{"guid": "ussr:d4d062ec-7ead-4260-b740-a98683bfac59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.167.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2026 z 11. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. marca 2026, sp. zn. I. ÚS 167/2026, ECLI:SK:USSR:2026:1.US.167.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2026-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d4d062ec-7ead-4260-b740-a98683bfac59", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.167.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.167.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.167.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 167/2026-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nJany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej LAWCORP, s. r. o., Košická 11, Bratislava, proti uzneseniu\nOkresnej prokuratúry Bratislava III č. k. 1 Pv 215/24/1103-14 z 2. septembra 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. novembra 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1\na čl. 46 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením okresnej\nprokuratúry č. k. 1 Pv 215/24/1103-14 z 2. septembra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nNavrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnej prokuratúre na ďalšie konanie. Zároveň\nnavrhuje priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala okresnej prokuratúre trestné\noznámenie doručené Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava III, odboru kriminálnej\npolície 9. februára 2024 vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov tam uvedených zo strany\nzodpovedných osôb miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Nové Mesto v súvislosti s bránením,\nresp. vykonávaním obštrukcií vo vzťahu k sťažovateľke ako stavebníkovi pri výrube drevín, ktoré\nrealizoval ako súčasť projektu napriek tomu, že disponoval právoplatným výrubovým povolením\na splnil podmienky výrubového povolenia.\n3. Uznesením okresného riaditeľstva, odborom kriminálnej polície, I. oddelenia vyšetrovania\nČVS: ORP-107/1-VYS-B3-2024 zo 16. mája 2024 (ďalej len „uznesenie o odmietnutí trestného\noznámenia zo 16. mája 2024“) bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné\noznámenie sťažovateľky vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku alebo iných trestných činov\n\nodmietnuté, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2\nTrestného poriadku.\n4. O sťažnosti podanej proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia zo 16. mája 2024 okresná\nprokuratúra rozhodla uznesením č. k. 1 Pn 59/24/1103-12 z 24. júna 2024 (ďalej len „uznesenie\nokresnej prokuratúry z 24. júna 2024“) tak, že toto uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku ako nezákonné zrušila a uložila vyšetrovateľovi vo veci znovu konať a rozhodnúť.\n5. Uznesením okresného riaditeľstva, odborom kriminálnej polície, I. oddelenia vyšetrovania\nČVS: ORP-107/1-VYS-B3-2024 z 24. júna 2025 (ďalej len „uznesenie o postúpení veci z 24. júna\n2025“) bola podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku predmetná sťažovateľkina vec postúpená\nmiestnemu úradu mestskej časti Bratislava III-Nové Mesto z dôvodu, že výsledky vyšetrovania\npreukazujú, že nejde o trestný čin, ale môže ísť o disciplinárne konanie v zmysle Zákonníka práce.\n6. Sťažovateľka podala proti uzneseniu o postúpení veci z 24. júna 2025 sťažnosť, o ktorej rozhodla\nokresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 215/24/1103-14 z 2. septembra 2025 tak, že ju podľa\n§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietla.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n7. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľka podala túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) ten istý prokurátor vydal v dotknutej veci dve protichodné rozhodnutia. V prvom\nz nich (uznesenie okresnej prokuratúry z 24. júna 2024), ktorým zrušil rozhodnutie okresného\nriaditeľstva o odmietnutí trestného oznámenia, pomerne prísne vyslovil názor, ako má vyšetrovateľ\nvo veci ďalej postupovať. V napadnutom uznesení sa už ale stotožnil s postupom vyšetrovateľa\no postúpení veci miestnemu úradu mestskej časti Bratislava-Nové Mesto napriek tomu,\nže nevykonal všetky úkony, na ktoré ho prokurátor v pôvodnom rozhodnutí zaviazal. Konkrétne\nišlo o preverenie právneho dôvodu vrátenia finančnej čiastky 81 419,49 eur zo strany mestskej časti\nBratislava-Nové Mesto;\nb) právoplatné rozhodnutie vydané mestskou časťou Bratislava-Nové Mesto prikazovalo\nsťažovateľke zaplatiť finančnú náhradu za výrub stromov. Túto povinnosť mohlo zmeniť len iné\nprávoplatné rozhodnutie mestskej časti. Avšak mestská časť žiadne také rozhodnutie nevydala.