{"guid": "ussr:2b989030-a5bd-4a10-baae-07c6087f70de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.303.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2026 z 9. 6. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2026, sp. zn. I. ÚS 303/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.303.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2026-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nepriznáva náhradu trov konania"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b989030-a5bd-4a10-baae-07c6087f70de", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.303.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.303.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.303.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 303/2026-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nJany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie\nSNP 87/8, Zvolen, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.\nB2-21C/30/2022 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-21C/30/2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\nB2-21C/30/2022 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-21C/30/2022-223 zo 16. februára 2026\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n4. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-21C/30/2022-223 zo 16. februára 2026\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd\nBratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n7. Náhradu trov konania sťažovateľovi n e p r i z n á v a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 303/2026-18 z 20. mája 2026 prijal v celom rozsahu na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa doručenú 20. apríla 2026, ktorou sa domáhal vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, všetko postupom Mestského súdu\nBratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B2-21C/30/2022 [konanie\npôvodne vedené pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 21C/30/2022 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“)]. Zároveň žiadal prikázať mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov, uznesenie mestského súdu č. k. B2-21C/30/2022-223 zo 16. februára 2026 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, priznať primerané finančné\nzadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh, napadnutého uznesenia a ostatného spisového materiálu vyplýva,\nže sťažovateľ 29. júna 2022 podal na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) žalobu\no ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy proti žalovaným Úradu nad zdravotnou\nstarostlivosťou a Svetu zdravia,a.s. Opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania, sťažovateľ\nv podstatnej časti popisuje, že okresný súd po realizácii prvotných procesných úkonov doručovania\nžaloby a vyjadrení stranám sporu rozhodol uznesením č. k. 21C/30/2022-170 z 26. januára 2023\n(právoplatným 7. marca 2023), ktorým zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade a zároveň mu\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v 2. rade doručil okresnému súdu\nšpecifikáciu trov právneho zastúpenia s následným návrhom na priznanie náhrady trov konania.\nMestský súd až s odstupom takmer jedného roka uznesením č. k. B2-21C/30/2022-192 z 2. februára\n2024 uložil sťažovateľovi povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania 494,02 eur. Tiež\npripustil vstup nového subjektu do konania na miesto pôvodného žalovaného v 2. rade. Sťažovateľ\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu 2. apríla 2024 podal proti uvedenému uzneseniu\nsťažnosť. Písomným podaním z 12. februára 2026 sťažovateľ požiadal mestský súd, aby vo veci\nkonal a nariadil termín pojednávania. Až na základe tohto jeho podania (s odstupom takmer ďalších\ndvoch rokov) mestský súd uznesením č. k. B2-21C/30/2022-223 zo 16. februára 2026 (ďalej\naj „rozhodnutie o sťažnosti“) sťažnosť proti uzneseniu č. k. 21C/30/2022-192 z 2. februára 2024\nzamietol ako oneskorene podanú. Sťažovateľ následne 3. marca 2026 podal sťažnosť predsedovi\nsúdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, ktorá bola mestským súdom vyhodnotená ako nedôvodná\ns oznámením, že vo veci sú realizované úkony smerujúce k nariadeniu pojednávania.\n3. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie uznesením mestského súdu, ktorým bola sťažnosť žalobcu\n(sťažovateľa) proti uzneseniu č. k. B2-21C/30/2022-192 z 2. februára 2024 zamietnutá (uvedené\n\n2\n\ntvrdenie sťažovateľa však nezodpovedá sťažnostnému petitu predloženej ústavnej sťažnosti, pozn.),\na domáha sa jeho zrušenia.\n4. Dal do pozornosti odôvodnenie rozhodnutia o sťažnosti, kde je uvedené, že uznesenie vydané\nvyšším súdnym úradníkom č. k. B2-21C/30/2022-192 z 2. februára 2024 bolo právnemu zástupcovi\nžalobcu doručené 15. marca 2024. Žalobca doručil súdu sťažnosť 2. apríla 2024. Z odôvodnenia\nrozhodnutia o sťažnosti tak vyplýva, že sťažnosť bola podaná po lehote, keďže 15. deň lehoty\npripadol na sobotu, t. j. 30. marca 2024, a nasledujúci pracovný deň – pondelok 1. apríla 2024 bol\nposledný deň lehoty na podanie sťažnosti. Sťažovateľ argumentuje, že posledný deň lehoty\nna podanie sťažnosti pripadol na 30. marec 2024, čo bola sobota. Najbližším pracovným dňom\nv roku 2024 nebol však pondelok 1. apríl 2024, ale až utorok 2. apríl 2024 z dôvodu, že 1. apríla\n2024 bol Veľkonočný pondelok, teda deň pracovného pokoja, a preto pokiaľ právny zástupca\nsťažovateľa podal sťažnosť 2. apríla 2024, podal ju riadne, včas a v zákonnej lehote. Z uvedeného\nje podľa sťažovateľa zrejmé, že sudkyňa v predmetnej právnej veci nekonala zákonne\na neprimerane zaťažila sťažovateľa.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Citujúc recentnú právnu úpravu a judikatúru ústavného súdu vo vzťahu k namietaným základným\nprávam, sťažovateľ špecifikuje jednotlivé obdobia nečinnosti mestského súdu, poukazuje na jeho\nneefektívny postup pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania a nesprávnosť vydania\nrozhodnutia o sťažnosti. Intenzitou zásahu do svojich základných práv odôvodňuje aj svoju\npožiadavku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu\n6. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/306/2026 z 29. apríla 2026, o ktoré ústavný súd\npožiadal ešte v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľa v súlade s § 56\nods. 6 vetou za bodkočiarkou zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), pripojil chronologický prehľad procesných úkonov realizovaných\nv napadnutom konaní, ktorý sa zhoduje s opisom uvádzaným sťažovateľom a z ktorého je zrejmé,\nže zákonná sudkyňa 27. marca 2026 dala pokyn spisovej kancelárii predvolať strany sporu\nna pojednávanie nariadené na termín 27. máj 2026. Dňa 20. apríla 2026 žalobca doručil súdu návrh\nna doplnenie dokazovania, 21. apríla 2026 zákonná sudkyňa dala pokyn spisovej kancelárii zaslať\npodanie žalobcu z č. l. 241 žalovaným v 1. a 2. rade. Dňa 22. apríla 2026 žalobca doručil súdu\nžiadosť o zmenu termínu a ospravedlnenie neprítomnosti. Dňa 23. apríla 2026 zákonná sudkyňa\ndala pokyn spisovej kancelárii zrušiť termín pojednávania nariadený na 27. máj 2026 z dôvodu\nkolízie pojednávaní na inom súde. Poukázala i na to, že sťažovateľ už v čase podania žaloby\nnesprávne označil jedného zo žalovaných a z dôvodu neskoršej zámeny strán sporu na strane\nžalovaných bol žalobca zaviazaný na znášanie trov konania v tejto časti.\n7. Mestský súd priznal, že v napadnutom konaní došlo zo strany okresného súdu a v súčasnosti\nmestského súdu k súdnym prieťahom (od 23. marca 2022 do 1. februára 2024, od 3. apríla 2022\n3\n\ndo 14. apríla 2024 a od 27. apríla 2024 do 15. februára 2026). Podľa predsedníčky súdu boli\nprieťahy objektívne zapríčinené aj zmenou vyššieho súdneho úradníka v predmetnom súdnom\noddelení, ako aj sťahovaním mestského súdu do nového sídla v období od februára 2026. Procesný\npostup vo veci sp. zn. B2-21C/30/2022 je momentálne plynulý a v súlade s príslušnými procesnými\npredpismi, ako aj v súlade so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania.\n8. V doplnenom vyjadrení sp. zn. 1SprV/306/2026 zo 4. júna 2026 sa mestský súd v celom rozsahu\npridržal svojho vyjadrenia z 29. apríla 2026.\n9. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenia mestského súdu sťažovateľovi\nna repliku, keďže čo do jednotlivých úkonov a časových údajov sa zhodujú s tvrdeniami\nsťažovateľa a zásadne neovplyvnili rozhodnutie ústavného súdu v jeho esenciálnej časti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Keďže na základe podaní účastníkov konania je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci, ústavný súd upustil od ústneho pojednávania (§ 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde).\n11. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj jeho základného práva\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote je založená na jeho tvrdení o nečinnosti mestského súdu v napadnutom konaní\na o nesprávnosti uznesenia o jeho sťažnosti, čo sa týka výšky trov konania, ktorého zrušenia sa\ndomáha bez toho, aby v petite ústavnej sťažnosti namietal porušenie svojich práv týmto uznesením.\n12. Pretože sťažovateľ ani po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie neupravil sťažnostný\npetit (napriek tomu, že mu to ústavný súd v bode 4 odôvodnenia uznesenia o prijatí naznačil),\nústavný súd považoval v prvom rade za nevyhnutné ustáliť, vyslovenia porušenia ktorých práv\na akým rozhodnutím sa sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom domáha. V návrhu\nna rozhodnutie, t. j. v sťažnostnom petite sťažovateľ síce označil základné práva a slobody, ktorých\nporušenie tvrdí, avšak len vo vzťahu k postupu mestského súdu v napadnutom konaní (bod 1 petitu\nústavnej sťažnosti), nie aj k rozhodnutiu o sťažnosti, ktoré žiadal „iba“ zrušiť (bod 3 petitu ústavnej\nsťažnosti). K namietaniu nesprávnosti rozhodnutia o sťažnosti sa rozpísal len v dôvodoch ústavnej\nsťažnosti. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania sa prejavuje vo viazanosti najmä jeho petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu\nkonania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Takto\nvymedzený rozsah prieskumu ústavného súdu môže byť vo výnimočných okolnostiach\nmodifikovaný (zvyčajne rozšírený) dôvodmi ústavnej sťažnosti (tak ako to expressis verbis je\nzrejmé z § 45 zákona o ústavnom súde), z ktorých ale musí zrozumiteľne vyplývať\nnespochybniteľný záujem sťažovateľa podrobiť ústavnoprávnemu prieskumu konkrétne a adresne\nvymedzené rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (vymedzený predmetom, subjektom a inými,\nnajmä časovými súvislosťami), na čo musí nevyhnutne vecne nadväzovať aj pregnantná súvzťažná\nústavnoprávna argumentácia sťažovateľa. Jedine za kumulatívneho splnenia týchto podmienok je\ntak potom možné prekročiť petit ústavnej sťažnosti pri rešpektovaní ontologickej podstaty tohto\n4\n\nústavného inštitútu, potierajúc pritom prehnanú ústavnoprávnu solemnitu, ktorej dôsledky by mohli\nohroziť materiálnu ochranu sťažovateľových základných práv a slobôd [I. ÚS 514/2020 (ZNaU\n84/2020)]. Ústavný súd v okolnostiach preskúmavanej veci identifikoval súvzťažnú ústavnoprávnu\nargumentáciu (aj keď strohú) aj vo vzťahu k uzneseniu č. k. 21C/30/2022-223 zo 16. februára 2026,\na preto, vychádzajúc z princípu materiálnej ochrany ústavnosti, preskúmal sťažovateľovu ústavnú\nsťažnosť tak, ako je uvedené v nasledujúcich bodoch tohto nálezu.\nIV.1. K namietanému porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie jeho veci\nbez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npostupom mestského súdu v napadnutom konaní:\n13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nK odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04)\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako\nprávoplatným rozhodnutím (napr. I. ÚS 32/2025, II. ÚS 10/2025, IV. ÚS 37/2025).\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\n(i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania\na (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci\nprvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa.\n15. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet sporu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy tvorí bežnú súčasť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov s dnes už ustálenou judikatúrou. V správaní sťažovateľa\naž na pôvodne nesprávne označenie protistrany, proti ktorej bolo konanie zastavené a na jej miesto\nvstúpila iná žalovaná (Nemocnice a polikliniky, n.o.), a na postupné dopĺňanie ďalších návrhov\nna dokazovanie neboli zistené iné závažné skutočnosti, ktoré by vplývali na dĺžku konania. Povaha\nveci z hľadiska jej významu pre sťažovateľa síce nevyžaduje osobitný, resp. výnimočný prístup\nsúdu týkajúci sa rýchlosti jeho rozhodovania, ale nesporne výsledok konania pre neho má význam,\nlebo v predmete sporu ide o typ konania zasahujúci do jeho osobnej sféry.