{"guid": "ussr:961de93b-ccff-4e46-8d1f-6789e26d42cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2025 z 14. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. mája 2025, sp. zn. PLz. ÚS 2/2025, ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2025-05-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma zjednocujúce stanovisko"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o zjednocovaní právnych názorov"], "merito": "Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v konaní o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy v prípadoch, v ktorých žalobca nie je účastníkom zmluvy", "pravna_veta": "V konaní o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorej žalobca sám nie je účastníkom a ktorou sleduje dosiahnutie pôvodného usporiadania vlastníckych vzťahov, nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva, ktoré je predmetom sporu, v peniazoch, a preto sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta určí podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Tento postup zodpovedá obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PLz.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13", "nazov": "čl. 13 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/961de93b-ccff-4e46-8d1f-6789e26d42cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPLz. ÚS 2/2025-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca)\na sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu\npredsedu ústavného súdu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zjednotenie\nprávnych názorov vyjadrených (i) v náleze č. k. I. ÚS 93/2021-26 z 19. mája 2021, uznesení č. k.\nI. ÚS 87/2022-32 z 9. februára 2022 a v náleze č. k. III. ÚS 91/2023-38 z 25. mája 2023 a (ii)\nv náleze č. k. III. ÚS 573/2023-239 z 21. decembra 2023 takto\nrozhodol:\nV konaní o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorej žalobca sám nie je účastníkom a ktorou\nsleduje dosiahnutie pôvodného usporiadania vlastníckych vzťahov, nie je možné vyjadriť hodnotu\nveci alebo práva, ktoré je predmetom sporu, v peniazoch, a preto sa výška základnej sadzby tarifnej\nodmeny advokáta určí podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Tento postup zodpovedá obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nOdlišné právne názory\n1. Predsedovi ústavného súdu bol 3. januára 2025 doručený podnet na predloženie návrhu plénu\nústavného súdu na zjednotenie odlišných právnych názorov pri posudzovaní aplikácie advokátskej\ntarify v rámci určenia trov právneho zastúpenia v určovacích sporoch.\n2. Podstatu odlišných právnych názorov možno zhrnúť takto:\nI.1. Právny názor vyjadrený v náleze č. k. I. ÚS 93/2021-26 z 19. mája 2021, uznesení č. k.\nI. ÚS 87/2022-32 z 9. februára 2022 a v náleze č. k. III. ÚS 91/2023-38 z 25. mája 2023:\n3. Sťažovateľka v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 93/2021 namietala porušenie svojho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Trnava o výške trov konania. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že\nkúpna zmluva o odplatnom prevode k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi jej tetou (ako žalovanou\n2) a sťažovateľkou – obchodnou spoločnosťou (ako žalovanou 1), je neplatná, pretože na takýto\nprávny úkon nebola žalovaná 2 spôsobilá. Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu späť, skôr než sa\nzačalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, okresný súd konanie zastavil a žalovanej 1\npriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie pri\nurčení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n,,vyhláška“) (teda že nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch).\n4. Sťažovateľka argumentovala tým, že hodnotu sporu bolo možné vyjadriť v peniazoch, a preto\nbolo na mieste aplikovať v danej veci § 10 ods. 1 vyhlášky. Ústavný súd ústavnej sťažnosti\nnevyhovel, pričom v okolnostiach veci považoval za podstatné, že aj v prípade, ak by bola\nžalobkyňa v spore (teoreticky) úspešná, nebolo by jej priznané právo (vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti), hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Nezískala by teda majetkovú\nhodnotu vyjadrenú v kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti, o ktorej sa viedol spor. Vzhľadom\nna obsah žaloby by nemohla byť výsledkom predmetného konania zmena vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti v prospech sťažovateľky, a to ani v prípade, ak by konajúce súdy identifikovali\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení a prípadne by vyhoveli žalobe.