{"guid": "ussr:34c72df0-095d-4be7-9d15-2695ae3dbcd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.482.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 482/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 482/2026 z 22. 10. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2026, sp. zn. I. ÚS 482/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.482.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2026-10-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34c72df0-095d-4be7-9d15-2695ae3dbcd9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.482.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.482.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.482.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                           NÁLEZ\n                         Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                              V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                                 I. ÚS 482/2026-55\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nJany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky                                       ,\n                   ,                               , zastúpenej JUDr. Samuelom Baránikom,\nadvokátom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 17Co/92/2025-155 z 31. marca 2026 takto\n\n                                           rozhodol:\n\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n                                       Odôvodnenie:\n\n                                             I.\n                      Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. júna 2026 a prijatou\nuznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 482/2026-13 z 8. septembra 2026 v celom rozsahu\nnamietaných práv na ďalšie konanie domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví\ntohto nálezu. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie\na priznať jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského konania\npo jej zosnulom otcovi                              , narodenom               zosnulom\n(ďalej aj „poručiteľ“), ktoré sa vedie na Okresnom súde Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 19D/3/2023. Súdom poverená súdna komisárka na pojednávaní 4. marca 2024 vyhlásila\nuznesenie, ktorým (I.) konanie prerušila a (II.) sťažovateľku odkázala, aby v lehote jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na okresnom súde o určenie, že listina o jej\nvydedení poručiteľom a závet z 24. mája 2022, spísané vo forme notárskej zápisnice notárom\nJUDr. Michalom Capekom, pod č.                   ,               , sú neplatné (ďalej len „odkazové\nuznesenie“). Po vyhlásení odkazového uznesenia sa účastníci konania vzdali práva podať proti\nnemu odvolanie a sťažovateľka v súlade s ním podala na určenom okresnom súde žalobu, ktorej\n\nprimárny žalobný petit korešpondoval s odkazovým uznesením, smerujúcu proti synovi poručiteľa\n(ďalej aj „zúčastnená osoba“). Eventuálne žiadala určiť, že dôvody jej vydedenia uvedené\nporučiteľom v listine o vydedení nie sú dané, v dôsledku čoho je závet v tejto časti neplatný ako\nodporujúci zásadám dedenia plnoletých potomkov.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 28C/35/2024-97 z 15. apríla 2025 žalobe vyhovel a určil, že závet\nporučiteľa a listina o vydedení sťažovateľky, oba právne úkony spísané v jednej listine 24. mája\n2022, sú neplatné a zároveň priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania. Súd prvej\ninštancie na odôvodnenie procesnej prípustnosti žaloby uviedol, že odkazovým uznesením bola\nsťažovateľka odkázaná priamo na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení,\npričom v tejto otázke poukázal aj na relevantný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/40/2021 z 27. apríla 2022.