{"guid": "ussr:f7613b1f-19c9-4b85-839b-d843c289d865", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.147.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2026 z 2. 6. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2026, sp. zn. II. ÚS 147/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.147.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2026-06-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f7613b1f-19c9-4b85-839b-d843c289d865", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.147.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.147.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.147.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 147/2026-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nĽuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Serra, advokátkou, Nerudova 6, Košice, proti\nuzneseniu Mestského súdu Košice č. k. K2-12C/39/2019-438 z 27. októbra 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Košice č. k. K2-12C/39/2019-438 z 27. októbra 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Mestského súdu Košice č. k. K2-12C/39/2019-438 z 27. októbra 2025 z r u š u j e .\n3. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 560,38 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. januára 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením mestského súdu č. k. K212C/39/2019-438 z 27. októbra 2025. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť\nsúdu na ďalšie konanie.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 147/2026-13 z 11. marca 2026 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\n\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením a vo zvyšnej\nčasti ústavnú sťažnosť odmietol.\n3. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého uznesenia vyplýva, že na mestskom súde bolo pod sp. zn.\nK2-12C/39/2019 vedené konanie, v ktorom sa žalobca\n,\n,\n, domáhal proti sťažovateľovi ako žalovanému zaplatenia 50 000 eur, zmluvnej\npokuty vo výške 10 000 eur a príslušenstva. V poradí druhým rozsudkom č. k. K2-12C/39/2019340 z 31. januára 2024 mestský súd žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/110/2024-398 z 21. mája 2025 právoplatným\n27. júna 2025. Mestský súd uznesením č. k. K2-12C/39/2019-407 z 25. augusta 2025 právoplatným\n21. októbra 2025 rozhodol o výške trov konania tak, že žalobcovi uložil nahradiť sťažovateľovi\ntrovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní spolu\nvo výške 4 461,64 eur. Dňa 28. augusta 2025 doručil právny zástupca žalobcu návrh na zmenu\nsubjektu na strane žalobcu, v ktorom bolo oznámené odplatné postúpenie celej pohľadávky\nzo žalobcu\nna postupníka, a to spoločnosť\n,\n,\n. Súčasťou písomného podania bola aj zmluva\no odplatnom postúpení pohľadávok z 24. marca 2025 a dovolanie podané spoločnosťou\nproti rozsudku krajského súdu č. k. 11Co/110/2024-398 z 21. mája 2025. Dňa 27. októbra\n2025 mestský súd napadnutým uznesením podľa § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“) pripustil, aby do konania na miesto žalobcu\nvstúpil ako žalobca\nMestský súd uviedol, že bolo preukázané, že žalobca ako postupca postúpil svoje\npohľadávky proti žalovanému ako dlžníkovi spoločnosti\nako postupníkovi, a to\ns účinnosťou k 24. marcu 2025, čím došlo k hmotnoprávnej zmene nositeľa práva, o ktorom\nsa koná. Zároveň bol daný súhlas menovanej spoločnosti so vstupom do konania na miesto žalobcu.\nUznesením č. k. K2-12C/39/2019-454 zo 17. februára 2026 mestský súd zastavil konanie\no podanom dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie žalobcom v stanovenej lehote.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Proti napadnutému uzneseniu mestského súdu, ktorým pripustil zmenu žalobcu, podal sťažovateľ\nústavnú sťažnosť, v ktorej namieta svojvoľnosť a arbitrárnosť napadnutého uznesenia.\nV konkrétnostiach namieta:\na) súd prvej inštancie po podaní dovolania nemôže rozhodovať o zmene subjektu konania, keďže\nna takéto rozhodovanie nemá funkčnú príslušnosť. Napadnuté uznesenie bolo vydané bez opory\nv zákone, resp. v priamom rozpore so zákonom a jeho vady dosahujú takú úroveň, že ani nemožno\nhovoriť o právnom akte, ale o akte „void and null“ (IV. ÚS 405/2020),\nb) nemožnosť domáhať sa opravným prostriedkom zrušenia napadnutého uznesenia je odopretím\nspravodlivosti, keďže v prípade, ak dôjde k vydaniu nulitného paaktu, sťažovateľ reálne nemá\nžiadne zákonné prostriedky s výnimkou ústavnej sťažnosti, ktorými by sa vedel domáhať jeho\nzrušenia,\n\n2\n\nc) k vydaniu napadnutého uznesenia došlo bez toho, aby sa k listinám doručeným spoločnosťou\nmohol sťažovateľ vôbec vyjadriť, a súd prvej inštancie neskúmal ani pravosť listín\na ich vierohodnosť. Sťažovateľ predpokladá zastavenie dovolacieho konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku za dovolanie, čo bude znamenať, že sa s jeho námietkami proti napadnutému\nuzneseniu nebude môcť vysporiadať ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, teda ochrana\nzákladných práv sťažovateľa už iným všeobecným súdom nemôže byť poskytnutá.