{"guid": "ussr:a725e923-2323-4e37-93a5-a585a638b4d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.3.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2026 z 11. 3. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. marca 2026, sp. zn. I. ÚS 3/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.3.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2026-03-11", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a725e923-2323-4e37-93a5-a585a638b4d9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.3.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.3.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.3.2026.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 3/2026-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátska kancelária Prachová &\nPobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom\npod sp. zn. 25Odi/1/2018 a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n3CoKR/12/2020 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3CoKR/12/2020 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e mu Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. septembra 2025 sa sťažovateľ domáhal\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 25Odi/1/2018 a postupom\n\nkrajského súdu v konaní sp. zn. 3CoKR/12/2020. Sťažovateľ navrhol priznať mu primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 6 000 eur, ktoré bude povinný zaplatiť sťažovateľovi okresný súd,\na finančné zadosťučinenie v sume 6 000 eur zo strany krajského súdu, ako aj náhradu trov konania\nspojených s podaním ústavnej sťažnosti.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 3/2026-14 z 9. januára 2026 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti, priložených príloh a zo súvisiaceho súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ je\nžalovaným v konaní sp. zn. 25Odi/1/2018 začatom na podklade žaloby podanej okresnému súdu\n22. februára 2018 žalobcom\n. Predmetom napadnutého konania je návrh\nžalobcu na zrušenie oddlženia sťažovateľa pre nepoctivý zámer.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 25Odi/1/2018-256 zo 14. novembra 2019 žalobu zamietol a priznal\nsťažovateľovi nárok na náhradu trov konania zo strany žalobcu v rozsahu 100 %. Žalobca proti\nrozsudku okresného súdu podal 30. novembra 2019 odvolanie. Okresný súd 13. februára 2020\npredložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením z 24. apríla 2024\nvýrokom I nepripustil vstup intervenienta do konania a výrokom II rozsudok okresného súdu\nzo 14. novembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5. Okresný súd 10. novembra 2025 vo veci opätovne rozhodol, žalobe v celom rozsahu vyhovel,\nzrušil oddlženie sťažovateľa a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nRozsudok bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 11. novembra 2025.\n6. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že postup okresného súdu v konaní sp. zn.\n25Odi/1/2018 a postup krajského súdu v konaní sp. zn. 3CoKR/12/2020 bol predmetom prieskumu\nústavného súdu v konaní sp. zn. I. ÚS 577/2024, v ktorom sa porušenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote domáhal\nintervenient BPT LEASING, a.s., ktorý vstup do napádaného konania oznámil okresnému súdu\n14. januára 2021. K podaniu ústavnej sťažnosti zo strany intervenienta došlo 27. februára 2024.\nVzhľadom na § 82 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ústavný súd označené\npráva intervenienta posudzoval len v časovom období od jeho oznámenia o vstupe do konania\n(14. januára 2021) do podania ústavnej sťažnosti (27. februára 2024). Ústavný súd uznesením\nč. k. I. ÚS 577/2024-35 z 22. októbra 2024 ústavnú sťažnosť odmietol, pričom postup okresného\nsúdu (dobu jedného roka a dvoch mesiacov na predloženie oznámenia o vstupe intervenienta\ndo konania krajskému súdu) vyhodnotil ako ústavne udržateľný. V postupe krajského súdu\nidentifikoval prieťahy (v tom čase v trvaní približne troch rokov), ktoré hodnotil ako hranične\nudržateľné.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka smerujúca k dĺžke napadnutého konania, ktoré\ntrvá už viac ako 7 rokov (žaloba bola podaná v roku 2018) a do podania ústavnej sťažnosti nie je\nprávoplatne skončené. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že prieťahy v konaní boli\npredovšetkým spôsobené neustálym odročovaním pojednávaní okresným súdom a hlavne\nnečinnosťou krajského súdu.\n\n2\n\n8. Podľa sťažovateľa príslušný súd vo veci nekonal efektívne, a to napriek tomu, že konanie nie je\nprávne ani skutkovo zložité, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na právnu istotu.