Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2024 z 18. 12. 2024 Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 18. decembra 2024, sp. zn. PLz. ÚS 3/2024, ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1 Ústavný súd Slovenskej republiky | PLz. ÚS 3/2024 | ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1 | 2024-12-18 | Uznesenie Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o zjednocovaní právnych názorov Právna veta: Zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Citované ustanovenia: čl. 13 Ústavy Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2702d8d-18ed-492a-a503-cdfe41c204cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1 SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 3/2024-6 Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zjednotení právnych názorov IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023 a odlišného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024 takto rozhodol: Zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie: I. Odlišné právne názory I.1. Právny názor vyjadrený v uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023: 1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023 bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnená odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ako neprípustná zamietnutá sťažnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) o zamietnutí návrhu obvineného na zrušenie obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku. 2. Najvyšší súd v namietanom uznesení dospel k záveru, že sťažnosť proti uzneseniu ŠTS nie je prípustná, keďže nejde o rozhodnutie o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý rozhodnutia o väzbe vymedzuje taxatívne. Sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, ktorým bolo podľa § 82 ods. 2 rozhodnuté o povinnostiach a obmedzeniach a ani o zamietnutí návrhu na ich zrušenie. Z § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že obmedzenia a povinnosti slúžia posilneniu účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. S poukazom na § 80 Trestného poriadku možno dôvodiť, že rozhodnutím o náhrade väzby sa rozumie len rozhodnutie o nahradení väzby peňažnou zárukou, zárukou dôveryhodnej osoby alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Rozhodnutie o uložení obmedzení a povinností podľa § 82 Trestného poriadku je akcesorické k rozhodnutiu o väzbe, ktorým sa podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozumie aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby. 3. V uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023 ústavný súd dospel k záveru, že aj keď všeobecné súdy k prípustnosti sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 82 Trestného poriadku nepristupujú rovnako, nie je to okolnosť, ktorú by bolo možné riešiť v konaní o ústavnej sťažnosti, keďže úlohou ústavného súdu nie je zjednocovať judikatúru všeobecných súdov. Záver o neprípustnosti sťažnosti nie je v rozpore so zmyslom a účelom zákona, keďže sa opiera o taxatívny výpočet rozhodnutí o väzbe v § 72 ods. 1 Trestného poriadku, odlišnosť rozhodnutí o nahradení väzby podľa § 80 a § 81 Trestného poriadku a akcesorický charakter uloženia obmedzení a povinností. Nepripustenie sťažnosti s argumentom, že nejde o rozhodnutie o väzbe, nie je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. I.2. Právny názor, ku ktorému dospel III. senát v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024: 4. Ústavnou sťažnosťou v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024 sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu, ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zamietnutá ako neprípustná jeho sťažnosť proti uzneseniu ŠTS o zamietnutí jeho návrhu na zrušenie obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku. Návrh obvineného bol spojený s jeho „žiadosťou o zrušenie dôvodov väzby“. Podľa najvyššieho súdu, vychádzajúc z § 72 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý taxatívne vymedzuje rozhodnutia o väzbe, uznesenie o návrhu na zrušenie povinností a obmedzení nie je rozhodnutím o väzbe. K tomu možno dospieť aj výkladom § 82 ods. l Trestného poriadku, podľa ktorého uloženie obmedzení a povinností má slúžiť na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. Obmedzenia teda nie sú väzbou. Okrem toho § 82 ods. 2 Trestného poriadku výslovne neuvádza, že by proti rozhodnutiu bola prípustná sťažnosť. To vylučuje prípustnosť sťažnosti podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa najvyššieho súdu rozhodnutie o uložení obmedzení a povinností podľa § 82 Trestného