{"guid": "ussr:c9b65055-c5cf-4563-9d9a-50c67713bd01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.331.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 331/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/2026 z 2. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júna 2026, sp. zn. II. ÚS 331/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.331.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c9b65055-c5cf-4563-9d9a-50c67713bd01", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.331.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.331.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.331.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 331/2026-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa M – SILNICE SK s.r.o., Kysucká cesta 3, Žilina,\nIČO 36 833 380, zastúpeného CORVIN LEGAL s. r. o., Skladná 1/A, Košice, proti postupu\nOkresného súdu Žilina v konaní pod sp. zn. 47T/39/2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. mája 2026 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 47T/39/2023. Sťažovateľ navrhuje priznať\nfinančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur a náhradu trov konania vo výške 1 014,41 eur.\nRovnako žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva nasledujúci stav veci:\n3. Sťažovateľ vystupuje v napádanom trestnom konaní, ktoré je vedené proti obžalovaným\n(ďalej len „obžalovaná“) a spoločnosti\n, s.r.o. (ďalej len „obžalovaná\nobchodná spoločnosť“), v pozícii poškodeného. Celková výška škody, ktorú si sťažovateľ uplatnil\nriadne a včas v trestnom konaní, predstavuje sumu 467 247,36 eur.\n4. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na okresnom súde proti obžalovaným 12. mája\n2023 obžalobu. Obžaloba bola doručená právnemu zástupcovi sťažovateľa (a rovnako aj ďalším\nsubjektom) až po tom, čo právny zástupca sťažovateľa adresoval okresnému súdu 1. novembra\n2023 výzvu na doručenie obžaloby a nariadenie termínu hlavného pojednávania.\n5. Prvý termín hlavného pojednávania bol nariadený na 15. január 2024. Na základe žiadosti\nobžalovanej o odročenie hlavného pojednávania okresný súd zrušil termín hlavného pojednávania\n\na nariadil nový (druhý) termín hlavného pojednávania na 4. marec 2024. Ani hlavné pojednávanie\nnariadené na 4. marec 2024 sa neuskutočnilo z dôvodov na strane obžalovanej. Sťažovateľ požiadal\n29. novembra 2024 okresný súd o nariadenie nového (tretieho) termínu hlavného pojednávania.\nNapriek zaslanej žiadosti okresný súd pristúpil k nariadeniu hlavného pojednávania až vo februári\n2025. Upovedomením z 24. februára 2025 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že hlavné\npojednávanie sa uskutoční 13. mája 2025. Hlavné pojednávanie nariadené na tento termín sa\nneuskutočnilo, a to tretíkrát z dôvodov na strane obžalovanej, ktorá požiadala o odročenie hlavného\npojednávania. O zrušení termínu pojednávania sa sťažovateľ dozvedel 12. mája 2025 s tým, že v ten\nistý deň zaslal okresnému súdu oznámenie, v ktorom opätovne poukázal na to, že od podania\nobžaloby uplynuli dva roky, pričom nebolo uskutočnené žiadne hlavné pojednávanie, a požiadal\nokresný súd o využitie osobitných inštitútov trestného práva na účely zabezpečenia účasti\nobžalovanej na trestnom konaní. Upovedomením okresného súdu z 13. mája 2025 bol sťažovateľ\ninformovaný o nariadení nového termínu hlavného pojednávania na 7. august 2025. Hlavné\npojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, pretože sa na pojednávanie nedostavila konateľka\nobžalovanej obchodnej spoločnosti. Ďalšie hlavné pojednávania sa uskutočnili 9. decembra 2025,\n31. marca 2026, 28. apríla 2026 a ďalšie hlavné pojednávanie sa malo konať 5. mája 2026.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ namieta prieťahy v konaní pred okresným súdom zapríčinené tým, že okresný súd\npri vykonávaní jednotlivých úkonov nepostupoval efektívne, konanie sa už od podania obžaloby\nvyznačovalo opakujúcimi sa obdobiami nečinnosti, ktorá navyše nebola ničím odôvodnená.\nVykonanie jednotlivých úkonov (doručenie obžaloby, nariadenie termínov hlavných pojednávaní)\nbolo uskutočňované s významnými časovými rozostupmi, ktoré vo svojom súhrne zapríčinili,\nže prvé hlavné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po dva a pol roku od podania obžaloby.