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n5. Mestský súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril prostredníctvom zákonnej sudkyne JUDr. Petry\nHrebíčkovej, ktorá po zrekapitulovaní procesného priebehu konania uviedla, že ponecháva\nna rozhodnutie ústavného súdu, či vydaním napadnutého uznesenia mestským súdom došlo\nk procesnému pochybeniu.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n6. Zúčastnená osoba, ktorou je žalobca\n, sa vo svojom vyjadrení zamerala\nna namietanie nesprávnosti postupu a rozhodnutia mestského súdu v merite veci a vo vzťahu\nk predmetu prerokovávanej ústavnej sťažnosti uviedla, že ako pôvodný žalobca v konaní prijala\nrozhodnutie, že nemá záujem pokračovať v spore so svojím bratom, sťažovateľom, preto sa\nrozhodla predať svoju pohľadávku postupníkovi, ktorý mal a má záujem vo veci ďalej konať\na podnikať aj ďalšie kroky na účel vymoženia žalovanej pohľadávky.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n7. Sťažovateľ možnosť podať repliku v stanovenej lehote ani do času prerokovania ústavnej\nsťažnosti nevyužil.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nso stanoviskom mestského súdu a zúčastnenej osoby dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n9. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je založená na jeho tvrdení o nezákonnosti,\nsvojvoľnosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktorým mestský súd o návrhu pôvodného\nžalobcu na pripustenie jeho zmeny podľa § 80 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnom skončení\nkonania, v štádiu konania po podaní dovolania, na čo nebol funkčne príslušný.\n10. V zmysle stabilnej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy (ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\n\n3\n\nv takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon) a aby bolo toto rozhodovanie zároveň pokryté jej ústavne\nkonformným výkladom a aplikáciou (napr. III. ÚS 406/2014).\n11. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok\nporušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého práva\nje spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také\nmožno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno\ninterpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je\nv extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom\nnež zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez\nbližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n12. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod\nalebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania\nna jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti\nprevedené alebo na koho prešli. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa\npreukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým\nsúhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú\nzachované. Podľa § 80 ods. 3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho\nvstupu.\n13. Otázka rozhodovania o návrhu žalobcu na zmenu subjektu konania podľa § 80 ods. 1 CSP\npo vydaní meritórneho rozhodnutia súdom prvej inštancie už bola predmetom posúdenia ústavným\nsúdom, ktorý vo veci sp. zn. IV. ÚS 405/2020 (na ktorú v podanej ústavnej sťažnosti poukazuje aj\nsťažovateľ) konštatoval, že „po vyhlásení rozsudku okresného súdu už nemožno zo strany tohto\nsúdu zasiahnuť do jeho meritórneho rozhodnutia vyhovením návrhu (neúspešného) žalobcu\nna vstup iného subjektu do konania na jeho miesto a také rozhodovanie mal prenechať odvolaciemu\nsúdu v už prebiehajúcom odvolacom konaní. Ide o také zjavné prekročenie príslušnosti okresného\nsúdu rozhodnúť v odvolacom konaní o návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania podľa § 80\nods. 2 CSP, ktoré má kvalitatívnu povahu fatálneho excesu z funkčnej príslušnosti súdu (okresný\nsúd si prisvojil rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho) spojenú s nulitnosťou dotknutého\nuznesenia okresného súdu“.\n14. Oproti procesnému stavu vo veci sp. zn. IV. ÚS 405/2020 je vo veci sťažovateľa situácia\nodlišná a osobitá v tom, že návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP bol\npodaný (28. augusta 2025, pozn.) a mestský súd napadnutým uznesením rozhodol podľa § 80 ods. 2\nCSP o pripustení zmeny žalobcu až po právoplatnom skončení konania (rozsudok mestského súdu\nč. k. K2-12C/39/2019-340 z 31. januára 2024 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.