{"guid": "ussr:8f939b8a-b9b6-46fa-b726-04f027e73541", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.197.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 197/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2026 z 1. 7. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. júla 2026, sp. zn. II. ÚS 197/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.197.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-07-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f939b8a-b9b6-46fa-b726-04f027e73541", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.197.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.197.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.197.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 197/2026-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej opatrovníčkou\n,\n, zastúpenej LD Legal, s.r.o., Trnavská cesta 41, Bratislava, proti postupu\nOkresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. VK-3Er/370/2015 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. VK-3Er/370/2015 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Lučenec p r i k a z u j e ,\n3Er/370/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby v konaní vedenom pod sp. zn. VK-\n\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nLučenec p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 949,17 eur, ktorú j e\nOkresný súd Lučenec p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu bola 27. novembra 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného\nzadosťučinenia a náhrady trov konania. Rovnako žiada, aby ústavný súd prikázal konať okresnému\nsúdu bez zbytočných prieťahov.\n2. Sťažovateľka bola rozsudkom okresného súdu č. k. 11Ps/15/2011-24 zo 14. septembra 2011\npozbavená spôsobilosti na právne úkony. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť\n28. septembra 2011. Okresný súd zároveň ustanovil sťažovateľke opatrovníčku označenú v záhlaví\ntohto nálezu.\n3. Proti sťažovateľke je súdnym exekútorom vedené exekučné konanie pod sp. zn. EX 7035/2015,\nktoré začalo na návrh oprávneného z 30. marca 2015. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal\nokresný súd 14. januára 2016. Na základe exekučného príkazu na prikázanie inej pohľadávky\nvydaného v predmetnej exekúcii je vykonávaná zrážka zo starobného a vdovského dôchodku\nsťažovateľky. Sťažovateľka z dôvodu existencie dôvodnej pochybnosti o zákonnosti exekúcie\npre absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu podala 17. mája 2024 súdnemu\nexekútorovi návrh na zastavenie exekúcie a na priznanie účinkov odkladu exekúcie, ktorý súdny\nexekútor postúpil okresnému súdu 21. mája 2024.\n4. Zo strany okresného súdu nedošlo po viac ako 17 mesiacoch, rátajúc do dňa podania ústavnej\nsťažnosti, k rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie ani o odklade účinkov\nexekúcie. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že dlhodobá nečinnosť súdu sa prejavuje okrem\niného i v jej majetkovej sfére, keďže v dôsledku prebiehajúcej exekúcie bola v období od podania\nnávrhu na zastavenie exekúcie do dňa podania ústavnej sťažnosti zrazená z jej dôchodku suma\nv celkovej výške 513,87 eur. Každá ďalšia nečinnosť predstavuje pokračujúci zásah do práv\nsťažovateľky.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 197/2026-13 z 25. marca 2026 ústavnú sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu\n6. Okresný súd na žiadosť ústavného súdu listom sp. zn. VK-Spr 165/26 z 10. apríla 2026 zaslal\nvyjadrenie k ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\n7. V úvode listu okresný súd popisuje priebeh konania: „Na základe návrhu pôvodného\noprávneného je na tunajšom súde vedené exekučné konanie pod sp. zn. VK-3Er/370/20l5 proti\nsťažovateľke ako povinnej o vymoženie istiny 1.360,83 EUR s prísl. a trov exekúcie. Okresný súd\ndňa 14. januára 2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe poverenia\nč. 56100464543. Dňa 22. mája 2024 bol tunajšiemu súdu postúpený návrh sťažovateľky\nna zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. VK3Er/370/20l5-77 zo dňa 16. októbra 2024 rozhodol o pripustení zmeny účastníka na strane\noprávneného, ktorý predchádzal návrhu povinnej na zastavenie a odklad exekúcie. Následne\nokresný súd vydal uznesenie č. k. VK-3Er/370/2015-86 zo dňa 16. januára 2025, ktorým pôvodnému\noprávnenému, ako aj novému oprávnenému vyrubil súdny poplatok vo výške 25 EUR. Následne\nvyššia súdna úradníčka dňa 31. marca 2026 požiadala právneho zástupcu zriaďovateľa stáleho\nrozhodcovského súdu o zapožičanie spisu, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Okresný súd tiež\npožiadal súdneho exekútora o zapožičanie exekučného spisu a vyjadrenie k skutočnostiam\n2\n\ntýkajúcim sa návrhu na zastavenie a povolenie odkladu exekúcie. Okresný súd uznesením č. k. VK3Er/370/2015-96 z 31. marca 2026 povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu\npovinnej na zastavenie exekúcie. Dňa 09. apríla 2026 okresný súd realizoval písomné úkony\nna zabezpečenie spisu zo základného konania.