{"guid": "ussr:af584691-788c-4f4c-9eae-8c0d1e54a960", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.366.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 366/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 366/2026 z 8. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2026, sp. zn. I. ÚS 366/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.366.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2026-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/af584691-788c-4f4c-9eae-8c0d1e54a960", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.366.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.366.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.366.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 366/2026-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nJany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Mariánom Maholányim, advokátom,\nPriemyselná 1/A, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Cdo/80/2024 z 25. novembra 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/80/2024 z 25. novembra 2025\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/80/2024 z 25. novembra 2025\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n1 237,08 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. marca 2026, ktorá bola prijatá\nna ďalšie konanie v celom rozsahu uznesením č. k. I. ÚS 366/2026-13 z 18. júna 2026, domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu osobnosti podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí\ndovolania, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Okrem toho žiada\npriznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že predmetom konania vedeného Okresným\nsúdom Trnava pod sp. zn. 19C/52/2019 bol nárok sťažovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy\nz titulu ochrany osobnosti. Za zásah do osobnostných práv sťažovateľ považoval (i) výpoveď\nžalovaného 1 (ako podozrivého) policajnému orgánu vo veci podozrenia zo spáchania trestného\nčinu, (ii) list žalovaného 1 orgánu obce na účel riešenia susedských sporov so sťažovateľom,\n(iii) keď ho žalovaný 1 v minulosti dehonestujúco nazval a hrozil mu ublížením, (iv) výpoveď\nžalovanej 2 policajnému orgánu vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu a (v) skutočnosti\nuvedené žalovanou 2 v liste v konaní vo veci priestupku s tým, že tieto tvrdenia žalovaných\nsa nezakladajú na pravde.\n2.1. V čase prejednávania a rozhodovania súdu prvej inštancie bolo vedené priestupkové konanie\npred Okresným úradom Trnava, odborom všeobecnej vnútornej správy, ktorý prvým rozhodnutím\nz 18. novembra 2020 uznal žalovaného 1 vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu a uložil mu sankciu pokarhania a druhým rozhodnutím z 1. júna 2021 mu uložil\npokutu 20 eur.\n3. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že skutkový dej, z ktorého sťažovateľ vyvodzoval\nopodstatnenosť svojej žaloby, sa stal. Sporným bolo, či konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho\nosobnostných práv. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné\npodmienky na vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaných podľa § 13 Občianskeho\nzákonníka spôsobenej zásahom do osobnosti sťažovateľa. Rozsudkom z 1. marca 2023 žalobu\nv celom rozsahu zamietol s tým, že označené vyjadrenia žalovaných nemožno považovať\nza spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti\nsťažovateľa.\n4. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, namietajúc nesprávne skutkové\na právne zistenia, ako aj nepreskúmateľnosť tohto rozsudku. O predmetnom odvolaní Krajský súd\nv Trnave rozhodol rozsudkom č. k. 24Co/96/2023-222 z 28. novembra 2023, ktorým v merite veci\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa zameral na vyriešenie základnej otázky,\nči označenými tvrdeniami, vyjadreniami a správaním žalovaných došlo k zásahu do osobnostných\npráv sťažovateľa. Po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že (i) v časti tvrdeného\nzásahu do osobnostných práv sťažovateľa vyjadreniami žalovaných neuniesol svoje dôkazné\nbremeno, (ii) v časti dehonestujúcich vyjadrení žalovaným 1, ktoré boli preukázané\n(v priestupkovom konaní), už došlo k nastoleniu rovnováhy vzájomného osobnostného vzťahu strán\nv rámci priestupkových konaní (a ďalšia časť nebola preukázaná) a (iii) v časti týkajúcej\nsa vyhrážok nešlo o zásah do osobnostných práv sťažovateľa.\n5. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom odvolacieho konania sa obrátil na najvyšší súd s dovolaním,\nktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)\na § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolanie odôvodnil (i) zmätočnými a vnútorne rozporuplnými\ntvrdeniami odvolacieho súdu, (ii) neprimerane a nerovnomerne rozdeleným dôkazným bremenom,\n\n2\n\n(iii) popretím obsahu a účelu ochrany osobnosti výkladom k vyhrážkam žalovaného 1\na (iv) vnútornou rozpornosťou ústneho odôvodnenia a jeho písomného vyhotovenia.