\n11Co/110/2024-398 z 21. mája 2025 nadobudol právoplatnosť 27. júna 2025, pozn.). Súbežne\ns návrhom podľa § 80 ods. 1 CSP bolo subjektom, na ktorý bola pohľadávka žalobcu, o ktorej sa\n\n4\n\nkonalo, prevedená, podané aj dovolanie proti rozsudku krajského súdu č. k. 11Co/110/2024-398\nz 21. mája 2025.\n15. Ustanovenie § 80 CSP upravuje procesnú situáciu zmeny subjektu na strane žalobcu pre prípad,\nže počas prebiehajúceho sporu dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností, o ktorých\nsa koná. Účelom tohto ustanovenia je umožnením vstupu nového subjektu do existujúceho konania\nna miesto pôvodného účastníka zabezpečiť kontinuitu sporu medzi skutočnými nositeľmi hmotného\npráva bez nutnosti začínať nové súdne konanie.\n16. Tak z gramatického, ako aj teleologického výkladu dotknutej právnej normy je nepochybné,\nže normatívny rámec predpokladá podanie návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu len v rámci\nprebiehajúceho súdneho konania. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že je neprípustné,\naby súd prvej inštancie zasiahol do právoplatného meritórneho rozhodnutia tým, že v právoplatne\nskončenej veci rozhodne o zmene na strane žalobcu podľa § 80 ods. 2 CSP.\n17. Vychádzajúc zo znenia § 438 ods. 1 a 2 CSP, pritom nie je vylúčené, aby aj po právoplatnom\nskončení konania na súde prvej inštancie v dovolacom konaní došlo k zmene strany sporu podľa\n§ 80 CSP. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia\no konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie\nsa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe\n(§ 438 ods. 2 CSP). Ustanovenie § 80 CSP, ktoré sa týka zmeny subjektov, nie je v § 438 ods. 2\nCSP uvedené medzi ustanoveniami, ktoré v dovolacom konaní nemožno primerane použiť.\nPríslušným na rozhodnutie o takomto návrhu podľa § 80 ods. 1 CSP je potom dovolací súd.\n18. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že postup (neúspešného) žalobcu v súvislosti s podaním\nnávrhu podľa § 80 ods. 1 CSP až po právoplatnom skončení konania na súde prvej inštancie sa javí\nako účelový, pričom tejto domnienke nasvedčuje aj zastavenie konania o podanom dovolaní\npre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie dovolateľom v stanovenej lehote, čo je v kontraste\ns vyjadrením zúčastnenej osoby, v zmysle ktorého „nový“ žalobca má záujem vo veci ďalej konať\na podnikať kroky na účel vymoženia žalovanej pohľadávky.\n19. Ústavný súd tak uzatvára, že napadnutým uznesením, ktorým mestský súd podľa § 80 ods. 2\nCSP pripustil zmenu žalobcu, zjavne prekročil príslušnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť\nv dovolacom konaní o návrhu žalobcu na zmenu subjektu konania podľa § 438 ods. 1 CSP v spojení\ns § 80 ods. 2 CSP.\n20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako to je uvedené\nvo výroku 1 tohto nálezu, a zároveň napadnuté uznesenie v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy zrušil\n(výrok 2 tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n21. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 zákona o ústavnom súde o náhrade trov konania,\npričom jej sumu určil podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\n5\n\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), vychádzajúc zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). V zmysle vyhlášky by sťažovateľovi patril nárok na náhradu\ntrov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npísomné podanie ústavnej sťažnosti) v celkovej výške 824,72 eur, avšak sťažovateľ si uplatnil\nnárok na náhradu trov konania vo výške 560,38 eur, ktorý mu bol ústavným súdom aj priznaný\n(výrok 3 tohto nálezu).\n22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-procesnej povahy", "arbitrárnosť", "nástupníctvo-procesné", "príslušnosť-funkčná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-procesnej povahy", "nástupníctvo-procesné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/39/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81f66e3e-8c1e-4873-9dc6-c95bcaeedf17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.405.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.405.2020.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:d51611e3-3e7a-496a-a523-99b77c216af2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.406.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2014 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.406.2014.1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "af30c2b5-9095-4a60-947c-0a1fc8f17226:f41cc215-615b-4c4e-b933-b8f680bb3d7e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6119229736.2", "spisova_znacka": "11Co/110/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/110/2024 z 21. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6119229736.2"}], "citovane_v": []}