{"guid": "ussr:4d35dd6d-5509-44e4-89f2-65cbe7c130cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.100.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2026 z 20. 5. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. mája 2026, sp. zn. II. ÚS 100/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.100.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-05-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d35dd6d-5509-44e4-89f2-65cbe7c130cb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.100.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.100.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.100.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 100/2026-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina,\nzastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti uzneseniu\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 42C/94/2019 z 24. októbra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 42C/94/2019 z 24. októbra 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 42C/94/2019 z 24. októbra 2024 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 856,75 eur a zaplatiť\nich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. decembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nokresného súdu označeným v záhlaví tohto nálezu. Napadnuté rozhodnutie navrhuje zrušiť, vec\nvrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n\n2. Žalobou z 9. decembra 2019 sa žalobca – Domová správa, s.r.o., domáhal voči sťažovateľke\nzaplatenia 9 692,23 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný súd rozhodol o žalobe\nrozsudkom z 10. júla 2020, ktorým uložil sťažovateľke zaplatiť žalobcovi 9 692,23 eur\ns príslušenstvom a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prvostupňové\nrozhodnutie bolo potvrdené krajským aj najvyšším súdom.\n3. Uznesením vyššieho súdneho úradníka z 8. júla 2024 bola sťažovateľke uložená povinnosť\nnahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku v sume 511,50 eur\na trov právneho zastúpenia 3 391,93 eur. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť,\nkde namietala priznanie odmeny za predžalobnú výzvu, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu\nsťažovateľky z 1. mája 2020, vyjadrenie k dovolaniu sťažovateľky zo 16. septembra 2020\na vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľky z 8. októbra 2020. O podanej sťažnosti rozhodol sudca\nokresného súdu napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľky zamietol.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 100/2026-10 z 25. februára 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka argumentuje nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 35/2022, podľa ktorého:\n„Právna úprava Civilného sporového poriadku podmieňuje priznanie náhrady za vzniknuté trovy\nkumulatívnym splnením viacerých definičných znakov vymedzených v § 251 CSP, ktorými\nsú ich preukaznosť, odôvodnenosť, účelnosť a priama väzba na konanie, pričom každú z týchto\nkategórií posudzuje konajúci súd osobitne. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich môže\nrozhodnúť o nepriznaní odmeny a náhrady za ten-ktorý úkon vykonaný počas súdneho konania,\nje ústavne akceptovateľný a nezasahuje do ústavne zaručených práv. Zaradenie predžalobnej výzvy\nmedzi úkony právnej služby má význam jedine z toho pohľadu, že advokátovi patrí za tento úkon\nodmena od jeho klienta.“\n6. Ďalej poukazuje na to, že žalobca bol od začiatku konania zastúpený tým istým advokátom\na napriek tomu mu bola priznaná odmena za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia v dovolacom\nkonaní. Pritom žalobca mimoriadny opravný prostriedok nepodával, iba sa vyjadroval k dovolaniu\nsťažovateľky. V tomto zmysle poukazuje na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu k tejto otázke.\nNamieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, keď sudca nevysvetlil ústavne\nkonformným spôsobom, prečo považuje aj sťažovateľkou namietané vyjadrenia žalobcu za účelné.\nNapokon namieta priznanie náhrady trov sťažnostného konania, a to v rozpore s uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 420/2023.