Csp/84/2022", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}