\nKeďže súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú už v primárnom petite o určenie\n(absolútnej) neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o eventuálnom petite, ktorým sa sťažovateľka\ndomáhala určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, nerozhodol. Rozhodovanie o eventuálnom\npetite totiž prichádza do úvahy až vtedy, ak súd dôjde k záveru, že nie je možné vyhovieť\nprimárnemu petitu, ktorý zamietne. Vzhľadom na uvedené ani nevykonával navrhnuté dokazovanie,\nktoré malo smerovať k ozrejmeniu okolností relevantných pre rozhodnutie o eventuálnom petite.\n4. Na základe odvolania žalovaného (syna poručiteľa, pozn.) krajský súd napadnutým uznesením\nzrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia\nuviedol (bod 54 a nasl. odôvodnenia), že súdna komisárka v dedičskom konaní nepostupovala\nsprávne, keď odkázala sťažovateľku na podanie žaloby o určenie, že listina o vydedení a závet\nspísané vo forme notárskej zápisnice sú neplatné. Zastal názor, že žalobný návrh je síce v týchto\nprípadoch vymedzený uznesením dedičského súdu, avšak správne mala súdna komisárka\nsťažovateľku odkázať na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané.\nĎalej uviedol, že nie je prípustné, aby si sťažovateľka bez opory v odkazovom uznesení dedičského\nsúdu rozširovala dôvody žaloby tak, ako v tomto prípade, keď do žaloby doplnila dôvody, o ktoré\nopiera primárny petit žaloby, preto by mal súd prvej inštancie žalobu týkajúcu sa primárneho petitu\nako procesne neprípustnú zamietnuť. Keďže procesnú prípustnosť žaloby si súd v civilnom\nsporovom konaní vyhodnocuje ex offo, nie je podstatné, či formuláciu výroku odkazového\nuznesenia napadol účastník dedičského konania odvolaním alebo nie. Vzhľadom na to krajský súd\ninštruoval okresný súd v ďalšom postupe, a to tak, že má žalobu sťažovateľky v primárnom petite\nako (procesne) neprípustnú zamietnuť.\n                                             II.\n                                  Argumentácia sťažovateľky\n\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej práv, pretože krajský súd\npodrobil prieskumu aj odkazové uznesenie, pričom konštatoval, že notárka v dedičskom konaní\nnepostupovala správne, ak odkázala sťažovateľku na podanie žaloby s vymedzeným petitom.\nKrajský súd v tomto smere poukázal na dva názory vyplývajúce z odbornej literatúry týkajúce sa\ntoho, čo by malo byť predmetom tohto sporového konania. Na jednej strane je názor, v ktorom\nmožno vidieť snahu, aby v prípade, ak už sa vec dostane do sporového konania, súd rozhodol vec\nčo najkomplexnejšie. Na druhej strane je názor snažiaci sa prenechať rozhodovanie o právnych\notázkach výlučne na notára a v sporovom konaní riešiť len skutkové otázky. Sťažovateľka\nnepolemizuje s týmito názormi, v jej veci však notárka zvolila prvý opísaný prístup vedúci\n                                                2\n\nk najkomplexnejšiemu posúdeniu veci, čím by sa vyriešili záväzne všetky prípadné dôvody\nneplatnosti, a tým by sa vyhlo opakovaným sporovým konaniam. Tým sa riadila i sťažovateľka\na podala žalobu v súlade s formuláciou odkazového uznesenia.\n6. Sťažovateľka je toho názoru, že predmetom odvolacieho konania nebolo a nemohlo byť\npreskúmavanie správnosti odkazovaného uznesenia, pretože odvolateľ ho odvolaním nenapadol.\nAj v prípade, že by nebolo hypoteticky vecne správne, nie je odvolací súd oprávnený preskúmať\na revidovať odkazové uznesenie. Napriek tomu, že formálne odkazové uznesenie nezrušil, vydal\nsmerom k okresnému súdu jednoznačný a definitívny pokyn zamietnuť žalobný návrh vychádzajúci\nz výroku odkazového uznesenia. Krajský súd teda prekročil rozsah svojej prieskumnej právomoci,\nktorá je vymedzená Civilným sporovým poriadkom, čím významne zasiahol do právnej istoty\nsťažovateľky, ktorá vychádzala z právoplatného, teda nezmeniteľného a zaväzujúceho odkazového\nuznesenia. Nadobudnutím právoplatnosti sa pritom rozhodnutie stáva nezmeniteľným a záväzným\npre účastníkov, štát, orgány verejnej moci, právnické a fyzické osoby. Na prelomenie týchto\nvlastností slúžia len mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnenie ustanovujú príslušné\nprocesné predpisy.