\nUvedený fakt vyšetrovateľ ignoroval a okresná prokuratúra tento nedostatok neodstránila.\nAk by hypoteticky existovala povinnosť mestskej časti vrátiť finančnú náhradu za výrub, potom\nby túto povinnosť malo aj hlavné mesto Bratislava, ktoré rovnako prijalo finančnú náhradu.\nVyšetrovateľ neskúmal, či mestská časť Bratislava-Nové Mesto koordinovala vrátenie finančnej\nnáhrady s hlavným mestom. Tento nedostatok mala odstrániť okresná prokuratúra;\nc) sťažovateľ nemá inú možnosť ako chrániť svoje práva v trestnom konaní. Neprichádza do úvahy\ncivilná žaloba ani správna žaloba, keďže neexistuje žiadne rozhodnutie vydané v správnom konaní.\nPostúpenie veci z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale môže ísť o disciplinárne konanie v zmysle\nZákonníka práce, je právny nezmysel. Zákonník práce nerieši žiadne disciplinárne konanie, pričom\nvyšetrovateľ ani okresná prokuratúra sa nezaoberali pracovnoprávnym vzťahom medzi\n., a mestskou časťou Bratislava-Nové Mesto a žiaden takýto pracovnoprávny\nvzťah preukázaný nebol. Nie je ani zrejmé, prečo treba vec postúpiť, ani prečo by sa mestská časť\nmala zaoberať disciplinárnym konaním podľa Zákonníka práce;\n2\n\nd) výsluch\n., bol všeobecný a bez vecných a adresných otázok k prešetrovanej\nzáležitosti, avšak táto prokurátorom pôvodne namietaná nedôslednosť pri vyšetrovaní\nbola z neznámych dôvodov následne tolerovaná. Vyšetrovateľ umožnil\n,\nnahliadnuť do spisu ako podozrivému v rozpore s § 33b ods. 2 Trestného poriadku, na čo okresná\nprokuratúra nereagovala;\ne) okresná prokuratúra neodstránila ani nedostatok spočívajúci vo vykonaní výsluchu osoby\nza mestskú časť Bratislava-Nové Mesto s inou ako oprávnenou osobou. Osoba podávajúca výpoveď\nnepredložila žiadne poverenie na účasť na danom úkone a mohla byť v potenciálnom konflikte\nzáujmov (z titulu jej postavenia mohlo byť zrejmé, že nesie zodpovednosť za ekonomické otázky,\nteda aj za nakladanie s finančnými prostriedkami, čo bola jedna zo záležitostí, ktoré\nmal vyšetrovateľ objasniť).\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv podľa bodu 1 tohto uznesenia\nnapadnutým uznesením okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažovateľkinej sťažnosti podanej\nproti uzneseniu o postúpení veci z 24. júna 2025 (miestnemu úradu mestskej časti Bratislava-Nové\nMesto) z dôvodu protichodných rozhodnutí konajúceho prokurátora a nevykonania všetkých\ndôkazov, resp. ich nedostatočného vykonania.\n9. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou v prvom rade uvádza, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 17/01,\nIV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu\nnie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym\nporiadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo\nslobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne\nzávery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m.\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07, III. ÚS 147/2016).\n10. Keďže sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vyjadruje nesúhlas so závermi napadnutého uznesenia\nokresnej prokuratúry, ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že právo fyzickej osoby\nna začatie trestného konania proti osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi\nzákladné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého\nzo základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 398/09, III. ÚS 233/2010). V ústave\na ani v Trestnom poriadku nie je upravené právo jednotlivca, aby na základe jeho trestného\n\n3\n\noznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám (m. m.\nI. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013). Rovnako ani z dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie\ntrestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní (m. m.\nI. ÚS 508/2019).