Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2026 z 22. 10. 2026 Citácia: nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2026, sp. zn. I. ÚS 511/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.511.2026.2 Ústavný súd Slovenskej republiky | I. ÚS 511/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:1.US.511.2026.2 | 2026-10-22 | Nález Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/348dc413-d972-46d1-8267-41a338e1eb32 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.511.2026.2 SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky I. ÚS 511/2026-20 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20C/49/2021 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20C/49/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20C/49/2021 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-20C/49/2021 o zaplatenie sumy 1 335 eur s príslušenstvom. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a uplatňuje si primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur. 2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 511/2026-12 z 8. septembra 2026 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu. 3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti len stručne uvádza, že je v procesnom postavení žalobcu (ako advokát) v súdnom konaní vedenom pôvodne pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 20C/49/2021 proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore. Konanie sa vedie od 7. septembra 2021 a do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo ukončené. 4. Ústavný súd 3. augusta 2026 pred predbežným prerokovaním dožiadal mestský súd o vyjadrenie k ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Z vyjadrenia mestského súdu z 21. augusta 2026 vyplýva, že 7. septembra 2021 bola na okresnom súde podaná sťažovateľom žaloba, pričom predmetná vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Tomášovi Kelnerovi. Súd vyzýval sťažovateľa na doručenie príloh 21. septembra 2021 a opätovne 10. novembra 2021 a následne 15. decembra 2021 na zaplatenie súdneho poplatku. 5. Uznesením z 12. januára 2022 súd vyzval žalovaného vyjadriť sa k podanej žalobe. Dňa 27. januára 2022 sťažovateľ doručil súdu podanie a 8. februára 2022 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe. Uznesením zo 14. marca 2022 súd vyzval sťažovateľa vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, čo sťažovateľ aj urobil a 19. apríla 2022 doručil súdu vyjadrenie doplnené 27. apríla 2022. 6. Uznesením zo 4. mája 2022 súd vyzval žalovaného vyjadriť sa k vyjadreniu sťažovateľa. Opravným uznesením z 18. mája 2022 súd vykonal opravu uznesenia z 12. januára 2022. Dňa 20. mája 2022 žalovaný doručil súdu vyjadrenie. Následne 5. januára 2023 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi Mgr. Mariánovi Miškolcimu. 7. Ďalší procesný úkon súdu nasledoval 8. januára 2025, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania na 30. máj 2025 a 12. marca 2025 predvolal strany sporu na pojednávanie. 8. Sťažovateľ 30. mája 2025 doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania, ktorej súd nevyhovel, pojednávanie nariadené na 30. máj 2025 sa uskutočnilo a bolo odročené na 12. september 2025. 9. Sťažovateľ 2. júna 2025 doručil súdu žiadosť o odročenie termínu pojednávania. Dňa 12. septembra 2025 sa konalo pojednávanie, ktoré súd odročil na 17. apríl 2026 (podľa vyjadrenia mestského súdu na čas „po presťahovaní súdu“, pozn.). Súd 24. marca 2026 oznámil stranám sporu nový termín pojednávania nariadený na 15. apríl 2026 z dôvodu zmeny pojednávacích dní zákonného sudcu. 10. Sťažovateľ 31. marca 2026 opäť doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania a 1. apríla 2026 zákonný sudca na základe žiadosti sťažovateľa termín pojednávania aj zrušil. 11. Dňa 2. apríla 2026 súd predvolal strany sporu na nový termín pojednávania na 27. máj 2026. 12. Deň po doručení ústavnej sťažnosti sťažovateľa sa 27. mája 2026 konalo pojednávanie, ktoré súd odročil na 24. jún 2026. 2 13. Na pojednávaní konanom 24. júna 2026 mestský súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Sťažovateľ podal 29. júla 2026 odvolanie proti rozsudku. 14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Sťažovateľ uviedol, že v čase do podania ústavnej sťažnosti za viac ako 5 rokov bolo vo veci uskutočnené len jedno pojednávanie, a to 12. septembra 2025. 