poriadku má len doplnkovú funkciu k rozhodnutiu o väzbe, ktorým je podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby. 5. III. senát ústavného súdu v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024 dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým sudca pre prípravné konanie alebo súd prvého stupňa uloží obmedzenia a povinnosti podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku alebo rozhodne o návrhu prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka na zrušenie alebo zmenu povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku, je rozhodnutím o väzbe podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku, proti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku, a zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je tak porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. 2 II. Zjednotenie odlišných právnych názorov 6. Rozdielnosť právnych názorov všeobecných súdov pri posúdení prípustnosti sťažnosti proti uzneseniu podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva aj z uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 372/2018-21 z 18. septembra 2018, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku, a to pre nedostatok právomoci na jej prejednanie, a proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí nedôvodnej (nie neprípustnej) sťažnosti obvineného proti uzneseniu okresného súdu podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to pre zjavnú neopodstatnenosť. Ústavný súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že krajský súd mal právomoc rozhodnúť o porušení ústavných práv sťažovateľa uznesením okresného súdu. Obdobne uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 184/2010-11 z 8. apríla 2010 bola pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu, ktorý podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu okresného súdu, ktorý nevyhovel jeho návrhu na zrušenie obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku. 7. Otázka prípustnosti sťažnosti podľa Trestného poriadku je otázkou výkladu ustanovení Trestného poriadku. Hoci možno súhlasiť s tým, že rozdielnosť výkladu ustanovení Trestného poriadku v rozhodnutiach všeobecných súdov má byť riešená predovšetkým zjednocovacou činnosťou v systéme všeobecného súdnictva, nemožno sa tomu vyhnúť ani v konaní o ústavnej sťažnosti. Otázka prípustnosti opravných prostriedkov je aj otázkou ústavnoprávnou, keďže ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o porušení základných práv a slobôd, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Tomu zodpovedajú aj konštrukcie nedostatku právomoci a neprípustnosti ústavnej sťažnosti podľa § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde. 8. Na otázku prípustnosti opravného prostriedku podľa podústavného procesného predpisu tak v prípade, že ide o obmedzenie základných práv a slobôd represívnym postupom v trestnom konaní, nemôžu byť v rozhodnutiach ústavného súdu rozdielne právne názory a v popísanej situácii neobstojí ani názor, podľa ktorého možno v podústavnom práve pripustiť rozdielnosť právnych názorov na prípustnosť opravných prostriedkov. Z pohľadu čl. 127 ods. 1 ústavy je v takom prípade neudržateľný stav, v rámci ktorého podľa ústavného súdu ani jeden z dvoch odlišných právnych názorov na prípustnosť opravného prostriedku nevedie k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nevyhnutnosť zjednotenia právnych názorov tak nevyplýva len z toho, že III. senát ústavného súdu dospel k inému právnemu názoru ako IV. senát, ale aj z rozdielnosti tohto právneho názoru so skoršími rozhodnutiami č. k. III. ÚS 372/2018-21 a č. k. II. ÚS 184/2010-11, z ktorých je zrejmý názor, že bola daná právomoc krajských súdov rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku. 9. Preto je potrebné zodpovedať, ktorý z právnych názorov je správny v rovine podústavného práva. Teda, či je prípustná sťažnosť podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku proti uzneseniu, ktorým či už sudcom pre prípravné konanie alebo súdom prvého stupňa boli uložené obmedzenia a povinnosti podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka na zrušenie alebo zmenu povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku. 3 10. Pre posúdenie tejto otázky sú rozhodujúce ustanovenia § 185 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku, podľa ktorého „uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni“; § 83 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku, podľa ktorého „proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť“; § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého ,,rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o zmene dôvodov väzby“, ako aj zvyšný obsah tohto ustanovenia; § 82 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností...“, a § 82 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku, podľa ktorého „povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd“. 11. Situácia nie je ani z pohľadu prezentovaných rozhodnutí a okolností, ktoré boli predmetom zjednocovania, výsledkovo (prípustnosť sťažnosti) sporná, ak ide o samotné uloženie primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku. Ide totiž o sťažnosť podanú proti neoddeliteľnej, aj keď len akcesorickej súčasti rozhodnutia o ponechaní obvineného na slobode (pri nahradení väzby) alebo proti rozhodnutiu o prepustení obvineného z väzby (s jej náhradou) podľa § 72 ods. 1 písm. a), resp. písm. b) Trestného poriadku. Taká neoddeliteľnosť platí aj pre neoddeliteľnosť prieskumu dotknutého rozhodnutia ako celku v jeho navzájom na seba nadväzujúcich a v takej postupnosti podmienených subsúčastiach predmetu rozhodovania (dôvody väzby, možnosť nahradenia väzby, primerané obmedzenia a povinnosti), resp. čiastkových výrokoch, proti ktorému (rozhodnutiu) je, ako proti rozhodnutiu o väzbe, prípustná sťažnosť (a to bez ohľadu na obsah sťažnosti, berúc z pohľadu výroku tohto uznesenia do úvahy sťažnosť podanú v prospech obvineného, zároveň so zohľadnením tzv. zákazu zmeny k horšiemu). Na tieto okolnosti potom nadväzuje v pléne ústavného súdu polemizovaný rozdiel pri obsahu právnej úvahy o prípustnosti sťažnosti spočívajúci v tom, že zjednocovacie uznesenie prezentuje názor, podľa ktorého je sťažnosť prípustná len v nadväznosti na § 83 ods. 1 prvú vetu Trestného poriadku na skôr označené písmená § 72 ods. 1 Trestného poriadku, a to vždy len na základe použitia niektorého z nich (teda nie výlučne na základe § 83 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku pri jej samostatnej aplikácii, teda bez nevyhnutného použitia legálnej definície rozhodnutia o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku, a to konkrétnou subsumpciou pod niektorú z jeho taxatívne, v šiestich písmenách, vymenovaných alternatív). 12. Odlišná, teda výsledkovo nejednotná situácia vo vzťahu k finálnemu rezultátu (o prípustnosti sťažnosti) bola v úvode zjednocovacieho procesu, podľa obsahu dotknutých rozhodnutí, daná vo vzťahu k riešeniu situácie po ponechaní obvineného na slobode alebo po jeho prepustení z väzby, v oboch prípadoch pri nahradení väzby, teda ak obvinený nie je stíhaný väzobne, ale nahraditeľné dôvody väzby sú dané a je podaná žiadosť podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku o zrušenie alebo zmenu obmedzení alebo povinností uložených na posilnenie dôvodu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. V zjednocovacom diskurze pléna ústavného súdu však vznikol pomerne silný konsenzus na prípustnosti sťažnosti aj proti uzneseniu v predmetných súvislostiach, názorové rozdiely sa prejavili vo vzťahu k trestnoprocesnému podkladu takého záveru, v konečnom dôsledku v ústavnoprávnych súvislostiach. Opäť tu ako spoločný kolízny činiteľ vystupuje okolnosť 4 uvedená ako sporná v poslednej vete predchádzajúceho odseku, teda (buď) potreba súčasného a konkrétne špecifikovaného využitia legálnej definície rozhodnutia o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku, na ktoré len nadväzuje ustanovenie § 83 ods. 1 Trestného poriadku, a to oproti (alebo) možnosti v popísanej situácii použiť len naostatok označené ustanovenie, ktoré prípustnosť sťažnosti garantuje samo osebe. Zjednocovacie uznesenie prezentuje riešenie popísané v nasledujúcich bodoch. 13. Legálna definícia rozhodnutia o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadnu, spojená s taxatívnym výpočtom takých rozhodnutí, sa týka, v štandardnom legislatívnom a interpretačnom móde, inštitútu rozhodovania o väzbe v celom nasledujúcom obsahu Trestného poriadku, čoho demonštratívnym príkladom je úprava prípustnosti riadneho opravného prostriedku. Ak je teda, v kontexte § 185 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku, a v nadväznosti na § 83 ods. 1 prvú vetu Trestného poriadku, resp. pri výklade tohto ustanovenia, potrebné posúdiť, či je proti konkrétnemu rozhodnutiu prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu o väzbe, musí byť pre kladnú odpoveď na takú otázku dotknuté rozhodnutie podraditeľné pod niektorú z alternatív uvedených v § 72 ods. 1 písm. a) až f) Trestného poriadku (musí podliehať legálnej definícii predmetného pojmu), inak by došlo ku kolízii rozhodovania v riadnom opravnom (tu sťažnostnom) konaní s čl. 2 ods. 2 ústavy. 