\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\nZ obsahu odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v rámci posudzovania dovolania v časti\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP najvyšší súd poukázal na správne a výstižné dôvody\nodvolacieho súdu, na ktoré poukázal a stotožnil sa s nimi. V časti dovolacieho dôvodu podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP uviedol, že pokiaľ sťažovateľ namieta nesprávnosť a nepodloženosť niektorých\nskutkových záverov súdov, neprípustne tým predkladá na dovolací prieskum skutkové, a nie právne\notázky.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie ním označených práv podľa ústavy a dohovoru v dvoch\nmyšlienkovo prepojených argumentačných líniách.\n7.1. Tou prvou je námietka o procesnoprávnom pochybení súdov nižšej inštancie v tom,\nže sa nezaoberali v potrebnom rozsahu podstatnými otázkami vo veci, nevyhodnotili relevantné\ndôkazy a neposkytli odpoveď na zásadné právne argumenty, a to najmä v súvislosti:\na) s právoplatne uznanou vinou žalovaného 1 v priestupkovom konaní a jej významom\npri hodnotení zásahu do osobnostných práv;\nb) s postupom v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou a faktickým prenesením dôkazného\nbremena na sťažovateľa, hoci z povahy veci vyplýva, že pravdivosť skutkových tvrdení\nmá preukazovať autor difamačných skutkových tvrdení (žalovaní), a nie sťažovateľ.\n7.2. Následne vo vzťahu k najvyššiemu súdu sťažovateľ namieta, že založil svoje závery na prevzatí\na potvrdení právnych a skutkových záverov súdov nižších inštancií bez toho, aby sa sám samostatne\na presvedčivo vysporiadal s podstatnými dovolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie\nje také všeobecné, že z neho nie je zrejmé, čo sťažovateľ v dovolaní konkrétne namieta, a ani to,\nakým konkrétnym spôsobom sa s konkrétnymi dovolacími námietkami vôbec vysporiadal.\n8. V závere sťažovateľ ozrejmuje, že vzhľadom na skutočnosť, že nikdy nebol trestaný\na ani priestupkovo a za 40 rokov bol držiteľom najvyšších bezpečnostných previerok, ho difamačné\nskutkové vyjadrenia žalovaných hlboko urážajú. Tvrdí, že súdy jeho občiansku česť neochránili,\nnaopak, vec bagatelizovali a spochybňovali nič nehovoriacim a nelogickým konštruktom\no susedskom spore.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n9. Najvyšší súd k námietkam sťažovateľa uvedeným v sťažnosti po doslovnom prevzatí podstatného\nobsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia do vyjadrenia uviedol, že ich považuje\nza neopodstatnené. Podľa názoru najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu rovnosti procesných strán\na k arbitrárnosti v konaní.\n\n3\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n10. Zúčastnené osoby, ktorými sú\na\nvyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom.\n\n, nevyužili svoje právo\n\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n11. Sťažovateľ vo svojej replike namieta:\na) vyjadrenie najvyššieho súdu nie je vyjadrením k ústavnej sťažnosti, ale predstavuje takmer\ndoslovnú reprodukciu odôvodnenia napadnutého uznesenia;\nb) najvyšší súd odmietol pre neprípustnosť dovolanie, ktorého prípustnosť sám konštatoval,\na preto tvrdí, že výrok napadnutého rozhodnutia je v priamom rozpore s jeho vlastnými dôvodmi;\nc) najvyšší súd sa nemohol platne stotožniť so vzájomne sa vylučujúcimi dôvodmi súdov nižších\ninštancií; súčasne identifikuje najmenej tri nosné body, v ktorých sa tieto rozsudky súdov\nrozchádzajú, a to: (i) skutkový základ, (ii) spôsobilosť výrokov zasiahnuť do osobnostných práv\na (iii) výroky adresované orgánom verejnej moci;\nd) s poukazom na štyri vnútorné rozpory rozsudku odvolacieho súdu namieta, že tieto najvyšší súd\nprevzal bez akéhokoľvek kritického posúdenia a označil ich za správne a výstižné dôvody;\ne) rozhodnutie odvolacieho súdu a uloženie dôkazného bremena k nesporným skutočnostiam\nv tom zmysle, že kým súd prvej inštancie vyhlásil skutkový dej za nesporný, tak odvolací súd\nza nepreukázaný, pričom sťažovateľ nemal v odvolacom konaní (bez nariadeného pojednávania)\nmožnosť procesne reagovať na nosný dôvod zamietnutia žaloby; z tohto dôvodu považuje\nrozhodnutie odvolacieho súdu za prekvapivé a tým aj zakladajúce vadu podľa § 420 písm. f) CSP;\nf) neposkytnutie odpovede na námietku podľa § 193 CSP, ktorá bola pre výsledok konania\nrozhodujúca;\ng) výklad § 420 písm. f) CSP najvyšším súdom, ktorý najprv uvádza, že súčasťou práva\nna spravodlivý proces je „aj náležité odôvodnenie rozhodnutia“, a následne tvrdí, že pod postupom\nsúdu možno rozumieť „iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu“;\nh) prílišný formalizmus pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nak najvyšší súd neuvádza, aké otázky sťažovateľ v dovolaní nastolil ani v čom mala spočívať\nich neurčitosť.