\n16. Samotný postup mestského súdu a pred ním ani okresného súdu rozhodne nebol plynulý,\nčo priznala aj samotná predsedníčka mestského súdu (bod 7 odôvodnenia tohto nálezu). Mestský\nsúd sa prakticky začal sporu venovať až vydaním zamietajúceho uznesenia č. k. 21C/30/2022-223\nzo 16. februára 2026 (ale to po dvoch rokoch od rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom),\nkeď dovtedy riešil v podstate iba procesné úkony alebo nekonal vôbec. Súd vo veci doteraz dvakrát\nnariadil termín pojednávania – na 21. november 2022 a 27. máj 2026, oba tieto termíny boli však\nzrušené, ten prvý z dôvodu doručenia podania sťažovateľa a ten druhý na žiadosť jeho právneho\nzástupcu z 20. apríla 2026 z dôvodu kolízie pojednávaní.\n17. I bez bližšieho pohľadu na jednotlivé časové úseky medzi jednotlivými procesnými úkonmi\nvyplývajúcimi z chronológie spisu možno vyvodiť, že vo veci konajúci súd prvej inštancie\nnerešpektoval zásadu rýchlosti a efektívnosti súdneho konania a spôsobil tak prieťahy, čo je\n5\n\nz ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné. Preto ústavný súd, zohľadniac opakujúce sa obdobia\ndlhšej nečinnosti súdu prvej inštancie, ako aj neefektívnosť v jeho postupe, ktorá spôsobila, že vec\nsťažovateľa nie je ani po štyroch rokoch od podania žaloby právoplatne skončená, ale ani meritórne\nrozhodnutá, vyslovil, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu práv\nsťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako\naj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).\n18. Vzhľadom na absolútne neefektívny postup prvoinštančného súdu ústavný súd považuje\nza potrebné opakovane pripomenúť, a to nielen mestskému súdu, čl. 17 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) a dôsledné využitie jeho ďalších inštitútov vrátane prostriedkov\nprocesného útoku a procesnej obrany a sudcovskej koncentrácie konania (§ 149 až § 153 CSP).\nÚčelom a zmyslom týchto procesných prostriedkov je najmä prispieť k naplneniu princípu\nprocesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť\nna strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Tieto prostriedky zároveň limitujú\naj navrhovanie dôkazov počas súdneho sporu s prihliadnutím na aktivitu strán, ktorých cieľom by\nmalo byť rýchle a hospodárne vyriešenie ich vzájomného sporu. Zodpovednosť za výsledok sporu\npatrí sporovým stranám, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej aktivity a svoje\nskutkové tvrdenia dokázať. Civilné sporové konanie osobitne po 1. júli 2016 je konaním dôkazným,\novládaným tzv. prejednacím princípom (princípom formálnej pravdy). V takomto type konania sú\nsporové strany povinné substancovať svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy v jednotlivých\nprocesných úkonoch (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Procesná aktivita má mať na zreteli\nnajmä časové kritérium, a to včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej úvahy konajúci súd (osobitne\ns dôrazom na naplnenie požiadavky hospodárnosti a rýchlosti vedenia súdneho sporu).\n19. Okresný súd a po ňom aj mestský súd (a to i s ohľadom na podania sťažovateľa a ich množstvo\na úroveň) mali v napadnutom konaní postupovať striktne v súlade so zásadami koncentrácie\nkonania (§ 153 – § 154 CSP), ktorej význam spočíva v čo najvčasnejšom získaní podkladu\nna určenie predmetu dokazovania s tým, že možná budúca modifikácia predmetu dokazovania sa\neliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny, ktoré vzídu z výsledkov\nvykonaného dokazovania. Súdy prvej inštancie však náležite nevyužili nástroje, ktoré im od 1. júla\n2016 poskytuje nový procesný kódex (§ 153 CSP sudcovská koncentrácia konania, § 179 ods. 2\nCSP pokus o vyriešenie sporu zmierom, dôsledný postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP), čo\nv konečnom dôsledku zjavne viedlo k predĺženiu napadnutého konania.\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím o sťažnosti:\n20. Čo sa týka námietok sťažovateľa proti uzneseniu mestského súdu č. k. 21C/30/2022-223\nzo 16. februára 2026, tieto ústavný súd vzhliadol dôvodnými, pretože ak posledný deň lehoty\nna podanie sťažnosti bola sobota 30. marca 2024 a sťažovateľ doručil svoju sťažnosť proti\nrozhodnutiu č. k. B2-21C/30/2022-192 z 2. februára 2024 v utorok 2. apríla 2024, urobil tak včas,\npretože na 1. apríl 2024 pripadol Veľkonočný pondelok, ktorý je štátnym sviatkom a dňom\npracovného pokoja a vzťahuje sa naň počítanie lehôt podľa § 121 ods. 4 CSP.