\n5. Podľa názoru ústavného súdu predmetom tohto určovacieho sporu nebolo definitívne určenie, ale\nurčenie quasi prejudiciálne – na účely vysporiadania iného právneho vzťahu. Jeho výsledkom\nnebola konečná súdna ochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku\nsa nárok musí žalovať samostatne zo zákonných dôvodov. V týchto prípadoch nie je možné\nhodnotu predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky.\n6. Z rovnakých východísk vychádzal ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 87/2022,\nv ktorom preskúmal uznesenie Okresného súdu Rožňava o výške trov konania v spore o určenie\nneplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností za situácie, keď sťažovatelia v procesnej pozícii\nžalobcov neboli hmotnoprávnymi účastníkmi tejto zmluvy. Uznesením z 9. februára 2022 ústavný\nsúd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojich základných práv\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, keď aproboval aplikáciu § 11 ods. 1 písm.\na) vyhlášky okresným súdom pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby. Vychádzal z toho, že v danom prípade nebolo možné hodnotu sporu vyjadriť v peniazoch,\npretože rozhodnutie súdu o žalobe sťažovateľov nemalo bezprostredný vplyv na ich majetkovú\nsféru, keďže účelom žaloby nebolo vyriešenie otázky ich vlastníckeho práva k prevádzaným\nnehnuteľnostiam, teda výsledkom predmetného konania nemohla byť zmena vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam v prospech sťažovateľov. V konečnom dôsledku malo teda rozhodnutie vo veci\nv okolnostiach daného prípadu iba nepriamy materiálny dosah na sťažovateľov.\n7. Podobne v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 91/2023 ústavný súd podrobil prieskumu\nuznesenie Okresného súdu Partizánske, ktorým bolo rozhodnuté o výške trov konania.\n\n2\n\n8. Sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne sa žalobou domáhala určenia neplatnosti\nprávneho úkonu (kúpnej zmluvy) medzi žalovaným 1 ako predávajúcim a žalovanými 2 až 4 ako\nkupujúcimi. Okresný súd rozsudkom žalobu zamietol, konanie proti žalovanému 1 zastavil a priznal\nžalovaným 1 až 4 nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V priebehu odvolacieho konania\nvzala sťažovateľka žalobu v celom rozsahu späť. Krajský súd v Trenčíne uznesením pripustil\nspäťvzatie žaloby, zrušil rozsudok okresného súdu a žalovaným priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu. Napadnutým uznesením sudca okresného súdu vychádzal pri\nurčení základnej sadzby tarifnej odmeny za poskytnutie právnych služieb z § 10 ods. 2 vyhlášky\ns odôvodnením, že prípadné vyhovenie žaloby by pre sťažovateľku zdanlivo nemalo žiadne\nhmotnoprávne účinky (nenadobudla by žiadny majetok), avšak sťažovateľka samú seba považuje\nza jedinú konateľku žalovaného 1, z čoho odvodzovala aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu.\nPrípadným vyhovením žalobe by sa nehnuteľnosti dostali do jej dispozičnej sféry ako jedinej\nkonateľky žalovaného 1.\n9. Ústavný súd nálezom z 25. mája 2023 sťažovateľke vyhovel a vyslovil porušenie jej základných\npráv na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj práva vlastniť majetok\nnapadnutým uznesením, ktoré zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n10. Prihliadol na to, že sťažovateľka nebola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, o ktorej platnosti\nsa viedol spor. V danom prípade preto bola dôvodná pochybnosť o tom, či sťažovateľka bola vôbec\nnositeľom hmotnoprávneho nároku, ochrany ktorého sa domáhala prostredníctvom podanej žaloby.\nOkresný súd žalobu sťažovateľky zamietol pre nedostatok jej naliehavého právneho záujmu, keďže\nvyhovenie žalobe by nesmerovalo k definitívnemu vyriešeniu spornosti vzťahov medzi stranami\nkonania a v rámci odvolacieho konania vzala sťažovateľka podanú žalobu napokon v celom rozsahu\nspäť.\n11. Vzhľadom na uvedené považoval ústavný súd vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania\nza relevantné, že aj v prípade, ak by sťažovateľka bola v spore (teoreticky) úspešná, nebolo by jej\npriznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a hodnota\nktorých je vyjadriteľná v peniazoch. Nezískala by tak majetkovú hodnotu vyjadrenú v kúpnej cene\npredmetných nehnuteľností (333 000 eur), o ktoré sa viedol spor. Vzhľadom na obsah žaloby\nby nemohla byť výsledkom predmetného konania zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nv prospech sťažovateľky, a to ani v prípade, ak by konajúce súdy identifikovali naliehavý právny\nzáujem na požadovanom určení a prípadne by vyhoveli žalobe. Inými slovami, podanou žalobou sa\nnemalo (a ani nemohlo) sťažovateľke priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch.\n12. Ústavný súd navyše považoval právny záver okresného súdu o tom, že v prípade vyhovenia\nžalobe by sa sporné nehnuteľnosti dostali do dispozičnej sféry sťažovateľky z dôvodu, že je jedinou\nkonateľkou žalovaného 1, za nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním.