{"guid": "ussr:865f619f-8abb-48e6-a01d-e9a17ae7be61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.310.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 310/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 310/2026 z 9. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 310/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.310.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/865f619f-8abb-48e6-a01d-e9a17ae7be61", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.310.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.310.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.310.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 310/2026-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., Nobelova 12C,\nBratislava, zastúpenej AK Matyšák, s. r. o., Nobelova 12C, Bratislava, proti druhému výroku\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/21/2025 z 26. februára 2026 takto\nrozhodol:\n1. Výrokom II uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/21/2025\nz 26. februára 2026 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.\n2. Výrok II uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/21/2025 z 26. februára\n2026 z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n1 014,41 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Uznesením č. k. II. ÚS 310/2026-14 z 20. mája 2026 ústavný súd prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky, doručenú 1. apríla 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia\nsvojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) II. výrokom rozhodnutia najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto\nuznesenia, ktoré navrhla zrušiť a priznať sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n\n2. Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odmietol dovolanie žalovanej a sťažovateľke voči\nžalovanej nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (ďalej len „napadnutý výrok II\nuznesenia“).\n3. Nepriznanie nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd odôvodnil v bode 30\nnapadnutého rozhodnutia poukazom na § 453 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP tým, že si sťažovateľka náhradu trov neuplatnila.\n4. Sťažovateľka v úvode zdôrazňuje, že jej je známa judikatúra ústavného súdu o zdržanlivom\nprístupe k preskúmavaniu rozhodnutí o trovách konania, je však toho názoru, že napadnutým\nrozhodnutím došlo k excesu opodstatňujúcemu a pripúšťajúcemu výnimočný prieskum rozhodnutia\no trovách konania ústavným súdom.\n5. Sťažovateľka poukazom na § 451 ods. 1 CSP uvádza, že ustanovenia o trovách konania\npred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie, z čoho sťažovateľka\nvyvodzuje, že dovolací súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu sporovej\nstrany. Vzhľadom na odmietnutie dovolania žalovaného mal najvyšší súd postupovať podľa zásady\núspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), čo sťažovateľka odôvodňuje tým, že odmietnutie dovolania\nje vždy procesným neúspechom dovolateľa a v tom prípade je úspešnou stranou protistrana, ktorá\ndovolanie nepodala. Podľa § 451 ods. 3 CSP v takom prípade rozhodnutie o trovách konania\ndovolací súd nemusí odôvodniť. Sťažovateľka uzatvára, že dovolací súd jej mal priznať nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania ako strane úspešnej v dovolacom konaní napriek tomu,\nže si ich sťažovateľka neuplatnila. Je toho názoru, že najvyšší súd postupoval v rozpore s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku\nnevyplýva povinnosť strany si trovy konania uplatniť, prípadne vyčísliť.\n6. Podľa sťažovateľky súd mal skúmať účelnosť vynaložených trov v súdnom konaní bez ohľadu\nna to, či ide o uplatnenie alebo bránenie práva. Sťažovateľka bola v dovolacom konaní právne\nzastúpená, preto mal najvyšší súd vyhodnotiť ako účelné trovy konania úkony právnej služby\nspočívajúce v prevzatí zastupovania vrátane prvej porady s klientom, prípadne ďalšiu poradu\nalebo rokovanie s klientom a písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce\nsa veci samej, čo sťažovateľka zrealizovala podaním označeným ako „Vyjadrenie k dovolaniu\nzo dňa 6. augusta 2025“. Následne na to mal najvyšší súd pri určení výšky postupovať podľa § 10\nods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) a túto vyčísliť podľa tarifnej hodnoty 38 008,38 eur. V závere sťažovateľka\npožiadala o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktoré aj vyčíslila.