{"guid": "ussr:95b17c36-3f93-41d8-8087-fcaeb9fbb990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 321/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 321/2026 z 8. 9. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2026, sp. zn. I. ÚS 321/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2026-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/95b17c36-3f93-41d8-8087-fcaeb9fbb990", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 321/2026-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ITIMEX a.s., Kukučínova 8, Banská\nBystrica, IČO 31 425 666, zastúpenej JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., advokátkou,\nJ. Kármána 22/A, Lučenec, proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 19SVs/9/2024 z 28. októbra 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 10. februára 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou\nsa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nnajvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/9/2024 z 28. októbra 2025. Navrhuje napadnuté\nuznesenie najvyššieho správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 321/2026-14 z 9. júna 2026 ústavný súd prijal ústavnú\nsťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Sťažovateľke bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne – pobočky Levice zo 7. januára 2016\npredpísané penále za neodvedenie poistného. Doručovateľ sa prvýkrát pokúsil o doručenie zásielky\n13. januára 2016 a opakovane sa pokúsil o doručenie 14. januára 2016, keď znova sťažovateľku\nnezastihol, a tak zásielku v ten istý deň uložil na pošte. Sťažovateľka si uloženú zásielku skutočne\nprevzala 20. januára 2016 a 3. februára 2016 podala proti doručenému rozhodnutiu odvolanie.\nSociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „žalovaná“) prípisom zo 4. apríla 2016 sťažovateľke\n\noznámila, že jej odvolanie nemôže preskúmať, pretože bolo podané oneskorene. Vychádzala z toho,\nže podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom\ndo 31. decembra 2018 (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) sa zásielka, ktorá je určená\ndo vlastných rúk, považovala za doručenú tretím dňom od jej uloženia po tom, čo dva pokusy o jej\ndoručenie zostali bez výsledku. Tieto účinky podľa žalovanej nastali 18. januára 2016 (pretože\n17. január 2016 bola nedeľa), a tak posledným dňom 15-dňovej odvolacej lehoty bol\n2. február 2016. Tento prípis bol sťažovateľke doručený 11. apríla 2016.\n4. Sťažovateľka sa snažila zvrátiť predmetný skutkový stav podaním žaloby proti nečinnosti\nžalovanej. Následne konajúce správne súdy vydali celkovo 7 meritórnych rozhodnutí.\n5. Uznesením sp. zn. 14Sa 1/2023 z 11. júna 2024 Správny súd v Banskej Bystrici zaviazal\nžalovanú konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu pobočky zo 7. januára 2016,\ndoručiť správnemu súdu rozhodnutie do 30 dní od jeho vydania a zaplatiť sťažovateľke náhradu\ntrov konania. V odôvodnení uzavrel, že náhradné doručenie v zmysle § 212 ods. 4 zákona\nč. 461/2003 Z. z. prichádzalo do úvahy, len ak nedošlo k reálnemu doručeniu do vlastných rúk.\nSprávny súd dospel k záveru, že doručenka v prerokúvanej veci svedčí o tom, že sťažovateľka\nrozhodnutie pobočky zo 7. januára 2016 reálne prevzala 20. januára 2016 a že náhradné doručenie\nfikciou podľa citovaného ustanovenia je tak vylúčené. Správny súd odkázal aj na judikatúru\nk obdobnému ustanoveniu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej uprednostnenie\nnáhradného doručenia nemožno považovať za ústavne konformné. Vzhľadom na to dospel k záveru,\nže sťažovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu pobočky v zákonnej lehote, žalovaná mala\no ňom rozhodnúť, a ak tak neurobila, správny súd ju na to podľa § 250 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku (ďalej aj „SSP“) zaviazal.\n6. Žalovaná Sociálna poisťovňa podala proti uzneseniu správneho súdu z 11. júna 2024 kasačnú\nsťažnosť. Najvyšší správny súd postúpil vec veľkému senátu najvyššieho správneho súdu z dôvodu,\nže zistil, že v doterajšej judikatúre sa vyskytli protichodné názory na výklad § 212 ods. 4 zákona\nč. 461/2003 Z. z. účinného do 31. decembra 2018. Veľký senát najvyššieho správneho súdu\nnamietaným uznesením z 28. októbra 2025 rozhodol tak, že uznesenie správneho súdu\nz 11. júna 2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto napadnuté uznesenie najvyššieho\nsprávneho súdu je v poradí ôsmym rozhodnutím správneho súdu v predmetnej veci.