{"guid": "ussr:20d82246-79f5-443c-9383-942cd7ac6ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2026 z 7. 5. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2026, sp. zn. I. ÚS 83/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2026-05-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/20d82246-79f5-443c-9383-942cd7ac6ca6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 83/2026-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša\na sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti EOS\nKSI Slovensko, s. r. o., Prievozská 2, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpenej Remedium Legal,\ns.r.o., Prievozská 2, Ružinov, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 14CoCsp/17/2025-292 zo 16. septembra 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoCsp/17/2025-292 zo 16. septembra\n2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoCsp/17/2025-292 zo 16. septembra 2025\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n1 488,98 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. decembra 2025 a prijatou\nústavným súdom na ďalšie konanie uznesením sp. zn. I. ÚS 83/2026 z 12. februára 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a svojho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozhodnutím všeobecného súdu\noznačeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť krajskému\nsúdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že z iniciatívy sťažovateľky sa na Okresnom súde\nZvolen (ďalej len „okresný súd“) viedol spor, v ktorom sa na žalovanej 1\na žalovanom 2\n(ďalej spolu aj „žalovaní“) domáhala zaplatenia sumy\n178 104,11 eur s príslušenstvom. Okresný súd žalobe vyhovel a rozsudkom č. k. 16Csp/101/2024211 z 11. apríla 2025 zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť sťažovateľke spoločne\na nerozdielne žalovanú sumu, príslušný úrok z omeškania a trovy konania. V rámci dôvodov\nrozhodnutia okresný súd vyslovil právny názor, v zmysle ktorého platná právna úprava nevyžaduje\nako podmienku platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru špecifikáciu splátky, pre ktorú\ndošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie iba žalovaná 1.\n4. Napadnutým uznesením krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v priebehu súdneho sporu došlo k relevantnej zmene\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky [(ďalej len „najvyšší súd“); R 34/2025] v otázke\npodmienky platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia v aspekte § 53 ods. 9 v spojení s § 565\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024, v rámci ktorej neobstojí pôvodný\nprávny názor súdu prvej inštancie. Konštatoval, že odvolanie žalovanej 1 je dôvodné, pričom\nvzhľadom na povahu žalobného nároku, ako aj postavenie žalovaných ako solidárnych dlžníkov,\nktorí sú rozsudkom okresného súdu zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne, zrušil rozsudok súdu\nprvej inštancie v celom rozsahu.\n5. Medzičasom (po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie) okresný súd rozsudkom\nč. k. 16Csp/101/2024-309 zo 6. februára 2026 opätovne rozhodol o žalobe sťažovateľky a jej žalobu\nzamietol. Súčasne ju zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným 1 a 2 trovy konania v plnom\nrozsahu. Proti tomuto rozsudku sťažovateľka 25. marca 2026 podala odvolanie, takže rozsudok\nokresného súdu zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej práv, pretože krajský súd\nnapadnutým uznesením zrušil aj právoplatný rozsudok okresného súdu proti žalovanému 2, ktorý\nnepodal proti tomuto rozsudku odvolanie. Sťažovateľka ozrejmila, že nárok uplatnený pred\nokresným súdom predstavuje solidárny záväzok žalovaných, pričom každý zo žalovaných tvorí\nsamostatné spoločenstvo. Preto môže súd rozhodnúť proti všetkým žalovaným jedným\nrozhodnutím, no nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako. Rozsudok okresného súdu\nbol žalovanému 2 riadne doručený, žalovaný 2 proti nemu neuplatnil opravný prostriedok, a tak\nv zmysle § 227 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 a 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“) nadobudol voči nemu právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.