\nI.2. Právny názor vyjadrený v náleze č. k. III. ÚS 573/2023-239 z 21. decembra 2023:\n13. Ústavný súd v uvedenom konaní preskúmal ústavnú sťažnosť sťažovateľky, ktorá namietala\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a práva\nvlastniť majetok uznesením Mestského súdu Košice (pôvodne Okresného súdu Košice I) sp. zn.\n19C/26/2012 zo 7. augusta 2023 o výške náhrady trov konania v civilnom spore.\n\n3\n\n14. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy\no prevode nehnuteľností uzavretej medzi matkou žalobkyne (ďalej len „žalovaná 2“) ako\npredávajúcou a sťažovateľkou (ďalej len „žalovaná 1)“ ako kupujúcou. Podľa žalobkyne bola\nhodnota nehnuteľností (rodinný dom a pozemky) približne 1 mil. eur a žalovaná 2 nebola pre svoj\nzdravotný stav na takýto právny úkon spôsobilá.\n15. Súd prvej inštancie rozsudkom z decembra 2012 určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého\nprávneho záujmu zamietol s odôvodnením, že ani v prípade vyhovenia žalobe by žalobkyni\nnesvedčilo žiadne právo k predmetu kúpy a nemala by zaručené očakávané dedičské nároky,\no ktorých je za života žalovanej 2 predčasné hovoriť. Jej právne postavenie by sa teda žiadnym\nspôsobom nezmenilo. Odvolací súd tento rozsudok zrušil uznesením z mája 2013. Žalovaná 2\nzomrela v apríli 2014 a súd na jej mieste pokračoval v konaní s jej treťou dcérou. V novom konaní\nokresný súd uzavrel, že naliehavý právny záujem je daný, pretože vyhovujúci rozsudok, teda obnova\nvlastníckeho práva pôvodnej vlastníčky ‒ neb. matky žalobkyne, bude podkladom pre prejednanie\npredmetnej nehnuteľnosti v dedičskom konaní po neb. poručiteľke, na základe čoho predmetná žaloba je\nspôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty žalobkyne ako jednej do úvahy pripadajúcej\ndedičky o právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Po rozsiahlom dokazovaní súd prvej inštancie\nrozsudkom z januára 2018 žalobu zamietol a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom\nodvolacieho súdu z mája 2019.\n16. Uznesením vyššieho súdneho úradníka bola sťažovateľke priznaná náhrada trov konania\nvo výške 8 956,04 eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky. Ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením mestského súdu bola zamietnutá sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Mestský súd odobril záver vyššieho\nsúdneho úradníka, že rozsudok, ktorým by bolo žalobe vyhovené, by nemal za následok\nnadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne, a doplnil, že výsledok tohto konania by nemal vplyv\nani na zmenu právneho postavenia sťažovateľky, keďže o vlastnícke právo by nemohla prísť.\nVo veci sťažovateľky nebolo možné podľa sudcu prehliadnuť, že pôvodne žalovaná matka počas\nkonania zomrela, a preto by nemohla byť v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník. Právne\npostavenie strán sporu by sa definitívne vyriešilo až v prípadnom spore o určenie, že nehnuteľnosť\npatrí do dedičstva.\n17. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom argumentovala tým, že úvaha mestského súdu\nje v priamom rozpore so záverom o tom, že na žalobe je naliehavý právny záujem. Poukázala tiež\nna skutočnosť, že vyhovujúci rozsudok by mal za následok stratu zápisu jej vlastníckeho práva\nv katastri nehnuteľností, a teda takéto rozhodnutie by malo na jej hmotnoprávne postavenie priamy\nmateriálny dosah a pri určení náhrady trov právneho zastúpenia mal mestský súd vychádzať z § 10\nods. 2 vyhlášky.\n18. Nálezom sp. zn. III. ÚS 573/2023 z 21. decembra 2023 ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených práv sťažovateľky, napadnuté uznesenie mestského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n19. Ústavný súd konštatoval, že mestský súd správne poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle\nktorej je spor o neplatnosť kúpnej zmluvy sporom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nktorého predmet je vždy oceniteľný peniazmi, pričom tarifnou hodnotou je hodnota nehnuteľnosti.\nNebolo však možné súhlasiť s právnou úvahou súdu, že len úmrtie matky sťažovateľky vylučuje\n4\n\naplikáciu § 10 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého sa odmena za úkon určuje z tarifnej hodnoty, pretože\nsťažovateľka nemohla stratiť svoje vlastnícke právo. Mestský súd nemožnosť sťažovateľky stratiť\nvlastníctvo vyvodil z toho, že na základe rozsudku určujúceho neplatnosť kúpnej zmluvy\nby kataster spätne zomrelú matku sťažovateľky ako vlastníčku nezapísal. Mestský súd formuloval\ntento záver bez toho, aby uviedol, ktorá právna norma takúto obnovu stavu pred rozsudkom súdu\nurčujúceho neplatnosť právneho úkonu nepripúšťa. Práve naopak, táto úvaha súdu bola v priamom\nrozpore s jeho vlastným záverom, že na žalobe bol aj po smrti matky naliehavý právny záujem,\nkeďže na základe vyhovujúceho rozsudku by sa obnovil v katastri zápis vlastníctva matky ako\npodklad do dedičského konania.