{"guid": "ussr:c2702d8d-18ed-492a-a503-cdfe41c204cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2024 z 18. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. decembra 2024, sp. zn. PLz. ÚS 3/2024, ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma zjednocujúce stanovisko"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o zjednocovaní právnych názorov"], "merito": "K zamietnutiu sťažnosti obvineného proti uzneseniu podľa § 82 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku pre neprípustnosť z hľadiska základného práva obvineného na súdnu ochranu", "pravna_veta": "Zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PLz.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13", "nazov": "čl. 13 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2702d8d-18ed-492a-a503-cdfe41c204cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPLz. ÚS 3/2024-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina\nVernarského podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zjednotení právnych\nnázorov IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16\nz 23. mája 2023 a odlišného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024 takto\nrozhodol:\nZamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého\nstupňa podľa § 82 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku, je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI. Odlišné právne názory\nI.1. Právny názor vyjadrený v uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023:\n1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023 bola podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ako zjavne\nneopodstatnená odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku\nako neprípustná zamietnutá sťažnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu\n(ďalej len „ŠTS“) o zamietnutí návrhu obvineného na zrušenie obmedzení a povinností podľa § 82\nods. 2 Trestného poriadku.\n2. Najvyšší súd v namietanom uznesení dospel k záveru, že sťažnosť proti uzneseniu ŠTS nie je\nprípustná, keďže nejde o rozhodnutie o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku,\nktorý rozhodnutia o väzbe vymedzuje taxatívne. Sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu,\nktorým bolo podľa § 82 ods. 2 rozhodnuté o povinnostiach a obmedzeniach a ani o zamietnutí\nnávrhu na ich zrušenie. Z § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že obmedzenia a povinnosti\n\nslúžia posilneniu účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. S poukazom na § 80 Trestného poriadku\nmožno dôvodiť, že rozhodnutím o náhrade väzby sa rozumie len rozhodnutie o nahradení väzby\npeňažnou zárukou, zárukou dôveryhodnej osoby alebo dohľadom probačného a mediačného\núradníka. Rozhodnutie o uložení obmedzení a povinností podľa § 82 Trestného poriadku\nje akcesorické k rozhodnutiu o väzbe, ktorým sa podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozumie\naj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.\n3. V uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023 ústavný súd dospel k záveru,\nže aj keď všeobecné súdy k prípustnosti sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 82 Trestného poriadku\nnepristupujú rovnako, nie je to okolnosť, ktorú by bolo možné riešiť v konaní o ústavnej sťažnosti,\nkeďže úlohou ústavného súdu nie je zjednocovať judikatúru všeobecných súdov. Záver\no neprípustnosti sťažnosti nie je v rozpore so zmyslom a účelom zákona, keďže sa opiera\no taxatívny výpočet rozhodnutí o väzbe v § 72 ods. 1 Trestného poriadku, odlišnosť rozhodnutí\no nahradení väzby podľa § 80 a § 81 Trestného poriadku a akcesorický charakter uloženia\nobmedzení a povinností. Nepripustenie sťažnosti s argumentom, že nejde o rozhodnutie o väzbe,\nnie je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nI.2. Právny názor, ku ktorému dospel III. senát v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024:\n4. Ústavnou sťažnosťou v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024 sťažovateľ namieta porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu, ktorým bola podľa\n§ 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zamietnutá ako neprípustná jeho sťažnosť proti uzneseniu\nŠTS o zamietnutí jeho návrhu na zrušenie obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 2 Trestného\nporiadku. Návrh obvineného bol spojený s jeho „žiadosťou o zrušenie dôvodov väzby“. Podľa\nnajvyššieho súdu, vychádzajúc z § 72 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý taxatívne vymedzuje\nrozhodnutia o väzbe, uznesenie o návrhu na zrušenie povinností a obmedzení nie je rozhodnutím\no väzbe. K tomu možno dospieť aj výkladom § 82 ods. l Trestného poriadku, podľa ktorého\nuloženie obmedzení a povinností má slúžiť na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou.\nObmedzenia teda nie sú väzbou. Okrem toho § 82 ods. 2 Trestného poriadku výslovne neuvádza,\nže by proti rozhodnutiu bola prípustná sťažnosť. To vylučuje prípustnosť sťažnosti podľa § 185\nods. 2 Trestného poriadku. Podľa najvyššieho súdu rozhodnutie o uložení obmedzení a povinností\npodľa § 82 Trestného poriadku má len doplnkovú funkciu k rozhodnutiu o väzbe, ktorým je podľa\n§ 72 ods. 1 Trestného poriadku aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení\nväzby.\n5. III. senát ústavného súdu v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024 dospel k záveru, že rozhodnutie,\nktorým sudca pre prípravné konanie alebo súd prvého stupňa uloží obmedzenia a povinnosti\npodľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku alebo rozhodne o návrhu prokurátora, obvineného alebo\nprobačného a mediačného úradníka na zrušenie alebo zmenu povinností a obmedzení podľa § 82\nods. 2 Trestného poriadku, je rozhodnutím o väzbe podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku,\nproti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku, a zamietnutie sťažnosti\nobvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82\nods. 1 alebo 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku, je tak porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy.\n\n2\n\nII. Zjednotenie odlišných právnych názorov\n6. Rozdielnosť právnych názorov všeobecných súdov pri posúdení prípustnosti sťažnosti\nproti uzneseniu podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva aj z uznesenia ústavného súdu\nč. k. III. ÚS 372/2018-21 z 18. septembra 2018, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti\nuzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie obmedzení a povinností podľa § 82\nods. 2 Trestného poriadku, a to pre nedostatok právomoci na jej prejednanie, a proti uzneseniu\nkrajského súdu o zamietnutí nedôvodnej (nie neprípustnej) sťažnosti obvineného proti uzneseniu\nokresného súdu podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to pre zjavnú neopodstatnenosť.\nÚstavný súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že krajský súd mal právomoc rozhodnúť\no porušení ústavných práv sťažovateľa uznesením okresného súdu. Obdobne uznesením ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 184/2010-11 z 8. apríla 2010 bola pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnutá\nústavná sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu, ktorý podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku ako nedôvodnú zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu okresného súdu,\nktorý nevyhovel jeho návrhu na zrušenie obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku.\n7. Otázka prípustnosti sťažnosti podľa Trestného poriadku je otázkou výkladu ustanovení Trestného\nporiadku. Hoci možno súhlasiť s tým, že rozdielnosť výkladu ustanovení Trestného poriadku\nv rozhodnutiach všeobecných súdov má byť riešená predovšetkým zjednocovacou činnosťou\nv systéme všeobecného súdnictva, nemožno sa tomu vyhnúť ani v konaní o ústavnej sťažnosti.\nOtázka prípustnosti opravných prostriedkov je aj otázkou ústavnoprávnou, keďže ústavný súd\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o porušení základných práv a slobôd, ak o ich ochrane\nnerozhoduje iný súd. Tomu zodpovedajú aj konštrukcie nedostatku právomoci a neprípustnosti\nústavnej sťažnosti podľa § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.