\n11. Do obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany\n(III. ÚS 57/2018), a právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,\nktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Nie je ho ale možné vykladať tak, že by garantovalo úspech\nv trestnom konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa\n(m. m. III. ÚS 372/2017, III. ÚS 237/2021). O porušení označeného práva by bolo možné uvažovať\nv prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému oznámeniu sťažovateľa\nnáležitú pozornosť, ktorú vyžaduje zákon, čo sa v okolnostiach prerokúvanej veci nestalo.\n12. Ústavný súd sa s cieľom predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti oboznámil s namietaným\nuznesením okresnej prokuratúry (o zamietnutí sťažovateľkinej sťažnosti), ako aj so znením\njej predchádzajúceho uznesenia o postúpení veci z 24. júna 2025, ktoré z hľadiska predmetu\nkonania tvoria jeden celok (m. m. IV. ÚS 160/2011). Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný\nprokurátor sťažovateľkinu sťažnosť nepovažoval (po jej preskúmaní a po preskúmaní\nňou namietaného rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a na vec sa vzťahujúceho\nkompletného spisového materiálu vrátane jednotlivých dôkazných prostriedkov a z nich\nvyplývajúcich dôkazov a všetkých listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich a po porovnaní\ns na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy platnej a účinnej ako v čase skutku, tak aj v čase\nrozhodovania) za dôvodnú, resp. nezistil žiadne pochybenia, ktoré by boli kasačným dôvodom\nodôvodňujúcim zrušenie uznesenia okresného riaditeľstva v intenciách § 194 ods. 1 písm. a) alebo\nb) Trestného poriadku. V súlade so zisteniami vyšetrovateľa dospel k záveru, že konaním\noznamovateľkou označených podozrivých osôb nebol spáchaný žiadny skutok, ktorý by mohol byť\npodradený pod zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku, zneužívania právomocí verejného činiteľa alebo akéhokoľvek iného trestného\nčinu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, a to presne z tých istých dôvodov,\nk akým dospel vyšetrovateľ, s ktorými sa okresný prokurátor v celom rozsahu stotožnil\na v podrobnostiach na ne odkázal. Považoval pritom za redundantné tieto opätovne prepisovať\ndo znenia napadnutého uznesenia.\n13. Sťažovateľka namieta, že ten istý prokurátor, ktorý rozhodol napadnutým uznesením, vydal\nv dotknutej veci dve protichodné rozhodnutia; v prvom z nich (uznesenie okresnej prokuratúry\nz 24. júna 2024), ktorým zrušil uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia zo 16. mája 2024,\nvyslovil názor, ako má vyšetrovateľ ďalej vo veci postupovať. V napadnutom uznesení\nsa už ale stotožnil s postupom vyšetrovateľa o postúpení veci napriek tomu, že tento nevykonal\nvšetky úkony, na ktoré ho v pôvodnom rozhodnutí zaviazal, t. j. nepreveril právny dôvod vrátenia\nfinančnej čiastky 81 419,49 eur zo strany mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.\n\n4\n\n14. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že dôvodom na zrušenie uznesenia o odmietnutí\ntrestného oznámenia zo 16. mája 2024 bola potreba doplnenia dokazovania (s. 9 a 10 uznesenia\nokresnej prokuratúry z 24. júna 2024). Samotná skutočnosť, že ten istý prokurátor pôvodne\nrozhodol o zrušení rozhodnutia vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia z dôvodu potreby\ndoplnenia dokazovania sama osebe ešte neznamená, že po jeho doplnení a vyhodnotení súladnosti\nso zákonom nemôže rozhodnúť zamietnutím sťažovateľkinej opätovne podanej sťažnosti\n(proti novému rozhodnutiu okresného riaditeľstva – uzneseniu o postúpení veci z 24. júna 2025).\nÚstavný súd pre komplexnosť uvádza, že vyšetrovateľ, ktorý vydal uznesenie o odmietnutí\ntrestného oznámenia zo 16. mája 2024, bol odlišný, ako ten, ktorý vydal vo veci uznesenie\no postúpení veci z 24. júna 2025.