\n9. K právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľ osobitne uviedol, že meritum prejednávanej veci\ntvorí súčasť bežnej agendy súdov, o ktorej sa rozhoduje v podstatne kratších lehotách, nejde\no mimoriadne faktickú zložitosť veci a nie je ničím neobvyklým v rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov. Jeden z dôvodov vzniknutých prieťahov sťažovateľ vidí v postupe okresného\nsúdu, ktorý prvé pojednávanie uskutočnil po viac ako roku od podania žaloby a ustavične odročoval\nnariadené pojednávania. Sťažovateľ za hlavný problém namietaných prieťahov považuje nečinnosť\nkrajského súdu, ktorý bol od momentu podania odvolania žalobcu z 30. novembra 2019 až do\nuznesenia krajského súdu z 24. apríla 2024 nečinný približne 4 a pol roka, čím spôsobil enormné\nprieťahy v konaní nedodržaním jeho rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti.\n10. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a jeho výšku sťažovateľ odôvodňuje tým, že\njeho cieľom je dovŕšenie ochrany porušovaného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,\nže k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Nemajetková\nujma je náhradou za porušenie práv účastníka, ktoré súd spôsobil v nemajetkovej sfére fyzickej\nosoby.\nIII.\nVyjadrenia všeobecných súdov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n11. Na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril okresný súd v zastúpení jeho\npredsedom prípisom sp. zn. 1SprV/55/2026 z 11. februára 2026. Predseda okresného súdu popísal\npriebeh postupu okresného súdu vo veci od podania žaloby 22. februára 2018 do 27. januára 2026.\nKonštatoval, že jednotlivé úkony okresný súd vykonával v primeraných lehotách.\n12. Okresný súd uviedol, že po podaní žaloby vykonával úkony v zmysle § 167 CSP a následne\n8. novembra 2018 určil termín pojednávania na 22. január 2019. Okresný súd vo vyjadrení popísal,\nže v období od januára 2019 (prvého pojednávania vo veci) do rozhodnutia súdu 14. novembra\n2019 uplynulo len desať mesiacov, pričom sa uskutočnili celkovo štyri pojednávania vo veci a piate\npojednávanie 14. novembra 2019 bolo nariadené na účely vyhlásenia rozsudku. Ďalej konštatoval,\nže pojednávania boli z iných dôvodov ako na účely efektívneho pokračovania v konaní –\ndokazovania odročené len dvakrát (22. januára 2019 a 13. augusta 2019), v oboch prípadoch\nzo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne, teda z objektívnych príčin.\n13. Okresný súd uviedol, že po vrátení veci zo súdu druhej inštancie z dôvodu rozhodnutia\no odvolaní okresný súd bezodkladne konal a vo veci 30. októbra 2024 určil termín pojednávania\nna 4. február 2025.\n14. Okresný súd zdôraznil, že v období od 4. februára 2025 do 10. novembra 2025 (keď bol\nvyhlásený rozsudok) sa uskutočnili tri pojednávania vo veci, štvrté pojednávanie sa konalo na účely\nvyhlásenia rozhodnutia (10. novembra 2025). Z týchto pojednávaní bolo odročené bez prejednania\nveci iba pojednávanie 22. mája 2025, a to na žiadosť právneho zástupcu žalovaného (sťažovateľa),\nďalší termín pojednávania bol stanovený už o 21 dní na 12. jún 2025.\n\n3\n\n15. Okresný súd tiež konštatoval, že pokiaľ sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že prvé\npojednávanie súd uskutočnil po viac ako roku od podania žaloby, z prehľadu úkonov okresného\nsúdu vyplýva, že v období od apríla 2018 do augusta 2018 súd vykonával úkony v zmysle\n§ 167 CSP – doručenie žaloby žalovanému a následné vzájomné doručovanie vyjadrení strán sporu.\nUrčenie termínu pojednávania 8. novembra 2018 na 16. január 2019 a 30. októbra 2024\nna 4. február 2025 sa podľa sťažovateľa javí ako neprimerane dlhá lehota, avšak je potrebné\nzohľadniť, že sudkyňa vybavuje i iné veci a termíny pojednávaní určuje, rešpektujúc skôr nariadené\ntermíny pojednávaní v iných veciach.\n16. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že okresný súd vo veci nekonal efektívne napriek tomu, že konanie nie\nje právne ani skutkovo zložité, predseda okresného súdu vo vyjadrení argumentoval, že konkrétna\nprávna vec sa vyznačovala vyššou skutkovou aj právnou zložitosťou. Navyše v rozhodnom čase,\nkeď bola podaná žaloba a konanie napredovalo v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku,\nneexistovala prakticky žiadna známa prax ani judikatúra k problematike zrušenia oddlženia pre\nnepoctivý zámer v zmysle relevantných ustanovení (§ 166f a nasl.) zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Zdôraznil, že v prejednávanej veci\nbolo až do vydania v poradí druhého rozsudku okresného súdu vykonané rozsiahle dokazovanie,\no čom svedčí aj rozsah oboch rozsudkov – rozsudok zo 14. novembra 2019 má 40 strán a rozsudok\nz 10. novembra 2025 má 80 strán (po vrátení veci z odvolacieho súdu súd prvej inštancie\nodstraňoval nedostatky rozhodovania identifikované odvolacím súdom a dopĺňal dokazovanie).