\n20. Hoci mestský súd postupoval správne, keď skúmal vplyv rozhodnutia vo veci na zmenu\nhmotnoprávneho postavenia sťažovateľky, dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nže len pre úmrtie jej matky by na jej postavenie nemalo žiadny vplyv. Úvaha mestského súdu,\nže sťažovateľka nemohla prísť o svoje vlastníctvo a kataster by vlastníctvo mŕtvej matky nezapísal,\npodporila procesne neefektívnu rozhodovaciu činnosť, že rozsudok určujúci neplatnosť kúpnej\nzmluvy by nemal reálne účinky a len by predchádzal ďalšiemu určujúcemu sporu, že nehnuteľnosti\npatria do dedičstva. S konštatáciou mestského súdu, že pre smrť matky sťažovateľky by spor\ndefinitívne neurčil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, možno súhlasiť len v prípade rozsudku\nurčujúceho neplatnosť kúpnej zmluvy. Reálnym účinkom vyhovujúceho rozsudku v právnej sfére\nsťažovateľky by bola strata vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Záver mestského súdu\nv okolnostiach veci sťažovateľky, že len pre úmrtie svojej matky nemohla prísť o vlastníctvo, bol\nvýsledkom zjavného právneho omylu, v dôsledku ktorého mestský súd namiesto § 10 ods. 2\nvyhlášky konštatoval správnosť aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\n21. Mestský súd následne postupoval v súlade s právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv náleze a pri určení tarifnej hodnoty veci aplikoval § 10 ods. 2 vyhlášky. Uznesením sp. zn.\n19C/26/2012 zo 6. februára 2024 uložil žalobkyni povinnosť nahradiť sťažovateľke ako žalovanej 1\ntrovy konania spolu v sume 61 737,17 eur, vychádzajúc z ceny nehnuteľností v sume 1 mil. eur.\nI.3. Podnet na zjednotenie právnych názorov:\n22. Podnet na zjednotenie právnych názorov vzišiel z konania vedeného na ústavnom súde pod\nsp. zn. I. ÚS 222/2024. Predmetom tohto konania je ústavná sťažnosť sťažovateľky, tentoraz\nžalobkyne, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 19C/26/2012\nzo 6. februára 2024 o výške náhrady trov konania, ktoré mestský súd vydal v súlade s nálezom\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 573/2023.\n23. Sťažovateľka namieta aplikačnú chybu spočívajúcu v použití § 10 ods. 2 vyhlášky\nvychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia oceniteľnosti predmetu konania o určenie\nneplatnosti kúpnej zmluvy. S poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 93/2021 uvádza, že\núčinky meritórneho rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu predstavujú\nvyriešenie predbežnej otázky ako podkladu pre iniciovanie ďalšieho konania (o určenie, že veci\npatria do dedičstva). Výsledok konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, či už vyhovujúci,\nalebo zamietajúci, nemá priamy vplyv na vlastnícke právo sťažovateľky. Podľa sťažovateľky\nje konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré mohlo slúžiť ako podklad na nasledujúce\n5\n\nkonania, konaním. Jeho predmet teda nie je oceniteľný, a preto je pri určení tarifnej hodnoty\nprávneho úkonu potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Alternatívne, v prípade\nnutnosti aplikácie § 10 ods. 2 vyhlášky by sa podľa sťažovateľky malo vychádzať z výšky\npeňažného plnenia, a teda z kúpnej ceny, ktorá činila 35 000 eur.\n24. Uznesením č. k. I. ÚS 222/2024-23 z 25. apríla 2024 prijal ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu a odložil vykonateľnosť uznesenia mestského súdu\nzo 6. februára 2024.\nII.\nZjednotenie odlišných právnych názorov\n25. Predmetom konania o zjednotení odlišných právnych názorov je v kontexte základného práva\nna súdnu ochranu otázka určenia základu pre tarifnú hodnotu jedného úkonu právnej služby pri\nvyčíslení právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania, predmetom ktorého bolo určenie\nneplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) týkajúcej sa nehnuteľnosti v prípade, keď procesne\nneúspešný žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy. Teda či sa má v takejto špecifickej situácii\npostupovať (i) podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha\ncivilný spor, oceniteľný, resp. vyjadriteľný v peniazoch, alebo (ii) podľa § 11 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky, kedy tomu tak nie.