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a práva na ochranu osobnosti (čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy)\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania z procesných dôvodov.\n13. Zo sťažnostnej argumentácie možno ustáliť, že kľúčovou námietkou sťažovateľa, ktorou\nspochybňuje ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, je vo svojej podstate\nabsencia jasných a zrozumiteľných odpovedí na právne a skutkovo relevantné otázky [explicitne\nnamietané v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP, por. bod 5\ntohto nálezu, pozn.] súvisiace s uplatnením jeho nárokov na ochranu osobnosti v civilnoprávnom\nkonaní proti žalovaným. Kľúčová sťažnostná argumentácia tak predstavuje námietku zjavnej\nneodôvodnenosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania.\n4\n\n14. Ústavný súd stabilne judikuje, že plne rešpektuje rozhodovací priestor najvyššieho súdu vrátane\njeho kompetencie ústavne konformným spôsobom vymedziť si prípustnosť a spôsob rozhodovania\no dovolaní (II. ÚS 398/08, I. ÚS 18/2020), len pokiaľ neprekročí ústavne štandardy (I. ÚS 17/01).\nKonanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch nie je vyňaté z rámca ústavnoprávnych\nprincípov, preto ústavný súd musí dbať na to, aby boli dodržané záruky spravodlivého procesu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby interpretácia prípustnosti\nmimoriadnych opravných prostriedkov nebola svojvoľná ani formalistická a aby bola\nči najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\n15. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že ťažisková časť stručného\nodôvodnenia predstavuje zväčša len odkazy na judikatúru ústavného súdu, resp. na svoju vlastnú\njudikatúru, o všeobecných právnych východiskách pri posudzovaní prípustnosti a dôvodnosti\ndovolania. Civilný sporový poriadok v § 451 ods. 3 dovoľuje najvyššiemu súdu odôvodniť\nuznesenie o odmietnutí dovolania stručne. Preto je pochopiteľná tendencia najvyššieho súdu\nzjednodušiť svoje rozhodnutia, aby mohol efektívne plniť svoju úlohu. Ani pri tejto snahe nemôže\nbyť opomenutá povinnosť rešpektovať práva sporových strán a dodržať zásady spravodlivého\nprocesu, v okolnostiach prípadu právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to minimálne\nv takom rozsahu, aby dovolateľ dostal konkrétne odpovede na jeho podstatné dovolacie námietky\n(porovnaj IV. ÚS 80/2021).\n16. Odôvodnenie, ktoré len všeobecným spôsobom konštatuje na jednej strane nesplnenie\npodmienok prípustnosti dovolania a na druhej strane dodržanie zákonných náležitostí rozhodnutia\nodvolacieho súdu, bez akejkoľvek odpovede na konkrétne námietky sťažovateľa v dovolaní,\nnemôže učiniť zadosť požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v súlade s právom\nna spravodlivý proces. Ústavný súd s istým zveličením dodáva, že takéto odôvodnenie [v bode 8\njedna veta týkajúca sa obsahu podaného dovolania, body 12 a 15 týkajúce sa dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP a bod 19 týkajúci sa dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP] by mohlo byť paušálne použité aj v akomkoľvek inom rozhodnutí odmietajúcom dovolanie,\nčím si dovolací súd podstatne uľahčil svoju úlohu.\n17. Ústavný súd rešpektuje ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie je potrebné, aby sa súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal každou námietkou dovolateľa, avšak vo veci sťažovateľa\nnajvyšší súd neodpovedal na dovolacie argumenty, nezaujal k nim žiadne stanovisko a všeobecným\nspôsobom bez konkrétneho odôvodnenia vzťahujúceho sa na prejednávanú vec dovolanie odmietol.\nNapadnuté uznesenie je tak vo vzťahu k prejednávanej veci sťažovateľa neadresné. Požiadavke\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (najvyšší súd nevynímajúc) nezodpovedá ani\nvšeobecné súhrnné konštatovanie, napr. „z obsahu spisu“, „obsah spisu“ a pod. (bod 12\nnapadnutého uznesenia) bez dostatočného a presvedčivého odôvodnenia spôsobu rozhodnutia súdu,\nktoré sa vysporiada i so špecifickými, avšak pre vec podstatnými námietkami strany sporu\n(I. ÚS 515/2020).\n18. Ústavný súd v tejto súvislosti (v zhode so sťažovateľom) konštatuje aj istú mieru\nnesústredenosti a nedôslednosti najvyššieho súdu premietnutú v posudkovej časti odôvodenia,\nv ktorej v bode 10 síce správne poukazuje na to, že súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie\nje súčasťou práva na spravodlivý proces (II. ÚS 120/2020, ZNaU 11/2021), avšak súčasne\n\n5\n\nv bode 12 redukuje pojem „postup súdu“ len na samotný priebeh konania, nie však na konečné\nrozhodnutie súdu.