\n7. V napadnutom uznesení sa najvyšší správny súd zaoberal otázkou konkurencie doručovania\nprostredníctvom fikcie doručenia a reálnym prevzatím zásielky.\n8. Najvyšší správny súd konštatoval, že ak zákon priamo spája s určitou skutočnosťou rovnaké\nnásledky, aké sa zvyčajne spájajú až s reálnym dodaním písomnosti do dispozičnej sféry adresáta,\nfinguje tým jej doručenie. Nastúpenie týchto skutočností je z hľadiska právnych účinkov\na následkov rovnocenné účinkom, aké sú inak spojené s doručením, ktoré by nastalo fyzickým\ndodaním písomnosti adresátovi. Výnimku by mohol ustanoviť len právny predpis sám. Ak však\nprávny predpis nič také neustanovuje, nemožno riadne nastúpenú fikciu doručenia stotožňovať\ns domnienkou, ktorú by bolo možné neskôr vyvracať, ani jej účinky viazať na odkladaciu či\nrozväzovaciu podmienku, že si adresát do určitej lehoty po fikcii písomnosť prevezme či\nneprevezme. Pokiaľ také alebo podobné výnimky nie sú ustanovené, právne účinky doručenia\npodľa právnej fikcie a doručenia dodaním písomnosti adresátovi sú rovnaké, čo znamená, že\n2\n\nrovnaké sú aj ich právne následky. Prvotným právnym následkom doručenia je predovšetkým samo\nzavŕšenie procesu doručovania ako procesného úkonu orgánu verejnej moci. To znamená, že\npovinnosť doručiť určitú písomnosť (teda vykonať procesný úkon doručovania) tento orgán naplnil\naj vtedy, ak k doručeniu došlo právnou fikciou. Ak sám zákon neustanovuje inak, nie je možné\núčinne doručiť tú istú písomnosť dvakrát v rôzne okamihy.\n9. Taktiež uviedol, že k doručeniu písomnosti môže dôjsť len raz, a ak sa tak už raz stalo (napríklad\nzákonnou fikciou), nemôže sa udiať znova inou dispozíciou s tou istou zásielkou (fyzickým\nprevzatím). Opačný výklad by totiž znamenal, že následok v podobe fikcie doručenia, ktorý\nkogentne ustanovuje právny predpis, by mohol vylúčiť svojvoľným postupom orgán verejnej moci,\npoštový podnik alebo dokonca sám adresát, a preto je v tejto súvislosti nepodstatné, či orgán\nverejnej moci dá písomnosť už raz doručenú fikciou doručovať opätovne. Rovnako nie je podstatné,\nči poštový podnik vo svojich obchodných podmienkach (ktoré sú len súčasťou poštovej zmluvy\npodľa § 273 Obchodného zákonníka, porov. už cit. § 2 ods. 4 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) určuje úložnú\nlehotu, počas ktorej je dodávaná zásielka k dispozícii na vyzdvihnutie, dlhšiu než zákonná lehota,\nktorej uplynutím nastáva fikcia doručenia.\n10. Najvyšší správny súd podporil svoju argumentáciu aj odkazom na odbornú literatúru a viaceré\nrozhodnutia najvyššieho správneho súdu, ústavného súdu (najmä napr. II. ÚS 65/2010,\nI. ÚS 545/2020, III. ÚS 593/2022, II. ÚS 507/2012, II. ÚS 247/2015, I. ÚS 76/2022,\nI. ÚS 518/2014, III. ÚS 318/2023, III. ÚS 528/2023) a Ústavného súdu Českej republiky. Uviedol,\nže neexistuje žiadna ustálená judikatúra, ktorá by bola založila legitímne očakávanie adresátov\npráva, že účinky právnej fikcie doručenia písomnosti budú v rozpore s právnym predpisom závisieť\nod toho, či si adresát túto písomnosť počas následne plynúcej úložnej doby prevezme alebo nie.\n11. K relevantnému § 212 ods. 4 a 5 účinnému do 31. decembra 2018 najvyšší správny súd uviedol,\nže celkom zreteľne priamo vyhlásil písomnosť za doručenú, hoci sa ešte nemusela nachádzať\nv dispozičnej sfére adresáta, a to aj keď sa do tohto dňa o uložení ani nedozvedel. Normoval tak\nprávnu fikciu doručenia, čo je zrejmé z použitého výrazu „považuje sa za deň doručenia“. Zo znenia\n§ 212 ods. 4, 5 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno vyvodiť, že by medzi nimi existoval vzťah\nakejsi hierarchie či podmienenej použiteľnosti, a teda že by použitie § 212 ods. 4 alebo 5\nprichádzalo do úvahy až po tom, čo sa vôbec nepodarilo naplniť podmienky § 212 ods. 7\ncitovaného zákona. Naopak, z týchto ustanovení je zrejmé, že upravujú niekoľko alternatívnych\nspôsobov doručovania a doručenia.\n12. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že nie je správny právny názor, z ktorého vychádzalo\nnapadnuté uznesenie a podľa ktorého sa lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu pobočky\nžalovanej v Leviciach zo 7. januára 2016 musí počítať od 20. januára 2016, keď si sťažovateľka\ntúto písomnosť vyzdvihla na pošte. Kasačný súd namietaným uznesením zrušil uznesenie správneho\nsúdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. K namietanému uzneseniu veľkého senátu\nz 28. októbra 2025 predložili odlišné stanovisko sudcovia JUDr. Marián Fečík a JUDr. Petra\nPríbelská, PhD.\n13. Sťažovateľka považuje právne závery kasačného rozhodnutia za arbitrárne a za výsledok\nformalistickej aplikácie a výkladu § 212 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom\ndo 31. decembra 2018.\n3\n\n14. Sťažovateľka sa s väčšinovým názorom najvyššieho správneho súdu nestotožňuje a poukazuje\nna odlišné stanovisko dvoch sudcov najvyššieho správneho súdu, v zmysle ktorého posledná veta\n§ 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. «„sa vzťahuje len na prípad, ak si adresát písomnosť vôbec\nnevyzdvihne. Inak povedané, uvedené veta pripúšťa aj výklad, v zmysle ktorého, ak by si adresát\npísomnosť v úložnej lehote vyzdvihol (a to bez ohľadu, či do troch dní od jej uloženia alebo\npo uplynutí týchto troch dní), došlo by k jej doručeniu prevzatím adresátom. Oporu tohto výkladu\nvidíme v prvej aliney § 212 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého je rozhodnutie doručené,\nlen čo ho účastník konania prevezme. Ekvivalent tohto ustanovenia spájajúceho doručenie\ns prevzatím rozhodnutia pritom neobsahuje, resp. neobsahovalo, ani zákon č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) ani iné administratívne právne predpisy obsahujúce fikciu\ndoručenie.“».\n15. Sťažovateľka sa zhoduje s právnym názorom vyjadreným v odlišnom stanovisku sudcov\nnajvyššieho správneho súdu. Na podporu tohto stanoviska argumentuje odkazom na dôvodovú\nsprávu k predmetnému ustanoveniu a taktiež na neskoršiu legislatívnu činnosť zákonodarcu, ktorou\ndošlo k zmene znenia poslednej vety § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôrazňuje potrebu\nústavne súladného výkladu dotknutého ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že ak právna\nnorma umožňuje rôzny výklad, je potrebné pristúpiť k výkladu, ktorý je priaznivejší pre účastníka\nkonania, resp. nemôže dôjsť k určeniu podmienok nad rámec zákona, resp. výklad právnej normy\nmá smerovať k dosiahnutiu účelu základného práva alebo slobody v maximálne možnej miere.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho správneho súdu a zúčastnenej osoby\n16. K ústavnej sťažnosti sa po prijatí veci na ďalšie konanie vyjadril podpredseda najvyššieho\nsprávneho súdu. Uviedol, že sťažovateľka sa pri formulácii ústavnej sťažnosti v podstate len\n„inšpirovala“ odlišným stanoviskom k napadnutému uzneseniu veľkého senátu. Sťažovateľka\nv podanej ústavnej sťažnosti nereaguje na rozbor veľkého senátu v bodoch 22 až 24 uznesenia\n(rozsiahly prehľad judikatúry ústavného súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\npričom nebolo identifikované ani jedno rozhodnutie ústavného súdu, ktoré by zaujalo ten názor,\nz ktorého vychádza sťažovateľka), neponúka logickú právnu argumentáciu, ktorou by podoprela\nsvoj názor a ktorá by mala konkrétnu oporu v existujúcej judikatúre ústavného súdu alebo by sa\ns ňou aspoň zrozumiteľne vyrovnávala. Poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 545/2020, ktoré sa týkalo práve aplikácie § 212 zákona č. 461/2003 Z. z. Sťažovateľka\nzároveň v doterajšom konaní nikdy neargumentovala vzájomným vzťahom medzi odsekmi 4 a 7\ntohto ustanovenia, v žalobe proti nečinnosti namietala len to, že neboli splnené podmienky fikcie\ndoručenia podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podobne vzájomným vzťahom medzi oboma\nodsekmi neargumentoval ani správny súd v uznesení z 11. júna 2024, ktoré bolo predmetom\nprieskumu veľkého senátu, a ani sťažovateľka vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej.\n17. K namietanému porušeniu čl. 46 ústavy najvyšší správny súd, poukážuc na uznesenie ústavného\nsúdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 37/2015, na body 11.1 a 11.2 uviedol, že sťažovateľka sa nedomáha\nprieskumu rozhodnutia, ale nečinnosti orgánu verejnej správy, takže toto jej právo nevyplýva\nz čl. 46 ods. 2 ústavy, ale len z príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Ustanovenie\nčl. 46 ods. 2 ústavy tak v prerokúvanej veci nie je aplikovateľné. K označenému čl. 46 ods. 1 ústavy\n\n4\n\nnajvyšší správny súd uviedol, že veľký senát v napadnutom uznesení obsiahlo analyzoval judikatúru\nústavného súdu, z ktorej však nezistil, že by si zmysel a účel ustanovení o doručovaní nutne\nvyžadoval uprednostniť výklad, v zmysle ktorého by neskoršie skutočné prevzatie písomností malo\n„prebiť“ už (po splnení všetkých zákonných podmienok) naplnenú fikciu doručenia. Osobitne\nznova odkázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 545/2020, ktoré sa týkalo práve výkladu\n§ 212 zákona č. 461/2003 Z. z.; ani v ňom ústavný súd takýto názor nevyslovil.\n18. Ústavnú konformitu tohto prirodzeného a logického výkladu, v zmysle ktorého raz nastúpené\núčinky doručenia (hoci aj fikciou) vylučujú účinné opätovné „doručenie“, potvrdzuje obsiahla\njudikatúra ústavného súdu citovaná jednak v napadnutom uznesení veľkého senátu, jednak už aj\nv tomto vyjadrení, ale aj ďalšie (napríklad I. ÚS 597/2025, I. ÚS 701/2025, III. ÚS 651/2025).\nZároveň poukázal aj na obdobné stanovisko k otázke konkurencie doručenia fikciou a následného\nosobného prevzatia písomnosti v judikatúre českého najvyššieho správneho súdu (uznesenie\nč. k. 4 Ads 227/2024-27, rozsudok č. k. 3 As 241/2014-41) a českého ústavného súdu (uznesenia\nsp. zn. I. US 2491/23 alebo IV. ÚS 1679/21).\n19. Najvyšší správny súd sa ďalej vyjadril k povahe a účinkom odbernej lehoty, pričom poukázal\nna nález sp. zn. II. ÚS 476/2025 s tým, že odberná lehota v zmysle poštových podmienok nemôže\nza žiadnych okolností ovplyvňovať spôsob a pravidlá vykonávania procesných úkonov.\n20. K legitímnemu očakávaniu sťažovateľky, že rozhodnutie bude považované za doručené až jeho\nprevzatím, poukázal na body 20 a 21 uznesenia s tým, že takéto legitímne očakávanie sa mohlo\nzakladať len na neznalosti právneho predpisu, § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdôraznil, že\nsťažovateľka údajnú nejasnosť a rozpor medzi § 212 ods. 4 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. počas\ncelého súdneho konania nenamietala, rozpor ani len nenaznačila.\n21. K námietke porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru najvyšší správny súd uviedol, že predmetom\nrozhodovania veľkého senátu bola nečinnosť orgánu verejnej správy – žalovanej Sociálnej\npoisťovne v konaní, ktoré sa týkalo predpísania penále. Konanie o žalobe proti nečinnosti nie je\nrozhodovaním ani o občianskych právach, ani o trestnom obvinení, pričom sporné je aj to, či by\nsamo preskúmanie rozhodnutia o predpísaní penále spadalo pod ktorýkoľvek z týchto pojmov\n(porov. k trestnému obvineniu prehľad v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022, bode 32\na k občianskemu právu rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. 12. 1994 vo veci Schouten\na Meldrum proti Holandsku, sťažnosti č. 19005/91, 19006/91). Z čl. 6 ods. 1 dohovoru tak nemožno\nvyvodiť požiadavky, akými sa má spravovať doručovanie prvostupňových rozhodnutí\nv administratívnom konaní pred orgánmi, ktoré celkom zjavne nie sú súdom (tribunálom) v zmysle\ndaného ustanovenia, a preto je vylúčené, aby napadnuté uznesenie veľkého senátu zasiahlo do tohto\npráva sťažovateľky.\n22. K ústavnej sťažnosti sa vyjadrila zúčastnená osoba, Sociálna poisťovňa, ktorá uviedla, že\nvýklad prijatý veľkým senátom najvyššieho správneho súdu je logický, riadne odôvodnený a netrpí\nznakmi svojvôle. Podľa jej názoru k porušeniu základných práv sťažovateľky nedošlo.\n23. Sťažovateľka sa do rozhodnutia ústavného súdu k vyjadreniu najvyššieho správneho súdu\na vyjadreniu zúčastnenej osoby nevyjadrila.\n\n5\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n24. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04).\n25. Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických osôb, ktoré\nobhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia spočíva v tom, že vzhľadom na právnu úpravu\na na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie orgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť\ndo práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia,\nže boli rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie\npráva na prístup k súdu) predstavuje čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu\nčl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu účastníka súdneho konania\nmá svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci viazaný princípmi\nspravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy. Obsah základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva iba v oprávnení každého domáhať\nsa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú\nprocesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako je napr. právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť\nv konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne\nkonanie totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných\ndôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.