{"guid": "ussr:37a100ab-cc96-4fb0-86d3-78acd4834571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2024 z 19. 11. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. novembra 2025, sp. zn. PL. ÚS 9/2024, ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2025-11-19", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Odvolateľnosť funkcionárov Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve", "pravna_veta": "Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) je právnická osoba s poradenskými úlohami a výsledkami činnosti s odporúčacím charakterom. Nevykonáva preto verejnú moc ani autoritatívne nerozhoduje o právach a povinnostiach iných subjektov, preto funkcie jeho riaditeľa a členov dozornej rady nie sú „inými verejnými funkciami“ podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a zmeny kvalifikačných podmienok či odvolateľnosti (vrátane možnosti odvolať bez uvedenia dôvodu) týmto základným právom ani právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie sú dotknuté. \nDopad novej úpravy zavádzajúcej odvolateľnosť funkcionárov NIHO ministrom zdravotníctva aj bez uvedenia dôvodu na už vymenované osoby predstavuje navyše okamžitý účinok (nepravú retroaktivitu), ktorý – vzhľadom na širokú diskrečnú právomoc štátu v tejto oblasti a ne-arbitrárnosť zásahu – neprekračuje ústavne akceptovateľné medze ochrany legitímnych očakávaní. Záujem štátu na konkrétnej podobe fungovania NIHO, ktorý bol vytvorený na účel poskytovania odborného poradenstva výkonnej zložke moci vo sfére zdravotníctva, tu preto vyvažuje právnu istotu jeho riaditeľa či členov dozornej rady.\nNezávislosť NIHO ako poradného orgánu síce môže byť významná pre fungovanie zdravotného systému, avšak netvorí jadro základného práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy, a preto jej prípadné oslabenie neznamená zásah do podstaty a zmyslu tohto práva.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/37a100ab-cc96-4fb0-86d3-78acd4834571", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2024.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 9/2024-83\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Ďuriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca\nspravodajca) o návrhu skupiny 40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených\nLansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade čl. II zákona č. 175/2024 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu\na technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a ústavným\nzákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 16. júla 2024 doručený návrh skupiny 38 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „navrhovatelia“) podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade čl. II zákona č. 175/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „napadnutý zákon“ alebo\n„novela“), s čl. 1 ods. 1, čl. 30 ods. 4, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 55a ústavy v spojení s čl. 1 ústavného\nzákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len „ústavný zákon o rozpočtovej\nzodpovednosti“), ako aj s čl. 21 ods. 4, čl. 31 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv slobôd (ďalej\n\nlen „listina“). Navrhovatelia zároveň podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a § 80 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhli pozastaviť účinnosť § 5 ods. 5\npísm. c), § 5 ods. 5 písm. e), § 5 ods. 15, § 5 ods. 16 a § 9 ods. 11 napadnutého zákona. Následne\n17. júla 2024 bolo ústavnému súdu doručené splnomocnenie ďalších dvoch poslancov Národnej\nrady Slovenskej republiky udelené právnemu zástupcovi navrhovateľov na zastupovanie v konaní\no predmetnom návrhu.\n2. Uznesením č. k. PL. ÚS 9/2024-38 z 11. septembra 2024 ústavný súd prijal návrh na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu a návrhu na pozastavenie účinnosti nevyhovel.\n3. Navrhovatelia v návrhu objasňujú hlavné dôvody zriadenia Národného inštitútu pre hodnotu\na technológie v zdravotníctve (ďalej len „NIHO“) zákonom č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte\npre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 358/2021 Z. z.“), za ktoré označili nedostatočné kapacity\nMinisterstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“)\nna celistvé a kvalitné hodnotenia zdravotníckych technológií a potrebu nezávislých analýz hodnoty\nza peniaze v zdravotníctve, ktoré nepodliehajú politickým, priemyselným či mediálnym tlakom.\nPri zriadení NIHO zákonodarca vychádzal z praxe vo vyspelých krajinách, kde sa rozlišuje medzi\nhodnotením technológií (t. j. liekov, zdravotníckych pomôcok, zdravotníckych výkonov...), ktoré sa\ndeje na pôde nezávislých odborných inštitútov, a ich posúdením, ktoré realizujú rozhodovacie\norgány, a jeho výsledkom má byť finálne odporúčanie optimálne z pohľadu zdravotnej\nstarostlivosti. Cieľom oddelenia hodnotenia od posúdenia je zakladať politické rozhodnutia\nna vedeckých poznatkoch, a tak redukovať neistotu v rozhodovaní, prinášať kvalitu a s ňou spojenú\nvyššiu mieru spravodlivosti do rozdeľovania limitovaného zdravotníckeho rozpočtu.\n4. K novelizácii zákona č. 358/2021 Z. z. došlo pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky\n(ďalej len „národná rada“) o poslaneckom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z.