{"guid": "ussr:df7e66e1-c95e-4263-b675-49e52df8cebb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.72.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 72/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/2026 z 26. 3. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2026, sp. zn. I. ÚS 72/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.72.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df7e66e1-c95e-4263-b675-49e52df8cebb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.72.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.72.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.72.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 72/2026-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nJany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, Bratislava,\nproti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18U/1/2020-426 z 11. septembra 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 18U/1/2020-426 z 11. septembra 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18U/1/2020-426 z 11. septembra 2025 z r u š u j e\na v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 456,37 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 72/2026-15 z 12. februára 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa doručenú ústavnému súdu 30. októbra 2025 na ďalšie konanie v časti, v ktorej\nsa domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojho základného práva na rovnosť v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením okresného súdu\n\no výške trov konania, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal náhradu\ntrov právneho zastúpenia. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (záložný veriteľ v 3. rade) podal námietky\nproti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, o ktorých rozhodol\nokresný súd uznesením č. k. 18U/1/2020-298 z 15. júna 2023 tak, že námietkam vyhovel; nárok\nna náhradu trov konania bol sťažovateľovi voči žalovanému veriteľovi v 1. rade v rozsahu 100 %\npriznaný súdom až uznesením č. k. 18U/1/2020-386 z 3. decembra 2024.\n3. Ústavná sťažnosť smeruje proti označenému uzneseniu o zamietnutí sťažnosti podanej\nsťažovateľom proti uzneseniu č. k. 18U/1/2020-402 z 25. januára 2025, ktorým okresný súd\nzaviazal záložného veriteľa v 1. rade nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 1 829,90 eur.\nPri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby okresný súd aplikoval\n§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej\nlen „vyhláška“), pretože podľa jeho názoru predmetom sporu nie je zaplatenie konkrétnej sumy,\nale spôsob rozdelenia výťažku z predaja zálohu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Sťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie označil závery okresného súdu za arbitrárne\nneudržateľné, a tým zasahujúce do jeho základných práv podľa ústavy a dohovoru.\nSvoju sťažnostnú argumentáciu vystaval na dvoch základných námietkach.\n4.1. Tou prvou je nesprávne stanovená základná sadzba tarifnej odmeny v dôsledku nesprávnej\naplikácie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, čím mal súd vybočiť z rozhodovacej praxe najvyšších\nsúdnych autorít. Podľa názoru sťažovateľa mal súd základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby stanoviť podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 vyhlášky vo výške 526,13 eur,\nvychádzajúc z hodnoty peňažných prostriedkov zložených do notárskej úschovy (49 866,70 eur);\na) je toho názoru, že skutočným obsahom prejednávanej veci bolo, komu súd prizná výťažok\nz notárskej úschovy. Správnosť svojich záverov podporil aj s poukazom na judikatúru ústavného\nsúdu (III. ÚS 91/2023, I. ÚS 90/2024, III. ÚS 528/2021), najmä pokiaľ ide o účinky meritórneho\nrozhodnutia súdu na strany sporu. Preto ďalej argumentuje, že v prípade jeho úspechu by na úkor\nostatných záložných veriteľov došlo k zvýšeniu jeho majetku, resp. by sa stal vlastníkom\nfinančných prostriedkov vo výške, ktorá predstavovala hodnotu predmetu konania aj pre veriteľa\nv 1. rade. Sťažovateľ tak zásadne trvá na tom, že v spore sa riešila otázka, kto z pohľadu hmotného\npráva má byť vlastníkom finančnej sumy, t. j. oceniteľného práva. Za omyl súdu pri posudzovaní\nveci preto považuje záver, že predmetom nie je zaplatenie konkrétnej sumy, ale spôsob rozdelenia\nvýťažku z predaja zálohu;\nb) podľa sťažovateľa je absolútne