\n\n2\n\n7. Sťažovateľka, citujúc § 76 CSP a § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poukázala na súdne\nrozhodnutia priliehavé danej veci (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 194/2023 a uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo/1/2018 a sp. zn. 6Cdo/544/2015). Krajský súd podľa nej pochybil,\nak zrušil právoplatný rozsudok proti žalovanému 2 bez toho, aby svoje rozhodnutie v tomto smere\nodôvodnil. Jeho rozhodnutie považuje za svojvoľné, keďže ignoroval rozhodovaciu prax najvyšších\nsúdnych autorít a ani sa k nej nevyjadril. Napadnuté rozhodnutie je podľa nej nepreskúmateľné,\nkeďže neposkytuje žiaden logický ani zákonný dôvod, pre ktorý bolo zrušené právoplatné\nrozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu.\n8. Vytýka krajskému súdu, že svojím nesprávnym procesným postupom zrušil pre sťažovateľku\npriaznivé právoplatné súdne rozhodnutie bez akéhokoľvek zákonného či aspoň logického dôvodu.\nPokračovanie v konaní vo veci samej aj so žalovaným 2, v ktorom okresný súd bude viazaný\nprávnym názorom krajského súdu, bude znamenať len ďalšie prehlbovanie porušovania ústavných\npráv sťažovateľky.\n9. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že napadnutým uznesením došlo aj k porušeniu jej\nmajetkových práv. Pokiaľ v zmysle zákona nadobudol rozsudok okresného súdu proti žalovanému 2\nprávoplatnosť, tak pohľadávka sťažovateľky, ktorú má voči žalovanému 2, sa stala majetkom\njudikovaným príslušným súdom, a preto je nevyhnutné poskytnúť tomuto nároku ochranu v podobe\npráva na jej vymoženie v exekučnom konaní. Krajský súd však zaujal opačný názor a predmetnému\nmajetku sťažovateľky neumožní jeho uplatnenie prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia\na tento majetok jej v celku odníma.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnených osôb, replika sťažovateľky a ústne pojednávanie\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n10. Krajský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukazoval na to, že v napadnutom\nuznesení odôvodnil, na základe akej právnej úpravy a na základe akých dôvodov pristúpil\nk zrušeniu rozsudku okresného súdu v celom rozsahu. V bode 14 napadnutého uznesenia sa\nzaoberal aj postavením žalovaných 1 a 2 ako solidárnych dlžníkov, preto sa nestotožňuje\ns námietkou sťažovateľky o tom, že pochybil, ak zrušil právoplatný rozsudok proti žalovanému 2\nbez toho, aby svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil. Ako súd odvolací preskúmaval rozsudok\nokresného súdu, ktorý v súlade s návrhom sťažovateľky uložil povinnosť žalovaným 1 a 2 spoločne\na nerozdielne. Preto podľa neho nemožno napadnuté uznesenie považovať za svojvoľné\nči nepreskúmateľné, keďže poskytuje odpoveď na otázku, na základe čoho bolo zrušené\nrozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n11. Zúčastnená osoba 1 –\n, vystupujúca v danom spore v procesnom postavení\nžalovanej 1, vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti v podstatnom uviedla, že rozsudkom súdu\nprvej inštancie bola obom žalovaným uložená jedna spoločná povinnosť plniť spoločne\na nerozdielne. Preto nejde o samostatne oddeliteľné výroky vo vzťahu ku každému z nich,\n3\n\nale o výrok, ktorého vecná správnosť sa musí posudzovať jednotne. Odvolanie podané len jedným\nzo solidárne zaviazaných žalovaných preto má odkladný účinok aj vo vzťahu k žalovanému 2, ktorý\nodvolanie nepodal. Postup krajského súdu zodpovedá rozhodovacej praxi najvyšších súdnych\nautorít, ako aj novšej rozhodovacej praxi krajských súdov (R 4/2004, rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/339/2017 