\no zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh bol do národnej rady doručený 27. marca\n2024 a I. čítaním prešiel 24. apríla 2024. V predloženom návrhu zákona sa nepočítalo so zmenami\nv zákone č. 358/2021 Z. z., pričom takéto návrhy neboli predložené ani v II. čítaní vo výboroch. Až\npočas rokovania v II. čítaní v pléne národnej rady bol 12. júna 2024 predložený poslanecký\npozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý doplnil do návrhu zákona nový čl. II s celkovo 18 bodmi,\nktoré novelizujú zákon č. 358/2021 Z. z. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol schválený 79 hlasmi a\nvzápätí bol schválený aj návrh zákona ako celok.\n5. Námietky navrhovateľov proti novele zákona č. 358/2021 Z. z. možno rozdeliť do nasledujúcich\noblastí:\nI.1. Nesúlad s čl. 1 ods. 1, čl. 30 ods. 4 ústavy (čl. 21 ods. 4 listiny) a čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36\nods. 1 listiny):\n6. Navrhovatelia kritizujú zmenu podmienok pre kandidáta na funkciu riaditeľa NIHO a člena\ndozornej rady NIHO, ako aj zmenu dôvodov na ich odvolanie, ktorú prináša napadnutý zákon.\nNa funkciu riaditeľa NIHO i členov dozornej rady NIHO sa podľa navrhovateľov vzťahuje čl. 30\nods. 4 ústavy a čl. 21 ods. 4 listiny, pretože (1) NIHO je Štatistickým úradom Slovenskej republiky\n\n2\n\nv súlade s európskou metodikou ESA 2010 kategorizovaný ako subjekt verejnej správy;\n(2) pracovnoprávne vzťahy jeho zamestnancov sa podľa § 1 ods. 4 zákona č. 358/2021 Z. z. riadia\nzákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov;\n(3) zákonodarca v zákone č. 358/2021 Z. z. priznal riaditeľovi NIHO status nezávislosti spôsobom\ntypickým pre orgány verejnej moci, (4) riaditeľ NIHO aj členovia dozornej rady NIHO majú priamo\nzákonom ustanovené úlohy v oblasti verejného zdravotníctva a (5) nasvedčuje tomu aj úprava\nvzniku, nezlučiteľnosti a dĺžky trvania ich funkcií.\n7. Do účinnosti novely sa pre riaditeľa NIHO vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie najmenej\ndruhého stupňa v oblasti medicíny, farmácie, verejného zdravotníctva, prírodných vied,\nmatematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied [§ 5 ods. 5 písm. c) zákona\nč. 358/2021 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2024] a najmenej päťročná prax v oblasti hodnotenia\nzdravotníckych technológií [§ 5 ods. 5 písm. e) v znení účinnom do 31. júla 2024]. Po nadobudnutí\núčinnosti novely sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa (len) v študijnom\nodbore všeobecného lekárstva alebo farmácie, a to s päťročnou praxou v oblasti medicíny alebo\nfarmácie [§ 5 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. augusta 2024] namiesto praxe v oblasti\nhodnotenia zdravotníckych technológií. Konštatujúc, že funkcia riaditeľa NIHO je nielen odbornou,\nale hlavne manažérskou funkciou, navrhovatelia poukazujú na paradox, keď osoba, ktorá napr.\nvyštudovala právo, ekonómiu, biochémiu s viac ako 5-ročnou praxou v oblasti hodnotenia\nzdravotníckych technológií a mnohoročnými manažérskymi skúsenosťami, riaditeľom NIHO byť\nnemôže, požiadavky na uvedenú funkciu však bude spĺňať lekár/farmaceut bez manažérskej praxe\na bez praxe z hodnotenia zdravotníckych technológií.\n8. Základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám sa nevzťahuje iba na prístup\nk verejnej funkcii v zmysle vzniku funkcie, ale zahŕňa aj právo na jej nerušený výkon, teda\nna ochranu subjektu vykonávajúceho funkciu pred ľubovôľou štátu, ktorá by mu mohla brániť\nvo výkone verejnej funkcie.\n9. Novela podľa navrhovateľov zavádza pravú retroaktivitu. Odo dňa svojej účinnosti sa totiž\nuplatňuje aj na riaditeľa (§ 13a ods. 1 novely) a členov dozornej rady (§ 13a ods. 2 novely)\nvymenovaných podľa doterajších predpisov. Nové podmienky sú účinné v deň účinnosti novej\nzákonnej úpravy (1. august 2024), čím súčasný riaditeľ NIHO zo dňa na deň prestane spĺňať\npodmienky na výkon funkcie a stane sa odvolateľným kedykoľvek aj bez udania dôvodu. Rovnako\nodvolateľnými sa stanú aj členovia dozornej rady. Samotný fakt zavedenia pravej retroaktivity\npri zmene podmienok na výkon funkcie, ktoré musí spĺňať riaditeľ NIHO, ako aj pri zmene\ndôvodov odvolania jeho i členov dozornej rady znamená protiústavnosť zákona. Ide aj o porušenie\nprincípu právnej istoty a princípu legitímnych očakávaní, ktoré tvoria súčasť princípu právneho\nštátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy.\n10. Pred účinnosťou novely zákon č. 358/2021 Z. z. zabezpečoval, že riaditeľa nemožno odvolať\nz funkcie bezdôvodne, ale len v prípadoch pochybenia niektorým zo zákonom ustanovených\nspôsobov. Tým bola zaručená reálna nezávislosť a nestrannosť NIHO pri plnení jeho zákonom\nvymedzených úloh a riaditeľovi NIHO bola garantovaná právna istota a legitímne očakávanie, že\nfunkcia, ktorú vykonáva (a ktorej výkon okrem iného znamená, že sa musel z dôvodu\nnezlučiteľnosti funkcií zriecť iných pracovných možností a príležitostí), mu bude trvať po celú\nzákonom stanovenú dĺžku funkčného obdobia, ak sa sám nedopustí podstatného pochybenia.\n\n3\n\nPôvodný režim odvolania z funkcie zároveň garantoval, že otázku pochybenia riaditeľa NIHO\nposúdi pred prípadným odvolaním z funkcie komisia v procese, kde sa bude môcť k vytýkaným\npochybeniam vyjadriť. To podľa navrhovateľov predstavuje dôležitú záruku základného práva\nna inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.