\n17. Na základe uvádzaných skutočností je okresný súd toho názoru, že ústavná sťažnosť je\nneopodstatnená, a preto navrhuje jej zamietnutie, resp. nevydanie požadovaného nálezu. Okresný\nsúd zároveň vyjadril nesúhlas s priznaním finančného zadosťučinenia navrhovaného sťažovateľom.\nSúhlasil s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prejednania veci.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n18. Krajský súd reagoval na výzvu ústavného súdu k ústavnej sťažnosti vyjadrením sp. zn.\n1SprV/24/2026 z 11. februára 2026. Krajský súd konštatoval, že spis súdu prvej inštancie mu bol\nspolu s odvolaním sťažovateľa (zrejmá nesprávnosť, správne išlo o odvolanie žalobcu, pozn.)\npredložený na rozhodnutie o odvolaní 13. februára 2020.\n19. Krajský súd uviedol, že podaním doručeným 9. marca 2022 spoločnosť BPT LEASING, a.s.,\noznámila vstup do konania ako intervenient na strane žalobcu. Úpravou krajského súdu\nzo 6. februára 2024 bol právny zástupca intervenienta vyzvaný na odstránenie vád podania\na oznámenie o vstupe intervenienta bolo súčasne doručené stranám sporu. Podaním\nz 23. februára 2024 doručeným odvolaciemu súdu 5. marca 2024 žalovaný oznámil nesúhlas\na neprípustnosť vstupu intervenienta.\n20. Krajský súd o predloženom odvolaní rozhodol uznesením č. k. 3CoKR/12/2020-408\nz 24. apríla 2024 tak, že I. výrokom nepripustil vstup intervenienta do konania a II. výrokom\nnapadnutý rozsudok okresného súdu zo 14. novembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd konštatoval, že na základe žiadosti sudcu spravodajcu bola predĺžená lehota\nna vyhotovenie rozhodnutia z dôvodu jeho pracovnej zaťaženosti vrátane plnenia úloh správy súdu.\n\n4\n\nPo písomnom vypracovaní rozhodnutia bol 26. augusta 2024 spisový materiál spolu s rozhodnutím\nodvolacieho súdu vrátený súdu prvej inštancie.\n21. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku odvolacieho konania, krajský súd poukázal na to, že konanie\no zrušenie oddlženia, v ktorom sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalovaného, nebolo\nsvojou povahou sporom prednostnej povahy, ktorý je v zmysle judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), judikatúry ústavného súdu ani v zmysle rozvrhu práce\nkrajského súdu v rokoch 2020 – 2024 (v čase od nápadu veci do rozhodnutia o odvolaní), časti\n„Kritériá pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou, stanovené\nrozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva“ sporom prejednávaným prednostne.\nNešlo ani o spor s osobitnou ani výnimočnou rýchlosťou. Rozhodnutiu vo veci predchádzali\nv poradí staršie veci senátu 3CoKR.\n22. Krajský súd zároveň konštatoval, že sudcovia senátu okrem odvolacích konaní vo veciach\nkonkurzu a reštrukturalizácie rozhodovali o odvolaniach aj v incidenčných sporoch.\nDo 1. júna 2023 boli v senáte 3CoKR vybavované odvolacie konania v konkurzných\na reštrukturalizačných veciach zo štyroch konkurzných súdov Bratislava I, Nitra, Trnava a Trenčín.\nS účinnosťou od 1. júna 2023 senát v rámci novej funkčnej príslušnosti krajského súdu vo veciach\nkonkurzu a incidenčných sporov koná o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným Mestským\nsúdom Bratislava III (za obvod Krajského súdu v Bratislave), Okresným súdom Nitra (za obvod\nKrajského súdu v Nitre), Okresným súdom Trnava (za obvod Krajského súdu v Trnave).\n23. Podľa názoru krajského súdu nie je možné opomenúť ani tú skutočnosť, že členovia senátu\npodľa rozvrhu práce krajského súdu (v senáte 18CoE) až do 1. júna 2023 (do účinnosti novej súdnej\nmapy) kontinuálne vybavovali aj agendu výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých detí, kde išlo\nsvojou povahou o konania s výnimočnou rýchlosťou, a výkonu rozhodnutí vo veciach výživného\nna maloleté deti, ktoré boli svojou povahou konaniami s osobitnou rýchlosťou, keďže sú spojené\ns prostriedkami na živobytie.\n24. Krajský súd uviedol, že uvádzané skutočnosti nesporne a bez pochybností mali podstatný vplyv\nna objektívnu schopnosť konať a rozhodovať s primeranou rýchlosťou v ostatných veciach, akou je\ni konanie sťažovateľa. Konštatoval, že ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorú je potrebné\nzohľadniť, je aj to, že sudca spravodajca vo veci napadnutej ústavnou sťažnosťou vykonáva funkciu\npredsedu najväčšieho krajského súdu v Slovenskej republike. Dĺžka odvolacieho konania bola\nspôsobená objektívnymi skutočnosťami (celkový nápad a stav v poradí starších vecí, pracovná\nzaťaženosť senátu a sudcu spravodajcu). Hoci tieto skutočnosti z pohľadu judikatúry ústavného\nsúdu nie sú pre sťažovateľa významné, majú zásadný vplyv na objektívnu schopnosť rozhodovať\nveci v reálnom čase.\n25. V závere krajský súd rezumoval, že dôvodmi, pre ktoré vec nebola rozhodnutá skôr, sú výlučne\ndôvody objektívnej povahy, pričom netreba opomenúť fakt, že vec bola ešte pred doručením\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu na krajskom súde rozhodnutá, a teda v súčasnosti stav právnej\nneistoty účastníkov konania tunajší súd nespôsobuje. Krajský súd netrval na ústnom prerokovaní\nústavnej sťažnosti.