\n19. Vo vzťahu k požiadavke najvyššieho súdu v bode 19, aby dovolateľ konkretizoval právnu\notázku, ústavný súd zastáva názor, že povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť\ndovolania podľa § 421 CSP treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu\nv prospech prípustnosti dovolania, a tak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom.\nDovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju aj sám (I. ÚS 51/2020).\nNamietaná právna otázka môže vyplynúť aj z textu dovolania a nemusí byť formálne vymedzená\nv jeho konkrétnej časti. Dovolací súd sa má pokúsiť autenticky porozumieť dovolateľovi – jeho\ntextu ako celku, ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou\nnajvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu\ndovolacej otázky (I. ÚS 336/2019).\n20. Opísané nedostatky odôvodnenia spôsobujú, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu vykazuje\nznaky formálnosti, a preto ho v podmienkach daných účinnou ochranou základných práv a slobôd\nstrany v spore nemožno akceptovať ako ústavne súladné, keďže nespĺňa ani minimálne požiadavky,\nktoré sú na odôvodnenie súdnych rozhodnutí kladené. Absencia relevantných myšlienkových úvah,\nanalytickej a hodnotiacej činnosti, a tým neriešenie konkrétne nastolených skutkových a právnych\notázok, prostredníctvom ktorých by relevantne vysvetlil, akým spôsobom dospel k záveru\no odmietnutí dovolania robí napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zjavne neodôvodneným,\nnepresvedčivým a ústavne neudržateľným z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n21. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základného práva na ochranu osobnosti\npodľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd uvádza, že vyhovenie ústavnej sťažnosti je založené\nvýlučne na kritike nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia a neposúdenia prípustnosti\ndovolania najvyšším súdom, teda na vade rýdzo procesnej povahy. Nezistil preto existenciu ústavne\nrelevantnej súvislosti medzi označeným právom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nÚstavný súd preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n22. Vychádzajúc z porušenia základného práva sťažovateľa rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný\nsúd postupom podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“), napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n23. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu podané dovolanie\nproti rozsudku krajského súdu znova prerokovať, v okolnostiach prípadu sa dôsledne vyrovnať\ns jeho obsahom a, riadiac sa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 134\nods. 1 zákona o ústavnom súde), opätovne rozhodnúť o dovolaní, rešpektujúc obsah a zmysel práv,\nktorých porušenie bolo ústavným súdom zistené.\n\n6\n\nV.\nTrovy konania\n24. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania\nv celkovej sume 1 237,08 eur (bod 3 výroku nálezu), vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur.\nSťažovateľovi ústavný súd priznal náhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, podanie repliky),\nčo predstavuje sumu celkom 1 237,08 eur.\n25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2026\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "ochrana osobnosti", "dovolanie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/80/2024", "guid": "91d0d1dc-4a2f-4c50-918d-ac2d5837a98b:44b9bc8a-65cb-4d28-a532-c174e5a179dd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7e1db22-2912-40cc-9e74-f9a16e1c09ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.80.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.80.2021.2"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:93e3afe9-3a48-4776-94df-43afe0919958", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.18.2020.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "91d0d1dc-4a2f-4c50-918d-ac2d5837a98b:44b9bc8a-65cb-4d28-a532-c174e5a179dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2119212814.2", "spisova_znacka": "1Cdo/80/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/80/2024 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2119212814.2"}, {"guid": "570287bf-a457-4387-8abc-0d7c9ae567d2:bed2102e-32d2-44ed-8f86-06b81626a758", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Co/96/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/96/2023 z 28. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/570287bf-a457-4387-8abc-0d7c9ae567d2:bed2102e-32d2-44ed-8f86-06b81626a758"}], "citovane_v": []}