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n7. Okresný súd v doručenom vyjadrení poukazuje na konformnosť právneho názoru, podľa ktorého\nmožno priznať náhradu trov konania aj za predžalobnú výzvu, pretože v opačnom prípade\nby nebolo možné priznať náhradu trov konania ani za prevzatie právneho zastúpenia a prvú poradu\ns klientom, keď sú rovnako realizované pred samotným konaním vo veci. Uvedené je zároveň\nv súlade s novelou vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\n2\n\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) účinnou od 1. januára 2024, kde podľa § 13a ods. 1 písm. d) platí,\nže „odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon predžalobnej výzvy ako súčasť\nnároku na náhradu trov konania“. Zároveň išlo podľa súdu o účelný právny úkon a za účelné\npovažuje aj namietané vyjadrenia, na ktoré bol žalobca vyzvaný súdom. Vo vyjadrení k podanému\nodvolaniu sa vyjadroval k odvolacím námietkam sťažovateľky a vo vyjadrení k podanému\ndovolaniu k dovolacím námietkam. Náhrada trov konania za prevzatie právneho zastúpenia a prvú\nporadu s klientom vo vzťahu k dovolaciemu konaniu podľa súdu predstavujú zákonný nárok.\nOkresný súd zotrval na správnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia.\n8. Zúčastnená osoba nevyužila možnosť sa k ústavnej sťažnosti vyjadriť.\n9. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania za predžalobnú výzvu poukázala sťažovateľka\nokrem nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 35/2022 aj na nález sp. zn. III. ÚS 60/2022. S touto\nrozhodovacou praxou sa okresný súd nevysporiadal. Vykonanie úkonu na výzvu súdu nemôže\nbez ďalšieho znamenať, že ide o účelne vynaložený výdavok. Sťažovateľka v plnom rozsahu\nzotrvala na podanej ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Dôvody podanej ústavnej sťažnosti možno rozdeliť do štyroch okruhov: a) v prvom rade\nsťažovateľka namieta priznanie náhrady trov konania za predžalobnú výzvu, b) v druhom rade\nnamietala účelnosť ďalších úkonov, za ktoré bola priznaná náhrada trov konania – konkrétne\nvyjadrenia k vyjadreniu sťažovateľky z 5. apríla 2020 a 1. mája 2020, vyjadrenia k odvolaniu\nsťažovateľky zo 16. septembra 2020, vyjadrenia k vyjadreniu sťažovateľky z 8. októbra 2020\n(odvolacia duplika) a vyjadrenia k dovolaniu z 5. mája 2022, c) tretí okruh námietok smeruje\nk priznaniu trov za prípravu a prevzatie zastupovania a prvú poradu s klientom vo vzťahu\nk dovolaciemu konaniu, d) napokon namieta priznanie náhrady trov sťažnostného konania.\n11. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,\npri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (III. ÚS 125/2010,\nI. ÚS 134/2016). Ústavný súd sa k problematike trov konania stavia nanajvýš rezervovane,\npodrobuje ju obmedzenému ústavnoprávnemu prieskumu, pričom k zrušeniu napádaného výroku\no trovách konania pristupuje skutočne iba výnimočne. To však ale neznamená, že rozhodnutiami\no trovách konania nemôže dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa. Otázka náhrady trov konania môže\nnadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu v prípade takého postupu všeobecného súdu, ktorý\nje založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona\nupravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, a taktiež v prípade,\nak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania celkom\nnedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (obdobne napr. IV. ÚS 348/2011, II. ÚS 837/2015).\n12. Vo vzťahu k náhrade trov konania za predžalobnú výzvu poukazuje sťažovateľka na nález\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 35/2022, podľa ktorého: „Zaradenie predžalobnej výzvy vo vyhláške\nmedzi úkony právnej služby, má význam jedine z toho pohľadu, že advokátovi patrí za tento úkon\nodmena od jeho klienta (IV. ÚS 324/2022)... Právne závery prijaté okresným súdom vedúce\n\n3\n\nk nepriznaniu náhrady za predžalobnú výzvu ústavne akceptovateľné a nezasahujúce do ústavne\nzaručených práv sťažovateľky.“\n13. Tento právny názor ústavného súdu však nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte okolností,\nza akých ústavný súd rozhodoval – v tomto zmysle poukazuje ústavný súd (okrem iného) na bod 17\ntoho istého nálezu, kde poukázal na to, že dotknutá sťažovateľka podávala predžalobné výzvy\naj v mnohých iných prípadoch, ktoré nie sú skutkovo ani právne náročné. V jej prípade išlo\no typovo rovnaké predžalobné výzvy, ktorých vyplňovanie je rutinnou záležitosťou, kde právny\nzástupca sťažovateľky nemusí vynakladať zvýšené úsilie na prípravu takýchto podaní.