14. Pri nahradení väzby zákonom ustanovenou garanciou nie je obvinený stíhaný väzobne, aj keď je nahraditeľný dôvod väzby daný, resp. trvá. Ak určitý dôvod väzby pominie, nie je už v príslušnom rozsahu dôvod na nahradenie väzby, a teda ani na obmedzenia a povinnosti spojené s náhradou väzby podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku. 15. Pri rozhodovaní o zrušení alebo zmene uložených obmedzení alebo povinností postupom podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku je z povahy veci primárnou, teda neoddeliteľnou a oficiózne, teda bez ohľadu na argumenty podanej žiadosti, súdom skúmanou otázkou, či nahradené dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili/zanikli (rovnako pri rozhodovaní o zrušení peňažnej záruky podľa § 81 ods. 5 Trestného poriadku). Preto ide, pri ústavnokonformnom výklade zákona, vždy o (pozitívne alebo negatívne) rozhodnutie o zmene dôvodov väzby obvineného subsumovateľné pod § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, proti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku, a to vo vzájomnej nadväznosti oboch označených ustanovení. Uvedené platí napriek tomu, že obvinený nie je stíhaný väzobne, a napriek tomu, že danosť aktuálneho stavu väzobných dôvodov nemusí byť rozhodnutím dotknutá (rozhodnutie o zmene dôvodov väzby v obsahovo negatívnej alternatíve). 16. Konštatácia stavu absencie dôvodov väzby v rozhodnutí uvedenom v predchádzajúcom bode je zároveň východiskom pre podmienky opätovného vzatia obvineného do väzby (§ 71 ods. 3 Trestného poriadku, resp. alternatívne § 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 v spojení s § 71 ods. 1 a 2 Trestného poriadku). 17. Procesná reakcia na zmenu, resp. pominutie dôvodov väzby, a to aj vo vecnej nadväznosti ďalšej existencie primeraných obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku, je pritom v každom štádiu trestného stíhania obligatórna a realizovaná ex officio (§ 79 ods. 2 Trestného poriadku), nie je teda viazaná na návrh osôb oprávnených podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku; pri absencii zmeny väzobných dôvodov však nie je potrebné vydávať rozhodnutie (ktoré by bolo oproti podanému návrhu, tvrdiacemu takú zmenu, negatívne). 5 18. Možno vo výsledkovo zbiehajúcom sa uhle pohľadu dodať, že bez legálnej definície rozhodnutia o väzbe aj ako rozhodnutia o zmene dôvodov väzby podľa § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku by pojem „rozhodnutie o väzbe” nepokrýval rozhodovanie podľa § 82 ods. 2 tohto zákona. Nejde totiž o situáciu väzobného stíhania obvineného, ktorého väzba už bola nahradená a je stíhaný na slobode, a nejde ani o nové rozhodovanie o vzatí do väzby takého obvineného (jeho základné práva a slobody sú obmedzené, avšak nie väzbou). Styčným bodom rozhodovania o väzbe s rozhodovaním podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku sú len väzobné dôvody, ktoré sú prítomné aj pri väzobnom stíhaní, aj pri neväzobnom stíhaní spojenom s nahradením väzby obvineného. Existencia väzobných dôvodov je teda nevyhnutne aj predpokladom uloženia a trvania primeraných obmedzení a povinností spojených s náhradou väzby. Preto práve a len § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku umožňuje toto premostenie využiť a z dôvodu primárne podstatného posudzovania trvania alebo zmeny dôvodov väzby považovať rozhodnutie podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku za rozhodnutie o väzbe. To je pri riešení posudzovanej otázky relevantné v zmysle prípustnosti sťažnosti proti dotknutému rozhodnutiu, danej v kontexte § 83 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku. 19. Rozhodnutie, ktorým sudca pre prípravné konanie rozhodne o návrhu prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka na zrušenie alebo zmenu povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku, je tak rozhodnutím o väzbe podľa § 83 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, proti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku. Zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku ako neprípustnej podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je tak porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy; to platí v kontexte odseku 11 tohto odôvodnenia aj o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku. 20. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú sudcovia Robert Šorl a Martin Vernarský k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 18. decembra 2024 Ivan Fiačan predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky 6