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n7. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním č. k. KP 3/2026-226 zo 16. júna\n2026 (ďalej len „stanovisko najvyššieho súdu“).\n\n2\n\n8. Najvyšší súd po zhrnutí napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia prijatia ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie uvádza, že Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá\nna základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania\nzjavne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii analogicky použiteľné ustanovenia\nCivilného sporového poriadku ani iného zákona.\n9. Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP opakovane vo svojich\nrozhodnutiach (7Cdo/14/2018, 7Cdo/18/2018 a 4Cdo/143/2019) aplikuje na rozhodnutie o nároku\nna náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu. Súd z obsahu spisu skúma, či v danom\nprípade bola strana v dovolacom konaní aktívna alebo pasívna, teda či vykonala prípadne\nnevykonala procesný úkon a či si náhradu trov konania (ne)uplatnila. Uvedené pravidlo najvyšší\nsúd aplikoval aj v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí. V napadnutej veci bola sťažovateľka\nv dovolacom konaní úspešná a tento záver sa premietol do odkazu na § 255 ods. 1 CSP, trovy\ndovolacieho konania si však neuplatnila, a preto jej ich náhrada nebola priznaná.\n10. Najvyšší súd poukazuje na uznesenie sp. zn. 4Cdo/242/2019 z 18. decembra 2019,\nako aj na uznesenie sp. zn. 3Obdo/56/2020 či rozhodnutie sp. zn. 4Obdo/70/2020.\n11. V závere najvyšší súd zastáva názor, že medzi sťažovateľkou namietaným porušením\nzákladných práv a napadnutým rozhodnutím neexistuje taká spojitosť, ktorá by umožnila vysloviť\nich porušenie, a navrhuje, aby sťažnosti vyhovené nebolo.\nII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n12. UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ako zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení z 2. júla 2026\nuviedla, že postup dovolacieho súdu považuje za správny a zákonný.\n13. Zúčastnená osoba uvádza, že pokiaľ jej dovolanie bolo najvyšším súdom odmietnuté,\nčo predstavuje procesný úspech sťažovateľky, sťažovateľke by v zásade vznikol nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania. Z obsahu písomného vyjadrenia sťažovateľky zo 6. augusta 2025\nvyplýva, že sťažovateľka bola v dovolacom konaní pasívna a nevykonala žiaden úkon, ktorým\nby si náhradu trov dovolacieho konania uplatnila.\n14. Zúčastnená osoba zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana\nmá nárok na náhradu trov konania, o túto neprejavila záujem alebo bola pasívna, bez možnosti\npostupu analógiou legis alebo iuris.\n15. Zúčastnená osoba poukázala na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/24/2018,\nako aj na judikatúru ústavného súdu, osobitne na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 20/2024:\nSpornou právnou otázkou v právnej veci sťažovateľky je otázka rozhodovania o náhrade trov\nkonania, ktoré preukázateľne vznikli, ale sťažovateľka riadne zastúpená v dovolacom konaní\nadvokátom si tieto explicitne neuplatnila, a preto jej najvyšším súdom priznané neboli. Súd\nrozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí\n(§ 262 ods. 1 CSP), keďže rozhodnutie o trovách konania je súčasťou súdneho procesu. Právo\nna náhradu trov konania teda vzniká zo zákona a nemožno ho oprávnenej strane nepriznať len preto,\nlebo si ho neuplatnila. Ani nečinnosť strany pri uplatnení nároku na náhradu trov konania nemožno\nbez ďalšieho považovať za vzdanie sa nároku na náhradu trov konania ani za nahradzovanie úkonov\nadvokáta súdom. Predmetný právny záver podporuje aj judikatúra ústavného súdu, napr. nález\n3\n\nsp. zn. II. ÚS 615/2021 z 20. decembra 2022, v ktorom ústavný súd konštatoval, že právo\nna náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť, napr. aj preto, lebo si ho\nneuplatnila. Strana sporového konania legitímne očakáva, že v prípade úspechu v konaní jej budú\nprostriedky vynaložené na súdny spor nahradené. V prípade nečinnosti strán tak súd prizná náhradu\ntrov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. S uvedeným záverom sa ústavný súd stotožňuje.