\n\n5\n\n26. Vzhľadom na obsah vyjadrení okresného súdu a krajského súdu nepovažoval ústavný súd\nza potrebné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k daným vyjadreniam a pristúpil\nk meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n27. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe vyjadrení okresného súdu\na krajského súdu, ako aj obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa, berúc do úvahy skutočnosti\nvyplývajúce z predmetného spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konania, dospel k záveru, že\nod ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n28. V kontexte predmetu ústavného prieskumu, ktorým je posúdenie existencie zbytočných\nprieťahov v postupe všeobecného súdu, ústavný súd akcentuje, že povinnosť súdu a sudcu konať\nbez prieťahov je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného konania v čl. 17 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu (resp. účastníkov konania) a iných osôb. Týmto princípom sú rovnako\nviazané všeobecné súdy prvej, ako aj druhej inštancie.\n29. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n30. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom\nna konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných\nkritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní:\n31. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o zrušenie\noddlženia pre nepoctivý zámer nie je konaním vyznačujúcim sa osobitnou zložitosťou a tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, pričom skutočnosti vyplývajúce zo súvisiaceho\nspisu okresného súdu neodôvodňujú záver, že v konkrétnych okolnostiach ide o vec skutkovo či\nprávne zložitú. Ústavný súd zobral na zreteľ skutočnosť, že v čase začatia konania na okresnom\nsúde bola právna úprava týkajúca sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer (§ 166f a nasl. zákona\no konkurze a reštrukturalizácii) v účinnosti približne rok. V zmysle zásady iura novit curia však\ntáto skutočnosť sama osebe nemôže byť dôvodom na nerešpektovanie princípov rýchlosti\n\n6\n\na hospodárnosti konania a nie je ospravedlniteľným dôvodom na vznik prípadných prieťahov\nv konaní.\n32. Pokiaľ ide o druhé kritérium, ktoré ústavný súd skúmal, možno konštatovať, že ústavný súd\nneidentifikoval v správaní sťažovateľa taký postup, ktorý by mal za následok podstatné predĺženie\nkonania či vznik zbytočných prieťahov, ktoré by bolo možné pričítať na vrub jemu. Sťažovateľ\nžiadal o poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na zvolenie si advokáta, čo ústavný súd\nnevyhodnotil ako neštandardný postup (sťažovateľ sa obrátil na Centrum právnej pomoci\nso žiadosťou o poskytnutie právneho zastúpenia, ktorého postup si objektívne môže vyžiadať o čosi\ndlhšie časové obdobie než okresným súdom stanovených 10 dní). Ako z vyjadrenia okresného súdu\nvyplýva, sťažovateľ sa napriek uvedenej žiadosti k žalobe vyjadril v lehote stanovenej súdom.\nÚstavný súd zohľadnil skutočnosť, že k odročeniu pojednávania na 12. jún 2025, ktoré sa malo\nkonať 22. mája 2025, došlo na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa, teda z dôvodov na jeho\nstrane.\n33. Vo vzťahu k tretiemu kritériu, ktoré má za cieľ posúdenie postupu samotného súdu, ústavný súd\nkonštatuje, že z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vykonaných v napadnutom konaní\nvyplýva podanie žaloby na okresnom súde 22. februára 2018. Ako nesústredený ústavný súd\nidentifikoval postup okresného súdu po doručení vyjadrenia žalobcu zo 6. júna 2018, keď ho\nsťažovateľovi adresoval na vyjadrenie po viac ako dvoch mesiacoch 14. augusta 2018 (doručené\nsťažovateľovi 17. augusta 2018). Napriek tomu, že vyjadrenie sťažovateľa (duplika) bolo\nokresnému súdu doručené 24. augusta 2018, k nariadeniu pojednávania pristúpil až pokynom\nkancelárie z 8. novembra 2018 (teda viac ako po dvoch mesiacoch), pričom pojednávanie nariadil\nna 22. január 2019 (t. j. po takmer 5 mesiacoch od vyjadrenia sťažovateľa). Aj keď ústavný súd\nreflektuje vyjadrenie okresného súdu, že „sudkyňa vybavuje i iné veci a termíny pojednávaní určuje\nrešpektujúc skôr vytýčené termíny pojednávaní v iných veciach“, z prehľadu jednotlivých úkonov je\nzrejmé, že okresný súd mohol konať efektívnejšie, a jeho postup vzhľadom na identifikované\nobdobia hodnotí ako nesústredený. Ako je ďalej zo súvisiaceho spisu zrejmé, k samotnému prvému\npojednávaniu napokon došlo 12. marca 2019 (zo zdravotných dôvodov na strane zákonného sudcu\nbolo pojednávanie nariadené na 22. január 2019 odročené).