\n26. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho správneho súdu treba poukázať na povahu\na špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej\nsprávy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda\npreskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Treba preto vziať do úvahy,\nže správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy\n[III. ÚS 502/2015 (ZNaU 69/2015), III. ÚS 277/2022, I. ÚS 203/2023].\n\n6\n\n27. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej veci\naj najvyšší správny súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,\na to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či namietaným rozhodnutím došlo k zásahu do základných práv\nsťažovateľky.\n28. Podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť\ndo vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným\nspôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus\no doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným\nspôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný\ndeň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.\n29. Podľa § 212 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok\ndo poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú\nlehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody\npreberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje.\nV obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát\nnevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň\ndoručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.\n30. Podľa § 212 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník\nkonania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie\nrozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia\nrozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.\n31. Najvyšší správny súd vo veľkom senáte v otázke výkladu § 212 ods. 4, 5 a 7 zákona\nč. 461/2003 Z. z., pokiaľ ide o nejednotnú judikatúru všeobecných súdov k otázke konkurencie\ndoručovania fikciou doručenia a neskoršieho doručenia zásielky jej fyzickým prevzatím adresátom,\ndospel k právnemu záveru, že k doručeniu písomnosti môže dôjsť len raz, a ak sa tak už raz stalo\n(napríklad zákonnou fikciou), nemôže sa udiať znova inou dispozíciou s tou istou zásielkou\n(fyzickým prevzatím).\n32. Ústavný súd v tejto súvislosti v prvom rade konštatuje, že veľký senát predstavuje najsilnejší\nvnútorný judikatúrny korektív, ktorý zákon pozná v rámci rozhodovacej činnosti najvyšších súdov.\nRozhodovacia činnosť veľkého senátu má slúžiť na zjednocovanie právnych názorov v prvom rade\nvnútri najvyššieho správneho súdu, t. j. v rámci jeho jednotlivých senátov, a na zabezpečovanie\njednotnosti rozhodovania súdov nižšej inštancie, t. j. správnych súdov. Úlohou veľkého senátu\nnajvyššieho správneho súdu je v rámci kasačného konania zjednocovať i judikatúru tohto súdu.\nVeľký senát je oprávnený rozhodovať vtedy, ak mu bola vec postúpená trojčlenným senátom\nnajvyššieho správneho súdu za podmienok stanovených zákonom (§ 22 ods. 1 SSP, § 466 ods. 1, 2\na 3 druhá veta SSP): 1. dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný\nod právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec uznesením\npostúpil na rozhodnutie veľkému senátu [§ 22 ods. 1 písm. a)], 2. dospel pri svojom rozhodovaní\nopätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej\nprávnej otázke, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu [§ 22 ods. 1 písm. b)],\n3. ak to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods. 3 z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti\n7\n\nsprávnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania správnych súdov a orgánov verejnej\nsprávy [§ 22 ods. 1 písm. c)]. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty\nnajvyššieho súdu záväzný (§ 466 ods. 3 prvá veta SSP). Najvyšší správny súd vo veciach správneho\nsúdnictva dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov okrem vlastnej rozhodovacej činnosti aj tým, že prijíma stanoviská\nk zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje\nsvoje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.\n33. Keďže zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho správneho súdu je predovšetkým\nvecou jeho veľkého senátu, do týchto kompetencií najvyššieho správneho súdu nemá ústavný súd\noprávnenie zasahovať (podobne IV. ÚS 342/2010, III. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012,\nIII. ÚS 11/2014), pretože jeho postavenie v hierarchii súdnej moci nie je možné vnímať tak, že by\njeho úlohou bolo zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08,\nII. ÚS 152/2011). Sám ústavný súd v súčasnosti vo svojich rozhodnutiach konštantne zdôrazňuje\nnezastupiteľnú úlohu veľkých senátov najvyššieho správneho súdu, ako aj najvyššieho súdu\nvo vzťahu k zjednocovaniu judikatúry kasačného súdu i dovolacieho súdu a k zabezpečeniu\na presadzovaniu princípu právnej istoty [napr. II. ÚS 332/2018, IV. ÚS 273/2021, IV.ÚS 610/2021\n(ZNaU 110/2021)].\n34. Podstata sťažovateľkiných námietok spočíva v nestotožnení sa s právnym názorom najvyššieho\nsprávneho súdu k otázke konkurencie doručovania fikciou doručenia a následného fyzického\nprevzatia doručovanej zásielky sťažovateľkou. Súdu vyčíta prílišný formalizmus pri výklade\nprávnej normy (§ 212 zákona č. 461/2003 Z. z.), keď podľa jej názoru neprihliadol na sledovaný\núčel doručovania a legitímne očakávania bežného adresáta tejto právnej normy. Podstatnou je tiež\nskutočnosť, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdí, že by sa najvyšší správny súd s niektorou\nz jej námietok nevysporiadal, prípadne že by sa s jej námietkami nevysporiadal ústavne súladným\nspôsobom. Namieta výslovne len nesúhlas s právnym názorom najvyššieho správneho súdu, ku\nktorému dospel výkladom relevantného ustanovenia zákona, polemizuje s právnym názorom\nveľkého senátu a predkladá vlastný výklad zákona s dôrazom na tvrdené porušenie jej legitímneho\nočakávania, že odvolacia lehota mala začať plynúť od fyzického prevzatia úradnej zásielky.\nSťažovateľka pritom argumentuje obsahom odlišného stanoviska sudcov k namietanému uzneseniu,\númyslom zákonodarcu, ktorý viedol k novelizácii predmetného ustanovenia, judikatúrou ústavného\nsúdu k riešeniu situácie v prípade medzery v právnej úprave či požiadavkou právnej istoty v prípade\nvýkladu a aplikácie právnej normy, pokiaľ normatívny text nie je dostatočne zrejmý.\n35. Najvyšší správny súd poukázal na skupinu rozhodnutí všeobecných súdov, ktorá v obdobných\nprípadoch akceptovala výklad § 212 zákona č. 461/2003 Z. z. v prospech začatia plynutia lehoty na\npodanie odvolania až od fyzického prevzatia zásielky (po tom, čo už skôr mala nastať fikcia\ndoručenia), a následne porovnal opačnú judikatúru všeobecných súdov v podobných súdnych\nkonaniach. Najvyšší správny súd sa zaoberal charakterom inštitútu úradného doručovania ako\nprocesného úkonu orgánu verejnej moci z hľadiska právnej teórie, odbornej literatúry, porovnal\npriebeh a účinky doručovania v iných právnych predpisoch (Civilný sporový poriadok, Trestný\nporiadok a iné) a posudzoval vzťah procesných predpisov upravujúcich doručovanie a obchodných\npodmienok poštového podniku (uloženie zásielky, plynutie lehoty, prevzatie zásielky). Najvyšší\nsprávny súd v pomerne rozsiahlom odôvodnení v podstate konštatoval, že procesné úkony, ich\n8\n\nnásledky a účinky sú upravené v právnych predpisoch, ktoré sú vyhlásené v zbierke zákonov a pre\nktoré platí domnienka ich všeobecnej známosti. Nevidel existenciu legitímneho očakávania\nsťažovateľky, ktoré malo spočívať len v jej presvedčení, že odvolacia lehota plynie vždy\nod fyzického prevzatia rozhodnutia, naopak, toto jej presvedčenie považoval za založené len\nna neznalosti alebo vedomom opomenutí právneho predpisu, pričom však poznamenal, že\nneznalosť zákona neospravedlňuje adresátov práva ani v iných prípadoch. Naopak, zdôraznil, že\nuprednostnenie neskoršieho doručenia u jedného z viacerých účastníkov konania (s protichodnými\nzáujmami) by mohlo vo všeobecnosti znamenať zásah do právnej istoty ostatných, ktorí sa\nspoliehali na to, že v súlade s právnym predpisom doručenie nastalo už skôr (fikciou). Najvyšší\nsprávny súd porovnal rozbiehajúcu sa judikatúru všeobecných správnych súdov v tejto otázke,\nzávery svojho právneho posúdenia argumentačne podporil relevantnou judikatúrou ústavného súdu\nči českého ústavného súdu (z týchto záverov vyplýva, že tieto opakovane akceptovali ako ústavne\nkonformný taký výklad zákona, ktorý je v súlade s odôvodnením ústavnou sťažnosťou namietaného\nuznesenia veľkého senátu najvyššieho správneho súdu).