\n14. Zároveň ústavný súd poukazuje aj na formuláciu tohto nálezu, ktorá v podstatnom poukazuje\nna už uvedenú zásadu subsidiarity, v rámci ktorej ústavný súd zasahuje vo vzťahu k priznanej\nnáhrade trov konania len výnimočne – ak ide o rozhodnutie zjavne svojvoľné alebo neodôvodnené,\npričom takú vadu ústavný súd v konaní sp. zn. I. ÚS 35/2022 nezistil.\n15. Aj v ďalšom sťažovateľkou citovanom rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 60/2022\nústavný súd zdôrazňuje, že je podstatným to, ako súd k posúdeniu otázky náhrady trov konania\npristúpi a akým spôsobom svoje rozhodnutie odôvodní (pričom sa vo vzťahu k okolnostiam prípadu\npotom môže stať aj to, že ústavne konformné budú aj rôzne právne názory).\n16. V okolnostiach veci nadviazal okresný súd na argumentáciu žalobcu, ktorý poukázal na to,\nže ak by kritériom pre priznanie náhrady trov konania mala byť časová hranica začatia súdneho\nkonania, potom by nebolo možné priznávať ani náhradu trov konania za prípravu a prevzatie\nprávneho zastupovania a prvú poradu s klientom (čo zrejme súdna prax nevylučuje a, naopak,\nza tieto úkony náhradu trov konania bez ďalšieho priznáva). Tento záver zároveň okresný súd\npodporil znením § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky (v znení účinnom od 1. januára 2024), podľa\nktorého „odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon predžalobnej výzvy\nako súčasť nároku na náhradu trov konania“. Podľa dôvodovej správy sa pritom táto zmena\nnavrhla práve z dôvodu rozdielneho rozhodovania v súdnej praxi. Za situácie, keď aj samotný\nzákonodarca vnímal potrebu precizovať možnosť priznania odmeny za predžalobnú výzvu,\nnemožno konštatovať, že by bol výklad okresného súdu v tomto smere svojvoľný, a nemožno\npovedať ani to, že by nebol dôkladne odôvodnený.\n17. K totožnému záveru dospel ústavný súd aj vo vzťahu k námietkam sťažovateľky týkajúcim\nsa priznanej náhrady trov konania za špecifikované vyjadrenia žalobcu.\n18. Ústavný súd poukazuje na to, že právna úprava Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“) podmieňuje priznanie náhrady za vzniknuté trovy kumulatívnym splnením\nviacerých definičných znakov vymedzených v § 251 CSP, ktorými sú ich preukaznosť,\nodôvodnenosť, účelnosť a priama väzba na konanie, pričom každú z týchto kategórií posudzuje\nkonajúci súd osobitne. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich môže rozhodnúť o nepriznaní\nodmeny a náhrady za ten-ktorý úkon právnej služby. Úvaha o tom, aké výdavky vynaložené\nv konaní sú trovami konania (vrátane posúdenia otázky ich účelnosti), za ktoré patrí stranám\nnáhrada, však bola zákonodarcom prenechaná výlučne všeobecným súdom, ktorým je tak zverený\nvýklad jednoduchého (tzv. podústavného) práva (pozri už spomínaný nález sp. zn. I. ÚS 35/2022).\n19. Okresný súd v napadnutom uznesení zdôvodnil priznanie náhrady trov konania za tieto úkony\ntým, že a) na tieto úkony žalobcu sám vyzval, b) žalobca v reakcii na túto výzvu súdu svoje\n4\n\nnámietky adresne smeroval voči námietkam sťažovateľky uvedeným v jednotlivých podaniach\n(t. j. možno povedať, že tieto podania žalobcu reagovali na podania sťažovateľky, teda neboli\nzjavne neopodstatnené). Argumentácia sťažovateľky tieto závery súdov nevyvrátila a ústavný súd\nani v tomto prípade nevzhliadol v odôvodnení napadnutého uznesenia ústavnú nekonformnosť,\nktorá by bola spôsobilá vysloviť porušenie práv sťažovateľky.\n20. Kde však ústavný súd vzhliadol svojvôľu, je právny záver okresného súdu, podľa ktorého\nmožno priznať náhradu trov konania za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia a prvú poradu\ns klientom vo vzťahu k dovolaciemu konaniu za situácie, keď nedošlo k zmene právneho zástupcu.\n21. Ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu dosiaľ skôr, ako autoritatívne vyslovila, že v takom\nprípade náhrada trov konania právnemu zástupcovi nepatrí, skôr akceptovala, keď k takému\nrozhodnutiu všeobecné súdy dospeli (t. j. ústavný súd konštatoval, že taký záver nie je zjavne\nsvojvoľný). Ako už ústavný súd zdôraznil, samotné posúdenie bude vždy záležitosťou\nkomplexného posúdenia okolností prípadu.