\n7. Sťažovateľka vyčíta krajskému súdu arbitrárny procesný rituál, ktorý nesmeruje k prinášaniu\nspravodlivosti, ale k jej odmietnutiu, resp. výraznému skomplikovaniu. Účelom civilného procesu\ntotiž je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda nesúdiť)\ncez rôzne arbitrárne procedurálne rituály (por. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/35/2019,\n9Cdo/36/2024 a pod.).\n8. Krajský súd svojím procesným postupom vytvoril žalovanému priestor na to, aby jeho odvolanie\nmalo dôsledky aj voči odkazovému uzneseniu, na základe čoho zúžil predmet konania v prospech\nžalovaného iba na prejednanie nároku sťažovateľky, že dôvody jej vydedenia nie sú dané.\nKasačným uznesením bude podstatným spôsobom poznačený ďalší priebeh konania a jeho\nvýsledok smerom k sťažovateľke (m. m. III. ÚS 140/2026). Žaloba sťažovateľky na určenie\nabsolútnej neplatnosti závetu a listiny o vydedení tak bude nezvratne zamietnutá.\n9. Vzhľadom na excesívny postup krajského súdu pri posúdení rozsahu jeho prieskumnej\nprávomoci sťažovateľka nepovažuje napadnuté uznesenie za ústavne konformné, pretože\nnerešpektuje zákonom vymedzený rozsah odvolacieho konania a opomína rešpektovať princíp\nprávnej istoty.\n                                            III.\n       Vyjadrenie krajského súdu, replika sťažovateľky, vyjadrenie zúčastnenej osoby\n\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n10. Krajský súd sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril prostredníctvom svojej\npodpredsedníčky takto:\n10.1. K vecnej stránke ústavnej sťažnosti uviedol, že ako odvolací súd odkazové uznesenie nezrušil,\nnezmenil ani nepotvrdil. Podstatou problému v tejto veci nebola samotná formulácia žalobného\nnávrhu, na čo poukázal v bode 57 napadnutého uznesenia. Dôvodom zrušenia rozsudku okresného\nsúdu bola skutočnosť, že sťažovateľka rozšírila dôvody neplatnosti závetu a listiny o vydedení\no ďalšie skutočnosti, pre ktoré nebola odkazovým dedičským uznesením odkázaná na podanie\nžaloby. Tieto skutočnosti krajský súd považoval za neprípustné, pretože žalobu podľa § 194\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) možno založiť len na tých skutočnostiach,\n                                                3\n\nktoré účastníci dedičského konania urobili spornými v dedičskom konaní, pričom podporne\nk svojím záverom poukázal na odbornú literatúru, zaoberajúc sa dvomi prístupmi v nazeraní\nna predmet žaloby v takýchto veciach, uvedomujúc si dôsledky oboch prístupov.\n10.2. Krajský súd zdôraznil, že notár musí rešpektovať zákon, nemôže si zvoliť postup, aký chce.\nOdkazové uznesenie vymedzuje predmet civilného sporového konania a je základom procesnej\nprípustnosti žaloby podľa § 194 CMP v spojení s § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku\na žalobca môže podať žalobu iba z dôvodov, ktoré boli predmetom konania pred súdnym\nkomisárom, na základe ktorých bol odkázaný na podanie žaloby. Z iných dôvodov alebo na základe\nďalších skutočností žalobu podať nemôže. Krajský súd nevyslovil vo svojom napadnutom uznesení,\nže sa sťažovateľka nemôže už vôbec domôcť vyslovenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ale\njeho zámerom bolo zdôrazniť, že skutočnosti, na ktorých je postavená žaloba podľa § 194 CMP, sa\nmusia stať spornými najprv v dedičskom konaní a tieto sú následne predmetom odkazového\nuznesenia, pričom tento postup nemožno obchádzať. Po skončení civilného sporového konania\nmôže sťažovateľka v dedičskom konaní uplatniť ďalšie námietky, aby ich notár ako súdny komisár\nvyhodnotil. Odvolací súd preto zotrváva na názore, že predmetom konania na podklade žaloby\npodľa § 194 ods. 1 CMP má byť len to, resp. tá sporná skutočnosť, s ktorou bola sťažovateľka\nodkázaná dedičským uznesením na podanie žaloby, a nie nová súdnym komisárom neposudzovaná\nskutočnosť.