\n26. V súlade so svojou stabilnou judikatúrou ústavný súd zdôrazňuje, že v prípadoch, keď\nsťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou, resp. dohovorom zaručených práv rozhodnutím\nvšeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je zdržanlivý. Vzhľadom na skutočnosť,\nže problematika trov konania má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi\nakcesorickú povahu, k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne\n(porovnaj m. m. IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, IV. ÚS 583/2018,\nIV. ÚS 214/2022, II. ÚS 171/2023, IV. ÚS 39/2024). To však ale neznamená, že takýmito\nrozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľov. Otázka náhrady trov\nkonania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ by bol v procese interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu\nobsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku\nprepiateho formalizmu) či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.\n27. Ústavný súd si je vedomý toho, že rozhodovanie všeobecných súdov v otázke oceniteľnosti\npredmetu sporu pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia je rôzne a všeobecné súdy podobné\nsituácie posudzujú rozdielne, zvlášť, pokiaľ ide o určovacie žaloby. Text vyhlášky a najmä v ňom\nuvedené slovné spojenie obsiahnuté v § 11 ods. 1 písm. a) „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci\nalebo práva v peniazoch“ nedáva jasnú odpoveď na konkrétnu procesnú situáciu. Rozdiely\nv súdnych rozhodnutiach, najmä o výške trov konania, sú však prirodzeným javom v súdnom\nsystéme založenom na existencii viacerých nižších súdov s obmedzenou územnou pôsobnosťou.\nNeprípustnosť opravných prostriedkov proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o výške trov konania\nsťažuje súdom vyššieho stupňa, najmä najvyššiemu súdu ako tradičnému zjednocovateľovi\nrozdielnych právnych názorov všeobecných súdov, usmerňovať protichodné rozhodnutia súdov\nprvej inštancie v tejto otázke, avšak k zjednoteniu môže dôjsť aj na úrovni všeobecného súdnictva\npublikovaním stanovísk alebo rozhodnutí súdov nižších inštancií v Zbierke stanovísk najvyššieho\n6\n\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, na čo ústavný súd apeluje (III. US 405/2022, body\n20 – 23 a III. ÚS 60/2022, bod 11). V takýchto prípadoch zostáva otázka ustálenia výkladu\nvšeobecne záväzného predpisu na pleciach ústavného súdu, o to viac, ak sú v hre hranice ústavnosti\nvýkladu podústavného práva. Rozhodne však nie je v súlade s princípom právnej istoty\nvyplývajúcim z čl. 1 ods. 1 ústavy, ak je sám ústavný súd zdrojom protichodných právnych názorov\nna druhovo rovnaké právne situácie. So stavom, keď existujú dve protichodné odpovede na totožnú\notázku, sa nezriedka spája jednak následok nezákonnosti a nespravodlivosti a v súvislosti s trovami\nkonania spravidla aj následok zásahu do vlastníckeho práva dotknutej osoby.\n28. Niet pochýb, že otázka, ktoré z dvoch možných ustanovení vyhlášky pre výpočet základnej\nsadzby tarifnej odmeny advokáta aplikovať v konkrétnej veci, má nespornú ústavnoprávnu\nrelevanciu, keďže konečné rozhodnutie všeobecného súdu v otázke oceniteľnosti predmetu sporu\n(pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia) sa priamo premieta do výšky peňažného plnenia,\nktoré môže mať, a to najmä v prípade preferencie aplikácie § 10 ods. 2 vyhlášky, pre procesne\nneúspešnú stranu finančne významný dopad.\n29. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v otázke oceniteľnosti či neoceniteľnosti predmetu\nkonania na účely určenia tarifnej odmeny je vždy potrebné vychádzať z konkrétnych okolností\nprípadu, čo znamená riadne sa vysporiadať s predmetom sporu, resp. rozlíšiť, čo reálne a skutočne\ntvorí predmet sporu. Napriek tomu, že ústavnému súdu ako nezávislému orgánu ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) neprislúcha zjednocovať judikatúru všeobecných súdov, musel sa už viackrát\nvyjadriť k aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Vyjadriť hodnotu predovšetkým znamená\nvysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov\n(resp. strany sporu) meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. aký vplyv má na zmenu\nhmotnoprávneho postavenia účastníkov tohto konania (II. ÚS 492/2013, IV. ÚS 187/2018,\nI. ÚS 92/2020, I. ÚS 111/2020). Paušálna aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky s poukazom na to,\nže ide o určovaciu žalobu a hodnotu právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa strana sporu domáha,\nnie je možné vyjadriť v peniazoch, bez toho, aby sa rozlíšilo, čo reálne tvorí predmet sporu,\nneobstojí (I. ÚS 93/2021). Rovnako tak nemožno paušálne aplikovať § 10 ods. 2 vyhlášky len\ns poukazom na sumu uvedenú v petite žaloby. Zohľadnenie špecifických okolností prípadu spätých\ns obsahom žaloby a vysporiadania sa s reálnymi účinkami meritórneho rozhodnutia znamená\npriznanie priority materiálnej spravodlivosti, ktorá chráni a rešpektuje zvláštnosti individuálneho\nprípadu.\n30. V tomto kontexte možno poukázať na prístup presadzovaný ústavným súdom od vydania nálezu\nč. k. I. ÚS 58/2021-30 z 5. mája 2021 publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 26/2021 v podobe metodickej inštruktáže pre všeobecné súdy na účely\nvyčíslenia trov konania pri určovacích sporoch, pri ktorých je potrebné rozlišovať dve kategórie.