\n8. Na otázku prípustnosti opravného prostriedku podľa podústavného procesného predpisu\ntak v prípade, že ide o obmedzenie základných práv a slobôd represívnym postupom v trestnom\nkonaní, nemôžu byť v rozhodnutiach ústavného súdu rozdielne právne názory a v popísanej situácii\nneobstojí ani názor, podľa ktorého možno v podústavnom práve pripustiť rozdielnosť právnych\nnázorov na prípustnosť opravných prostriedkov. Z pohľadu čl. 127 ods. 1 ústavy je v takom prípade\nneudržateľný stav, v rámci ktorého podľa ústavného súdu ani jeden z dvoch odlišných právnych\nnázorov na prípustnosť opravného prostriedku nevedie k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nevyhnutnosť zjednotenia právnych názorov tak nevyplýva\nlen z toho, že III. senát ústavného súdu dospel k inému právnemu názoru ako IV. senát,\nale aj z rozdielnosti tohto právneho názoru so skoršími rozhodnutiami č. k. III. ÚS 372/2018-21\na č. k. II. ÚS 184/2010-11, z ktorých je zrejmý názor, že bola daná právomoc krajských súdov\nrozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku.\n9. Preto je potrebné zodpovedať, ktorý z právnych názorov je správny v rovine podústavného práva.\nTeda, či je prípustná sťažnosť podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku proti uzneseniu, ktorým\nči už sudcom pre prípravné konanie alebo súdom prvého stupňa boli uložené obmedzenia\na povinnosti podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté\no návrhu prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka na zrušenie alebo\nzmenu povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku.\n\n3\n\n10. Pre posúdenie tejto otázky sú rozhodujúce ustanovenia § 185 ods. 2 druhej vety Trestného\nporiadku, podľa ktorého „uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť\nlen v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni“;\n§ 83 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku, podľa ktorého „proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná\nsťažnosť“; § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého ,,rozhodnutím o väzbe\nsa rozumie rozhodnutie o zmene dôvodov väzby“, ako aj zvyšný obsah tohto ustanovenia; § 82 ods.\n1 Trestného poriadku, podľa ktorého „ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa\n§ 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu,\nna posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň\nuložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností...“, a § 82 ods. 2 prvej vety\nTrestného poriadku, podľa ktorého „povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh\nprokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca\npre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd“.\n11. Situácia nie je ani z pohľadu prezentovaných rozhodnutí a okolností, ktoré boli predmetom\nzjednocovania, výsledkovo (prípustnosť sťažnosti) sporná, ak ide o samotné uloženie primeraných\nobmedzení alebo povinností podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku. Ide totiž o sťažnosť podanú\nproti neoddeliteľnej, aj keď len akcesorickej súčasti rozhodnutia o ponechaní obvineného\nna slobode (pri nahradení väzby) alebo proti rozhodnutiu o prepustení obvineného z väzby\n(s jej náhradou) podľa § 72 ods. 1 písm. a), resp. písm. b) Trestného poriadku. Taká neoddeliteľnosť\nplatí aj pre neoddeliteľnosť prieskumu dotknutého rozhodnutia ako celku v jeho navzájom na seba\nnadväzujúcich a v takej postupnosti podmienených subsúčastiach predmetu rozhodovania (dôvody\nväzby, možnosť nahradenia väzby, primerané obmedzenia a povinnosti), resp. čiastkových\nvýrokoch, proti ktorému (rozhodnutiu) je, ako proti rozhodnutiu o väzbe, prípustná sťažnosť\n(a to bez ohľadu na obsah sťažnosti, berúc z pohľadu výroku tohto uznesenia do úvahy sťažnosť\npodanú v prospech obvineného, zároveň so zohľadnením tzv. zákazu zmeny k horšiemu).\nNa tieto okolnosti potom nadväzuje v pléne ústavného súdu polemizovaný rozdiel pri obsahu\nprávnej úvahy o prípustnosti sťažnosti spočívajúci v tom, že zjednocovacie uznesenie prezentuje\nnázor, podľa ktorého je sťažnosť prípustná len v nadväznosti na § 83 ods. 1 prvú vetu Trestného\nporiadku na skôr označené písmená § 72 ods. 1 Trestného poriadku, a to vždy len na základe\npoužitia niektorého z nich (teda nie výlučne na základe § 83 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku\npri jej samostatnej aplikácii, teda bez nevyhnutného použitia legálnej definície rozhodnutia o väzbe\npodľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku, a to konkrétnou subsumpciou pod niektorú z jeho taxatívne,\nv šiestich písmenách, vymenovaných alternatív).