\n10.3. K argumentácii sťažovateľky poukazujúcej na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/40/2021 konštatoval, že sa týkalo iných špecifických okolností prípadu (prípad neodkázania\ndediča na podanie žaloby v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho komisára)\na nezaoberalo sa otázkou relevantnou v tejto veci. Krajský súd odkázal v zostávajúcom\nna odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V závere svojho vyjadrenia konštatoval, že ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky považuje za nedôvodnú.\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby (žalovaný):\n\n11. Zúčastnená osoba k ústavnej sťažnosti a vyjadreniu krajského súdu zaujala stanovisko, podľa\nktorého napadnuté uznesenie nie je konečným rozhodnutím vo veci, ale ide o kasačné uznesenie.\nSťažovateľke v preskúmavanom konaní zostáva zachovaný meritórny prieskum sporu, na ktorý bola\nodkázaná. Otázka platnosti záveru a listiny o vydedení ním nebola s konečnou platnosťou\nrozhodnutá v jej neprospech. Z bodov 60 a 61 napadnutého uznesenia vyplýva, že na prípadnú\nabsolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení má prihliadnuť z úradnej povinnosti súdny\nkomisár, t. j. sťažovateľke zostali k dispozícii ďalšie procesné prostriedky obrany.\n11.1. Krajský súd odkazové uznesenie nezmenil, ale rešpektoval jeho obsah a nad rámec odvolacích\ndôvodov sa v bode 52 napadnutého uznesenia zaoberal procesnou prípustnosť žalobného petitu,\nktorú preskúmal z úradnej povinnosti. Podstatným v tejto veci bolo vymedzenie sporu súdnou\nkomisárkou v odkazovom uznesení, pričom dôvodom odkazu bol výlučne spor o existenciu\ndôvodov vydedenia sťažovateľky (bod 54 napadnutého uznesenia). Sťažovateľka v preskúmavanom\nkonaní nenamietala žiadnu formálnu vadu dotknutých listín a obdobne tak žiadne pochybnosti\nneboli naznačené ani zo strany súdneho komisára. Právny zástupca sťažovateľky v dedičskom\nkonaní navrhoval zmier, podľa ktorého by táto dostala ¼ dedičstva, a to práve s poukazom\nna relatívnu neplatnosť závetu pre neexistujúce dôvody vydedenia.\n\n                                               4\n\n11.2. Dôvody absolútnej neplatnosti sťažovateľka uplatnila až v žalobe, teda bez toho, aby sa k nim\nmala zúčastnená osoba možnosť vyjadriť a súdny komisár ich posúdiť. Súhlasí s vyjadrením\nkrajského súdu, že postup podľa § 193 a § 194 CMP nemožno obchádzať rozširovaním žaloby\no skutočnosti, ktoré v dedičskom konaní neboli namietané. Vzdanie sa odvolania proti odkazovému\nuzneseniu zúčastnenej osoby nemožno vykladať ako súhlas s tým, aby sa v sporovom konaní\nuplatňovali nové dôvody neplatnosti, ktoré v dedičskom konaní vôbec neodzneli.\n11.3. Zúčastnená osoba poukázala stručne na obsah napadnutého uznesenia a konštatovala, že ide\no dostatočne odôvodnené rozhodnutie obsahujúce vyporiadanie sa s relevantnými argumentmi\ni judikatúrou. Výhrady sťažovateľky v podstate predstavujú nesúhlas s právnym názorom krajského\nsúdu, nie ústavnoprávne relevantný exces.\n\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n\n12. Sťažovateľka vo svojej replike k vyjadreniu krajského súdu uviedla, že druhý výrok\nodkazovaného uznesenia ju odkazuje, aby podala žalobu o určenie, že listina o vydedení poručiteľa\na závet identifikovaný vo výroku sú neplatné. Vzhľadom na to nesúhlasí so záverom krajského\nsúdu, že odkazové uznesenie je podkladom iba na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané.\nPoukázala na to, že i krajský súd sa v bode 59 napadnutého uznesenia zaoberal dvomi existujúcimi\nprístupmi k riešeniu otázky, čo má byť predmetom sporového konania, resp. dvomi možnými\nprístupmi súdneho komisára k formulácii odkazovaného uznesenia. Z odkazového uznesenia v tejto\nveci je zrejmé, že súdny komisár zvolil prístup smerujúci k čo najkomplexnejšiemu prejednaniu\nveci v jednom sporovom konaní, pre všetky prípadné dôvody neplatnosti.\n12.1. Zákonom je v rámci rozhodovania v dedičskom konaní viazaný nielen súdny komisár, ale aj\nkrajský súd, ktorému zákon vymedzuje rozsah jeho prieskumnej právomoci v odvolacom konaní.\nV rámci odvolacieho konania, ktoré sa netýka odkazového uznesenia, nemôže byť toto revidované\nv neprospech tých, ktorí postupovali v dôvere v toto právoplatné rozhodnutie a v súlade s ním.\n12.2. S poukazom na znenie druhého výroku odkazového uznesenia sťažovateľka uviedla, že súdna\nkomisárka nevymedzila, s akou sporovou skutočnosťou odkazuje sťažovateľku na sporové konanie,\nako to uviedol krajský súd. V odkazovom uznesení neboli špecifikované žiadne dôvody,\nresp. sporné skutočnosti, čo si sťažovateľka vysvetľuje tak, že ide o konanie, v ktorom sa dôvody\nposúdia najkomplexnejšie.\n13. K vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľka uviedla, že krajský súd sa s rozhodnutím\nnajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Cdo/40/2021 nevysporiadal. V tejto súvislosti poukázal na závery\nnajvyššieho súdu v spomínanej veci, v ktorých zdôraznil požiadavku, aby súdy nelipli na príliš\nformalistickom výklade, ktorý vo veci sťažovateľky po namietanom uznesení krajského súdu vedie\ndo absurdných dôsledkov, ďalej že nesprávny procesný postup súdu/súdneho komisára nemôže ísť\nna ujmu účastníka konania domáhajúceho sa svojho práva a nezohľadnenie špecifických osobitosti\nprejednávaného prípadu súdom vedie k odmietnutiu spravodlivosti.\n13.1. Tvrdenie zúčastnenej osoby o tom, že záver okresného súdu o neplatnosti závetu a listiny\no vydedení bol pre ňu prekvapivý, nie je pravdivé. Argumentáciu o absolútnej neplatnosti týchto\nlistín sťažovateľka uplatnila už v žalobe, a zúčastnená osoba sa proti nej v ňou využitých\nprostriedkoch obrany detailne venovala a argumentovala. Zúčastnená osoba namietala odkazové\nuznesenie súdneho komisára po prvýkrát až v podanom odvolaní.\n13.2. K námietke zúčastnenej osoby týkajúcej sa predĺženia preskúmavaného konania v prípade\nzásahu ústavného súdu sťažovateľka konštatovala, že práve postup nastolený krajským súdom\n                                                5\n\nviedol k nezmyselnému predĺženiu konania bez posúdenia všetkých otázok neplatnosti závetu\na listiny o vydedení, ďalej poukázala na to, že tvrdenie zúčastnenej osoby je značne oslabené,\npretože zúčastnená osoba realizovala výbery z účtov poručiteľa po jeho úmrtí v sume 87 222 eur\na samotné tvrdenie o záujme sťažovateľky, aby ústavný súd do neskončeného konania nezasiahol,\npovažuje za nevhodné.\n\nIII.4. Ústne pojednávanie:\n\n14. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov\nje ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci\n[§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)].\n\n                                             IV.\n                             Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv napadnutým kasačným\nuznesením krajského súdu, v dôsledku toho, že krajský súd postupoval excesívne pri posúdení\nsvojej prieskumnej právomoci, ktorú rozšíril aj na posúdenie odkazového uznesenia.\n16. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“),\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená\nprávomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými\nsúdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve (I. ÚS 44/03).\n17. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou najmä\nz toho hľadiska, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené. Ústavný súd preskúmava\nlen to, či zákony neboli vyložené spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne\nneudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav\n(II. ÚS 348/08). Ústavný súd za protiústavné považuje tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie\nje úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové\na právne skutočnosti (I. ÚS 301/06). Rovnako o takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, by zásadne popreli účel a význam zákonného\npredpisu (I. ÚS 88/07). Rozhodnutie súdu možno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša\nspravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej\nalebo právnej chybe súdu, dôsledkom čoho došlo k odopretiu spravodlivosti.\n18. V prvom rade ústavný súd považuje za potrebné akcentovať osobitnú povahu napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ktoré je kasačným rozhodnutím. Vzhľadom na kasačnú povahu\nnapadnutého rozhodnutia ústavný súd zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je vybudované\npredovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí (IV. ÚS 187/09,\nIII. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016). Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj\nprávny názor, že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\n\n                                                6\n\n„je výsledkové“, čo znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté\nkonanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných\nsúdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n19. Vo svojej judikatúre v prípadoch ústavných sťažností nasmerovaných proti kasačným\nrozhodnutiam ústavný súd tiež opakovane zdôrazňuje, že zásadne môže o merite veci rozhodovať\nlen v prípade takej ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti „konečným“ rozhodnutiam orgánov\nverejnej moci. Spravidla musí ísť o rozhodnutie, ktorým sa súdne či iné konanie končí, a jeho\núčastník nemá možnosť inej právnej obrany než využitie inštitútu ústavnej sťažnosti. V konaní,\nktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ešte stále prebieha, nemožno uvažovať\no splnení tejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010). Úlohou ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany\nústavnosti totiž nie je meniť, resp. naprávať tvrdené či skutočné pochybenia všeobecných súdov\na iných orgánov v dosiaľ právoplatne neskončených konaniach, ale je zásadne povolaný zaoberať sa\nzásahom do ústavne zaručených práv a slobôd sťažovateľa v právoplatnej skončenej veci\nza súčasného vyčerpania všetkých garantovaných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi\nna ochranu jeho práv poskytuje.\n20. Ústavný súd kasačné rozhodnutia vyvolávajúce stav právoplatne neskončeného konania\nokrem výnimočných prípadov spravidla nezrušuje (IV. ÚS 313/2022). Podľa konštantnej judikatúry\n(napr. II. ÚS 398/08, II. ÚS 439/2015, II. ÚS 6/2018, III. ÚS 449/2018, I. ÚS 443/2019) ústavný\nsúd v zásade meritórne ani nepreskúmava zrušovacie rozhodnutia súdov, pretože konanie vo veci\nsamej pokračuje naďalej, avšak z výnimočných dôvodov spočívajúcich buď v závažných\npochybeniach súdov blížiacich sa k zmätočnosti, alebo z dôvodov, že kasačné rozhodnutie vytvorilo\nvo veci pevný hmotnoprávny základ rozhodovania pre súdy nižších stupňov, môže podrobiť aj\nkasačné rozhodnutie všeobecného súdu ústavnoprávnemu prieskumu a pristúpiť i k jeho zrušeniu.\nZa určitých okolností možno dospieť k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, no muselo\nby ísť o kasačné rozhodnutie vyvolávajúce nenapraviteľný stav (IV. ÚS 46/2026).\n21. Otázkou posúdenia dôvodnosti ústavnej sťažnosti nie je v preskúmavanej veci to, či bol správny\nzáver krajského súdu o zrušení rozsudku okresného súdu, ale to, či takýto procesný postup\nkrajského súdu viedol v prípade sťažovateľky k porušeniu označených práv sťažovateľky v miere\nporušenia jej práva na spravodlivý proces. Sťažovateľka namietala, že krajský súd konštatovaním\nneprípustnosti ňou podanej žaloby v časti, v ktorej žiadala o určenie neplatnosti závetu a listiny\no vydedení, prekročil medze svojej právomoci preskúmaním odkazového uznesenia súdneho\nkomisára, ktoré zmenil, resp. zrušil.