irelevantný argument súdu o tom, že právny zástupca sťažovateľa\nsvojmu klientovi účtoval odmenu z 1/13 výpočtového základu. Uvedené odôvodnenie vo vzťahu\nk určeniu výpočtového základu je nelogické, popierajúce význam zákonného predpisu\na tiež zmätočné, keďže sťažovateľ netuší, z čoho súd vychádzal pri formulovaní tohto záveru;\nc) za formalistický považuje aj záver súdu o nemožnosti aplikovať rozhodnutia ústavného súdu,\nna ktoré poukázal, ak sa zaoberajú určením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K tomu sťažovateľ\n\n2\n\nvyzdvihuje zásadnosť otázok, ktoré ústavný súd v každom rozhodnutí riešil, ktoré však súd\nnevnímal a ignoroval svoju povinnosť formulovať vlastné úvahy pri tomto rozhodovaní.\n4.2. V ďalšom argumentačnom okruhu sťažovateľ namieta nesprávne rozhodnutie v časti priznania\ndane z pridanej hodnoty, keď v roku 2025, t. j. v čase rozhodovania o výške trov konania, súd\npriznal úspešnému účastníkovi konania zastúpeného advokátom daň vo výške 20 % namiesto 23 %.\nCitujúc prislúchajúce úvahy okresného súdu, konštatuje, že rozhodnutie súdu o trovách konania\nmá konštitutívny charakter, t. j. až rozhodnutím súdu vzniká nárok na náhradu trov konania.\nNamieta, že tieto úvahy súd bližšie nevysvetlil, nepoukázal na relevantné zákonné ustanovenia\na aj v tejto súvislosti požaduje od ústavného súdu, aby poskytol svoj zjednocujúci názor\nk priznávaniu výšky dane z pridanej hodnoty, keďže rozhodovacia prax súdov nie je jednotná.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby, replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. V mene okresného súdu jeho predseda prípisom doručeným ústavnému súdu 12. marca 2026\nuviedol, že samotné rozhodnutie a jeho odôvodnenie považuje za dostatočné a zrozumiteľné,\na odkázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne s vyjadrením rešpektu k jej právnemu názoru; v obsahu\ntohto vyjadrenia súd odobril správnosť postupu vyššieho súdneho úradníka (i) pri stanovení\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, (ii) pri nepriznaní náhrady\ntrov konania za úkony, ktoré neboli účelné, (iii) pri priznaní náhrady za stratu času a náhrady\ncestovného, ako aj (iv) pri rozhodnutí o výške dane z pridanej hodnoty.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n6. Ústavný súd v súlade s § 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) a s čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prihliadajúc\nna hospodárne vedenie konania bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania záložcu (\n) a záložného veriteľa 2 (obchodná spoločnosť\n„v likvidácii“), upovedomil\no podanej ústavnej sťažnosti len záložného veriteľa 1 – obchodnú spoločnosť\n(ďalej aj „zúčastnená osoba“) ako zúčastnenú osobu podľa § 33 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Dôvodom tohto postupu ústavného súdu je skutočnosť, že len záložnému\nveriteľovi 1 bola výrokom uznesenia okresného súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu trov konaniam, berúc do úvahy aj to, že rozhodnutím ústavného súdu vo veci ústavnej\nsťažnosti môže byť právne postavenie tejto osoby priamo dotknuté.\n7. Zúčastnená osoba však svoje právo vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti nevyužila.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n8. Sťažovateľ využil svoje oprávnenie vyjadriť sa k písomnému vyjadreniu okresného súdu, ktorý\npodľa jeho názoru rezignoval na zaujatie stanoviska k obsahu ústavnej sťažnosti. Po úvodnom opise\nnesprávneho postupu súdu v časti trov konania v priebehu celého konania odôvodňuje zásah súdu\ndo uplatnených práv tým, že neodôvodnil závery (i) o základe pre výpočet odmeny za poskytovanie\n3\n\nprávnych služieb, (ii) o priznaní dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % a na vec aplikoval\nnesprávne právo. Vo vzťahu k základnej sadzbe tarifnej odmeny v zásade trvá na tom,\nže posudzovaná vec v zmysle rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a právnej náuky patrí\ndo kategórie peniazmi oceniteľných vecí podľa § 10 ods. 2 vyhlášky; skutočným výsledkom\nkonania bolo určenie, komu pripadne peniazmi oceniteľný výťažok z notárskej úschovy\nbez akéhokoľvek následného rozhodnutia. V ostatnom v celosti odkazuje na obsah ústavnej\nsťažnosti, v ktorej sa k porušeniu uvedených práv vyjadril vyčerpávajúcim a komplexným\nspôsobom a tieto závery neboli spochybnené ani vo vyjadrení súdu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd pri rozhodovaní o výške\ntrov konania aplikoval nesprávnu právnu normu, pretože v jeho veci išlo o konanie, ktorého\npredmet bol oceniteľný peniazmi, a teda opodstatňoval použitie § 10 ods. 1 vyhlášky. Okrem\ntoho namieta aj omyl a nedostatočne odôvodnený záver v časti priznania dane z pridanej hodnoty\nlen vo výške 20 %.