\nI.2. Nesúlad s čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny):\n11. Zriadenie NIHO zákonom č. 358/2021 Z. z. bolo podľa navrhovateľov dôležitým krokom\npri napĺňaní pozitívneho záväzku štátu v oblasti ochrany zdravia a poskytovania zdravotníckych\npomôcok. Do systému procesov fungujúcich v oblasti zdravotníctva vniesol nový vysoko odborný\nprvok, ktorý v prostredí zdravotníctva podľa navrhovateľov preukázateľne pomáha ušetriť\nvynakladané verejné zdroje vo vysokom objeme. Práve na tento účel zákonodarca pri schvaľovaní\nzákona č. 358/2021 Z. z. zakotvil požiadavku nezávislosti NIHO od záujmových skupín aj\nod politických vplyvov, ktorá predstavuje „základný kameň“ jeho funkčnosti.\n12. Pretože po nadobudnutí účinnosti novely je riaditeľ NIHO odvolateľný kedykoľvek a bez udania\ndôvodu, nemôže byť nezávislý, ale dostáva sa do pozície politickej zodpovednosti voči tomu, kto\nho môže odvolať. Ak sa riaditeľ NIHO z pôvodného nezávislého postavenia dostane do pozície\npolitickej zodpovednosti, teda podriadenosti voči ministrovi zdravotníctva (ktorý z princípu je a má\nbyť politickým nominantom), odborná protiváha voči politickým rozhodnutiam, ktorú má NIHO\nplniť, sa v skutočnosti nebude dať dosiahnuť.\n13. Nezávislosť NIHO sa oslabuje aj tým, že novela vypustila podmienku, podľa ktorej za riaditeľa\nNIHO môže byť menovaná osoba, ktorá nebola za posledné tri roky v pracovnom pomere,\nobdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu so zdravotnou poisťovňou\ns menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu ani od nej neprijímala majetkové plnenie alebo\nnemajetkové plnenie. Vypustená bola aj podmienka, podľa ktorej za riaditeľa NIHO môže byť\nmenovaná osoba, ktorá za posledné tri roky neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové\nplnenie od držiteľa registrácie zdravotníckej technológie. Rovnako tak za člena komisie\nuskutočňujúcej výberové konanie na funkciu riaditeľa NIHO a rozhodujúcej v zákonom\nustanovených prípadoch o jeho odvolaní môže byť po novele navrhnutá fyzická osoba, ktorá\nu držiteľa registrácie zdravotníckej technológie prijímala majetkové alebo nemajetkové plnenie,\nnehovoriac, že sa znížila hranica „možnej bývalej závislosti/prepojenia, obavy o nestrannosť\npri posudzovaní“ z 5 rokov na 3 roky.\n14. Z uvedených dôvodov bude podľa navrhovateľov dôsledkom novej zákonnej úpravy\njednoznačný regres v oblasti napĺňania základného práva na ochranu zdravia a na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pomôcok oproti štandardu, ktorý bol s účinnosťou\ndo 31. júla 2024 dosahovaný. Menšia efektivita pri hodnotení zdravotníckych technológií bude\nznamenať menej efektívnu liečbu pacientov, a teda zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej\nstarostlivosti i prístupu pacientov k nej. Nie je zveličené povedať, že na túto legislatívnu zmenu\nmôžu niektorí pacienti doplatiť aj životom, resp. skrátením života v dôsledku celkovo menej\nefektívnej liečby.\n\n4\n\nI.3. Nesúlad s čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti:\n15. Podľa navrhovateľov existuje vzťah medzi rozpočtovou zodpovednosťou a kvalitou ochrany\nzákladných práv, najmä práv sociálnej povahy, keďže tie sú typické tým, že ich naplnenie je\nviazané na konkrétne plnenia z verejných finančných prostriedkov. Zriadením NIHO zákonodarca\npriniesol vyšší štandard rozpočtovej zodpovednosti vo sfére zdravotníctva. Empirické dáta podľa\nnavrhovateľov jasne preukazujú, že odbornosťou a nezávislým hodnotením zdravotníckych\ntechnológií zo strany NIHO sa darí šetriť miliónové sumy z verejných zdrojov, a teda vynakladať\nobmedzené verejné zdroje efektívnejšie. Aj pri realizácii ústavnej hodnoty efektívneho\nhospodárenia s verejnými prostriedkami má platiť princíp, že z dosiahnutého štandardu kvality tejto\nústavnej hodnoty nemožno ustupovať, možno ho len zvyšovať.\n16. Napadnutý zákon likviduje nezávislosť NIHO, čím do budúcna zhoršuje, resp. až znemožňuje,\naby mohol svojou činnosťou, tak ako doteraz, pomáhať väčšej efektivite v procese výberu\nzdravotníckych technológií, a tým prispievať k lepšej kvalite rozpočtovej zodpovednosti ako takej.\nNovela zároveň zásadným spôsobom rozširuje pôsobnosť NIHO – hodnotenie zdravotníckych\ntechnológií aj na iné účely než len na kategorizáciu – no nerieši jeho reálne personálne a finančné\nkapacity na zvládnutie novej agendy, čiže prináša jeho faktickú paralýzu.\n17. Zákonodarca rezignoval na ochranu podstaty hodnoty chránenej ústavou v čl. 55a, tak ako bola\ndefinovaná v náleze sp. zn. PL. ÚS 13/2022. Zákonnú úpravu, ktorá má úplne zásadný dopad\nna efektivitu vynakladania verejných rozpočtových prostriedkov, schválil vo forme pozmeňujúceho\na doplňujúceho návrhu predloženého v pléne národnej rady v II. čítaní bez akejkoľvek diskusie, čím\nnedovolene narušil procesný rozmer čl. 55a ústavy.\n18. Ani z odôvodenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nevyplývajú žiadne relevantné\nkonkrétne dôvody, ktoré by sa dali racionálne vnímať ako argumenty v prospech prijatia novej\nzákonnej úpravy. Vo všeobecnosti sa nedá spochybniť právo národnej rady zmeniť zákonnú\nreguláciu NIHO. V duchu ústavných princípov a záverov ústavného súdu však takejto zmene mala\npredchádzať analýza dát, vecné vyhodnotenie nedostatkov existujúcej právnej úpravy\na predovšetkým širšia odborná diskusia, v ktorej by aspoň mohli zaznieť vecné argumenty a mohli\nby byť pomenované dopady a dôsledky novej zákonnej úpravy predtým, než poslanci pristúpia\nk hlasovaniu o nej. Iba tak by bolo zaručené, že poslanci svoje rozhodnutie o návrhu zákona\nprijímajú s vedomím jeho dôsledkov. Toto všetko však z povahy veci neprichádza do úvahy, ak sa\npredloží pozmeňujúci a doplňujúci návrh na konci II. čítania v pléne. Vo svojej podstate to znamená\n„superskrátené“ legislatívne konanie, keďže sa na poslednú možnú chvíľu zásadným spôsobom\nmenil zákon, s ktorého zmenou sa počas celého legislatívneho procesu vôbec nepočítalo.