\n21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením, ktorým mestský\nsúd nesprávne zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške\n\n6\n\ntrov konania ako oneskorenú, bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako\nto je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n22. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie\nveci mestskému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby\ntomuto návrhu vyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu). Mestský súd v ďalšom konaní sťažnosť\nsťažovateľa riadne prejedná a znova o nej rozhodne.\nIV.3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie postupom mestského súdu v napadnutom konaní:\n23. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (a obdobne i práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) dáva do pozornosti, že časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania (resp. strane\nv spore) dostáva konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradla celkovej\nspravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa oslabuje\nkredibilita štátnej moci a špecificky moci súdnej. V súlade s judikatúrou ústavného súdu\n(III. ÚS 243/2017, III. ÚS 451/2017, II. ÚS 481/2017) v prípadoch extrémnych prieťahov v konaní\ndochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už samotnou dĺžkou\nsúdneho konania, ktorá predlžuje stav právnej neistoty do takej miery, že sa právo na súdnu ochranu\nstáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).\nNeprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho inštitúcie\na v právo, čo je základnou podmienkou na fungovanie legitímneho demokratického a právneho\nštátu. Ignorovanie týchto princípov konajúcim súdom môže mať za následok porušenie práva na fér\nproces (čl. 46 ods. 1 ústavy) v jeho časovej dimenzii.\n24. K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu z dôvodov existencie zbytočných\nprieťahov môže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy, ako aj celková doterajšia dĺžka\npreskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo k pochybeniam takej\nintenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu\nkonania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti –\ndenegatio iustitiae (pozri m. m. IV. ÚS 242/07 – a contrario).\n25. V danej veci sťažovateľov spor od nápadu veci doteraz trvá štyri roky, čo nie je síce doba\nprimeraná, ale nie je to ani doba, ktorú by bolo možné označiť ako extrémne dlhú a ani postup súdu\nvo veci nemožno označiť ako odmietajúci poskytnúť sťažovateľovi súdnu ochranu.\n26. Okrem toho, že ústavný súd nezistil naplnenie podmienok na vyslovenie záveru o odmietnutí\nspravodlivosti, t. j. nezistil pochybenia takej intenzity, ktoré by umožňovali k takémuto záveru\ndospieť, nie je ústavná sťažnosť v tejto časti ani adekvátne odôvodnená, a preto požiadavke\nsťažovateľa na vyslovenie porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu).\n\n7\n\nV.\nPríkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie\n27. V čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, dokonca\nv ňom nie je ani meritórne rozhodnuté, a preto ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133\nods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal mestskému súdu, aby vo veci konal bez\nzbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\n28. Sťažovateľ sa domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia 5 000 eur, ktorého priznanie\niba všeobecne odôvodňuje poukazom na čl. 41 dohovoru a na cieľ primeraného finančného\n„odškodnenia“.\n29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Cieľom priznania finančného zadosťučinenia je\nzároveň i zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených\nústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu.\nVzhľadom na dosiaľ právoplatne neukončené a ani nerozhodnuté konanie o žalobe sťažovateľa\npodanej v roku 2022, na konštatovanú nečinnosť a neefektívnu činnosť mestského súdu (predtým\naj okresného súdu), zohľadňujúc predmet sporu, čiastočnú spoluzodpovednosť sťažovateľa\nza vzniknuté prieťahy pre jeho nedostatočnú pripravenosť na vedenie sporu, ako aj skutočnosť,\nže vec sťažovateľa nepatrí medzi tie, ktoré by si zo strany súdu vyžadovali promptnejšie\nvykonávanie úkonov, i s prihliadnutím na časový horizont podania ústavnej sťažnosti v ten istý deň,\nako jeho právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania (na ktoré čakali tri a pol roka),\nz dôvodu kolízie pojednávaní a tiež veľmi povrchné odôvodnenie návrhu na priznanie finančného\nzadosťučinenia, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a vo zvyšnej časti jeho\nnávrhu nevyhovel (bod 5 a 6 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania pred ústavným súdom ústavný súd vychádzal z § 73\nzákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša\ntrovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch môže (ii) podľa výsledku konania uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo\nštátu trovy konania. Zákon o ústavnom súde tak nestavia právo na náhradu trov konania\ndo nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesoch\n(napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd\ndisponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno,\nv akom rozsahu (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 357/2021, I. ÚS 418/2022).\n31. Sťažovateľ si uplatnil trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením v konaní\npred ústavným súdom a ktoré v petite svojej ústavnej sťažnosti vyčíslil na 824,72 eur bez bližšej\nšpecifikácie. Ústavný súd už vo fáze predbežného prerokovania vyhodnotil ústavnú sťažnosť\n\n8\n\nprávne zastúpeného sťažovateľa ako nespĺňajúcu zákonné požiadavky kladené najmä na sťažnostný\npetit, ktorý bol nesprávny a neúplný. Tieto nedostatky, ktoré do značnej miery ovplyvnili\ni kvalitatívnu úroveň celej ústavnej sťažnosti a sťažili ústavnému súdu jeho rozhodovanie,\nzohľadnil pri nepriznaní náhrady trov konania (bod 7 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2026\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada nemajetkovej ujmy", "trovy konania-náklady konania", "lehota-zmeškanie lehoty", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/30/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:219fff20-643c-4a8b-b584-e9d91b09044e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.32.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.32.2025.2"}, {"guid": "ussr:43b7dd41-1159-49a2-89bf-d6ba2d6abd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.10.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.10.2025.2"}, {"guid": "ussr:3bd03d90-2823-4571-8957-0e240433eac3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.37.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.37.2025.2"}, {"guid": "ussr:e2cb058b-60d7-4923-8755-a8fce328d181", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.418.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.418.2022.1"}, {"guid": "ussr:84ec085d-0105-4de0-9e50-f1e5012d9768", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.357.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2021 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.357.2021.1"}, {"guid": "ussr:205e5d99-51a2-4a4f-a4f9-c2fe85d93a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.514.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.514.2020.1"}, {"guid": "ussr:3187802d-442f-4b17-b9af-5722f51d5abf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.209.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.209.2020.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:67fa25fe-89a8-49ce-a4db-ed312d373a6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.451.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 451/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 451/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.451.2017.2"}, {"guid": "ussr:0da6558b-ad5c-4cd3-9b73-4f4cab8d4e79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:0e564ee3-67a5-4f04-8d1b-1fcd139165b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 113/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/07 z 1. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-01", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e564ee3-67a5-4f04-8d1b-1fcd139165b0"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}], "citovane_v": []}