\n12. Odlišná, teda výsledkovo nejednotná situácia vo vzťahu k finálnemu rezultátu (o prípustnosti\nsťažnosti) bola v úvode zjednocovacieho procesu, podľa obsahu dotknutých rozhodnutí, daná\nvo vzťahu k riešeniu situácie po ponechaní obvineného na slobode alebo po jeho prepustení\nz väzby, v oboch prípadoch pri nahradení väzby, teda ak obvinený nie je stíhaný väzobne,\nale nahraditeľné dôvody väzby sú dané a je podaná žiadosť podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku\no zrušenie alebo zmenu obmedzení alebo povinností uložených na posilnenie dôvodu,\nktorý by sa inak dosiahol väzbou. V zjednocovacom diskurze pléna ústavného súdu však vznikol\npomerne silný konsenzus na prípustnosti sťažnosti aj proti uzneseniu v predmetných súvislostiach,\nnázorové rozdiely sa prejavili vo vzťahu k trestnoprocesnému podkladu takého záveru, v konečnom\ndôsledku v ústavnoprávnych súvislostiach. Opäť tu ako spoločný kolízny činiteľ vystupuje okolnosť\n\n4\n\nuvedená ako sporná v poslednej vete predchádzajúceho odseku, teda (buď) potreba súčasného\na konkrétne špecifikovaného využitia legálnej definície rozhodnutia o väzbe podľa § 72 ods. 1\nTrestného poriadku, na ktoré len nadväzuje ustanovenie § 83 ods. 1 Trestného poriadku, a to oproti\n(alebo) možnosti v popísanej situácii použiť len naostatok označené ustanovenie, ktoré prípustnosť\nsťažnosti garantuje samo osebe. Zjednocovacie uznesenie prezentuje riešenie popísané\nv nasledujúcich bodoch.\n13. Legálna definícia rozhodnutia o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadnu, spojená\ns taxatívnym výpočtom takých rozhodnutí, sa týka, v štandardnom legislatívnom a interpretačnom\nmóde, inštitútu rozhodovania o väzbe v celom nasledujúcom obsahu Trestného poriadku,\nčoho demonštratívnym príkladom je úprava prípustnosti riadneho opravného prostriedku.\nAk je teda, v kontexte § 185 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku, a v nadväznosti na § 83 ods. 1\nprvú vetu Trestného poriadku, resp. pri výklade tohto ustanovenia, potrebné posúdiť,\nči je proti konkrétnemu rozhodnutiu prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu o väzbe, musí byť\npre kladnú odpoveď na takú otázku dotknuté rozhodnutie podraditeľné pod niektorú z alternatív\nuvedených v § 72 ods. 1 písm. a) až f) Trestného poriadku (musí podliehať legálnej definícii\npredmetného pojmu), inak by došlo ku kolízii rozhodovania v riadnom opravnom (tu sťažnostnom)\nkonaní s čl. 2 ods. 2 ústavy.\n14. Pri nahradení väzby zákonom ustanovenou garanciou nie je obvinený stíhaný väzobne,\naj keď je nahraditeľný dôvod väzby daný, resp. trvá. Ak určitý dôvod väzby pominie,\nnie je už v príslušnom rozsahu dôvod na nahradenie väzby, a teda ani na obmedzenia a povinnosti\nspojené s náhradou väzby podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku.\n15. Pri rozhodovaní o zrušení alebo zmene uložených obmedzení alebo povinností postupom\npodľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku je z povahy veci primárnou, teda neoddeliteľnou a oficiózne,\nteda bez ohľadu na argumenty podanej žiadosti, súdom skúmanou otázkou, či nahradené dôvody\nväzby trvajú alebo či sa zmenili/zanikli (rovnako pri rozhodovaní o zrušení peňažnej záruky podľa\n§ 81 ods. 5 Trestného poriadku). Preto ide, pri ústavnokonformnom výklade zákona,\nvždy o (pozitívne alebo negatívne) rozhodnutie o zmene dôvodov väzby obvineného subsumovateľné\npod § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, proti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 83 ods. 1\nTrestného poriadku, a to vo vzájomnej nadväznosti oboch označených ustanovení. Uvedené platí\nnapriek tomu, že obvinený nie je stíhaný väzobne, a napriek tomu, že danosť aktuálneho stavu\nväzobných dôvodov nemusí byť rozhodnutím dotknutá (rozhodnutie o zmene dôvodov väzby\nv obsahovo negatívnej alternatíve).\n16. Konštatácia stavu absencie dôvodov väzby v rozhodnutí uvedenom v predchádzajúcom bode\nje zároveň východiskom pre podmienky opätovného vzatia obvineného do väzby (§ 71 ods. 3\nTrestného poriadku, resp. alternatívne § 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 v spojení s § 71 ods. 1 a 2 Trestného\nporiadku).