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko národnej rady:\n19. Národná rada vo svojom stanovisku zo 4. decembra 2024 uviedla, že k návrhu navrhovateľov na\nzačatie konania o súlade napádaného predpisu zasiela návrh napadnutého zákona s dôvodovou\nsprávou (tlač 244), pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca národnej rady Zdenka Svobodu k tlači\n244 s odôvodnením a prepis rozpravy z 15. schôdze národnej rady z 12. júna 2024. Národná rada\nnebude zaujímať stanovisko vo veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n5\n\nII.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:\n20. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“), vo svojom stanovisku z 18. novembra 2024 uviedla, že návrh na začatie\nkonania považuje za nedôvodný, pretože napadnutá novela je v súlade s ústavou, listinou i\nústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, a ústavnému súdu navrhla rozhodnúť tak, že\nnávrhu sa nevyhovuje.\n21. Pokiaľ ide o nesúlad napadnutého zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 30 ods. 4 ústavy (čl. 21 ods. 4 listiny)\na čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny), vláda s odkazom na dôvodovú správu k zákonu\nč. 358/2021 Z. z. poukázala na to, že NIHO je definovaný ako právnická osoba s poradenskými\núlohami. Bol zriadený z dôvodu nedostatočných kapacít ministerstva zdravotníctva na hodnotenie\nzdravotníckych technológií a potreby nezávislých analýz hodnoty za peniaze v zdravotníctve. NIHO\nvytvára a zverejňuje odborné odporúčanie (či technológia spĺňa zákonné podmienky pre zaradenie\nmedzi kategorizované technológie a či ju odporúča kategorizovať, alebo nie) pre kategorizačnú\nkomisiu a pre ministerstvo zdravotníctva, pričom odporúčanie NIHO je podkladom pre rozhodnutie\nministerstva zdravotníctva. Úloha NIHO v procese rozhodovania je upravená aj v zákone\nč. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických\npotravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach úhrady liekov“), ktorý v § 91\numožňuje ministrovi zdravotníctva zriadiť poradné orgány vo veciach kategorizácie. Ich odborné\nodporúčanie musí obsahovať záver odborného vyjadrenia NIHO a ak s ním nie je v súlade, potom aj\nnáležité odôvodnenie odchýlenia sa odborného odporúčania poradného orgánu od odborného\nvyjadrenia NIHO, ktoré sa uvedie aj v odôvodnení rozhodnutia ministerstva zdravotníctva.\nMinisterstvo zdravotníctva pri rozhodovaní vo veciach kategorizácie a úradného určenia cien nie je\nodborným hodnotením NIHO viazané.\n22. Možnosť odvolania riaditeľa a členov dozornej rady NIHO bez udania dôvodu automaticky\nneznamená narušenie odbornej nezávislosti NIHO. Riaditeľ je štatutárnym a výkonným\norgánom NIHO, preto ho nemožno stotožňovať s NIHO a priamo zo zákona [§ 5 ods. 12 zákona\nč. 358/2021 Z. z. (aj) v znení po novele] je pri plnení svojich úloh povinný postupovať nestranne\na nezávisle od orgánov verejnej moci a iných subjektov. Hoci podľa § 5 ods. 16 zákona\nč. 358/2021 Z. z. v znení po novele minister zdravotníctva môže odvolať riaditeľa aj bez udania\ndôvodu, to ešte neznamená, že tak môže urobiť úplne bez dôvodu a svojvoľne. Minister\nzdravotníctva je totiž podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon\no ochrane verejného záujmu“) pri výkone svojej funkcie ako verejný funkcionár povinný\npresadzovať a chrániť verejný záujem, nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným\nzáujmom a je povinný sa zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom o ochrane\nverejného záujmu. Navyše, zneužitie právomoci ministra zdravotníctva ako verejného činiteľa je\nsankcionované aj trestným právom (§ 326 Trestného zákona). Pokiaľ navrhovatelia poukázali na to,\nže dôvodom na odvolanie riaditeľa NIHO vymenovaného pred účinnosťou novely môže byť zmena\nkvalifikačných kritérií na výkon jeho funkcie, podľa prechodných ustanovení novely sa riaditeľ\nNIHO vymenovaný podľa zákona účinného do 31. júla 2024 považuje za riaditeľa vymenovaného\npodľa zákona účinného od 1. augusta 2024 (§ 13a ods. 1 novely). Navyše, zmena kvalifikačných\nkritérií sama osebe nemôže znamenať rozpor s ústavou, keďže ide o odbornú otázku. Pretože\n6\n\nhlavnou náplňou NIHO je hodnotenie liekov s výdajom viazaným na lekársky predpis vstupujúcich\ndo kategorizácie, korešponduje tomu aj požiadavka odborného vzdelania v oblasti humánnej\nmedicíny alebo farmácie a praxe. Ak navrhovatelia tvrdia, že ide nielen o odbornú, ale aj\no manažérsku funkciu, manažérske skúsenosti nepatrili k zákonným kvalifikačným predpokladom\nani podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Pokiaľ bola novelou odstránená podmienka stanovená\npre výkon funkcie riaditeľa, podľa ktorej nebol posledné tri roky v pracovnom pomere\nso zdravotnou poisťovňou s menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu, táto sledovala odstránenie\nneprípustnej diskriminácie a nerovného prístupu k uchádzačom o funkciu riaditeľa založenú\nna predchádzajúcom zamestnaní. Napadnutý zákon nie je v rozpore so základným právom\nna prístup k verejným funkciám (čl. 30 ods. 4 ústavy).