\n15. V nadväznosti na sťažovateľkou uplatnené námietky atakujúce vo veci vykonané dokazovanie\n[sťažovateľka aj námietkami uplatnenými v bodoch 7 písm. b) a d) tohto uznesenia v podstate\nnamieta spôsob vykonaného dokazovania, resp. jeho nedostatočnosť alebo nedôslednosť] ústavný\nsúd v prvom rade upriamuje pozornosť na konštatovanie konajúceho prokurátora, že vyšetrovateľ\nPolicajného zboru (v uznesení o postúpení veci z 24. júna 2025) vykonal (na pomery vedenia\ntrestného stíhania pre dotknuté prečiny) mimoriadne rozsiahle vyšetrovanie, a to vrátane výsluchu\ntroch podozrivých osôb, jedenástich svedkov, a do spisu zabezpečil množstvo listinných, na vec\nsa vzťahujúcich dôkazných prostriedkov a z nich vyplývajúcich dôkazov. Sťažovateľkou atakované\ndokazovanie vykonané vyšetrovateľom Policajného zboru, ktorého závery sa premietli do uznesenia\no postúpení veci z 24. júna 2025, označil za nielen rozsiahlo spracované (39 strán),\nale aj spracované na mimoriadne vysokom stupni právnej erudície; rozoberajúce každý aj najmenší\ndetail vyšetrovanej veci (s. 6 a 7 napadnutého uznesenia). Okresný prokurátor výstižne pomenoval\nzákladnú nezrovnalosť, ktorá nastala v predmetnej veci a ktorá vyplynula z vykonaného\ndokazovania. Ňou bol rozdielny pohľad sťažovateľky a správneho orgánu týkajúci sa skutočnosti,\nči k výrubu dotknutých drevín (po vydaní súhlasu na ich výrub, jeho predĺženia a uhradenia\npoplatku za ich výrub) je potrebné mať právoplatné stavebné povolenie na celú stavbu (výstavbu\nprojektu\n) alebo postačuje povolenie iba na jeho časť (časť týkajúcu sa výstavby\nstavebných objektov potrebných k zabezpečeniu rozvodov vody, ako aj odvodov splaškových vôd).\n16. Ústavný súd v súvislosti s namietaným vykonaným dokazovaním a v nadväznosti na pripojenie\npríloh k ústavnej sťažnosti, ktoré majú povahu „dôkazov“ o dôvodnosti sťažovateľkou podaného\ntrestného oznámenia, dopĺňa, že nie je skutkovým súdom, ale je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti a v tomto nemôže vykonať dokazovanie. Ústavný súd nevykonáva procesné\núkony trestného konania ani nehodnotí dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní\na nemôže ani nahrádzať nimi prijaté právne závery, pokiaľ nie sú v rozpore so znením, zmyslom\na s účelom vo veci aplikovaných právnych noriem (m. m. I. ÚS 435/2022).\n17. Pokiaľ sťažovateľka v konkrétnosti tvrdí, že nedošlo k vykonaniu úkonu v zmysle uznesenia\nokresnej prokuratúry z 24. júna 2024, a to prevereniu vrátenia finančnej čiastky 81 419,49 eur\nzo strany mestskej časti Bratislava-Nové Mesto sťažovateľke, ústavný súd poukazuje na obsiahle\nodôvodnenie uznesenia o postúpení veci z 24. júna 2025, v ktorom sa vyšetrovateľ venoval\naj nastolenej otázke (s. 21 až 23, 28 a s. 35 až 37). V tejto časti odôvodnenia išlo o vyhodnotenie\npodozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,\nprípadne iného trestného činu, v súvislosti s tvrdeným vykonaním prevodu finančných prostriedkov\nv rozpore so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.\n5\n\nZávery vyšetrovateľa okresného riaditeľstva, s ktorými sa stotožnil aj okresný prokurátor, spočívali\nv tom, že spätné poukázanie platby sťažovateľke nebolo vyhodnotené ako nakladanie s cudzím\nmajetkom v prospech inej osoby. Podľa jeho posúdenia vo veci absentovalo zverenie cudzieho\nmajetku, ako aj úmysel zadovážiť prospech sebe alebo inému, a taktiež škoda. Uzatvoril, že vo veci\nnebol preukázaný obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu v podobe absencie objektívnej\nstránky jeho skutkovej podstaty. Objektívna stránka trestného činu porušovania povinnosti\npri správe cudzieho majetku spočíva v tom, že páchateľ inému spôsobí škodu aspoň malú tým,\nže poruší povinnosť ustanovenú právnym predpisom, právoplatným rozhodnutím súdu alebo\nzmluvou opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Podstatou tohto konania je, že vznikla škoda,\na nie, či sa páchateľ alebo iná osoba obohatila uvedeným konaním [Kordík, M. § 237 (Úmyselné\nporušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku). In: Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora,\nJ. a kol. Trestný zákon II. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2011.]. V konkrétnostiach sa vyšetrovateľ\nvyjadril aj k poukázaniu a dôvodu poukázania finančných prostriedkov sťažovateľkou mestskej\nčasti Bratislava-Nové Mesto, ako aj k dôvodom sporného prevodu finančných prostriedkov\nsťažovateľke, k výsluchu svedkyne týkajúceho sa tejto problematiky (spočívajúceho\nvo vyhodnotení výpovede svedkyne, ktorá vypovedala aj vo vzťahu k tejto otázke), prepojeniu\ns dotknutým výrubovým konaním a so žiadosťou o zmenu rozsahu výrubového povolenia\n(s. 36 a 37, ale aj s. 2 rozhodnutia miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto, oddelenie životného\nprostredia a územného plánovania, č. 43655/9728/2022/ZP/DARM z 8. decembra 2022).