“\n8. Okresný súd poukazuje na tri základné kritériá definovania zbytočných prieťahov v súdnom\nkonaní a k týmto poukazuje na skutočnosť, že rozhodovanie o zastavení a povolení odkladu\nexekúcie priamo zákon nedefinuje ako naliehavú vec. Ku kritériu plynulosti súdneho konania\nuvádza, že uznesenie okresného súdu č. k. VK-3Er/370/2015-96 z 31. marca 2026 o povolení\nodkladu exekúcie bolo vydané s časovým odstupom po skôr realizovaných úkonoch vyššieho\nsúdneho úradníka. Dĺžka súdneho konania a rozhodnutia o návrhu na odklad exekúcie zásadne\nneprekročila medze primeranosti trvania súdneho konania. Zároveň objektívne bola uvedená lehota\nurčená počtom niekoľkých stoviek neukončených vecí pridelených na rozhodnutie v exekučnej\nagende, o ktorých vyšší súdny úradník konal, kde pri vybavovaní majú prednosť veci staršie\na naliehavejšie.\n9. Okresný súd zároveň podotýka, že rozhodnutím o návrhu sťažovateľky na povolenie odkladu\nexekúcie objektívne zo strany okresného súdu nemôže už dochádzať k porušovaniu jej práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predmetná exekučná vec je vedená na okresnom\nsúde od roku 2015. Návrh na zastavenie exekúcie a priznanie účinkov odkladu bol sťažovateľkou\npodaný v roku 2024. V súvislosti s návrhom sťažovateľky na zastavenie exekúcie okresný súd už\nuskutočnil nevyhnutné kroky na účely zabezpečenia rozhodcovského spisu zo základného konania,\nktoré viedli k odstráneniu a zmierneniu právnej istoty na strane sťažovateľky. S poukazom\nna uvedené skutočnosti okresný súd zastáva názor, že nedošlo k takému zásahu do základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorý by odôvodňoval\nvyslovenie jeho porušenia podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne priznanie finančného zadosťučinenia\nz dôvodu tvrdeného porušenia práva.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože\nna základe obsahu podaní a vyžiadaného spisu dospel k záveru, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\n3\n\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(IV. ÚS 221/04).\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej\nsúd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n14. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\npredmet konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov s ustálenou\njudikatúrou. Na akúkoľvek právnu či faktickú zložitosť nepoukázal ani samotný okresný súd.\n15. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa o predĺženie\nnapadnutého konania sama nepričinila.\n16. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní,\npričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu\nbyť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n17. Z popísaného priebehu konania okresným súdom vo vyjadrení na ústavnú sťažnosť, z ústavnej\nsťažnosti a vyžiadaného spisu sp. zn. VK-3Er/370/2015 ústavný súd zistil, že proti sťažovateľke\nako povinnej je vedené exekučné konanie na vymoženie istiny 1 360,83 eur s príslušenstvom.\nExekučný titul tvorí rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0713/0035 z 1. augusta 2014 Stáleho\nrozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., ktorý rozhodol\no nároku žalobcu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona\nč. 521/2005 Z. z. a zákona č. 71/2009 Z. z. Predmetom rozhodcovského konania bol uplatnený\nnárok žalobcu z dlhu žalovanej vyplývajúceho zo spotrebiteľského úveru poskytnutého podľa\núverovej zmluvy uzavretej 6. apríla 2010 podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej\nobchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.\n18. Dňa 22. mája 2024 bol okresnému súdu postúpený návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie\na na odklad exekúcie. Sťažovateľka žiadala exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d)\nExekučného poriadku s poukazom na to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti\nexekučného titulu. Výslovne poukazovala na to, že sa proti nej viedlo v roku 2014 konanie\nna rozhodcovskom súde o vymoženie spotrebiteľského dlhu, v tom čase však už bola pozbavená\nspôsobilosti na právne úkony (od roku 2011) a zastupovala ju v plnom rozsahu ustanovená\nopatrovníčka. Rozhodcovský súd s jej opatrovníčkou vôbec nekonal, rozhodcovský rozsudok\nopatrovníčke nedoručil, a preto tento je materiálne nevykonateľný. Týmto nesprávnym procesným\npostupom jej rozhodcovský súd znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a tiež ústavného práva na súdnu a inú\n\n4\n\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Zároveň žiadala rozhodnúť o odklade exekúcie\ndo právoplatného rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.\n19. Okresný súd primárne rozhodol o pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného uznesením\nč. k. VK-3Er/370/2015-77 zo 16. októbra 2024. Vo veci návrhu sťažovateľky bol realizovaný prvý\núkon smerujúci k rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky až 31. marca 2026 (teda po podaní ústavnej\nsťažnosti a po jej prijatí ústavným súdom na ďalšie konanie), ktorým okresný súd žiadal stály\nrozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, o zapožičanie spisu. Následne v rovnaký deň\n31. marca 2026 okresný súd povolil odklad exekúcie uznesením č. k. VK-3Er/370/2015-96.