\n34. Okresný súd odročil prvé pojednávanie konané 12. marca 2019 na 30. apríl 2019 na účely\nvykonania dokazovania. Pojednávanie 30. apríla 2019 bolo po vykonanom výsluchu svedka\na žalovaného odročené na 20. jún 2019. Na pojednávaní 20. júna 2019 (v poradí treťom) po\noboznámení so zapožičaným exekučným spisom a vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu\nprávny zástupca žalobcu, ako aj právny zástupca žalovaného zhodne uviedli, že nemajú ďalšie\nnávrhy na doplnenie dokazovania a zároveň že písomne doplnia okresnému súdu záverečné reči,\nktoré si aj vzájomne prepošlú. Toto pojednávanie okresný súd odročil na 13. august 2019 s tým, že\nstranám sporu uložil lehotu na písomné doručenie záverečných rečí do 5. augusta 2019. Okresný\nsúd 12. augusta 2019 stranám oznámil, že pojednávanie nariadené na 13. august 2019 sa\nneuskutoční z dôvodu lekárskeho ošetrenia zákonnej sudkyne. Ďalší termín pojednávania súd\nnariadil na 15. október 2019 a k jeho odročeniu došlo z dôvodu nariadenia verejného vyhlásenia\nrozsudku na 14. november 2019, keď súd prvýkrát meritórne vo veci rozhodol.\n35. Po podaní odvolania žalobcom 30. novembra 2019 okresný súd po vykonaní úkonov\nsmerujúcich k vzájomným vyjadreniam strán sporu predložil 13. februára 2020 spis krajskému súdu\n\n7\n\nna rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd o odvolaní žalobcu rozhodol 24. apríla 2024 (rozhodnutie\nvyhotovil 27. augusta 2024), keď rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Spis bol okresnému súdu doručený 26. augusta 2024.\n36. Okresný súd pristúpil 15. novembra 2024 k nariadeniu pojednávania na 4. február 2025\na zároveň vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k rozhodnutiu odvolacieho súdu. Do pojednávania\nnariadeného na 4. február 2025 okresný súd vykonával úkony smerujúce k vzájomnému\ndoručovaniu vyjadrení strán sporu. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že v čase\nod 11. septembra do 24. októbra 2024 sa spis nachádzal na ústavnom súde z dôvodu podania\nústavnej sťažnosti intervenienta (konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 577/2024), túto\nskutočnosť preto zohľadnil. Pojednávanie konané 4. februára 2025 bolo odročené na účely\ndoplnenia dokazovania na 22. máj 2025. K jeho odročeniu došlo zo zdravotných dôvodov na strane\nprávneho zástupcu sťažovateľa a nový termín pojednávania bol stanovený na 12. jún 2025.\nNa tomto pojednávaní došlo k doplneniu dokazovania, pričom obe strany sporu zhodne požiadali\no lehotu na písomné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu, čo si vyžiadalo ďalšie pojednávanie\n(čo však nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu). Stranám súd uložil 30-dňovú lehotu na\nvyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu a pojednávanie odročil na 9. október 2025. Sťažovateľ\ndoručil svoje vyjadrenie súdu 24. septembra 2025. Okresný súd po vrátení veci z odvolacieho súdu\ndo podania ústavnej sťažnosti vo veci nerozhodol. Podľa vyjadrenia okresného súdu a zistení\nústavného súdu sa tak stalo 10. novembra 2025 a 2. marca 2026 bol spis predložený na rozhodnutie\no odvolaní krajskému súdu, kde je konanie v súčasnosti vedené pod sp. zn. 3CoKR/11/2026.\n37. Na základe popísaných úkonov konanie na okresnom súde prebiehalo od podania žaloby\n22. februára 2018 do predloženia spisu krajskému súdu 13. februára 2020 (t. j. približne 2 roky)\na od vrátenia veci 26. augusta 2024 až do podania ústavnej sťažnosti 26. septembra 2025 (1 rok,\nzohľadňujúc čas, keď bol súvisiaci spis v dispozícii ústavného súdu) spolu približne 3 roky.\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní\nmá nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01).\n38. Ústavný súd za existencie už popísaných osobitných skutočností identifikoval v postupe\nokresného súdu určité obdobia, v ktorých okresný súd mohol konať efektívnejšie a sústredenejšie,\njeho postup preto hodnotí ako hraničný, ale z ústavnoprávneho hľadiska udržateľný. Zohľadnil\nskutočnosť, že v období približne troch rokov, počas ktorého sa vec nachádzala na súde prvej\ninštancie, bola ním meritórne neprávoplatne rozhodnutá v dobe približne dvoch rokov, následne\nvrátená po odvolacom konaní a v súčasnosti opätovne neprávoplatne meritórne rozhodnutá. Berúc\ndo úvahy dobu konania na súde prvej inštancie, ktorá v čase podania ústavnej sťažnosti bola\nna hranici troch rokov, ústavný súd aj s ohľadom na judikatúru ESĽP nehodnotí postup súdu prvej\ninštancie v napadnutom konaní ako taký, ktorý by v ústavnoprávnej intenzite bol postupom\nporušujúcim sťažovateľom označené práva. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a okolností danej\nveci ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade neidentifikoval na strane okresného súdu také\nzávažné nedostatky, na základe ktorých bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených\nzákladných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote. Do úvahy ústavný súd zobral aj predmet sporu (zrušenie oddlženia pre\nnepoctivý zámer), ktorý nepatrí do kategórie tzv. citlivých konaní, ktoré by si vyžadovali zo strany\n\n8\n\nvo veci konajúceho súdu osobitný prístup (ako to je napríklad v prípade pracovnoprávnych sporov\nalebo v konaniach vo veci starostlivosti o maloletých).