\n31. Do prvej kategórie patria spory, ktorých predmetom je definitívne určenie a výsledkom\nje rozsudok, ktorého účinkom je nadobudnutie konkrétnej (peniazmi oceniteľnej) hodnoty.\nAk napríklad žalobca uspeje v spore o určenie vlastníckeho práva, nehnuteľnosť je definitívne\nkatastrálne zaevidovaná ako jeho majetok, a preto je úplne opodstatnené, aby sa za tarifnú hodnotu\nveci považovala cena, resp. hodnota nehnuteľnosti. Druhú kategóriu tvoria spory, ktorých\npredmetom nie je definitívne určenie, ale určenie quasi prejudiciálne – na účely vysporiadania\niného právneho vzťahu. Pôjde o určovacie spory, ktorých výsledkom nebude konečná súdna\n\n7\n\nochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku sa nárok musí žalovať\nsamostatne zo zákonných dôvodov. V týchto prípadoch nie je možné hodnotu predmetu sporu\nvyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (I. ÚS 58/2021).\nTento prístup nachádza odozvu v recentnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (m. m.\nI. ÚS 93/2021, III. ÚS 114/2021, I. ÚS 87/2022, IV. ÚS 238/2022, III. ÚS 420/2022,\nIII. ÚS 499/2022, III. ÚS 91/2023, IV. ÚS 4/2023, II. ÚS 148/2023, IV. ÚS 353/2023,\nIV. ÚS 378/2023, IV. ÚS 95/2024).\n32. Z uvedených judikatórnych východísk vyplýva, že všeobecné súdy by mali na začiatku konania\nv prvom rade riadne ustáliť predmet sporu a zodpovedať otázku, ako sa meritórne rozhodnutie\n(či už vyhovujúce, alebo zamietavé) prejaví v právnej sfére všetkých účastníkov konania. Uvedené\nplatí o to viac v sporoch iniciovaných žalobcom, ktorý nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu\n(právneho úkonu) a zároveň sa domáha určenia, či tu určité právo je, alebo nie je. Vysporiadanie\nsa s predmetom určovacieho sporu má potom vplyv na posúdenie ne/oceniteľnosti predmetu\nkonania, ergo na určenie základu pre výpočet náhrady trov konania, ktorý má byť rovnaký pre\nvšetkých účastníkov konania.\n33. Vrátiac sa k navzájom prepojeným ústavným sťažnostiam v konaniach vedených pod sp. zn.\nIII. ÚS 573/2023 a sp. zn. I. ÚS 222/2024, je potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa (a zároveň\nsťažovateľka v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 222/2024) nebola zmluvnou stranou kúpnej\nzmluvy, o ktorej platnosti sa viedol spor. Všeobecné súdy dospeli k záveru, že žalobkyňa mala\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy. V uvedenej veci išlo\no žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1 a žalovanou 2, pritom účelom a podstatou\ntejto žaloby bolo dosiahnuť, aby vlastnícke právo prešlo späť na žalovanú 2 ako predávajúcu\na predchádzajúcu vlastníčku nehnuteľnosti, teda na matku žalobkyne a žalovanej 1. Na základe toho\nbude prípadná obnova vlastníckeho práva pôvodnej vlastníčky ‒ neb. matky žalobkyne podkladom pre\nprejednanie predmetnej nehnuteľnosti v dedičskom konaní po neb. poručiteľke. V tomto videla\nžalobkyňa aj svoj naliehavý právny záujem a ten v tomto vzhliadli aj súdy (pozri bod 15).\nŽalobkyňa teda v tomto konaní nemohla a ani nechcela nadobudnúť konkrétnu majetkovú hodnotu,\nlen dosiahnuť pôvodné usporiadanie vlastníckych vzťahov, na čom mala naliehavý právny záujem.\nZmyslom tohto konania tak bolo obnoviť právny stav pred podpisom kúpnej zmluvy.\n34. Čo sa týka žalovanej 1, tá by síce v prípade úspechu žalobkyne vlastnícke právo k celej\nnehnuteľnosti stratila, avšak aj ona, rovnako ako žalobkyňa, by zároveň získala potenciálne právo\nnadobudnúť nehnuteľnosť v dedičskom konaní. Zároveň by získala právo na vrátenie kúpnej ceny,\nak by súd konštatoval, že kúpna zmluva je neplatná.\n35. Podstata predmetného súdneho sporu je viditeľnejšia o to viac potom, keď žalovaná 2 (matka\nžalobkyne a žalovanej 1) zomrela. Po tomto okamihu je úplne zrejmé, že následkom určenia\nplatnosti alebo neplatnosti spornej kúpnej zmluvy bude to, či sporná nehnuteľnosť bude patriť do\ndedičstva po žalovanej 2, alebo nie.\n36. Nazerajúc na špecifické okolnosti týchto ústavných sťažností cez optiku toho, či meritórnym\nrozhodnutím dochádza v predmetnom konaní k definitívnemu usporiadaniu právneho vzťahu medzi\nstranami sporu, ústavný súd uvádza, že tomu tak nie je. Predmetom tohto sporu z pohľadu\nžalobkyne nemohlo byť definitívne určenie jej vlastníckeho práva, ale určenie quasi prejudiciálne.