\n17. Procesná reakcia na zmenu, resp. pominutie dôvodov väzby, a to aj vo vecnej nadväznosti\nďalšej existencie primeraných obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku,\nje pritom v každom štádiu trestného stíhania obligatórna a realizovaná ex officio (§ 79 ods. 2\nTrestného poriadku), nie je teda viazaná na návrh osôb oprávnených podľa § 82 ods. 2 Trestného\nporiadku; pri absencii zmeny väzobných dôvodov však nie je potrebné vydávať rozhodnutie\n(ktoré by bolo oproti podanému návrhu, tvrdiacemu takú zmenu, negatívne).\n\n5\n\n18. Možno vo výsledkovo zbiehajúcom sa uhle pohľadu dodať, že bez legálnej definície\nrozhodnutia o väzbe aj ako rozhodnutia o zmene dôvodov väzby podľa § 72 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku by pojem „rozhodnutie o väzbe” nepokrýval rozhodovanie podľa § 82 ods. 2\ntohto zákona. Nejde totiž o situáciu väzobného stíhania obvineného, ktorého väzba už bola\nnahradená a je stíhaný na slobode, a nejde ani o nové rozhodovanie o vzatí do väzby takého\nobvineného (jeho základné práva a slobody sú obmedzené, avšak nie väzbou). Styčným bodom\nrozhodovania o väzbe s rozhodovaním podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku sú len väzobné\ndôvody, ktoré sú prítomné aj pri väzobnom stíhaní, aj pri neväzobnom stíhaní spojenom\ns nahradením väzby obvineného. Existencia väzobných dôvodov je teda nevyhnutne\naj predpokladom uloženia a trvania primeraných obmedzení a povinností spojených s náhradou\nväzby. Preto práve a len § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku umožňuje toto premostenie využiť\na z dôvodu primárne podstatného posudzovania trvania alebo zmeny dôvodov väzby považovať\nrozhodnutie podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku za rozhodnutie o väzbe. To je pri riešení\nposudzovanej otázky relevantné v zmysle prípustnosti sťažnosti proti dotknutému rozhodnutiu,\ndanej v kontexte § 83 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku.\n19. Rozhodnutie, ktorým sudca pre prípravné konanie rozhodne o návrhu prokurátora, obvineného\nalebo probačného a mediačného úradníka na zrušenie alebo zmenu povinností a obmedzení\npodľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku, je tak rozhodnutím o väzbe podľa § 83 ods. 1 v spojení\ns § 72 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, proti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 185 ods. 1\nTrestného poriadku. Zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie\nalebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku ako neprípustnej podľa § 193\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku je tak porušením základného práva obvineného na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy; to platí v kontexte odseku 11 tohto odôvodnenia aj o zamietnutí\nsťažnosti proti rozhodnutiu o uložení primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 82 ods. 1\nTrestného poriadku.\n20. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú sudcovia Robert Šorl a Martin Vernarský\nk tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. decembra 2024\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n6", "vazby": {"registre": ["zjednotenie právnych názorov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-stanovisko pléna ústavného súdu", "väzba-nahradenie väzby", "trestné konanie-trestný poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opravný prostriedok-v trestnom práve", "právna veta"], "pravna_veta": "Zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.", "ustanovenia": ["§ 13 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60a5d30a-b7a5-4b96-8b8c-3aa759284497", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.18.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2024 z 5. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.18.2024.1"}, {"guid": "ussr:03b7a2c3-ce84-499b-b96d-8fd07eb77b3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.289.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 289/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 289/2023 z 23. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.289.2023.1"}, {"guid": "ussr:1f67c23e-547b-424b-a971-9a25825a58ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.372.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.372.2018.1"}, {"guid": "ussr:39fbad7e-5302-4ab4-8e0b-6227d5ad1c58", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39fbad7e-5302-4ab4-8e0b-6227d5ad1c58"}], "citovane_v": []}