{"guid": "ussr:424657a2-7a56-4f56-90a5-56b523591050", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.221.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 221/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/2026 z 31. 8. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2026, sp. zn. II. ÚS 221/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.221.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/424657a2-7a56-4f56-90a5-56b523591050", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.221.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.221.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.221.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 221/2026-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11,\nBratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. B1-4T/88/2008\ntakto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. B1-4T/88/2008 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B1-4T/88/2008\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 18 000 eur, ktoré jej j e p o v i n n ý\nzaplatiť Mestský súd Bratislava I do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 981,79 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. marca 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-4T/88/2008.\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez\nzbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 20 000 eur a náhradu trov\nkonania.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 221/2026-15 z 1. apríla 2026 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu vyplýva, že napadnuté konanie\nvedené pred mestským súdom (pôvodne Okresným súdom Bratislava I) proti obžalovaným\n,\n,\n,\npre trestný čin\nvraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 a 2 písm. a), d) a i) Trestného zákona\na trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného\nzákona začalo podaním obžaloby 29. júla 2008. Sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní\nv postavení poškodenej ako matka usmrteného maloletého\n,\n. Na verejnom zasadnutí 27. novembra 2008 okresný súd uznesením obžalobu odmietol\na vec vrátil prokurátorovi, proti čomu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave sťažnosť.\nDňa 26. mája 2009 o sťažnosti rozhodol na neverejnom zasadnutí Krajský súd v Bratislave\nuznesením tak, že rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí obžaloby zrušil v celom rozsahu a vec\nvrátil okresnému súdu. Prvé hlavné pojednávanie bolo nariadené na 2. až 4. marec 2010 a bolo\nodročené. V priebehu konania bolo viacero nariadených termínov hlavného pojednávania zrušených\nalebo odročených bez meritórneho prejednania veci. Okresný súd postúpil predmetnú trestnú vec\nuznesením zo 7. apríla 2021 Špecializovanému trestnému súdu (ďalej len „ŠTS“), a to z dôvodu\nvecnej príslušnosti. Krajský súd na základe sťažnosti viacerých strán trestného konania uvedené\nuznesenie zrušil uznesením sp. zn. 4To/80/2021 z 25. novembra 2021 a uložil okresnému súdu, aby\nvo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 25. apríla 2023\nuznesením opätovne vec postúpil ako vecne príslušnému ŠTS, ktorý uznesením z 15. novembra\n2023 vyslovil svoju nepríslušnosť a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna rozhodnutie sporu o príslušnosť. Najvyšší súd 28. februára 2024 rozhodol, že príslušným\nna rozhodnutie v trestnej veci je mestský súd. Mestský súd uznesením z 28. mája 2024 rozhodol, že\nobžaloba z 29. júla 2008 spĺňa zákonné náležitosti a sťažnosť obžalovaných proti uvedenému\nuzneseniu krajský súd uznesením sp. zn. 3Tos/143/2024 z 27. novembra 2024 zamietol. Uznesením\nsp. zn. 5T/29/2013 z 12. decembra 2024 mestský súd rozhodol o spojení veci (pôvodne) vedenej\npod sp. zn. 5T/29/2013 s trestnou vecou vedenou pod sp. zn. B1-4T/88/2008 na spoločné konanie\na rozhodnutie s tým, že spoločné konanie bude na mestskom súde vedené pod sp. zn. B14T/88/2008. Súd uznesením zo 14. novembra 2025 rozhodol o prijatí obžaloby podanej\nna obžalovaných\na\n(pôvodne sp. zn. 5T/29/2013), proti ktorému\nbola podaná sťažnosť. Následne bol spisový materiál 13. marca 2026 predložený na rozhodnutie\nsťažnostnému súdu, ktorý o nej rozhodol 31. marca 2026 zamietnutím sťažnosti. Spis sa vrátil\nz krajského súdu 19. mája 2026. Predmetné rozhodnutie sťažnostného súdu bolo expedované\nstranám konania a 15. júna 2026 mestský súd obžalovaným zrušil náhradného obhajcu a ustanovil\n2\n\nnového, pričom rozhodol aj o odmenách za právne zastupovanie náhradných obhajcov. Mestský súd\nnásledne do podania prerokúvanej ústavnej sťažnosti nenariadil termín hlavného pojednávania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky a vyjadrenie mestského súdu\n4. Proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní podala sťažovateľka ústavnú sťažnosť,\nv ktorej namieta porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nmestského súdu v napadnutom konaní spočívajúcim v bezdôvodnej nečinnosti, ako aj celkovej\nneefektívnej a nesústredenej činnosti. Podľa jej názoru mestský súd sa v napadnutom konaní\ndopustil viacerých procesných pochybení a zmätočných postupov, ktoré v ústavnej sťažnosti\nkonkretizuje, v ktorých dôsledku nebolo vo veci do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti\nrozhodnuté, pričom toho času nie je ani nariadený termín hlavného pojednávania. Konkrétne vyčíta\nmestskému súdu spôsobenie prieťahov ihneď po podaní obžaloby, keď mestský súd uznesením\nz 27. novembra 2008 obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi, no krajský súd následne\nuznesením sp. zn. 4To/51/2009 z 26. mája 2009 uznesenie z 27. novembra 2008 zrušil v celom\nrozsahu. Ďalší nesprávny postup mestského súdu sťažovateľka vidí v tom, že mestský súd nariadil\nhlavné pojednávanie 2. septembra 2010 bez predošlého vykonania verejného zasadnutia, a teda\nv rozpore s § 243 ods. 1 a § 244 ods. 1 Trestného poriadku, čo po námietkach obhajoby viedlo\nk zrušeniu termínu hlavného pojednávania, nariadeniu verejného zasadnutia na 15. október 2010\na následne určeniu termínu hlavného pojednávania na 8. a 9. december 2010. Sťažovateľka taktiež\npoukazuje na procesné pochybenia mestského súdu týkajúce sa vzatia do väzby a prepustenia\nz väzby obvineného\n, pre ktoré bolo aj podané ministerkou spravodlivosti dovolanie,\nčo bránilo mestskému súdu vo veci meritórne konať od decembra 2010 do decembra 2011. Prvé\npojednávanie, na ktorom došlo k vykonávaniu dokazovania, sa tak vo veci uskutočnilo až\nvo februári 2012, teda po 3 rokoch a 7 mesiacoch od podania obžaloby. Rovnako k doterajšej dĺžke\nkonania podľa názoru sťažovateľky prispeli aj organizačné dôvody na strane konajúceho mestského\nsúdu (opakovaná, celkovo štvornásobná zmena zákonných sudcov), pričom v dôsledku poslednej\nzmeny zákonného sudcu nie je možné ani v dohľadnej dobe očakávať čo i len prvostupňové\nrozhodnutie vo veci samej. Celkovú dĺžku trestného stíhania obžalovaných od vznesenia obvinenia\n3. júla 2006 v trvaní takmer 20 rokov a od podania obžaloby v trvaní takmer 18 rokov považuje\nza extrémnu. Dala do pozornosti, že aj predseda mestského súdu v oznámení o spôsobe vybavenia\njej sťažnosti z 31. decembra 2024 konštatoval neprimeranú dĺžku konania.\n5. Mestský súd k sťažnosti uviedol, že vo veci kontinuálne koná a konanie nebolo dosiaľ\nprávoplatne skončené z dôvodu, že ide o mimoriadne objemnú (6200 strán) a náročnú vec na právne\nposúdenie (viacerí obžalovaní, náročná právna kvalifikácia). Vyjadril domnienku, že\nv prejednávanej veci nastala určitá miera prieťahov z dôvodu zaťaženosti súdnych oddelení aj inými\ntrestnými vecami poznačenými implementáciou tzv. novej súdnej mapy a dlhotrvajúcimi\na niekoľkoročnými prieťahmi spôsobenými notoricky známou personálnou a materiálnou\npoddimenzovanosťou prvostupňových súdov. V závere uviedol, že vo veci sa aktuálne vykonávajú\nprocesné úkony smerujúce k nariadeniu hlavného pojednávania.\n\n3\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n6. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou\na so stanoviskom mestského súdu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n7. Podstatou argumentácie sťažovateľky je námietka porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu (pôvodne okresného súdu)\nv napadnutom konaní, ktorého predmetom je rozhodovanie o vine a treste obžalovaných, pričom\nsťažovateľka vystupuje v napadnutom trestnom konaní ako poškodená.\n8. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08,\nI. ÚS 326/2010). Z toho vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd\npreskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označených právam identické.\n9. Ústavný súd vo svojej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že účelom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K tomu dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu, prípadne k nemu môže dôjsť aj iným zákonom predvídaným spôsobom\nnastoľujúcim právnu istotu (IV. ÚS 469/2020). Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť\nv každom súdnom konaní (teda aj v trestnom konaní) taký procesný postup, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty strán (m. m. III. ÚS 233/2021). Táto povinnosť súdu je implicitne\nobsiahnutá aj v § 1 a § 2 ods. 7 Trestného poriadku.\n10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností\nkonkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej\nsúd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci\nprvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (IV. ÚS 187/07). Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu\nuznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach\nv dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom\ntrestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (I. ÚS 11/08, I. ÚS 306/2016,\nI. ÚS 100/2017, II. ÚS 239/2020, IV. ÚS 178/2022), pričom nejde len o zásah do práv obvineného\n(obžalovaného), ale aj osoby poškodenej trestným činom. Nemožno pochybovať o tom, že aj\npovaha predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom\nkonaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že\norgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\n\n4\n\nneistoty strán v trestnom konaní. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky.\n11. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom\nposudzovaného konania pred mestským súdom je trestnoprávne konanie o obžalobe proti celkovo\nšiestim obžalovaným. Konanie sa začalo na okresnom súde podaním obžaloby 29. júla 2008, teda\npred viac ako osemnástimi rokmi. Doterajšia dĺžka predmetného konania pred mestským (predtým\nokresným) súdom bola nepochybne spôsobená aj skutkovými a procesnými okolnosťami veci\n(v konaní vystupujú po spojení s inou trestnou vecou spolu šiesti obžalovaní; okresný súd musel\nrealizovať úkony smerujúce k vydaniu jedného z obžalovaných z cudziny, pričom tento následne\nopätovne opustil územie Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bolo potrebné doručovať zásielky\nobžalovanému do cudziny; v konaní bude potrebné opätovné vykonanie dokazovania v dôsledku\nopakovanej zmeny predsedu senátu v spojení s nesúhlasom obžalovaných s pokračovaním\nv hlavnom pojednávaní a pod.), avšak ani tieto skutočnosti samy osebe neodôvodňujú doterajšiu\nprima facie neprimeranú dĺžku trestného konania. Tá bola do veľkej miery spôsobená jednak\nnesústredeným postupom mestského (okresného) súdu v tejto veci, ktorý sa pri sústredenejšom\na najmä efektívnejšom postupe mohol pokúsiť o odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky\nv oveľa kratšom časovom horizonte, ale aj okolnosťami majúcimi pôvod v organizačnom\nzabezpečení výkonu súdnictva (opakovaná zmena v osobe predsedu senátu).\n12. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky ako poškodenej v napadnutom trestnom konaní ústavný\nsúd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní\notázky, či nejakým spôsobom prispela k vzniku zbytočných prieťahov, a tým aj k významnejšiemu\npredĺženiu napadnutého konania.\n13. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu\noznačených práv sťažovateľky, bol postup samotného mestského (predtým okresného) súdu. Podľa\nnázoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá viac ako 18 rokov bez prijatia meritórneho rozhodnutia,\nmožno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a celková dĺžka napadnutého konania je v okolnostiach danej\nveci z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná bez potreby osobitne hodnotiť jednotlivé\nprocesné úkony vykonané v rámci napadnutého konania. Odhliadnuc od uvedeného, ústavný súd\npovažuje za potrebné poukázať na emblematický príklad nesústredeného postupu okresného súdu,\nktorý z dôvodu svojej domnelej vecnej nepríslušnosti až po takmer trinástich rokoch vedenia\nkonania postúpil predmetnú trestnú vec ŠTS a jeho rozhodnutie bolo najprv zrušené krajským\nsúdom (uznesenie sp. zn. 4To/80/2021 z 25. novembra 2021), ktorý uložil okresnému súdu, aby\nvo veci znovu konal a rozhodol, a následne po opakovanom postúpení veci zo strany okresného\nsúdu ŠTS 25. apríla 2023 a neuznaní príslušnosti zo strany ŠTS najvyšší súd 28. februára 2024\nrozhodol, že príslušným na rozhodnutie v trestnej veci je mestský súd. Uvedeným nesústredeným\npostupom mestského súdu tak došlo k predĺženiu už aj tak neprimerane dlhého konania o približne\ntri roky. Za súčasného procesného stavu pritom ani nie je predpoklad skončenia konania\nv dohľadnej dobe.\n14. Pokiaľ ide o tvrdenie mestského súdu týkajúce sa jeho personálnej poddimenzovanosti a s tým\nsúvisiacej neprimeranej zaťaženosti predstavujúcich negatívny dopad na plynulosť napadnutého\nkonania, ústavný súd rozumie predostretej argumentácii a aj existencii hranice ľudských možností\n\n5\n\npri vynaložení maximálneho úsilia, ale ako je už notoricky známe z jeho judikatúry, systémové\nnedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripísať na ťarchu strán v súdnom konaní\na námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala\nzodpovednosť súdu za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013,\nII. ÚS 264/2013, I. ÚS 20/2021).\n15. Ústavný súd najmä s prihliadnutím na extrémnu celkovú dĺžku napadnutého konania dospel\nk záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom ústavnej intenzity, preto rozhodol,\nže postupom mestského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n16. Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní do času rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti mestský súd meritórne nerozhodol, ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom\nkonaní konať bez zbytočných prieťahov tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu [§ 133\nods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n17. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia 20 000 eur,\nčo odôvodnila neprimeranou dĺžkou napadnutého konania, v dôsledku ktorej je neustále\nvystavovaná stresu, pretrvávajúcej úzkosti spojenej s beznádejou, pocitom bezmocnosti, narušením\nviery v spravodlivosť a neistotou týkajúcou sa toho, či budú údajní vrahovia syna sťažovateľky\npotrestaní. Sťažovateľka uviedla, že smrť jej syna je pre ňu do dnešného dňa nezahojenou ranou,\nktorá sa v dôsledku trestného konania opakovane znova otvára a bráni jej v jej živote, psychicky\na fyzicky ju oberá o akúkoľvek životnú energiu, keďže trestné konanie jej spôsobuje sústavné\na opakované prežívanie smútku a bolesti.\n18. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n19. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval za potrebné priznať sťažovateľke\nfinančné zadosťučinenie, pričom pri svojom rozhodovaní v súlade s judikatúrou ESĽP vychádzal\nzo zásad spravodlivosti a vzal do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci, predovšetkým celkovú\nextrémnu dĺžku konania, jeho predmet, teda to, čo je v konaní v hre, resp. v stávke pre\nsťažovateľku, a jeho privilegovaný charakter. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to,\nže cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou\nzmluvou, považoval ústavný súd priznanie sumy 18 000 eur za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti\nústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Prihliadol na fakt, že deklarácia\n\n6\n\nporušenia základných práv, príkaz konať, ako aj náhrada trov konania implicitne zahrňujú aj\nsatisfakčný prvok.\nV.\nTrovy konania\n20. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 zákona o ústavnom súde o náhrade trov konania,\npričom jej sumu určil podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), vychádzajúc zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2025 v sume 371 eur a za rok 2026\nv sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za úkon právnej služby za rok 2025 v sume 14,84\neur a za rok 2026 v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nSťažovateľke priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2025\na jeden úkon vykonaný v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie ústavnej\nsťažnosti) v celkovej výške 798,20 eur a daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\nvo výške 183,59 eur. Ústavný súd sťažovateľke priznal náhradu trov konania v celkovej výške\n981,79 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n21. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-extrémne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/88/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:79f5bd4c-8094-4ee0-b3f8-2c785157c5b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.178.2022.3", "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.178.2022.3"}, {"guid": "ussr:fb8387db-af65-43d5-ab08-2437b68ca787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.469.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 469/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 469/2020 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.469.2020.1"}, {"guid": "ussr:75ff6f0c-a5b9-47fb-b88a-2099837f0d13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.233.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2021 z 3. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-03", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.233.2021.2"}, {"guid": "ussr:295833b2-046b-4012-af71-5d141b8c3285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.20.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 20/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.20.2021.2"}, {"guid": "ussr:328f1ece-af6e-4a13-8f9b-4a212733dd9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2"}, {"guid": "ussr:b4f17a29-6914-4923-970e-8023fb720beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.100.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 100/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2017 z 28. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.100.2017.1"}, {"guid": "ussr:4efbe669-8c1e-4ff6-8510-d14a738f75c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.306.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.306.2016.2"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "5c013ed0-8126-46b0-ab39-f5307dcaf4b2:86c4e019-bcdc-4cd1-a454-7076698e9a01", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/80/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/80/2021 z 26. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5c013ed0-8126-46b0-ab39-f5307dcaf4b2:86c4e019-bcdc-4cd1-a454-7076698e9a01"}], "citovane_v": []}