\n22. V posudzovanej veci sa skutkové a právne okolnosti po podaní dovolania nijako nezmenili\na nezmenil sa ani právny zástupca. V náleze sp. zn. III. ÚS 454/2024 ústavný súd poukázal na to,\nže účelom úkonu právnej služby prípravy a prevzatia právneho zastúpenia je umožniť advokátovi\nprvýkrát oboznámiť sa s vecou klienta. Keďže advokát žalobcu kontinuálne pokračoval v právnom\nzastúpení, podľa názoru ústavného súdu nevyhnutne musel poznať všetky skutkové a právne\nskutočnosti relevantné pre dovolacie konanie, a preto priznanie náhrady trov konania za tento úkon\nprávnej služby nemožno považovať za racionálne odôvodnené a ústavne konformné. Ústavný súd\npoukazuje na to, že ani okresný súd svoje rozhodnutie bližšie nezdôvodnil, iba poukázal na znenie\nvyhlášky. Za situácie, keď sa aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu prikláňa k opačnému záveru\na náhradu trov konania za prevzatie zastúpenia nepriznáva, sa v tomto bode javí ústavná sťažnosť\nako dôvodná.\n23. Napokon vo vzťahu k priznanej náhrade trov sťažnostného konania poukazuje ústavný súd\nna uznesenie ústavného súdu o zjednotení právnych názorov, v ktorom rozhodol, že: „V rozpore\nso základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s právom\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd je právny názor, podľa ktorého sudca súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o sťažnosti podľa\n§ 239 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2\nCivilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania, má právomoc rozhodnúť aj o náhrade\ntrov, ktoré stranám vznikli v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka o výške náhrady trov konania.“\n24. Vychádzajúc z už uvedených záverov vyslovil ústavný súd porušenie práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa\nčl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd\npreto zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\n\n5\n\ntohto nálezu). Okresný súd bude po vrátení veci viazaný právnym názorom ústavného súdu\nuvedeným v tomto náleze, podľa ktorého je povinný okresný súd opätovne posúdiť priznanie\nnáhrady trov konania za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia v dovolacom konaní,\nako aj náhrady trov sťažnostného konania.\nV.\nTrovy konania\n26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal ústavný súd z vyhlášky\n(§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky). Základná sadzba odmeny za jeden úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2024 je 343,25 eur a hodnota režijného paušálu je 13,73 eur.\nSťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti), čo celkovo predstavuje 713,96 eur. Ústavný súd\nvypočítanú náhradu trov sťažovateľky zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty\no 20 %, pretože právny zástupca sťažovateľky je platiteľom tejto nepriamej dane a sťažovateľke\ntak priznal nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 856,75 eur. Ústavný súd\nnáhradu trov za repliku nepriznal, pretože išlo v zásade o parafrázu už známych skutočností\na argumentov.\n27. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. mája 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "trovy konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/94/2019", "guid": "5fafcc06-4cee-4bd0-85a0-5f6445ca299f:477edf06-da76-4076-88ea-59a9dcdec184", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb2d75f3-c3c7-4877-a773-50946ffa9de8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.454.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.454.2024.2"}, {"guid": "ussr:adf65655-e328-4c1f-bb92-2e6d33e6de9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.420.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.420.2023.1"}, {"guid": "ussr:c567b551-040f-460e-aff3-2bfc0a5799cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.35.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.35.2022.2"}, {"guid": "ussr:b2992396-f7fc-438a-94ae-780936e4bb7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.324.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.324.2022.1"}, {"guid": "ussr:18f24e3e-b7d0-484e-a018-6191e3f4e566", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1"}, {"guid": "ussr:f41fa5cd-ad89-42e7-939a-74e8b8fdd5f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1"}, {"guid": "ussr:e08445f2-3ed9-42f1-88aa-d5c8872d7aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 837/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 837/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a"}], "citovane_v": []}