z 26. septembra 2018, rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3Co/143/2020 z 26. októbra 2023). Zúčastnená osoba poukázala aj na prípadný\nreálny dopad, ktorý by malo zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu. Nastal by paradoxný\nstav, keď by sťažovateľka nebola voči žalovanej 1 aktívne vecne legitimovaným subjektom, a teda\nnebola by nositeľom tvrdeného hmotnoprávneho nároku, no vo vzťahu k žalovanému 2 by\ndisponovala exekučným titulom a svedčala by jej aktívna vecná legitimácia. Žalovaní by sa\nv dôsledku prílišného formalizmu dostali do diametrálne odlišného právneho postavenia, hoci ich\npráva a povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy sú rovnaké. V súvislosti s prejednávanou vecou\nzúčastnená osoba navrhla, aby ústavný súd prerušil konanie o ústavnej sťažnosti a položil Súdnemu\ndvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: „Či právo Únie bráni takej vnútroštátnej právnej\núprave, podľa ktorej súd konajúci o odvolaní podanom len jedným z viacerých spotrebiteľov\nzaviazaných z toho istého právneho vzťahu nemôže zrušiť rozsudok prvoinštančného súdu aj\nvo vzťahu k tým spotrebiteľom, ktorí odvolanie nepodali, ak dospeje k záveru, že odvolanie podané\nspotrebiteľom je dôvodné v celom rozsahu?“ Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia\nv konaní pred ústavným súdom.\n12. Zúčastnená osoba 2\nvystupujúci v danom spore v procesnom postavení\nžalovaného 2 sa k ústavnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n13. Sťažovateľka vo svojej replike tvrdí, že samotné konštatovanie o solidarite žalovaných a ich\npovinnosti plniť spoločne a nerozdielne nepredstavuje odôvodnenie k dôvodom, pre ktoré\nporušovateľ bol oprávnený zrušiť rozsudok okresného súdu aj proti žalovanému 2. Práve\nkonštatovaná skutočnosť popiera oprávnenie súdu zrušiť rozsudok voči žalovanému 2, ktorý\nnepodal odvolanie a ktorý v konaní vystupoval pod samostatným procesným spoločenstvom.\nNemožno pripustiť, aby súd najprv konštatoval solidaritu žalovaných ako nesporného\na objektívneho znaku samostatného spoločenstva a bez akéhokoľvek vysvetlenia aplikoval následky\nodvolania jedného zo žalovaných aj na ostatných žalovaných ako pri nerozlučnom procesnom\nspoločenstve. Odôvodnenie tohto postupu v napadnutom uznesení absentuje a krajský súd tým\nspochybňuje a rozporuje vlastné rozhodnutie, pokiaľ na solidárnych dlžníkov aplikuje bez\nvysvetlenia účinky nerozlučného procesného spoločenstva. Jeho závery si úplne a vzájomne\nodporujú. Poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/184/2018 z 30. júla 2019, ktoré\nriešilo totožnú situáciu, t. j. či pri nároku veriteľa voči solidárnym dlžníkom zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere sa účinky podania opravného prostriedku jedným zo žalovaných vzťahujú\naj na ďalších žalovaných. Najvyšší súd uviedol, že u solidárneho záväzku je možné požadovať celé\nplnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov, každý zo solidárne zaviazaných\ndlžníkov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho\nprocesné úkony nezaväzujú ostatných žalovaných.\n\n4\n\nIII.4. Ústne pojednávanie:\n14. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov\na zúčastnenej osoby je ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci [§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“)].\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Podstatou argumentácie sťažovateľky je tvrdené porušenie označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu, ktorý prekročil rozsah svojej prieskumnej právomoci tým, že v rozpore\ns ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít v otázke posúdenia povahy procesného\nspoločenstva solidárnych dlžníkov nesprávne rozhodol v odvolacom konaní o nárokoch žalobcu\nvo vzťahu k obidvom žalovaným, hoci odvolanie podal iba jeden z nich.\n16. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou\nvšeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto\nprávomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať rozhodnutia\nvšeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery, sú\nv súlade s ústavnými požiadavkami ochrany základných práv a slobôd, prípadne či k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody došlo konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Skutkové\na právne závery rozhodnutia všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania, ak by boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody.\n17. V súvislosti s preskúmaním sťažovateľkou napádaného uznesenia krajského súdu, ktoré nie je\nrozhodnutím konečným, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (m. m. I. ÚS 357/2016,\nIII. ÚS 46/2013) v prvom rade podotýka, že pri rešpektovaní zásady, že základné právo na súdnu\nochranu je právo výsledkové, len výnimočne vstupuje do posudzovania rozhodnutí všeobecných\nsúdov, ktoré nie sú konečné z pohľadu merita veci.\n18. Aj napriek uvedenému môže nastať situácia, keď je nevyhnutné aj nemeritórne rozhodnutie\nvšeobecného súdu (vrátane rozhodnutia kasačného, teda rozhodnutia o zrušení napadnutého\nrozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie s povinnosťou rešpektovať právny názor\nnadriadeného súdu) podrobiť vecnému prieskumu z pohľadu jeho možného zásahu do základného\npráva strany sporu. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd takým rozhodnutím vyrieši s konečnou\nplatnosťou otázku, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh konania alebo\njeho výsledok a náprava jeho eventuálneho pochybenia by bola po skončení konania vylúčená alebo\nvýrazne sťažená. Ochrana poskytovaná základným právam a slobodám fyzických osôb\na právnických osôb ústavným súdom by nebola účinná, ak by ústavný súd nemohol včas zasiahnuť\na následky porušenia základných práv a slobôd odstrániť aj prv, ako skončí konanie vo veci\nkonečným rozhodnutím akceptujúcim právny názor vyslovený nadriadeným súdom v rozhodnutí,\n\n5\n\nktoré je postihnuté vadou spočívajúcou v porušení základných práv účastníkov takéhoto konania\n(m. m. III. ÚS 46/2013, obdobne III. ÚS 508/2011, III. ÚS 686/2017).\n19. Vzhľadom na uvedené východiská ústavný súd posudzoval, či napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu bola definitívne vyriešená taká zásadná právna otázka, ktorú súdy nižšej inštancie\nnebudú môcť riešiť odlišne len z dôvodu povinnosti rešpektovať právny názor funkčne\nnadriadeného súdu. Ústavný súd skúmal i to, či z hľadiska prípadného budúceho ústavno-súdneho\nprieskumu konečného meritórneho rozhodnutia vytvára napadnuté rozhodnutie krajského súdu pre\nsťažovateľku nenapraviteľné následky.\n20. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v dôsledku kasačnej záväznosti\nprávneho názoru krajského súdu bolo okresnému súdu uložené pri ďalšom rozhodovaní aplikovať\na interpretovať § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom\ndo 31. októbra 2024 tak, aby to korešpondovalo s (neskoršou) relevantnou judikatúrou najvyššieho\nsúdu (R 34/2025) v otázke podmienky platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru (body 10\n– 12 napadnutého uznesenia). Zmenu judikatúry, a teda právne posúdenie veci samej sťažovateľka\nnenamieta. Namieta iba to, že rozsudok súdu prvej inštancie nemal byť zrušený v celom rozsahu,\npretože žalovaný 2 nepodal odvolanie. Ponechaním súčasného stavu tak nastane stav, že o žalobe\nsťažovateľky sa bude viesť spor opätovne proti obom žalovaným, s čím nesúhlasí, a to navyše\nza situácie, ak sa krajský súd s otázkou procesného spoločenstva adekvátne nevysporiadal. Ústavný\nsúd dopytom na okresnom súde zistil, že k tejto situácii už aj došlo, pretože okresný súd rozsudkom\nzo 6. februára 2026 žalobu sťažovateľky zamietol s poukazom na záväzný právny názor krajského\nsúdu v otázke podmienky platnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia úveru.