\n16. Zúčastnená osoba uzatvára, že sťažovateľka zastúpená advokátom vo svojom vyjadrení\nnežiadala priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania ani ich nevyčíslila, pričom ex offo\nrozhodovanie o trovách nezbavuje stranu ani jej advokáta povinnosti poskytnúť vyčíslenie trov,\nosobitne tých, ktoré súd sám nemôže zistiť z obsahu spisu. Predmetný záver zúčastnená osoba\npodporuje s odkazom na judikatúru ústavného súdu. Reflektujúc na uvedené, zúčastnená osoba\nnavrhla, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\nII.3. Replika sťažovateľky:\n17. Sťažovateľka v replike zo 17. augusta 2026 k vyjadreniu najvyššieho súdu uviedla,\nže prezentovaný názor je právne neudržateľný, keďže § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP\nsú zrozumiteľné, určité a bez možnosti iného výkladu ako toho, aby úspešnej strane bol priznaný\nnárok na náhradu trov konania aj bez jej návrhu.\n18. Uplatnenie princípu racionálneho zákonodarcu tak nie je možné. Pri vyjadrení v dovolacom\nkonaní sťažovateľka vychádzala zo zásady iura novit curia a nepovažovala za potrebné\nich explicitné uplatnenie, keďže táto povinnosť platila za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,\nnie však Civilného sporového poriadku.\n19. K vlastnej judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú poukázal v stanovisku najvyšší súd,\nsťažovateľka uvádza, že v predmetných konaniach boli žalovaní pasívni a nevykonali žiaden\nprocesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im žiadne trovy nevznikli,\na preto im dovolací súd náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľka tak uzatvára, že daná\njudikatúra je v tejto veci neaplikovateľná, keďže bola preukázateľne aktívna a na výzvu súdu\nsa v stanovenej lehote vyjadrila. Keďže bola právne zastúpená, z obsahu spisu je zrejmé,\nže jej trovy konania vznikli. Pokiaľ dôvodom na nepriznanie trov konania bola len skutočnosť\nich explicitného neuplatnenia, uvedené je v rozpore aj s vlastnou judikatúrou najvyššieho súdu.\n20. K vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľka uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu, na ktorú\nodkazuje, je pre rozdielnosť skutkového stavu v napadnutom konaní neaplikovateľná.\n21. K nálezu ústavného súdu z roku 2014 sťažovateľka uvádza, že tento reflektoval na právnu\núpravu Občianskeho súdneho poriadku, ktorý účastníkom ukladal povinnosť si nárok na náhradu\ntrov konania uplatniť. K nálezu sp. zn. IV. ÚS 20/2024 uvádza, že, poukazujúc na body 22 až 26\nodôvodnenia tohto rozhodnutia, tento práve podporuje argumentáciu sťažovateľky.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n22. Podstata sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je založená na premise, že úspešnej strane\nv dovolacom konaní má byť ex offo priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči\n\n4\n\nprotistrane aj v prípade, ak si nárok na náhradu trov dovolacieho konania v petite svojho vyjadrenia\nk dovolaniu výslovne neuplatnila.\n23. Ústavný súd v úvode poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína,\nže rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania ako o integrálnej súčasti súdneho konania\nje zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania ide vždy o aplikáciu\npodústavného práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava\niba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu\nspravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka\nkonania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania\nby mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(I. ÚS 40/2012, I. ÚS 630/2017).\n24. Obdobná situácia, ako je vec sťažovateľky, už bola predmetom prieskumu ústavného súdu\nv konaní pod sp. zn. IV. ÚS 20/2024, na ktorý poukázala vo svojom vyjadrení aj zúčastnená osoba,\nv ktorom ústavný súd v bode 22 uviedol: „Súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania\naj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), keďže rozhodnutie\no trovách konania je súčasťou súdneho procesu. Právo na náhradu trov konania teda vzniká\nzo zákona a nemožno ho oprávnenej strane nepriznať len preto, lebo si ho neuplatnila.\nAni nečinnosť strany pri uplatnení nároku na náhradu trov konania nemožno bez ďalšieho\npovažovať za vzdanie sa nároku na náhradu trov konania ani za nahradzovanie úkonov advokáta\nsúdom.