15. Sťažovateľ tvrdí, že nejde o skutkovo ani právne zložitú vec, ale, naopak, predmet konania tvorí súčasť bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa mal prieťahy spôsobiť mestský súd svojím nekonaním, on sám svojím správaním nemal prispieť k doterajšej dĺžke konania. Uviedol, že podľa jeho názoru prieťahy v konaní vyhovujú žalovanému. Už samotnú skutočnosť, že konanie trvá už viac ako 5 rokov, považuje za porušenie svojich základných práv. II. Vyjadrenie mestského súdu 16. K ústavnej sťažnosti sa po prijatí veci na ďalšie konanie vyjadrila predsedníčka mestského súdu, ktorá odkázala na svoje vyjadrenie z 21. augusta 2026, v ktorom podrobne uviedla chronológiu procesných úkonov vo veci. Zároveň uviedla, že v napadnutom konaní došlo zo strany mestského súdu k súdnym prieťahom, keď od 20. mája 2022 do 8. januára 2025 súd nekonal vo veci plynule, ako vyplýva aj z výpisu realizovaných úkonov vo veci. Uvedené prieťahy boli podľa vyjadrenia mestského súdu spôsobené najmä zaťaženosťou súdneho oddelenia a v danom čase prebiehajúcou reformou súdnej mapy, a preto je možné ich kvalifikovať ako dôvodné, keďže neboli zapríčinené správaním strán sporu. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne. 18. Ústavný súd vo svojej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K tomu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne k nemu môže dôjsť aj iným zákonom predvídaným spôsobom nastoľujúcim právnu istotu. 19. Pri hodnotení, či došlo k porušeniu predmetných práv, ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva berie do úvahy i) zložitosť veci vrátane povahy sporu a jeho významu pre účastníka konania; ii) správanie účastníka konania a iii) postup súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. 3 20. Predmetom napadnutého konania je žaloba o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. Takéto konania tvoria súčasť bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z ústavnej sťažnosti a ani z vyjadrenia mestského súdu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali skutkovej alebo právnej zložitosti veci a ktoré by boli spôsobilé objektívne predĺžiť trvanie súdneho sporu. Ústavný súd konštatuje, že prípadná skutková či právna zložitosť veci nemala vplyv na doterajšiu dĺžku konania. 21. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd však poznamenáva, že sťažovateľ opakovane žiadal o odročenie nariadených pojednávaní, čo však samo osebe zásadným spôsobom neovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania. 22. Napokon ústavný súd hodnotil postup súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní. 23. K postupu súdu v napadnutom konaní ústavný súd uvádza, že sťažovateľ podal žalobu 7. septembra 2021 a súd konal pomerne plynulo až do 18. mája 2022. Od 18. mája 2022 do 8. januára 2025 je konanie pred mestským súdom poznačené úplnou nečinnosťou v trvaní 2 rokov a 8 mesiacov. Po tomto období opäť súd konal plynule, boli nariadené a realizované pojednávania a 24. júna 2026 súd v merite veci rozhodol. 24. Ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka konania nebola ovplyvnená skutkovou či právnou zložitosťou veci, či správaním sťažovateľa, ale najmä nečinnosťou mestského súdu. Procesný postup súdu nesmeroval sústredene k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, o čom svedčí zistené obdobie úplnej nečinnosti mestského súdu, ako aj skutočnosť, že mestský súd rozhodol v merite veci až po takmer 5 rokoch od podania žaloby. 25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote (bod 1 výroku nálezu). 26. Keďže ústavný súd zistil, že postupom súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy (bod 2 výroku nálezu). IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 27. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. 28. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na celkovú dĺžku konania o žalobe o zaplatenie peňažnej sumy, zohľadnil predmet a povahu sporu a význam sporu pre sťažovateľa. Ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur, ktoré je mu mestský súd v zmysle § 135 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky 4 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 22. októbra 2026 Miroslav Duriš predseda senátu 5