\n10. Teoretické východiská aj ustálená judikatúra ústavného súdu, v zmysle ktorej pristupuje\nk meritórnemu prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania len výnimočne, súdiac\npodľa argumentácie sťažovateľa, je mu veľmi dobre známa, preto ich na tomto mieste ústavný súd\nuž neopakuje.\n11. V súvislosti s vymedzenými dôvodmi ústavnej sťažnosti považuje ústavný súd za potrebné\nzvýrazniť, že v otázke oceniteľnosti predmetu konania na účely určenia tarifnej hodnoty veci\nje vždy potrebné vychádzať z konkrétnych okolností každej jednotlivej veci; vyjadriť hodnotu\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným\nobsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov (resp. strany sporu) meritórne\nrozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. aký vplyv má na zmenu hmotnoprávneho postavenia\núčastníkov tohto konania (II. ÚS 492/2013, IV. ÚS 187/2018, I. ÚS 92/2020, I. ÚS 111/2020),\ntak ako na to správne poukazoval i sťažovateľ.\n12. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci bolo predmetom mimosporového konania\nrozhodovanie o námietkach sťažovateľa proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého\ndo notárskej úschovy podľa § 345 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),\nktorými sa sťažovateľ procesne úspešne domáhal uspokojenia svojho záložného práva z notárskej\núschovy ako prvého v poradí, argumentujúc, že len jeho záložné právo je zákonné a ústavné.\n13. Zásadnou otázkou v sťažnostnom konaní pred okresným súdom vo fáze vyčíslenia trov konania\nbolo posúdiť, či vyšší súdny úradník správne stanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby z jednej trinástiny výpočtového základu. Primárnym dôvodom, pre ktorý súd\nzamietol sťažnosť, bolo vyhodnotenie, že predmetom sporu nie je zaplatenie konkrétnej sumy,\nale spôsob rozdelenia výťažku z predaja zálohu.\n14. S ohľadom na uvedené považoval ústavný súd vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania\nza relevantné zdôrazniť, že podľa § 351 ods. 3 CMP v prípade vyhovenia námietkam\nide o „dvojfázové“ rozhodovanie; po kladnom rozhodnutí súdu nasleduje vydanie nového\n\n4\n\nupovedomenia notára, ktoré bez ďalšieho môže schematicky naznačovať, že ide o quasi\nprejudiciálne určenie práva (m. m. I. ÚS 58/2021), no nie je to podľa názoru ústavného súdu\ncelkom tak.\n15. Dôležité je, že notár pri vydaní nového upovedomenia o vydanie výťažku z predaja zálohu\nje priamo zo zákona viazaný právnym názorom súdu, od ktorého sa nemôže odchýliť. Aj z povahy\nveci vyplýva, že proti novému upovedomeniu notára by už nemali byť prípustné ďalšie námietky.\nSúd na túto zákonnú viazanosť právnym záverom súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia síce\nreflektoval, avšak bez toho, aby ďalej rozvinul, aké právne účinky pre sťažovateľa môže mať\nrozhodnutie súdu o vyhovení námietok, ktorého zmysel sa plne premietne do nového upovedomenia\nnotára. Týmto účinkom je podľa názoru ústavného súdu nadobudnutie konkrétnej peňažnej hodnoty\nza stavu, ak je predmet konania nesporne oceniteľný peniazmi (záloh).\n16. Práve vzhľadom na predmet sporu, ktorým nebolo (iba) určenie rozdelenia výťažku z predaja\nzálohu, ale naopak, výsledok tohto konania založil sťažovateľovi nárok na uspokojenie\njeho záložného práva, dospel ústavný súd k záveru, že okresný súd svoje závery ústavne súladným\nspôsobom neodôvodnil a v napadnutom uznesení aplikoval nesprávnu právnu normu [§ 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky namiesto § 10 ods. 2 vyhlášky], čím poprel podstatu a účel relevantných,\nna posudzovanú vec sa vzťahujúcich právnych noriem, v dôsledku čoho došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n17. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na vyhovenie sťažnosti v časti namietaného\nporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným uznesením okresného súdu\nústavný súd toto uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\ntohto nálezu). Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac sa právnymi\nnázormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze [§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde],\nopätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie\nbolo ústavným súdom zistené.\n18. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa určenia sadzby dane z pridanej hodnoty, túto ústavný súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú v časti namietanej nesprávnosti jej určenia. V tejto situácii nebolo\nsporné, že všetky úkony právnej služby právny zástupca sťažovateľa vykonal, resp. boli vyúčtované\ndo roku 2024. V nadväznosti na uvedené treba pri určení výšky sadzby tejto dane postupovať podľa\n§ 27 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o DPH“), v zmysle ktorého sa pri zmene sadzby dane použije pri každom vzniku\ndaňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Keďže daňová povinnosť\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa vznikla dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),\npri úkonoch právnej služby realizovaných a vyúčtovaných do 31. decembra 2024 okresný súd\nsprávne použil sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Až vznik daňovej povinnosti dňom\ndodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH) pri úkonoch právnej služby realizovaných\na vyúčtovaných od 1. januára 2025 opodstatňuje použitie sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške\n23 %. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n19. Sťažovateľ ďalej (len) označil v ústavnej sťažnosti porušenie svojho práva na rovnosť v konaní\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu bez toho, aby akokoľvek\n5\n\nkonkretizoval, aké procesné práva mu boli na rozdiel od iného účastníka konania (záložného\nveriteľa 1) upreté. V chápaní sťažovateľa by tak každé porušenie základného práva na súdnu\nochranu znamenalo aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov konania. Preto aj v tejto\nčasti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n20. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania\nv celkovej sume 1 456,37 eur (bod výroku 3 tohto nálezu).\n21. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu\na z vyhlášky. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur\na hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2026 je 396,5 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľovi\npriznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2026 (replika), zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právny zástupca\nsťažovateľa je platiteľom tejto dane, čo predstavuje celkom 1 456,37 eur (bod 3 výrokovej časti\nnálezu).\n22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2026\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "úschova veci", "notár, notárska činnosť", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "trovy konania", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "úschova veci", "notár, notárska činnosť", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18U/1/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b0e48b6a-b97a-4aaa-be35-f964f2ef179e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.90.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 90/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/2024 z 11. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.90.2024.2"}, {"guid": "ussr:6c4811fa-ccef-43df-b8a3-f55ea483b6dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.91.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2023 z 1. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.91.2023.1"}, {"guid": "ussr:f0e0c31d-937d-4e97-9bfb-b979ac133389", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.528.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 528/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 528/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.528.2021.1"}, {"guid": "ussr:c6645719-31f0-4324-9883-bdd430a58c09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.111.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.111.2020.2"}, {"guid": "ussr:5526f0ad-8c5e-4b62-814d-bc951d97cec3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.92.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2020 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.92.2020.1"}, {"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}], "citovane_v": []}