“ Predmetný záver je podporený aj skorším rozhodnutím ústavného súdu a právnymi\nzávermi vyslovenými v náleze sp. zn. II. ÚS 615/2021 z 20. decembra 2022.\n25. Sťažovateľka bola v dovolacom konaní zastúpená advokátom, pričom k dovolaniu protistrany\nsa včas (§ 436 ods. 3 CSP) vyjadrila. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyvodiť záver,\nže sťažovateľka bola v dovolacom konaní neaktívna, čo ani nie je spornou skutočnosťou,\nreflektujúc na stanovisko najvyššieho súdu.\n26. Na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ani závery uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018 (judikát R 72/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018), keďže z právnej vety predmetného\njudikátu vyplýva, že nepriznanie náhrady trov konania je v súlade s procesnou ekonómiou, pokiaľ\ntrovy konania oprávnenej strane nevznikli. Prípad sťažovateľky je však odlišný, keďže trovy\ndovolacieho konania jej preukázateľne vznikli tým, že v dovolacom konaní bola zastúpená\nadvokátom, ktorý včas vykonal úkon právnej služby. Vznik týchto trov aj bez ich osobitného\nvyčíslenia teda vyplýva priamo zo súdneho spisu.\n27. Ústavný súd tak uzatvára, že pokiaľ v dovolacom konaní je úspešná strana procesne aktívna\na v lehote stanovenej na vyjadrenie sa k podanému dovolaniu vyjadrí, pričom zo súdneho spisu\nvyplýva, že jej trovy konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k dovolaniu vznikli napríklad\nz dôvodu právneho zastupovania, je porušením základných práv úspešnej strany, pokiaľ jej nárok\nna náhradu trov v dovolacom konaní nebude priznaný výlučne z dôvodu, že si tento nárok\nexplicitne neuplatnila v písomnom podaní, ktorým sa vyjadrila k podanému dovolaniu.\n5\n\n28. Keďže v napadnutom rozhodnutí nejde o prípad procesnej pasivity úspešnej strany\nalebo nepreukázateľnosti vzniku trov podľa obsahu spisu, nepriznanie nároku na náhradu trov\ndovolacieho konania úspešnej strane len z dôvodu ich explicitného neuplatnenia vo včas zaslanom\nvyjadrení k dovolaniu protistrany je zásahom do jej základných práv. Ústavný súd preto konštatuje,\nže napadnutým rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a jej právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n29. Pre dosiahnutie nápravy porušenia práv sťažovateľky ústavný súd musel využiť aj svoje\nkasačné oprávnenie a vrátiť vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie zrušením výroku II\nnapadnutého rozhodnutia (bod 2 výroku nálezu). Po vrátení veci bude úlohou najvyššieho súdu\nopätovne posúdiť nárok sťažovateľky na náhradu trov dovolacieho konania, rešpektujúc právne\nzávery ústavného súdu vyslovené v tomto náleze.\nIV.\nTrovy konania\n30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v súlade s § 73 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a vyhláškou, a to za 2 úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky), sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2026 v sume 15,86 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a sadzby dane z pridanej hodnoty 23 %.\nZa úkon vyjadrenie právneho zástupcu k stanovisku najvyššieho súdu a vyjadrenia zúčastnenej\nosoby odmenu nepriznal, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani argumentáciu, ktorá\nby ústavnému súdu nebola známa z ústavnej sťažnosti, resp. z obsahu predloženého súdneho spisu,\npričom obsah judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu je ústavnému súdu známy.\nNáhrada trov konania pred ústavným súdom tak predstavuje 1 014,41 eur (bod 3 výroku nálezu).\n31. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. septembra 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Obdo/21/2025", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:52f38e77-bd5a-4b83-9d6d-0df4c2c6c780", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.20.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2024 z 18. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.20.2024.2"}, {"guid": "ussr:9b0f1e4d-2e0f-4f64-8b23-9aa2acc1d965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 615/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 615/2021 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1"}, {"guid": "ussr:0e2d4639-6c27-401a-bf27-37131719885b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}