\nNapriek tomu, že okresnému súdu bola obžaloba doručená 12. mája 2023, okresný súd pristúpil\nk jej doručovaniu až s približne šesťmesačným odstupom, a to až po tom, ako sťažovateľ na jeho\nnečinnosť výslovne upozornil. Rovnako neodôvodnený mal byť postup okresného súdu\npri nariaďovaní hlavného pojednávania, keď aj k nariadeniu prvého termínu pristúpil až po uplynutí\nšiestich mesiacov od doručenia obžaloby, pričom samotný termín pojednávania určil až s ďalším\ndvojmesačným časovým odstupom. Z dôvodov na strane okresného súdu a z dôvodov na strane\nobžalovanej nastala situácia, keď sa prvé hlavné pojednávanie reálne uskutočnilo až 7. augusta\n2025, teda dva a pol roka po doručení obžaloby. Sťažovateľ argumentuje, že po právnej a skutkovej\nstránke nejde o konanie zložité a v tomto kontexte vníma doterajšiu celkovú dĺžku konania\n(tri roky) ako neakceptovateľnú. Sťažovateľ poukazuje na to, že obžalovaná v priebehu konania\nurobila vyhlásenie o vine, čím došlo k zásadnému zúženiu predmetu konania výlučne\nna rozhodovanie o treste a náhrade škody. Uvedenej redukcii predmetu konania zodpovedá\naj obmedzený rozsah nevyhnutného dokazovania, pričom táto okolnosť mala na priebeh konania\nvplývať tak, že konanie mala urýchliť.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\n\n2\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39\nzákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom\nsúde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa nemohol\nopomenúť princíp subsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane\nzákladných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci\nim zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti všetkých\nostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by\nznamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, ktorého právne dôsledky sú\npremietnuté do § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).\n9. Zohľadniac princíp subsidiarity, ústavný súd tiež zdôrazňuje, že ak zákon o ústavnom súde\npodmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných\nprávnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je\npodmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ\nnamieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m. III. ÚS 1/04). Sťažovateľ nemá na výber,\nktorý z existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú má právomoc ústavný súd. Iba za\npredpokladu, že sťažovateľ vyčerpal všetky jemu dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej\nochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie je úspešný, môže sa uchádzať\no ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127\nods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).\n10. Trestný poriadok v § 55 ods. 3 zakotvuje inštitút sťažnosti pre nečinnosť, ktorou sa ktorákoľvek\nzo strán trestného konania môže domáhať, aby nadriadený súd určil primeranú lehotu\nna uskutočnenie namietaného úkonu, a to v situácii, ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom\nv príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom\nvo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia. Uvedenú sťažnosť na prieťahy je potrebné podľa judikatúry\nústavného súdu považovať za účinný prostriedok nápravy, prostredníctvom ktorého sa sťažovateľ\nmohol účinne domáhať ochrany svojich práv, ktorých porušenie namietal, pred nadriadeným súdom\n(porovnaj napr. I. ÚS 337/06, I. ÚS 168/2015, I. ÚS 518/2024).\n11. Ústavný súd vo svojej ostatnej judikatúre nepodmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti využitím\nsťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), a to aj pod vplyvom judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá tento inštitút nepovažuje za účinný\nprostriedok nápravy, a to aj vzhľadom na to, ako je uvedený inštitút koncipovaný, kde nápravu má\nzjednať predseda namietaného súdu.