\n20. K prvému úkonu smerujúcemu k rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie,\nako aj k rozhodnutiu o odklade exekúcie došlo po približne 22 mesiacoch odo dňa podania návrhu\nsťažovateľky, čo nie je možné považovať za sústredené a efektívne konanie smerujúce\nk meritórnemu rozhodnutiu veci. Ústavný súd otvorene vychádza zo súdnych rozhodnutí ESĽP,\nktorý postupne vytvoril koncepciu troch rýchlostí súdnych konaní v závislosti od významu\nprejednávanej veci, a to: i. priemernú (všeobecne aplikovateľnú), ii. osobitnú (o. i. spojenú\ns prostriedkami na živobytie sťažovateľa) iii. výnimočnú (rodičovské práva, náhrada škody osobám\nnevyliečiteľne chorým). Nepochybne v predmetnom konaní na základe návrhu povinnej\nna zastavenie exekúcie sa má preskúmať zákonnosť vymáhania spotrebiteľského dlhu\nod sťažovateľky, ktorým sa atakujú jej prostriedky na živobytie, a preto ide o konanie, ktoré má\ncharakteristiku osobitnej rýchlosti.\n21. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil opakovane názor, podľa ktorého účelom\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu teda v danom prípade súdu, ktorý\nvykonáva súdnu právomoc zameranú na ochranu práva prostredníctvom vydávania súdnych\nrozhodnutí (II. ÚS 66/99). Za konanie konkrétneho sudcu, resp. zamestnanca súdu nesie\nv konečnom dôsledku zodpovednosť príslušný súd ako orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou\nbolo poskytnúť účastníkom konania (stranám sporu) účinnú súdnu ochranu. V tomto zmysle preto\npri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti, ktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní,\nv zásade nemožno robiť rozdiel medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov\n(I. ÚS 24/2022). Úlohou porušovateľa bolo zabezpečiť plynulosť a bezprieťahovosť konania\naj na základe zákonného príkazu uvedeného v § 51 ods. 4 a 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (II. ÚS 501/2025).\n22. Právna istota vo forme právoplatného rozhodnutia o návrhu sťažovateľky na zastavenie\nexekúcie nastavená dosiaľ nebola. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje\nporušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nK návrhu na prikázanie vo veci konať\n23. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov.\n\n5\n\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že v napadnutom konaní nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nrozhodnuté, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom\nkonaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n26. Sťažovateľka žiadala v petite ústavnej sťažnosti priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 2 000 eur.\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody\nsťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n29. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n30. Ústavný súd konštatuje, že zásah do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote si vyžaduje\npriznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd však považuje sťažovateľkou požadovanú sumu\nfinančného zadosťučinenia za neprimeranú, resp. preexponovanú a na tomto mieste pripomína,\nže ESĽP akceptuje priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume, ktorá nie je\nneprimeraná, hoci by bola nižšia než suma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić proti\nChorvátsku, rozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie\nz 25. 6. 2009, č. 8301/06).\n31. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu v napadnutom konaní,\nberúc do úvahy najmä charakter predmetu konania a jeho význam pre sťažovateľku, teda to, čo je\npre sťažovateľku „v stávke“, ako aj celkovú dĺžku napadnutého konania, resp. obdobie právnej\nneistoty sťažovateľky, neefektívnosť okresného súdu a všetky okolnosti daného prípadu, majúc\nna pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy\npociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n1 000 eur za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti\nnávrhu na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\n\n6\n\nVI.\nTrovy konania\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému\núčastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n33. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby a režijného paušálu k nim\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky navýšené o sadzbu dane z pridanej hodnoty. Takto určená suma\npredstavuje celkom 949,17 eur (bod 4 výroku nálezu).\n34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n35. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/370/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c927fdff-20b2-4c04-92e5-213bd2879402", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.501.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.501.2025.2"}, {"guid": "ussr:ee3afa73-7011-4810-9290-7baf61c12c7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.24.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.24.2022.2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "57244487-bc98-429d-aca6-7e3d2a996398:759823e3-93df-48d3-b972-a93c9567499d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/370/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Er/370/2015 z 11. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57244487-bc98-429d-aca6-7e3d2a996398:759823e3-93df-48d3-b972-a93c9567499d"}, {"guid": "e5c6bb32-ec86-4d5d-91a7-dcf55b420cc5:203e4b76-08c8-453c-b576-ffabe340da00", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Ps/15/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11Ps/15/2011 z 29. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2011-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e5c6bb32-ec86-4d5d-91a7-dcf55b420cc5:203e4b76-08c8-453c-b576-ffabe340da00"}], "citovane_v": []}