\n23. Napadnutým zákonom nie je dotknuté ani základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom ochrany na inom orgáne (čl. 46 ods. 1 ústavy), pretože komisia podľa § 7 zákona\nč. 358/2021 Z. z. nie je orgánom v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a ani pred novelou riaditeľovi\nnevyplýval nárok domáhať sa pred komisiou ochrany práv zo zákona č. 358/2021 Z. z.\n24. Novela zavedením nových podmienok pre výkon funkcie riaditeľa a člena dozornej rady\nnezavádza ani pravú retroaktivitu a neporušuje ani princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní,\npretože nová právna úprava sa nevzťahuje spätne na právne skutočnosti alebo vzťahy, ktoré vznikli\nv minulosti, teda s účinkom ex tunc, materiálne do minulých právnych vzťahov nezasahuje\n(PL. ÚS 95/2011), čo je zrejmé z prechodných ustanovení novely, ktoré ustanovujú, že riaditeľ,\nčlenovia komisie a členovia dozornej rady vymenovaní pred účinnosťou novely sa považujú\nza vymenovaných podľa ustanovení napadnutého zákona.\n25. Napadnutá novela nie je v rozpore ani s čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny) a neznižuje dosiahnutý\nštandard základného práva na ochranu zdravia, zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky.\nAk navrhovatelia tvrdia, že k tomu dochádza údajným oslabením nezávislosti NIHO, pretože jeho\nriaditeľa možno odvolať aj bez udania dôvodu a došlo k zmene kvalifikačných predpokladov\nna funkciu riaditeľa a členov komisie, tento názor považuje vláda za vykonštruovaný.\nNIHO vykonáva vedecko-poradenskú činnosť a výsledky jeho činnosti majú iba odporúčací\ncharakter (§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 358/2021 Z. z.), pričom žiadny právny predpis neustanovuje\nzáväznosť výsledkov jeho činnosti pre ministerstvo zdravotníctva. Ústava neobsahuje garancie\nnezávislosti v prostredí výkonnej zložky štátnej moci, čo platí aj v rezorte zdravotníctva. Zriadenie\nNIHO bolo prejavom snahy hľadania nástrojov efektívneho hospodárenia, a nie dôsledkom\npochybností o súlade dovtedajšieho inštitucionálneho stavu s ústavou chránenými hodnotami.\nPretože odporúčania NIHO nie sú pre ministerstvo zdravotníctva záväzné, neexistuje ani dôvod\npre potrebu dosiahnutia politického vplyvu na takýto expertízny útvar. Základného práva\nna ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré čl. 40\nústavy vykonávajú (čl. 51 ústavy). Napadnuté ustanovenia novely zákona č. 358/2021 Z. z.\nneupravujú právo na ochranu zdravia, nemajú žiadny vplyv na základné právo jednotlivcov\nna ochranu zdravia a do tohto práva preto ani nijako nezasahujú.\n26. K navrhovateľmi tvrdenému nesúladu novely s čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti vláda uviedla, že napadnutý zákon nemá negatívny vplyv\nna nezávislosť a činnosť NIHO, a neznemožňuje preto, aby NIHO mohol svojou činnosťou\nnapomáhať väčšej efektivite v procese výberu zdravotníckych technológií, a tým prispievať k lepšej\n\n7\n\nkvalite rozpočtovej zodpovednosti. Navrhovatelia v návrhu vyslovili domnienky o vplyve\nnapadnutého zákona na personálne a finančné kapacity NIHO, ale nijako ich nepodložili. Novela,\nnaopak, podporuje medzinárodnú spoluprácu NIHO, ktorá je impulzom k zlepšeniu jeho činnosti\na hodnotiacich postupov a zvýšeniu transparentnosti s cieľom podpory finančne udržateľného\nprocesu hodnotenia. Napadnutý zákon preto nemá žiadny negatívny dopad na rozpočtovú\nzodpovednosť podľa čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.\n27. Pokiaľ ide o proces, akým bol napadnutý zákon prijatý, poslanec národnej rady podal\nv parlamentnej rozprave pozmeňujúci a doplňujúci návrh spôsobom predpokladaným zákonom\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok národnej rady“).\nPrieskum ústavnosti legislatívneho procesu je irelevantný, pretože napadnutým zákonom nedošlo\nk zásahu do základných práv označených navrhovateľmi, pričom podľa stabilnej rozhodovacej\npraxe ústavného súdu je ústavne relevantným iba porušenie pravidiel legislatívneho procesu, ktoré\nmá dopad na základné práva, resp. keď v dôsledku porušenia pravidiel legislatívneho procesu\nutrpela ústavná hodnota (PL. ÚS 13/2022).\nII.3. Replika navrhovateľov:\n28. Navrhovatelia po doručení vyjadrení národnej rady a vlády v replike z 31. januára 2025 zotrvali\nna svojej argumentácii. Zopakovali, že zmena kvalifikačných predpokladov na vykonávanie funkcie\nriaditeľa môže slúžiť ako ďalší dôvod na jeho odvolanie a možnosť jeho odvolania aj bez udania\ndôvodu spôsobuje, že riaditeľ nemôže rozhodovať nezávisle. Odlišná požiadavka vzdelania\nspôsobuje nielen to, že súčasný riaditeľ by sa po jeho prípadnom odvolaní z funkcie nemohol\no funkciu znova uchádzať, ale je aj formalistická a neodôvodnená. Pokiaľ ide o nesúlad napadnutej\nnovely so základným právom na ochranu zdravia, pozitívny záväzok štátu znamená, že štát je\npovinný aktívne zabezpečovať podmienky na realizáciu práva na ochranu zdravia a je povinný\nvytvárať legislatívne a inštitucionálne podmienky na jeho efektívne napĺňanie. Nejde iba o formálne\ngarantovanie práva, ale o vytváranie mechanizmov umožňujúcich ich účinnú realizáciu. Trvalá\nhrozba odvolania riaditeľa bez udania dôvodu je nielen narušením jeho nezávislosti, ale aj\noslabením nezávislosti NIHO. Hoci stanoviská NIHO majú len odporúčací charakter, jeho odborné\nhodnotenia sú kľúčovým podkladom pre rozhodovanie ministerstva zdravotníctva. Štát nesmie\nprijímať opatrenia, ktoré by znamenali zníženie existujúceho štandardu ochrany základných práv.