\n21. Nadväzujúc na východiská uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia, ústavný súd\ntak dospel k záveru, že obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zákonné následky z neho\nvyplývajúce otvárajú ústavnému súdu priestor na vykonanie jeho vecného prieskumu. Navyše,\nv skutkovo a právnej obdobnej veci už nálezom sp. zn. IV. ÚS 34/2026 z 24. marca 2026 vyslovil\nporušenie práv sťažovateľky, pričom závery v ňom uvedené sú plne aplikovateľné aj v tomto\nprípade.\n22. Podstatným pre rozhodnutie tejto veci bolo posúdenie, či krajský súd postupoval ústavne\nkonformne, teda či konal v zákonom vymedzenom rámci odvolacieho prieskumu, keď svojím\nvýrokom zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu (teda vo vzťahu k obidvom žalovaným),\nhoci odvolanie proti nemu podala len žalovaná 1. Na zákonnej úrovni ide o posúdenie, či krajský\nsúd mohol uplatniť zákonnú výnimku z viazanosti rozsahom odvolania ustanovenú v § 379 písm. b)\nCSP, čo je závislé od posúdenia otázky, či medzi žalovanými 1 a 2 ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 CSP alebo, naopak, či žalovaní v dotknutom konaní konajú každý sám za seba podľa\n§ 76 CSP, t. j. majú samostatné procesné spoločenstvo.\n23. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí k otázke procesného spoločenstva poskytol pomerne\nstrohé odôvodnenie v bode 14 napadnutého uznesenia, kde dospel k záveru, že je potrebné zrušiť\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie vo veci, a to vzhľadom na povahu žalobného nároku, ako aj postavenie žalovaných 1\na 2 ako solidárnych dlžníkov, ktorí sú z titulu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zaviazaní\nplniť spoločne a nerozdielne.\n\n6\n\n24. Za ústavne konformné je možné považovať rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré pri\ninterpretácii a aplikácii právnej normy rešpektuje jej obsah a zmysel a zároveň rešpektuje princíp\nprávnej istoty, teda je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nv opačnom prípade musí byť rozhodnutie dôkladne a presvedčivo odôvodnené (čl. 2 základných\nprincípov CSP). Ústavný súd na tomto mieste poznamenáva, že dôsledné odôvodnenie musí byť\nsúčasťou samotného rozhodnutia a nemôže byť dodatočne doplnené podrobnou argumentáciou\nvo vyjadrení k ústavnej sťažnosti (bez ohľadu na jej vecnú správnosť).\n25. V súlade so svojím nálezom vo veci sp. zn. IV. ÚS 34/2026 (bod 17) ústavný súd aj v tu\nprejednávanej veci konštatuje, že povaha procesného spoločenstva v civilnom sporovom konaní\núzko súvisí s hmotnoprávnym konceptom spoločných práv, resp. spoločných záväzkov.\nPre posúdenie povahy procesného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania zásadne\nz hľadiska jeho deliteľnosti. Samotná solidarita pri plnení záväzku neznamená, že ide o plnenie\nnedeliteľné, práve naopak, občianske právo hmotné stanovuje prezumpciu rovnosti podielov\nsolidárnych dlžníkov, ak nie je určené inak, čo samo osebe indikuje deliteľnosť plnenia (§ 511\nObčianskeho zákonníka). Splnenie záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik\nzáväzkov ostatných spoludlžníkov. V prípade spoločného peňažného dlhu je veriteľ oprávnený\nžalovať na jeho splnenie aj oboch spoludlžníkov samostatne a je len vecou vôle a voľby žalobcu\n(v tomto prípade sťažovateľky), či zažaluje jedného alebo oboch ako solidárnych dlžníkov. Ide teda\no samostatné procesné spoločenstvo, pri ktorom pluralita žalovaných vzniká procesným úkonom\nžalobcu označením viacerých žalovaných v jednej žalobe na základe vôle veriteľa (v tomto prípade\nsťažovateľky). V samostatnom procesnom spoločenstve robí každý zo spoločníkov procesné úkony\nvýlučne sám za seba a ich účinky sa môžu vzťahovať len k jeho osobe. Nezaväzuje teda svojím\núkonom nikoho iného okrem seba na rozdiel od spoločenstva nerozlučného a výsledok sporu\nvo vzťahu k jednotlivým solidárnym dlžníkom môže byť odlišný. Uvedené teoretické východiská sú\nkonštantne judikované všeobecnými súdmi a potvrdené aj judikatúrou ústavného súdu (nález sp. zn.