\n39. Nad rámec uvedeného, vychádzajúc zo samotnej ústavnej sťažnosti, sťažovateľ vo vzťahu\nk postupu okresného súdu primárne namietal opakované odročovanie pojednávaní. Tieto však\npodľa názoru ústavného súdu neboli zo strany okresného súdu svojvoľné, viac pojednávaní si\nvyžiadalo najmä dokazovanie vykonávané okresným súdom. Prihliadol aj na to, že k odročeniu\nniektorých pojednávaní došlo z dôvodov na strane sťažovateľa či žalobcu (napríklad k odročeniu\npojednávania nariadeného na 22. máj 2025 došlo zo zdravotných dôvodov na strane právneho\nzástupcu sťažovateľa; k odročeniu pojednávania konaného 12. júna 2025 došlo v dôsledku žiadosti\nstrán sporu o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu). Sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti sám niekoľkokrát zdôraznil, že namietané prieťahy v napádanom konaní boli\nspôsobené hlavne nečinnosťou krajského súdu v odvolacom konaní.\n40. Vzhľadom na závery ústavného súdu prijaté v bodoch 29 až 39 tohto nálezu ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho práv na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu nevyhovel\n(bod 4 výrokovej časti tohto nálezu). Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti v uvedenej časti\nsa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v ústavnej sťažnosti v súvislosti\ns namietaným postupom okresného súdu (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania\nvo vzťahu k okresnému súdu).\n41. Ústavný súd pre úplnosť kontextu prejednávanej veci konštatuje, že hoci obsah základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je obdobný do tej miery,\nže ich porušenie ústavný súd posudzuje spoločne, perspektíva ústavného súdu vo vzťahu\nk jednotlivým štátnym orgánom je odlišná ako v prípade ESĽP. Európsky súd pre ľudské práva\nposudzuje namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k Slovenskej republike\nako členskému štátu Rady Európy a ústavný súd ako vnútroštátny ľudskoprávny súd posudzuje\npotenciálne porušenie základných práv sťažovateľov vo vzťahu k jednotlivým štátnym orgánom\n(I. ÚS 390/2019). Nemožno preto konštatovať, že by ústavný súd pri posudzovaní namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v každom konaní\nautomaticky sčítal dĺžku konania pred viacerými inštanciami štátnych orgánov a túto následne\nhodnotil bez ohľadu na okolnosti prípadu (I. ÚS 238/2022).\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní:\n42. Ústavný súd v bode 6 tohto nálezu poukázal na to, že postup okresného súdu v konaní sp. zn.\n25Odi/1/2018 a postup krajského súdu v konaní sp. zn. 3CoKR/12/2020 boli predmetom prieskumu\nústavného súdu v konaní sp. zn. I. ÚS 577/2024 na základe ústavnej sťažnosti intervenienta. Aj keď\njeho ústavnú sťažnosť odmietol, v postupe krajského súdu v čase od 14. januára 2021 (čas\noznámenia vstupu intervenienta do konania, pozn.) do podania ústavnej sťažnosti intervenienta\n27. februára 2024 (približne tri roky, pozn.) identifikoval prieťahy a jeho postup s ohľadom\nna judikatúru ESĽP označil ako hraničný (body 27 a 28 uznesenia ústavného súdu\n\n9\n\nč. k. I. ÚS 577/2024-35 z 22. októbra 2024). Je potrebné uviesť, že ústavný súd zohľadnil osobitné\npostavenie intervenienta (ktoré je odlišné od postavenia sťažovateľa v konaní), ako aj skutočnosť,\nže do konania napokon pripustený nebol. Ústavnú sťažnosť intervenienta aj s ohľadom na uvádzané\nokolnosti odmietol.\n43. Skutočnosť, že ústavný súd už v konaní sp. zn. I. ÚS 577/2024 identifikoval prieťahy v postupe\nkrajského súdu, je pre posúdenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa jednou z východísk. Aj v prípade\npostupu krajského súdu ústavný súd hodnotil tri základné kritériá: právnu a faktickú zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.\nI. ÚS 41/02).