\nVypustením požiadavky na odbornosť riaditeľa a znížením kvalifikačných kritérií sa zásadne\nznižuje schopnosť NIHO vykonávať kvalifikované hodnotenia zdravotníckych technológií, čím sa\nzvyšuje aj riziko neefektívneho vynakladania finančných prostriedkov na zdravotnícke technológie,\nvytvárajú sa podmienky pre netransparentné a neefektívne rozhodovanie v oblasti zdravotníckych\nvýdavkov, čo zakladá rozpor s čl. 55a ústavy. Navrhovatelia zároveň ústavnému súdu oznámili,\nže súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.\nII.4. Vyjadrenie NIHO:\n29. Bez vyžiadania ústavného súdu doručil k návrhu navrhovateľov stanovisko z 22. júla 2024\naj NIHO. Uviedol v ňom, že pripravuje podklady pre ministerstvo zdravotníctva pri vyjednávaní\ns farmaceutickými spoločnosťami, ktoré majú zásadný význam, a v rokoch 2022 a 2023 sa\nna základe hodnotení vypracovaných NIHO podarilo ušetriť viac ako 160 miliónov eur, ktoré tak\nmohli byť použité na štandardné hradenie (tzv. kategorizáciu) ďalších liekov. Úspora je rozdielom\n8\n\nmedzi úhradou, o ktorú požiadala farmaceutická spoločnosť z verejného zdravotného poistenia\na vyjednanou úhradou, ktorá bola dohodnutá v zmluve na základe hodnotenia NIHO. Plnenie úloh\nNIHO vyžaduje nezávislosť a odbornosť jej riaditeľa i celej inštitúcie. Ide najmä o nezávislosť\nod farmaceutických spoločností a súkromných zdravotných poisťovní, dôležitý je ale aj odstup\nod politickej moci, ktorá síce prijíma rozhodnutia, ale nemala by vstupovať do odborných\nhodnotení (napr. o komparatívnej účinnosti liekov a ich hodnoty za peniaze). Nezávislosť NIHO je\ndôležitá aj pre správne fungovanie procesov kategorizácie a je predpokladom následného\nposudzovania, či zľava dohodnutá v zmluve medzi ministerstvom zdravotníctva a farmaceutickou\nspoločnosťou spĺňa zákonné kritériá. Podľa názoru NIHO zmeny v kvalifikačných predpokladoch\npre obsadzovanie funkcií v NIHO robia jeho riaditeľa politicky závislým a znižujú latku vzdelania\na skúseností. Tím NIHO tvorí 27 analytikov, viac ako polovica zamestnancov má dokončený tretí\nstupeň vysokoškolského vzdelania, študovali v zahraničí a majú aj zahraničné pracovné skúsenosti.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\nIII.1. K namietanému nesúladu s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 ústavy (čl. 21 ods. 4 listiny):\n30. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (a doslovne zhodne aj podľa čl. 21 ods. 4 listiny) občania majú\nza rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.\n31. Toto základné právo vyjadruje požiadavku prístupu občanov k voleným a iným verejným\nfunkciám za rovnakých podmienok, je zvláštnym politickým, participačným základným právom,\npretože premosťuje občiansku spoločnosť a verejnú moc. Jeho zvláštnosť spočíva v tom, že je\nochranou pred mocou, aby nebránila riadnemu prístupu k moci, k sebe samej (III. ÚS 427/2012,\nbod 60).\n32. Základné právo na prístup občanov za rovnakých podmienok k voleným a iným verejným\nfunkciám sa vzťahuje nielen na prístup k voleným funkciám, ale aj k iným verejným funkciám.\nVolenými funkciami sú funkcie obsadzované voľbou priamo občanmi, ale aj nepriamo\nprostredníctvom národnej rady. Na prístup k ostatným funkciám sa toto právo vzťahuje bez ohľadu\nna spôsob, akým je funkcia obsadzovaná, avšak iba vtedy, ak ide o verejnú funkciu. Významné teda\nje, či daná funkcia predstavuje funkciu, prostredníctvom ktorej sa realizuje právo zúčastňovať sa\nna správe verejných vecí. Ústavný súd už v minulosti považoval za inú verejnú funkciu napríklad\nfunkciu predsedu najvyššieho súdu (II. ÚS 5/03), sudcu ústavného súdu (I. ÚS 83/06), sudcu\nvšeobecného súdu (III. ÚS 79/04), prokurátora (IV. ÚS 258/04), funkciu rektora vysokej školy\n(III. ÚS 3/00, III. ÚS 75/01), nie však už napríklad funkciu riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska\n(II. ÚS 576/2012), či pracovné miesto referenta mestského úradu, vo vzťahu ku ktorému platí,\nže iba samotná možnosť ovplyvňovať veci verejného záujmu nerobí z pracovného miesta verejnú\nfunkciu (III. ÚS 102/01).\n33. Verejnou funkciou v zmysle čl. 30 ods. 4 ústavy je nepochybne iba taká funkcia, resp. pozícia,\nv ktorej je subjekt vrchnostenským vykonávateľom moci, prípadne subjekt realizuje s mocou\nsúvisiace verejné, a nie súkromné záujmy. Verejná moc sa vyznačuje autoritatívnym rozhodovaním\no právach a povinnostiach subjektov, či už priamo, alebo sprostredkovane (rozhodnutie Ústavného\nsúdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn. I. ÚS 191/92).\n\n9\n\n34. Samotné zriadenie určitej inštitúcie zákonom nemožno považovať za dostačujúcu podmienku\nna to, aby jej funkcionár bol považovaný za volenú a inú verejnú funkciu v zmysle čl. 30 ods. 4\nústavy, pretože zákonom sú okrem iného zriadené napríklad aj niektoré štátne hospodárske\norganizácie. Rovnako za dostačujúcu podmienku nemožno považovať ani okolnosť, že určitý\nfunkcionár je ako verejný funkcionár označený v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu,\npretože tento ústavný zákon nemá primárne súvis s výkonom štátnej moci ako takej, ale so správou\nverejného majetku a verejného nemajetkového záujmu, vo vzťahu ku ktorému je záujem\nna ústavnom a demokratickom výkone štátnej moci len jeden z čiastkových ním chránených\nzáujmov (II. ÚS 576/2012).