\n36. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že v obdobnej veci (na ktorú opakovane\npoukazoval aj najvyšší správny súd) v uznesení sp. zn. I. ÚS 545/2020 už konštatoval, že námietka,\nže nie je možné použiť fikciu doručenia, ale je potrebné vychádzať z dátumu reálneho doručenia\npísomnosti, nemá oporu v príslušných zákonných ustanoveniach o doručovaní a orgán verejnej\nsprávy (v danej veci taktiež Sociálna poisťovňa) nemôže akceptovať ani prevzatie písomnosti\nv lehote podľa poštových podmienok, pretože na účely sociálneho poistenia platí v prípade\nnáhradného doručovania zásadne lehota stanovená zákonom [v danej veci zákonom\nč. 461/2003 Z. z. (ako lex specialis)]. V nadväznosti na vyjadrenie najvyššieho správneho súdu (bod\n19 odôvodnenia tohto nálezu) ústavný súd v zhode so svojím názorom vyjadreným v uznesení\nsp. zn. II. ÚS 476/2025 dodáva, že osemnásťdňová odberná doba nie je doba ustanovená zákonom,\nale poštovými podmienkami Slovenskej pošty a.s., a tak nemôže prevážiť nad pravidlami\ndoručovania stanoveným v príslušných procesných predpisoch.\n37. Najvyšší správny súd sa teda v situácii rozdielnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov\nv otázke aplikácie § 212 zákona č. 461/2003 Z. z. priklonil k jednej z už uvedených línií\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom svoje rozhodnutie ústavne konformným\nspôsobom aj odôvodnil. Z namietaného uznesenia najvyššieho správneho súdu nevyplýva svojvôľa\nalebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (Správny\nsúdny poriadok, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2018) vo väzbe\nna rozhodné okolnosti veci, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\n38. Pre posúdenie zachovania základného práva na súdnu ochranu je relevantné, že pri rozhodovaní\no kasačnej sťažnosti sa najvyšší správny súd zrozumiteľne a ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s predloženou právnou otázkou a objasnil závery, ktoré ho viedli k zrušeniu\nrozhodnutia správneho súdu z 11. júna 2024, keďže nepovažoval za správny právny názor súdu\nprvej inštancie o začiatku počítania plynutia lehoty na podanie odvolania v situácii konkurencie\nfikcie doručenia a následného fyzického prevzatia doručovanej úradnej zásielky, pričom vychádzal\nz toho, že povinnosť doručiť písomnosť si žalovaný správny orgán naplnil aj vtedy, ak k doručeniu\ndošlo právnou fikciou tak, ako to predpokladá ustanovenie zákona, a nemôže sa tak udiať znova\ninou dispozíciou s tou istou zásielkou (fyzickým prevzatím). Pokiaľ ide o námietky v ústavnej\nsťažnosti, tieto nespochybnili ústavnú akceptovateľnosť namietaného uznesenia kasačného súdu.\n9\n\nV predmetnom prípade nešlo o medzeru v práve a nejednoznačnosť výkladu relevantného\nustanovenia odstránil najvyšší správny súd ústavne akceptovateľným spôsobom. Argumentácia\nnajvyššieho súdu v namietanom uznesení nie je formalistická a právne závery nesignalizujú možnú\narbitrárnosť namietaného uznesenia.\n39. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu\nako celku dospel k presvedčeniu, že mu nemožno pripísať charakter excesu, ktorý by v sebe zahŕňal\nčrty svojvôle, a je ho preto potrebné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania,\ndo ktorého ústavný súd v tomto prípade nemá dôvod zasahovať.\n40. Námietky sťažovateľky takto neboli v súhrne spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť\nnapadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu. Na tomto základe ústavný súd ústavnej\nsťažnosti nevyhovel.