\n12. Tento prístup však nemožno automaticky aplikovať aj v prípade sťažnosti pre nečinnosť podľa\n§ 55 ods. 3 Trestného poriadku. Je zjavné, že uvedený právny inštitút má inú povahu a koncepciu ako\n3\n\nsťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu podľa zákona o súdoch. Sťažnosť pre nečinnosť\npodľa Trestného poriadku môže vybaviť priamo namietaný súd tým, že urobí úkon trestného konania\nuvedený v sťažnosti pre nečinnosť. Ak predmetný úkon urobí do pätnástich pracovných dní po prijatí\nsťažnosti a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť,\nak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási,\nže na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť (§ 55 ods. 4 Trestného poriadku).\nAk sa uvedeným spôsobom nepostupuje, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať\nspolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu (§ 55\nods. 3). O sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných\ndní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,\nak je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie\nnamietaného úkonu (§ 55 ods. 5).\n13. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť pre nečinnosť podľa Trestného poriadku na rozdiel\nod sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch má devolutívny účinok, pričom uplatnenie tohto\núčinku je plne v dispozícii sťažovateľa (a to aj v prípade, ak namietaný súd urobí úkon uvedený\nv sťažnosti pre nečinnosť). Zároveň dochádza aj k priamej ingerencii predsedu namietaného súdu\nvyžadovaním jeho stanoviska k veci pri predložení spisu nadriadenému súdu. Nadriadený súd\nrozhoduje o veci v trojčlennom senáte, vec teda nepatrí do právomoci predstaviteľa správy súdu\n(predsedu nadriadeného súdu). Táto rozdielna povaha sťažnosti pre nečinnosť podľa Trestného\nporiadku oproti sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch odôvodňuje aj rozdielny prístup\nk tomuto inštitútu.\n14. V zmysle dostupnej judikatúry ESĽP účinný prostriedok nápravy musí mať preventívny účinok\n(zamedzí ďalšiemu porušovaniu práv), reparačný účinok (dodatočne odškodní či inak napraví\ndôsledky zásahu do základných práv), musí byť reálne dostupný (keď sťažovateľ má reálnu možnosť\nho iniciovať a dosiahnuť ním preskúmanie svojej veci) a konanie o náprave musí prebiehať podľa\njasných a predvídateľných pravidiel v primeranej rýchlosti.\n15. Z citovanej právnej úpravy a zo súdnej praxe vyplýva, že sťažnosť pre nečinnosť podľa\nTrestného poriadku je spôsobilá plniť preventívny aj reparačný charakter účinnej ochrany\nzákladných práv a slobôd, konanie o náprave prebieha podľa predvídateľných pravidiel\na v primeranom čase a pre sťažovateľov je vo všeobecnosti v tomto smere účinná smerom k ochrane\nich práv. Sťažnosť pre nečinnosť je účinným právnym prostriedkom nápravy, ktorého vyčerpanie\nje podmienkou na možnosť uplatniť ústavnú sťažnosť pred ústavným súdom.\n16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ani netvrdil a ani nepreukázal, že by sťažnosť pre nečinnosť\npodľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku pred podaním ústavnej sťažnosti podal. Ústavná sťažnosť\nzároveň neobsahuje argumentáciu v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, t. j. že sťažovateľ\nnevyužil tento dostupný právny prostriedok nápravy z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nSťažovateľ teda nevyužil účinný právny prostriedok nápravy, ktorého vyčerpanie je podmienkou\npodania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu.\n17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako\nneprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n\n4\n\n18. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že už bolo bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa artikulovaných v sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0327f264-08ef-459d-baf7-b75628d35961", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.518.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.518.2024.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:c2ded8c1-ec62-4e0a-8880-41f840ea8982", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.168.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.168.2015.1"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:da97a8cf-b434-431d-8490-61835fdd88cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 337/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da97a8cf-b434-431d-8490-61835fdd88cb"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}], "citovane_v": []}