\n44. Vo vzťahu k prvému kritériu ústavný súd zotrváva na prijatých záveroch v bode 31 tohto\nnálezu. K druhému kritériu, ktoré má za cieľ posúdenie správania účastníka a jeho vplyvu na vznik\nprípadných prieťahov, ústavný súd uvádza, že neidentifikoval v odvolacom konaní žiaden postup\nsťažovateľa, ktorý by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnil dĺžku konania či vznik namietaných\nprieťahov. Túto skutočnosť nenamietal ani krajský súd vo vyjadrení. Ústavný súd vo vzťahu\nk sťažovateľovi negatívne hodnotil, že sa neobrátil so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu\nkrajského súdu. Keďže však ESĽP tento postup považuje za neúčelný, jeho nevyužitie nemôže byť\nprekážkou podania ústavnej sťažnosti. Ústavný súd na tento aspekt prihliadol pri posúdení\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n45. Kľúčovým pre posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti v rozsahu označených práv postupom\nkrajského súdu bolo najmä tretie kritérium. Ústavný súd zo súvisiaceho spisu zistil, že okresný súd\nspis na rozhodnutie o odvolaní predložil krajskému súdu 13. februára 2020. Krajský súd bol vo veci\nnečinný minimálne do 6. februára 2024 (čo predstavuje nečinnosť v trvaní 4 rokov), keď odpovedal\nna urgenciu okresného súdu v súvislosti s iným súvisiacim konaním (konanie vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 26OdK/119/2021, pozn.) a zároveň vyzval advokáta intervenienta na odstránenie\nnedostatkov plnej moci. Vo vzťahu k stranám sporu (žalobcovi a sťažovateľovi) bol nečinný až do\n22. februára 2024, keď im doručil oznámenie o vstupe intervenienta do konania. Za znepokojujúce\nústavný súd vyhodnotil aj to, že sa v súvisiacom spise konania napádaného ústavnou sťažnosťou\nv období identifikovanej nečinnosti krajského súdu (od predloženia spisu na rozhodnutie o odvolaní\n13. februára 2020 do odpovede krajského súdu na urgenciu 6. februára 2024) nachádzalo viacero\nžiadostí o stav konania a niekoľko urgencií (zo strany tretích strán a okresného súdu v súvislosti\ns inými súvisiacimi konaniami, pozn.). K vyhodnoteniu týchto úkonov pristúpil krajský súd až\nvo februári 2024. Postup, ktorým krajský súd (napriek zaťaženosti inou agendou) nevykoná vo veci\nani len minimálne procesné úkony smerom k riešeniu veci či odstráneniu prípadných nedostatkov\n(napríklad výzvu na odstránenie nedostatkov plnej moci či preposlanie oznámenia o vstupe\nintervenienta stranám sporu na vyjadrenie) po dobu 4 rokov, jednoznačne nie je v súlade\ns princípom zakotveným v čl. 17 CSP. Súd (aj odvolací) je povinný konať tak, aby bola vec čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby sa predchádzalo zbytočným prieťahom, má konať\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n46. Krajský súd napokon rozhodol o odvolaní žalobcu (a o nepripustení vstupu intervenienta do\nkonania, pozn.) uznesením č. k. 3CoKR/12/2020-408 z 24. apríla 2024. Okrem toho, že zrušil\nrozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, k vyhotoveniu\nuznesenia pristúpil po opakovaných žiadostiach o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia\n\n10\n\n(z 20. mája 2024 a 15. júla 2024) a spis vrátil okresnému súdu 26. augusta 2024, po približne\n4 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia a celkovo po približne 4 rokoch a 6 mesiacoch od jeho\npredloženia okresným súdom (13. februára 2020). Nečinnosť konajúceho súdu plynulý priebeh\nkonania výrazne deformuje nielen z hľadiska právnej istoty účastníkov konania, ale aj z hľadiska\nporušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 43/2023).\n47. Ústavný súd neakceptoval obranu krajského súdu rozsahom pridelenej agendy. Z početnej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, ako ústavný súd posudzuje takéto okolnosti, preto bez ďalšieho\nodkazuje na túto judikatúru. Organizačné či systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\nnemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukazom na inú menej či viac relevantnú agendu\nkrajského súdu. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na ústavnej sťažnosti nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo dospieť k záveru, či príčiny\nmajú objektívny alebo subjektívny charakter. Dôležité je rozhodnúť o tom, či k týmto prieťahom\nv konaní došlo, a odstrániť právny stav neistoty sťažovateľa (I. ÚS 342/2023, I. ÚS 537/2023,\nII. ÚS 12/2025).\n48. Zohľadňujúc nečinnosť krajského súdu v trvaní viac ako 4 rokov aj vzhľadom na skutočnosť, že\nvec je od 5. marca 2026 opätovne na krajskom súde (keď ústavný súd môže v súlade so svojou\njudikatúrou posudzovať aktuálne vo veci rozhodujúceho porušovateľa), ktorého postup\nv doterajšom konaní podľa zistení ústavného súdu bol podstatnou príčinou vzniku prieťahov,\nústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nV.\nPríkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie\n49. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak\nústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa\nv ústavnej sťažnosti nedomáhal uloženia príkazu krajskému (ani okresnému, pozn.) súdu konať bez\nzbytočných prieťahov, preto sa napriek konštatovaniu porušenia práv sťažovateľa postupom\nkrajského súdu v kontexte § 45 zákona o ústavnom súde uvedenou otázkou nezaoberal.\n50. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa vyslovenia\nporušenia označených práv postupom okresného súdu ústavný súd posudzoval otázku\nnavrhovaného priznania primeraného finančného zadosťučinenia len vo vzťahu ku krajskému súdu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n51. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, prihliadajúc na jej právnu a faktickú\nzložitosť a berúc do úvahy konštatovanú nečinnosť krajského súdu v konaní pred ním, ako aj\npovahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho význam pre\nsťažovateľa a zohľadňujúc tiež okolnosti na strane sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že\n11\n\nv danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia sťažovateľovi vo výške 1 500 eur, ktoré je mu povinný zaplatiť krajský\nsúd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\nVzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia v sume nižšej oproti sťažovateľom navrhovanej\nsume (6 000 eur) vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výrokovej časti\ntohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n52. Ústavný súd napokon rozhodol o náhrade trov konania, pričom jej sumu určil podľa § 13a\nods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby za rok 2025 v sume 371 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež\nzo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2025 v sume 14,84 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\n53. Sťažovateľovi priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné\npodanie ústavnej sťažnosti) sumu 771,68 eur a daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa\n§ 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 177,49 eur. Aj keď právny zástupca sťažovateľa sám nepreukázal\nskutočnosť, že je platiteľom tejto nepriamej dane, ústavný súd vlastnou činnosťou a vo verejnosti\ndostupnom zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH vedenom Finančnou správou\nSlovenskej republiky pre účely výpočtu výšky trov konania s DPH zistil, že právny zástupca\nsťažovateľa je platiteľom DPH. Ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej\nvýške 949,17 eur s DPH.\n54. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľa rozhodol tak, ako\nto je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd\npovinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa označeného v záhlaví tohto nálezu (§ 62\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2026\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "podmienky konania", "Ústavný súd Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3CoKR/12/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b8a78695-288f-4a05-9fdf-6f498a67b379", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.12.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 12/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.12.2025.2"}, {"guid": "ussr:b259f029-2a65-4c36-907c-ba0c9997e976", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.577.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.577.2024.1"}, {"guid": "ussr:3bd60929-9f13-4a7e-b987-701b0931f254", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.537.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 537/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.537.2023.2"}, {"guid": "ussr:39914a6f-da47-443c-b25a-136615365f8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.43.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2023 z 4. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.43.2023.2"}, {"guid": "ussr:1bd0bd58-31a0-46ce-b1d6-ef9f154dbc2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.342.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.342.2023.2"}, {"guid": "ussr:7fd1d20a-4e65-4cae-95fd-59678278c2b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.238.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.238.2022.1"}, {"guid": "ussr:207c7bd4-1ecd-4ced-9e66-7082c98cf7df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.390.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 390/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.390.2019.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "915297ad-0bb9-470f-bc93-d4841b66c97c:51d99f11-7aa9-427b-bf33-8e98021535b6", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2118201847.18", "spisova_znacka": "25Odi/1/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Odi/1/2018 z 10. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2118201847.18"}, {"guid": "8f899656-4a99-46b8-b7d9-7e615a113eff:e3bb7687-841e-4600-bdd9-cdcda2642636", "ecli": null, "spisova_znacka": "26OdK/119/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 26OdK/119/2021 z 18. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8f899656-4a99-46b8-b7d9-7e615a113eff:e3bb7687-841e-4600-bdd9-cdcda2642636"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7a2ac5e8-2874-4fc5-a3c2-71692952e70d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.235.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.235.2026.1"}]}