\nII. ÚS 375/2019 z 15. apríla 2020, uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 63/2009 z 20. júla\n2010, sp. zn. 6 Cdo 544/2015 z 26. októbra 2016, sp. zn. 5Cdo1/2018 z 29. januára 2019). Preto\nústavný súd nepovažoval za potrebné obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor Európskej\núnie.\n26. Rozsudkom okresného súdu bola žalovaným 1 a 2 uložená povinnosť spoločne a nerozdielne\nzaplatiť sťažovateľke ako žalobkyni dlžnú sumu 178 104,11 eur spolu s úrokom z omeškania\n(I. výrok) a sťažovateľke bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti obom\nžalovaným (II. výrok). Záväzok žalovaných vyplýval zo zmluvy o úvere, v ktorej sa zaviazali\nzaplatiť sťažovateľke dlžnú sumu ako spoludlžníci.\n27. Bez ambície nahrádzať právne posúdenie všeobecných súdov ústavný súd konštatuje,\nže aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie nasvedčuje tomu, že žalovaní v zmluve samostatne\nprevzali na seba záväzok uspokojiť sťažovateľku, ktorý nebol nedeliteľnej povahy. V takom prípade\nje veriteľ oprávnený vybrať si, či si svoj nárok na plnenie uplatní len od jedného z dlžníkov alebo\nod oboch. Ak podá žalobu proti obom dlžníkom, je každý zo žalovaných voči veriteľovi solidárnym\ndlžníkom, ale len sám za seba a aj v spore vystupuje samostatne. To znamená, že každý\nzo žalovaných je oprávnený vzniesť samostatné námietky, z čoho vyplýva možnosť ich rozdielnej\nprocesnej obrany (to vyplynulo aj z priebehu tohto sporu, keď sa žalovaná 1 v spore bránila\na žalovaný 2 zostal, naopak, pasívny, pozn.). Každý zo žalovaných je oprávnený v konaní robiť\n7\n\nsamostatné procesné úkony, ako aj samostatne uplatniť opravné prostriedky bez toho, aby sa ich\núčinky vzťahovali aj na druhého žalovaného, čo zodpovedá postaveniu samostatných spoločníkov\npodľa § 76 CSP.\n28. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by\nvšeobecné súdy relevantne konfrontovali ustálenú súdnu prax v otázke povahy procesného\nspoločenstva solidárnych dlžníkov ako zásadne samostatného spoločenstva. Ústavný súd preto\nkonštatuje, že krajský súd nesprávnym posúdením postavenia žalovaných ako procesne\nnerozlučných spoločníkov v rozpore s § 379 písm. b) CSP prekročil svoju viazanosť rozsahom\nodvolania, ktoré podala len žalovaná 1, a nesprávne zrušil rozsudok okresného súdu vo vzťahu\nk obom žalovaným. Napadnuté uznesenie má nepochybne negatívny dopad na uspokojenie\npohľadávky sťažovateľky ako veriteľky, pretože zasahuje do právoplatného rozhodnutia vo vzťahu\nk žalovanému 2 a nielenže porušuje jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale nežiaducim spôsobom\nzasahuje do princípu právnej istoty. Neakceptovateľný excesívny výklad procesných noriem\nuplatnený krajským súdom má v posudzovanej veci aj priamy negatívny dopad na vlastnícke právo\nsťažovateľky, čím došlo aj k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy.\n29. K námietke zúčastnenej osoby o tom, že zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu\nz dôvodov namietaných sťažovateľkou by nastal paradoxný stav, keď vo vzťahu ku každému\nzo žalovaných by sa rozhodlo rozdielne, ústavný súd dodáva, že samostatnosť procesného\nspoločenstva skutočne môže viesť k takému výsledku sporu, že jeden zo solidárnych dlžníkov bude\nzaviazaný na plnenie a voči inému solidárne zaviazanému dlžníkovi bude žaloba zamietnutá.\nTakýto výsledok sporu však je dôsledkom procesnej aktivity (či pasivity) strany sporu, čo je\nnapokon podstatou samostatného procesného spoločenstva.\n30. Vzhľadom na excesívny postup krajského súdu pri posúdení rozsahu jeho prieskumnej\nprávomoci ústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené základné\nprávo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods.1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n31. V nadväznosti na výrok o porušení práv sťažovateľky ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n32. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol\no opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní\nje viazaný právnym názorom ústavného súdu. Po vrátení veci bude povinnosťou krajského súdu\nv súlade s § 390 CSP vec znovu rozhodnúť.\n33. Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia o zrušení\nnapadnutého kasačného rozhodnutia krajského súdu nastane v spore právny stav, v dôsledku\nktorého bude krajský súd opätovne rozhodovať o odvolaní žalovanej 1. Keďže v priebehu konania\no ústavnej sťažnosti okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo 6. februára 2026 a vo veci\n\n8\n\naktuálne prebieha odvolacie konanie, bude úlohou odvolacieho súdu procesne reagovať\nna novovzniknutý právny stav.\nV.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku jej právneho zastúpenia (odmena za tri úkony právnej pomoci – prevzatie zastupovania\na podanie ústavnej sťažnosti uskutočnené v roku 2025, vyjadrenie k stanovisku súdu uskutočnené\nv roku 2026). Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18\nods. 3 vyhlášky). Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2025 (2026) predstavuje\nsumu 371 eur (396,50 eur) a režijný paušál v roku 2025 (2026) 14,84 eur (15,86 eur). Keďže právny\nzástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), suma priznaných\ntrov (1 210,56 eur) sa zvyšuje o DPH v sadzbe 23 %, čo predstavuje celkovú sumu 1 488,98 eur,\nktorú je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. mája 2026\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "rozhodnutie-procesnej povahy", "legitimácia-procesná", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "rozhodnutie-procesnej povahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoCsp/17/2025", "guid": "67308492-65c1-4452-a664-807ee41a2dd8:e817197e-c6c8-4db2-82ae-1235d8a12aa6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b5eace7-5a75-4495-94e1-1dcac93f6cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 34/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 34/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2"}, {"guid": "ussr:241d5999-e136-4f27-85f7-bda087948a34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.194.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.194.2023.1"}, {"guid": "ussr:3cecab4c-c131-4924-82b2-8c42d0c25bdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:78fc610b-bb8b-446d-b24d-37c9e55c2020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "67308492-65c1-4452-a664-807ee41a2dd8:e817197e-c6c8-4db2-82ae-1235d8a12aa6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123408381.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/17/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/17/2025 z 25. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123408381.1"}, {"guid": "04eeb593-d136-483a-bc13-63952b263b57:7ffede05-f803-445a-9632-d48a8fd32542", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/143/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/143/2020 z 26. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04eeb593-d136-483a-bc13-63952b263b57:7ffede05-f803-445a-9632-d48a8fd32542"}, {"guid": "59d9b36a-d4dd-44cf-a546-ec1aa9316c6c:c0e4c991-4460-447d-b04f-7c76a2f6338e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6415211483.1", "spisova_znacka": "17Co/339/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/339/2017 z 25. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6415211483.1"}, {"guid": "bac48002-6524-405f-85e0-5dec62ee5e9d:d563e50b-7124-485c-b673-10d6ea62f7aa", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124205817.1", "spisova_znacka": "16Csp/101/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/101/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124205817.1"}], "citovane_v": []}