\n41. Keďže ústavný súd ústavnej sťažnosti ako celku nevyhovel, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2026\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "penále", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "správne súdnictvo-konanie proti nečinnosti", "fikcia-náhradné doručovanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "penále", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "správne súdnictvo-konanie proti nečinnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00b25d63-2dff-4fc1-b44c-3439db95a951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.476.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2025 z 14. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.476.2025.1"}, {"guid": "ussr:451ce802-5ad6-4da5-97cb-531204804c55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.701.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 701/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 701/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.701.2025.1"}, {"guid": "ussr:3d8a204e-ce5b-4cf8-8038-617f977cd321", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.651.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 651/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 651/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.651.2025.1"}, {"guid": "ussr:a2e2c094-6e2e-4b8a-87b7-ae17f9465d51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.597.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 597/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 597/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.597.2025.1"}, {"guid": "ussr:0116f2e1-df29-4d50-8ebb-c5652cb1b1d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.528.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 528/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 528/2023 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.528.2023.1"}, {"guid": "ussr:3123de35-3840-4de4-aa90-1e7757636821", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.318.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 318/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 318/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.318.2023.1"}, {"guid": "ussr:dfa01631-7d03-4c91-8ab0-c7bbb0734894", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.203.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 203/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.203.2023.1"}, {"guid": "ussr:cd682091-619b-40cd-993f-5bfb0d5b107f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.593.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 593/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 593/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.593.2022.1"}, {"guid": "ussr:17154384-0075-46d5-9476-96fc81b8b99d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.277.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 277/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.277.2022.1"}, {"guid": "ussr:22d42323-b01d-4ed0-b485-8d01a9b7a89b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.76.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.76.2022.1"}, {"guid": "ussr:ddd978d9-2a86-4e40-bbd4-fdb6a206cc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2"}, {"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:4f3931bc-8792-4b40-bd52-2a90c7251a6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.545.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 545/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 545/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.545.2020.1"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2015 z 17. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1"}, {"guid": "ussr:2550ee33-4d2f-44ec-b64c-4bf1b68d6409", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.247.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2015 z 16. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.247.2015.1"}, {"guid": "ussr:d0bd5767-0573-4d92-97e1-b527e1ad5332", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bd5767-0573-4d92-97e1-b527e1ad5332"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:ca01fde8-5f29-4b55-b378-cb36185ea301", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 507/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca01fde8-5f29-4b55-b378-cb36185ea301"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3a89b054-0edd-443d-89d4-330cfdb2e852", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 635/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 635/2026 z 13. 10. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.635.2026.1"}]}