\n18. Na podklade popísaných skutočností nie je možné vyhodnotiť, že by okresný prokurátor vydal\nrozhodnutie v rozpore so svojím skorším právnym názorom. Po doplnení vykonaného dokazovania\nvyšetrovateľom sa v celom rozsahu stotožnil so závermi, ktoré tento vo veci vykonal.\nPokiaľ sa sťažovateľke javí, že jej nebola daná explicitná odpoveď na všetky nastolené otázky,\npodstatou doplnenia predmetného dokazovania bolo posúdiť opodstatnenosť ňou podaného\ntrestného oznámenia. Ak na podklade vykonaného dokazovania (ktoré bolo popísané v odôvodnení\nrozhodnutia vyšetrovateľa a našlo odraz aj v samotnom posúdení veci) okresný prokurátor\nnadobudol presvedčenie, že je postačujúce pre objasnenie veci, ústavný súd v takom prípade\nnemôže prisvedčiť sťažovateľkinej námietke o nevysporiadaní sa orgánov činných v trestnom\nkonaní s problematikou prevádzanej finančnej čiastky týkajúcej sa výrubového konania.\nPrípadné nevysporiadanie sa so všetkými sťažovateľkou predloženými argumentmi možno vnímať\nako nedostatok odôvodnenia, ktoré napadnutým rozhodnutiam čiastočne uberá na presvedčivosti,\nale nedosahuje intenzitu porušenia označeného základného práva. Napadnuté uznesenia nemusia\nobsahovať detailnú odpoveď na všetky jej námietky.\n19. Ak sťažovateľka námietkami uplatnenými v bodoch 7 písm. b) a d) tohto uznesenia v podstate\nnamieta spôsob vykonaného dokazovania, resp. jeho nedostatočnosť alebo nedôslednosť\n(vrátane namietaného spôsobu výsluchu p.\n.), ústavný súd tým opätovne stavia\ndo pozície ďalšej inštancie, ktorá má rozhodnúť o dôvodnosti jej trestného oznámenia.\nNa tomto mieste ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že oznamovateľ vo všeobecnosti, ale ani\noznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá ústavou ani dohovorom zaručené\nprávo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin\na vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania alebo\nje potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných\nv trestnom konaní (m. m. IV. ÚS 180/09, III. ÚS 46/2011). Vymedzenie trestného činu, stíhanie\n6\n\npáchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.\nŠtát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania, či bol trestný\nčin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi\npáchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana\nindividuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu (m. m. II. ÚS 164/2022).\nSťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa jeho\noznámením či sťažnosťou kompetentný orgán zaoberal (m. m. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 117/2023).\nPokiaľ teda orgány činné v trestnom konaní po rozsiahlom doplnení dokazovania (v súlade\ns uznesením okresného prokurátora z 24. júna 2024) vyhodnotili, že je dostatočné pre vykonanie\nzáveru o tom, že skutok nie je trestným činom, pričom je zrejmé, že nejde o zjavne neodôvodnený\nalebo svojvoľný záver, ústavný súd musí postupovať v zmysle už popísaných teoretických\nvýchodísk o tom, že nie je skutkovým súdom, nevykonáva dokazovanie a neprehodnocuje prijaté\nprávne závery orgánov činných v trestnom konaní.\n20. Sťažovateľka ďalej atakuje aj umožnenie nahliadnutia do spisu inej osobe [bod 7 písm. d)\ntohto uznesenia], avšak v tejto súvislosti neuvádza prepojenie takého konania na tvrdené porušenie\njej označených ústavných práv. Zároveň namieta, že nebolo zisťované, či za mestskú časť\nBratislava-Nové Mesto konala oprávnená osoba, avšak opätovne nerozvíja svoju ústavnoprávnu\nargumentáciu a v danej časti ani skutkové okolnosti, v nadväznosti na čo ústavný súd uzatvára,\nže jeho úlohou nie je hádať alebo si domýšľať, v čom má spočívať porušenie ňou namietaných práv.\n21. Sťažovateľka sa nestotožňuje ani s postúpením jej veci miestnemu úradu Bratislava-Nové\nMesto, ku ktorému došlo z dôvodu, že môže ísť o disciplinárne konanie v zmysle Zákonníka práce.\nTvrdí, že Zákonník práce nerieši žiadne disciplinárne konanie, pričom vyšetrovateľ a okresná\nprokuratúra sa ani nezaoberali pracovnoprávnymi vzťahmi dotknutých osôb s miestnym úradom\nmestskej časti. V tejto súvislosti konštatuje, že nemá inú možnosť, ako ochrániť svoje práva\nv trestnom konaní. Ústavný súd uvádza, že postúpenie veci z popísaného dôvodu bolo uvedeným\nspôsobom skutočne koncipované v uznesení o postúpení veci z 24. júna 2025. Zároveň ale treba\npoukázať aj na dôvody tohto postúpenia (s. 38 a 39), a to absencia preukázania trestnoprávnej\nzodpovednosti a možné porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce, v nadväznosti\nna čo bolo prípadné porušenie pracovnej disciplíny označené ako podliehajúce možnému\ndisciplinárnemu konaniu.