\n35. Za volenú alebo inú verejnú funkciu v zmysle čl. 30 ods. 4 ústavy možno okrem funkcií\nv ústavou predpokladaných orgánoch považovať len funkcie v takých orgánoch, ktoré vykonávajú\naspoň minimum štátnej (verejnej) moci v rozsahu právomoci, ktorá im je zverená zákonom\n(imperium) (PL. ÚS 6/2022, bod 53). Použitie slova ,,funkcia“ pritom naznačuje spätosť\ns rozhodovacou právomocou, teda možnosť účinne výkon takej moci ovplyvňovať. Okrem vedúcich\npredstaviteľov ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a územnej samosprávy môže ísť\nnajmä o predstaviteľov verejnoprávnych korporácií alebo inštitúcií, ktoré vykonávajú moc\nnad svojimi členmi alebo inými osobami.\n36. Navrhovatelia považujú za nositeľov verejnej funkcie v zmysle čl. 30 ods. 4 ústavy (čl. 21 ods. 4\nlistiny) aj riaditeľa NIHO a členov dozornej rady, keď poukazujú na štatistickú kategorizáciu NIHO\nako subjektu verejnej správy; na to, že pracovnoprávne vzťahy jeho zamestnancov sa riadia\nzákonom o výkone práce vo verejnom záujme; riaditeľ NIHO pri plnení úloh NIHO postupuje\nnestranne a nezávisle od štátnych orgánov a iných subjektov; úlohy riaditeľa NIHO a členov\ndozornej rady sú ustanovené zákonom a zákonom je upravený vznik, funkčné obdobie a aj\nnezlučiteľnosť ich funkcií. Tieto aspekty uvádzané navrhovateľmi však pre posúdenie otázky,\nči funkcie riaditeľa a člena dozornej rady NIHO sú inými verejnými funkciami podľa čl. 30 ods. 4\nústavy (čl. 21 ods. 4 listiny), nie sú rozhodujúce.\n37. Je zrejmé, že NIHO nie je ústavným orgánom a jeho postavenie nie je definované ústavou, ale je\nupravené „iba“ v zákone č. 358/2021 Z. z. Ako vyplýva z tohto zákona, NIHO je právnickou\nosobou, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra (§ 1 ods. 3), a jeho hlavnými úlohami je najmä\nhodnotenie zdravotníckych technológií, ich zverejňovanie zákonom stanoveným spôsobom,\nuskutočňovanie výskumov a analýz, sledovanie trendov, zapájanie sa do medzinárodných\nvýskumných projektov, zaoberanie sa podnetmi od ministerstva zdravotníctva, pričom NIHO môže\npožiadať ministerstvo zdravotníctva, aby konalo vo veciach zmien charakteristík referenčnej\nskupiny, podskupiny zdravotníckych pomôcok atď. (§ 3). NIHO je tak zásadne definovaný ako\nprávnická osoba s poradenskými úlohami, ktorá vytvára a zverejňuje odborné hodnotenia, vykonáva\nvedecko-poradenskú činnosť a výsledky jeho činnosti majú odporúčací charakter.\n38. Zo zákonnej charakteristiky postavenia a úloh NIHO vyplýva, že vo vzťahu k nemu niet\npodriadených subjektov, o právach a povinnostiach ktorých by vrchnostensky rozhodoval, ako aj to,\nže zákon neoprávňuje NIHO na žiadnu takú činnosť, v ktorej by bolo badať verejnomocenský\ncharakter, resp. aspoň minimum mocenskej autority, ktoré je potrebné na zaradenie medzi orgány\núčastné na výkone verejnej moci na účely čl. 30 ods. 4 ústavy.\n\n10\n\n39. Je tak zrejmé, že NIHO nie je štátnym orgánom a nepatria mu žiadne rozhodovacie právomoci,\npretože všetky rozhodovacie právomoci v oblasti predmetu činnosti NIHO vykonávajú výlučne\nrezortné orgány štátnej správy (ministerstvo zdravotníctva). NIHO tak v rozsahu svojej činnosti\nupravenej zákonom nevykonáva verejnú moc ani čiastočne, pretože autoritatívne nerozhoduje\no právach a povinnostiach od neho odlišných subjektov, a to ani priamo a ani sprostredkovane.\nAni jeho riaditeľovi a ani členom dozornej rady nie sú zverené žiadne verejnomocenské úlohy,\nnemôžu vydávať autoritatívne akty verejného práva. Na tom nič nemení ani význam NIHO ako\nsubjektu vydávajúceho odporúčacie stanoviská na základe odborných východísk prostredníctvom\njeho riaditeľa.\n40. Z uvedených dôvodov funkcie riaditeľa NIHO a členov dozornej rady NIHO nespadajú\npod rozsah funkcií chránených základným právom na prístup k volenej a inej verejnej funkcii\nzaručeným čl. 30 ods. 4 ústavy (čl. 21 ods. 4 listiny). Preto je vylúčené, aby mohlo dôjsť k rozporu\nnapadnutej novely s čl. 30 ods. 4 ústavy, resp. čl. 21 ods. 4 listiny.\n41. Navrhovatelia ďalej namietajú rozpor s čl. 1 ods. 1 ústavy spočívajúci v tom, že napadnutý\nzákon považujú za neprípustne retroaktívny (pravá retroaktivita), a tým narúšajúci princíp\nlegitímnych očakávaní, pretože sa dotýka riaditeľa NIHO (§ 5 ods. 15 zákona č. 358/2021 Z. z.)\na členov dozornej rady (§ 9 ods. 11 zákona č. 358/2021 Z. z.) počas výkonu ich funkcie.\n42. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nNeviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n43. Ústavný súd uviedol (PL. ÚS 10/06), že právna norma môže byť charakterizovaná ako „pravoretroaktívna“, ak dnes stanoví právne následky pre skutkové podmienky, ktoré nastali\npred nadobudnutím účinnosti tejto normy, tak, akoby tieto právne následky platili už včera. Inými\nslovami, ak v minulom okamihu niekto mal nejaké právo (alebo povinnosť) a zákon k tomuto\nminulému okamihu toto právo (alebo povinnosť) zruší alebo zmení, ide o pravú retroaktivitu\n(porov. Krejčí, J. Zpětná působnost zákonů z hlediska práva ústavního. Praha 1933, s. 71 a nasl.).\n44. V predmetnej veci ide o vzťah riaditeľa NIHO a členov dozornej rady so štátom, a to v rovine,\nv ktorej má štát veľkú diskréciu. Zároveň ide o takzvaný okamžitý účinok zákona (presnejší názov\npre nepravú retroaktivitu, porov. Petrlík, D. Retroaktivita právních předpisů v komunitárním právu.\nLinde, Praha 2005, s. 37), teda zásah nie na udalosti „DO“ minulosti, ale na udalosti „Z“ minulosti.