\nPrípadné rozhodnutie súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy by sa stalo podkladom pre vykonanie\n8\n\npôvodného zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záznamom do katastra nehnuteľností, čím\nby došlo k obnove vlastníckeho práva matky ako pôvodnej vlastníčky. Vyhovujúci rozsudok by sa\ntak mohol stať podkladom pre prejednanie nehnuteľností v dedičskom konaní po poručiteľke\na právne vzťahy sporových strán a ich vlastníctvo k nehnuteľnosti by mohlo byť predmetom\ndedičského konania. Nevyhovujúci rozsudok (čo je aj prípad tohto sporu) znamená, že k obnoveniu\npôvodných vlastníckych vzťahov nedôjde. Hoci sa žalovanej 1 javí, že pre ňu bola „v hre“ strata\nvlastníckeho práva, nie je tomu úplne tak. V prípade vyhovujúceho rozsudku (k čomu však nedošlo)\nby jej stále ostalo právo túto nehnuteľnosť dediť a právo na vrátenie kúpnej ceny.\n37. Vzhľadom na uvedené sa v okolnostiach posudzovaných ústavných sťažností javí priliehavejší\nzáver o tom, že predmet daného sporu nie je vo svetle judikatórnych východísk ústavného súdu\nodvíjajúcich sa od nálezu sp. zn. I. ÚS 58/2021 taký, ktorý by bolo možné považovať za oceniteľný\npeniazmi, čo aprobuje ústavnoprávnu akceptovateľnosť aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\nÚstavný súd si je vedomý, že vyhláška jasnú odpoveď na túto otázku v okolnostiach prejednávanej\nveci nedáva. Ide o prirodzený jav, kedy právo nemôže vo svojich normách postihnúť každú životnú\nsituáciu. Preto je potrebné k určeniu toho, aká je základná sadzba tarifnej odmeny advokáta, dospieť\nvýkladom. Tento výklad musí byť jednak metodologicky správny, súladný z doterajšou súdnou\npraxou v obdobných sporoch a zároveň musí byť spravodlivý.\n38. Je zrejmé, že žalobkyňa v tomto spore nechce získať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti\na získať určitú majetkovú hodnotu, ale podstatou tohto sporu je nastoliť stav pred podpisom kúpnej\nzmluvy. Do smrti žalovanej 2 išlo vo svojej podstate o spor o určenie vlastníckeho práva žalovanej\n2, ktorý bol však špecifický práve v tom, že žalobkyňa nežiadala toto právo vo svoj prospech, ale\nv prospech žalovanej 2. Preto nemožno porovnávať tento spor s bežnými spormi o určenie\nvlastníckeho práva, v ktorých vlastnícke právo patrí buď žalobcovi, alebo žalovanému. Aj preto\nmožno práve v týchto špecifických sporoch nahliadať na základnú sadzbu tarifnej odmeny inou\noptikou. Po smrti žalovanej 2 išlo vo svojej podstate o prejudiciálne vyriešenie toho, či sporná\nnehnuteľnosť patrí do dedičstva po pôvodnej žalovanej 2. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu\nvyplýva (IV. US 187/2018, IV. US 652/2020, III. US 134/2023), že súdna prax je v otázke\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny v sporoch o určenie, že vec patrí do dedičstva, ustálená, a to tak,\nže základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (teda že\npredmet konania nie je oceniteľný). Tento záver je potrebné prijať aj v prejednávanej veci. Možno\nlen na okraj dodať, že aj v sporoch o určenie, že vec patrí do dedičstva, vždy niektorá strana „stratí“\nsvoje vlastnícke právo v určitej hodnote a súdy napriek tomu vychádzajú z toho, že predmet\nkonania nie je oceniteľný. V tomto prípade v obidvoch fázach sporu o určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy išlo o dosiahnutie pôvodného usporiadania vlastníckych vzťahov, na čom mala žalobkyňa\npodľa konajúcich súdov naliehavý právny záujem, a od tohto rozsudku sa bude následne odvíjať to,\nči nehnuteľnosť bude, alebo nebude predmetom dedičstva.\n39. Sumarizujúc uvedené, pri určení základu pre tarifnú hodnotu jedného úkonu právnej služby\nv rámci právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania je potrebné zvažovať viacero\naspektov. V prvom rade je nevyhnutné, zvlášť pokiaľ ide o určovacie žaloby, aby sa všeobecné\nsúdy starostlivo vysporiadali so skutočným obsahom predmetu sporu, o čo v spore stranám\nskutočne ide a aký dopad má výsledok konania na strany sporu. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách\nkonania je nutné, aby konajúce súdy dôsledne zvažovali reálny dopad účinkov meritórneho\n\n9\n\nrozhodnutia do právnej sféry sporových strán, resp. aký vplyv mal na zmenu hmotnoprávneho\npostavenia účastníkov predmetného konania.\n40. Na základe uvedeného plénum ústavného súdu rozhodlo tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.\n41. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudca\nRobert Šorl, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. mája 2025\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n10", "vazby": {"registre": ["zjednotenie právnych názorov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "právna veta", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "trovy konania", "žaloba-určovacia", "Ústavný súd Slovenskej republiky-stanovisko pléna ústavného súdu"], "pravna_veta": "V konaní o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorej žalobca sám nie je účastníkom a ktorou sleduje dosiahnutie pôvodného usporiadania vlastníckych vzťahov, nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva, ktoré je predmetom sporu, v peniazoch, a preto sa výška základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta určí podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Tento postup zodpovedá obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.", "ustanovenia": ["§ 13 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47097a37-5927-4f55-9120-0cbd2be738c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.222.