\n22. Hoci sa ústavný súd nemôže úplne stotožniť so spôsobom, akým došlo ku koncipovaniu\npostúpenia veci mestskej časti, záver o možnom porušení pracovnej disciplíny nepovažuje\nza ústavne neudržateľný. Ústavný súd už vyslovil, že nasleduje princíp racionality v konaní\no ústavných sťažnostiach, ktorý v okolnostiach individuálnych vecí prehodnocuje reálne dopady\nporušenia procesných práv na postavenie sťažovateľov a ochranu ich základných práv (m. m\nI. ÚS 282/2023, I. ÚS 68/2022, I. ÚS 12/2022). Preto nepovažuje za hospodárne rušiť napadnuté\nrozhodnutia len pre účely ich doplnenia/korigovania, resp. opravy niektorých nesprávností\nv prípadoch, keď odstránenie procesného nedostatku by nebolo spôsobilé ovplyvniť situáciu\nsťažovateľa v jeho prospech – v danom prípade k zmene záveru o odmietnutí sťažovateľkinho\ntrestného oznámenia.\n23. Pokiaľ sťažovateľka uvádza, že trestné konanie je jediným možným prostriedkom nápravy\n(iné prostriedky nemá k dispozícii), ústavný súd zdôrazňuje, že trestné právo je prostriedkom ultima\n\n7\n\nratio, čo znamená, že má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo\nnajzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné\nmožnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, boli už vyčerpané,\nsú neúčinné, prípadne sú zjavne nevhodné (pozri sp. zn. I. ÚS 229/2020). Zároveň ústavný súd\nnachádza odpoveď na uvedenú argumentáciu aj na s. 38 zmieňovaného uznesenia o postúpení veci\nz 24. júna 2025. V neposlednom rade dopĺňa, že je viazaný návrhom na rozhodnutie [(§ 45 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], a teda v okolnostiach\nprerokúvanej veci posudzoval napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry. Z uvedeného dôvodu\nteda neposudzuje iné vo veci vykonané úkony či rozhodnutia vydané v správnom konaní\nči ich ne/možné namietanie v konaní pred ústavným súdom.\n24. S prihliadnutím na zásadu zdržanlivosti ústavný súd môže na podklade sťažnosti zasiahnuť\ndo rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vydaného v tzv. prípravnom konaní len v prípade\nflagrantného pochybenia orgánu činného v trestnom konaní s intenzívnymi pretrvávajúcimi\nnásledkami. V prípade sťažovateľky takýto závažný prípad neidentifikoval, pričom o porušení\nňou označených práv by bolo možné uvažovať za okolností, že by orgány činné v trestnom konaní\nnevenovali jej trestnému oznámeniu pozornosť, ktorú vyžaduje zákon (m. m. I. ÚS 569/2023).\n25. Sumarizujúc dosiaľ popísané skutočnosti a vychádzajúc zo sťažovateľkou uplatnených\nnámietok, ústavný súd je toho názoru, že okresná prokuratúra venovala jej trestnému oznámeniu\nv napadnutom uznesení v spojení s uznesením o postúpení veci z 24. júna 2025 náležitú pozornosť\na jej rozhodnutie, v ktorom vyjadrila odôvodnený právny názor na zistený skutkový stav, spĺňa\nnáležitosti predpokladané Trestným poriadkom.\n26. Ústavný súd konštatuje, že namietané uznesenie okresnej prokuratúry nemožno považovať\nza zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a jej postup a právne závery je nutné považovať za výraz\nautonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený\nv tomto prípade zasahovať. V nadväznosti na dosiaľ popísané skutočnosti nenašiel takú možnosť\nporušenia namietaného práva sťažovateľky, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie, v nadväznosti na čo odmietol ústavnú sťažnosť v časti namietaného\nčl. 46 ods. 1 ústavy ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n27. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1\na čl. 46 ods. 3 a 4 ústavy. Čl. 12 ods. 4 ústavy má ale charakter všeobecného ústavného princípu\na primárne neformuluje základné právo ani slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej\nalebo inej právnej ochrane ustanoví zákon, treba uviesť, že ide o splnomocňujúce ustanovenie\nústavy, ktoré neobsahuje samo osebe právo, ktorého porušenia by sa bolo možné domáhať ústavnou\nsťažnosťou (IV. ÚS 375/2022). Poručenie čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 3 ústavy nie je\nmožné v okolnostiach prerokúvanej veci vysloviť z dôvodu, že tieto sťažovateľka spája (odvíja)\ns porušením princípov upravených v čl. 46 ods. 1 ústavy, v súvislosti s ktorým nebolo vyslovené\nporušenie (bod 26 tohto uznesenia), čím nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označených\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 3 a čl. 47 ods. 3 ústavy. Z uvedených dôvodov\nbola ústavná sťažnosť sťažovateľky aj v tejto jej časti odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená.\n\n8\n\n28. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľky stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2026\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prípravné konanie", "prokurátor, prokuratúra", "trestné konanie-trestné oznámenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24e94efb-743e-4466-ae6c-fd474788abc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.569.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 569/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 569/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.569.2023.1"}, {"guid": "ussr:19e70639-4b8a-4aa5-9771-5a332879dd04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.282.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.282.2023.1"}, {"guid": "ussr:eb973584-f2ce-459d-ad8e-a954b379b941", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.117.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.117.2023.1"}, {"guid": "ussr:9609021e-0bc4-4781-8268-4ca4b6ff08ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.435.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 435/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 435/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.435.2022.1"}, {"guid": "ussr:0f8f27f1-0ddf-4ef2-812c-24ff8b9081d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.375.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 375/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 375/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.375.2022.1"}, {"guid": "ussr:8764bb4e-f93c-435b-a184-493c99a637d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.164.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2022 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.164.2022.1"}, {"guid": "ussr:5175fe90-5fa1-422f-b0ab-3f265eef02ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.68.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.68.2022.1"}, {"guid": "ussr:5dce8e50-5c64-4d52-bda1-e5008c3ac6e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 12/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/2022 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:a58839df-a206-4f42-9b99-bfaa307ffb2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:f50a0f6d-561b-4fc3-9e7d-2abacb0c2408", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.229.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 229/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 229/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.229.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7d9ff2e-cb3d-4323-a152-f302f0b6e9ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.508.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2019 z 3. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.508.2019.1"}, {"guid": "ussr:56e45fc9-4515-4ce0-8302-dfc85c6c43c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.57.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.57.2018.1"}, {"guid": "ussr:897899a1-49a8-47af-9091-01dbcdb4eea1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.372.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.372.2017.1"}, {"guid": "ussr:924cff83-a24c-4050-8b50-8944a46c176c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.147.2016.1"}, {"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:48879363-2d88-47b8-9d69-c4c2022108e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 160/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/2011 z 15. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-15", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48879363-2d88-47b8-9d69-c4c2022108e1"}, {"guid": "ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2011 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c"}, {"guid": "ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}], "citovane_v": []}