\n22. Podstatným pre rozhodnutie tejto veci bolo preto posúdenie výkladu § 194 ods. 1 CMP\naplikovaného krajským súdom, ktorý konštatoval neprípustnosť žaloby v časti, v ktorej\nsťažovateľka žiadala určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, pretože predmetom sporového\nkonania podľa tohto ustanovenia môže byť iba sporná skutková okolnosť uvedená v odkazovom\nuznesení súdneho komisára.\n23. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia v kontexte s argumentáciou\nsťažovateľky, ktorá v nej poukazovala na odlišný rozsah predmetu konania vymedzeného\nodkazovým uznesením a predmetu konania určeného napadnutým uznesením t. z. zúženie predmetu\nkonania napadnutým uznesením. K tejto argumentácii krajský súd v bode 56 napadnutého\nuznesenia s poukazom na znenie § 194 ods. 1 CMP uzavrel, že žaloba o určenie spornej skutočnosti\n                                                7\n\npodľa tohto ustanovenia v samotnej podstate len vytvára skutkový základ pre právne posúdenie veci\ndedičského práva súdnym komisárom. Skutková otázka, ktorá sa má určiť podľa § 194 CMP, sa má\npodľa neho týkať výlučne skutkových okolností, pre ktoré účastník dedičského konania tvrdí\nneplatnosť závetu resp. listiny o vydedení. Obsahom petitu žaloby podľa tohto ustanovenia teda\nnemá byť určenie platnosti, či neplatnosti závetu resp. listiny o vydedení. Krajský súd v súvislosti\ns týmito závermi podporne poukázal na odbornú literatúru, ktorej autori dospeli k identickému\nzáveru (Smyčková, R. Števček, M. Tomašovič, M. Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový\nporiadok. Komentár. I. vydanie. Bratislava : C. H. Beck 2017. s. 673 a 674.), že postupom podľa\n§ 194 CMP sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu či platnosť\nzávetu alebo vydedenia (pozri bod 55 napadnutého uznesenia) a taktiež judikatúru najvyššieho\nsúdu, v ktorej bolo toto ustanovenie aplikované zhodne ako v prípade sťažovateľky (rozhodnutie\nsp. zn. 4Cdo/112/2023 z 27. marca 2024 a sp. zn. 5Cdo/116/2023 z 31. júla 2024).\n24. Na argumentáciu poukazujúcu na nepodanie odvolania žalovaným proti odkazovému uzneseniu\nkrajský súd odpovedal konštatovaním, že procesnú prípustnosť žaloby si súd v civilnom sporovom\nkonaní vyhodnocuje ex offo sám, a preto nie je podstatné, či formuláciu výroku odkazového\nuznesenia napadol účastník dedičského konania odvolaním alebo nie.\n25. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že súd v sporovom konaní je\nodkazovým uznesením viazaný, čo sa týka určenia osoby žalobcu a existencie právneho záujmu,\navšak judikatúra najvyššieho súdu a odvolacích súdov (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/70/2024 z 28. apríla 2026, sp. zn. 9Cdo/92/2024 z 19. novembra 2025,\nsp. zn. 9Cdo/17/2025 z 28. júla 2026, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n17Co/92/2025 z 31. marca 2026, Krajský súd v Žiline sp. zn. 6Co/126/2025 z 31. októbra 2025)\nustálila, že sporový súd (obdobne ani žalobca) nie je viazaný doslovným znením petitu uvedeného\nv odkazovom uznesení súdneho komisára. Zároveň však z nej možno vyvodiť, že v záujme ochrany\nstrany sporu pred procesným formalizmom stanovila procesnú povinnosť spor prejednať\nna základe tvrdeného skutkového stavu, pokiaľ z neho je zrejmá sporná skutková okolnosť\n(pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/54/2017 z 28. marca 2018). Na tomto mieste sa však\nzároveň žiada dodať, že v bode 62 napadnutého uznesenia krajský súd vysvetlil dôvody, pre ktoré\nsťažovateľkinu žalobu v časti určenia neplatnosti dotknutých listín neprejednal, resp. dôvody,\nna ktoré jeho postup nemožno považovať za procesný formalizmus, keď uviedol, že, zohľadňujúc\ndôsledky svojho rozhodnutia, nemohol sám pristúpiť k zmene rozsudku okresného súdu a žalobu\nv primárnom petite zamietnuť, pretože by v takomto prípade nebolo rozhodnuté o sekundárnom\npetite.