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.222.2024.1"}, {"guid": "ussr:5ba9db25-b949-4d7a-adad-8456abd9aaba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.95.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.95.2024.1"}, {"guid": "ussr:ad20e768-b1fb-4d78-bed3-86faba37ccb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.39.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 39/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 39/2024 z 24. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.39.2024.1"}, {"guid": "ussr:07876d76-3d6e-4aaf-811f-30401792c652", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.573.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 573/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 573/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.573.2023.1"}, {"guid": "ussr:2324eedf-3ff8-4590-9f80-69cdd9d049c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.378.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.378.2023.2"}, {"guid": "ussr:8a113322-b50c-4368-b5ae-e5ed1c8e9f01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.148.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.148.2023.2"}, {"guid": "ussr:4e1f5acf-695d-46a3-81a5-a077df7161f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 171/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2"}, {"guid": "ussr:afd8ef42-4fd7-4295-bf65-9ddc56dfcef0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.353.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 353/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 353/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.353.2023.1"}, {"guid": "ussr:c96173ef-ec01-48a0-8afa-bf64a2eabd32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2"}, {"guid": "ussr:c3337f0b-64df-4b1a-b314-168e1eb2e07e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.499.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 499/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 499/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.499.2022.1"}, {"guid": "ussr:05560c7b-831a-4b25-abe2-8c3effc73966", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.420.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.420.2022.1"}, {"guid": "ussr:66f6a6eb-f2f4-49dc-bbe2-9618421235cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.238.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.238.2022.2"}, {"guid": "ussr:84ae682b-1b37-47ec-bbd0-64a5c1ed8f43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.214.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.214.2022.1"}, {"guid": "ussr:18f24e3e-b7d0-484e-a018-6191e3f4e566", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1"}, {"guid": "ussr:31d61a6a-07fe-4408-a6e9-90b0e0429428", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.87.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.87.2022.1"}, {"guid": "ussr:0ee187d8-29f9-4e08-9408-f16c9be38705", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.114.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.114.2021.2"}, {"guid": "ussr:55abf6c3-9d4e-4ea3-b532-ffcdfe3f76a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.93.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.93.2021.2"}, {"guid": "ussr:e1cd69eb-b38e-4e61-9f8b-4a7d92dc92ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.58.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 58/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 58/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.58.2021.2"}, {"guid": "ussr:c6645719-31f0-4324-9883-bdd430a58c09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.111.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.111.2020.2"}, {"guid": "ussr:5526f0ad-8c5e-4b62-814d-bc951d97cec3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.92.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2020 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.92.2020.1"}, {"guid": "ussr:1f79509f-1648-4a36-b78f-faa7a560bc9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.583.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 583/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 583/2018 z 24. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-24", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.583.2018.1"}, {"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}], "citovane_v": []}