\n\n26. K argumentácii sťažovateľky, že ako účastníčka dedičského konania by nemala v civilnom\nsporovom konaní utrpieť ujmu, v dôsledku nesprávneho postupu súdneho komisára (ide o právny\nzáver vyplývajúci z rozhodnutí najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 1Cdo/70/2024 či sp. zn.\n5Cdo/40/2021, pozn.), krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že tento záver akceptuje, avšak\nv ňou podanej žalobe sama formulovala eventuálny petit, pričom v subsidiárnom,\nresp. sekundárnom petite požadovala určenie sporných skutočností spočívajúcich v tvrdení,\nže dôvody vydedenia nie sú dané, naplnené (pozri bod 57 napadnutého uznesenia). Podstatným\npre rozhodnutie krajského súdu potom bola skutočnosť, že nepovažoval za prípustné,\naby sťažovateľka v žalobe rozširovala dôvody jej podania. V preskúmavanom konaní zároveň\nv časti sekundárneho petitu určenia sporných skutočností, z ktorých sťažovateľka odvodzuje\n\n                                                 8\n\nneplatnosť listiny o vydedení a relatívnu (neplatnosť) závetu, je jej žaloba prípustná, a preto\nsťažovateľka v konaní neutrpí žiadnu ujmu (bod 58). V bode 59 krajský súd zdôraznil, že námietky\ntýkajúce sa absolútnej neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o ktoré rozšírila svoju žalobu,\nby mohol preskúmať iba v prípade, ak by už boli uvedené skutočnosti namietané aj v rámci\ndedičského konania a na základe nich by dedičský súd odkázal sťažovateľku na podanie žaloby\npodľa § 194 CMP. Zároveň zdôraznil, že tento proces nemožno obchádzať rozširovaním žaloby\npriamo v civilnom sporovom konaní o skutočnosti, ktoré neboli v dedičskom konaní namietané.\nV tejto súvislosti podporne poukázal aj na odbornú spisbu.\n27. Závery krajského súdu uvedené v napadnutom uznesení v konečnom dôsledku nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za arbitrárne či svojvoľné a z ústavného hľadiska\nza neospravedlniteľné a neudržateľné, ktoré by mali za následok porušenie uvedených práv\nsťažovateľky tak, ako to tvrdí v ústavnej sťažnosti. Napadnuté uznesenie navyše nepredstavuje\ndefinitívnu prekážku realizácie práv smerujúcich k ochrane oprávnených záujmov sťažovateľky,\nktorá disponuje dostatočným procesným priestorom na plnohodnotnú obranu svojich záujmov\nv ďalších štádiách nadväzujúceho konania sporového, ale i s ním prepojeného nesporového\ndedičského konania.\n28. Za daného stavu je akékoľvek tvrdenie o porušení práva na súdnu ochranu či práva\nna spravodlivé súdne konanie vylúčené, keďže procesné záruky spravodlivého procesu zostávajú\nnedotknuté a budú v plnej miere realizované v pokračujúcom konaní.\n29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením krajského súdu\nnedošlo k odopretiu možnosti sťažovateľky konať pred súdom a porušeniu jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n30. Z dôvodov uvedených v tomto náleze ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde\na contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej\nsťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky,\nktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia jej v ústavnej sťažnosti označených práv.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 22. októbra 2026\n\n                                                                       Miroslav Duriš\n                                                                       predseda senátu\n\n                                                 9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-účinky", "uznesenie", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dedenie, dedičstvo-vydedenie", "dedenie, dedičstvo-neplatnosť závetu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}