\nInými slovami, v posudzovanom prípade ide len o nepravú retroaktivitu, ktorá retroaktivitou\nv pravom zmysle tohto pojmu nie je – ide o zmenu pravidiel z minulosti, nie zmenu pravidiel\ndo minulosti na už uzavreté skutkové deje (odvolanie z funkcie bez uvedenia dôvodu prichádza\ndo úvahy len pro futuro po prijatí takého pravidla napadnutou novelou). Napadnutý zákon tak nie je\nneprípustne retroaktívny.\n45. Navrhovatelia ďalej poukazovali na to, že napadnutý zákon narúša princíp legitímnych\nočakávaní, pretože sa dotýka riaditeľa NIHO a členov dozornej rady počas výkonu ich funkcie.\n46. Princíp ochrany legitímnych očakávaní je užšou kategóriou ako právna istota a súvisí\ns nepravou retroaktivitou. K jeho narušeniu môže dôjsť aj zmenou pravidiel vykonanou\nzákonodarcom, pretože i zákonodarca je podriadený ústave a jej princípom. Ústavný súd\nzohľadňuje, či nedochádza k neprípustnému zásahu do ochrany legálne nadobudnutých práv a či\nv posudzovanom prípade nejde o náhlu zmenu pravidiel, ktorá je z ústavnoprávneho hľadiska veľmi\n11\n\ncitlivá a spravidla priamo súvisiaca s kategóriou retroaktivity, ochranou legálne nadobudnutých\npráv a legitímnych očakávaní, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania orgánov verejnej\nmoci (PL. ÚS 9/2014). Nepravá retroaktivita nie je prípustná, ak existujú závažné dôvody, pre ktoré\ntaká zmena do budúcnosti (so základom v minulosti – bod 44 tohto odôvodnenia) nemá byť\nz hľadiska ústavných hodnôt vykonaná. Pravá retroaktivita je prípustná, len ak existujú mimoriadne\nzávažné dôvody, ktoré si vyžadujú prelomenie zásady zákazu retroaktivity v prospech slobodnej\ntvorby právnych predpisov zákonodarcom. Pritom je potrebné vziať do úvahy, či v konkrétnom\nprípade dôjde prijatím novej právnej úpravy k výraznému zhoršeniu doterajšej právnej pozície\ndotknutých osôb a či takáto zmena nie je arbitrárna.\n47. Národná rada sa prijatím posudzovanej novely rozhodla zmeniť obsah zákona č. 358/2021 Z. z.\na realizovala tým svoje zákonodarné oprávnenie. Ostatne, aj samotní navrhovatelia v návrhu\nuznávajú, že vo všeobecnosti sa nedá spochybniť právo národnej rady zmeniť zákonnú reguláciu\nNIHO. Dôvody na zmenu jednotlivých ustanovení zákona vyplynuli z dôvodovej správy\na dostatočne objasňujú úmysel zákonodarcu, resp. predkladateľa pozmeňujúceho návrhu. Hranice\nlegitímnych očakávaní riaditeľa i členov dozornej rady sú limitované zákonmi, ale aj možnosťou\nich zmeny národnou radou, ak je uskutočnená zákonom predvídaným postupom. Zmena\nv odvolávaní riaditeľa, resp. členov dozornej rady v zmysle rozšírenia možnosti ich odvolania, bola\nodôvodnená snahou o efektívnejšie riadenie NIHO, zvýšenie jeho výkonnosti, kvality a adaptácie,\nako aj efektívnejšiu kontrolu hospodárenia NIHO ministerstvom zdravotníctva a implementácie\nadministratívnych rozhodnutí. Zároveň nedošlo k výraznému zhoršeniu doterajšej právnej pozície\ndotknutých osôb a prijatú zmenu nemožno označiť ani za arbitrárnu. Záujem štátu na konkrétnej\npodobe fungovania NIHO, ktorý bol vytvorený na účel poskytovania odborného poradenstva\nvýkonnej zložke moci vo sfére zdravotníctva, tu preto vyvažuje právnu istotu jeho riaditeľa\nči členov dozornej rady. Spôsob ustanovenia ich odvolávania z funkcie je koncepčnou vecou\ndemokraticky zvoleného zákonodarcu, ktorú je navyše potrebné hodnotiť komplexne aj v spojení\ns úpravou spôsobu výkonu právomoci ministra zdravotníctva ako verejného funkcionára odvolať\nz funkcie riaditeľa NIHO a členov dozornej rady, ktorá rovnako odráža vzťah NIHO ako\nposkytovateľa odborného poradenstva k mocensky vybavenej sústave orgánov verejnej správy\nna úseku zdravotníctva, na ktorej vrchole stojí ministerstvo zdravotníctva, pričom minister\nzdravotníctva je nositeľom ústavno-právnej zodpovednosti voči národnej rade za zdravotnícky\nrezort ako celok. V kontexte so širokou diskréciou štátu pri ustanovovaní podmienok výkonu\nfunkcie zamestnancov štátu, s ktorou musia zamestnanci štátu počítať, tak nepredstavuje\nposudzovaná zmena zákona prekročenie akceptovaných medzí nepravej retroaktivity a nedosahuje\nintenzitu, ktorá by znamenala prekročenie hraníc ústavne akceptovateľného zásahu do legitímnych\nočakávaní riaditeľa NIHO a členov jeho dozornej rady, v dôsledku čoho niet ani rozporu\nnapadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nIII.2. K namietanému nesúladu s čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny):\n48. Podľa čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú\nobčania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok,\nktoré ustanoví zákon. Obdobne podľa čl. 31 listiny každý má právo na ochranu zdravia. Občania\nmajú na základe verejného poistenia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť\na na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Možno konštatovať, že napriek\n\n12\n\nčiastočne odlišnej formulácii týchto práv v ústave a listine zaručujú tieto základné práva zhodne\n(PL. ÚS 5/94).\n49. Práva podľa čl. 40 ústavy a čl. 31 listiny patria medzi sociálne práva, ktoré majú\npozitívnoprávnu povahu. Ide o práva tzv. druhej generácie, ktorých sa možno domáhať len\nv medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, teda len v rozsahu vyvoditeľnom\nz citovanej ústavnej výhrady, prostredníctvom ktorej ústava poskytuje zákonodarcovi nepochybne\nväčší priestor (v porovnaní s inými skupinami základných práv a slobôd) pre voľnú úvahu\n(uváženie) na účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok bude garantovať\nhospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody.\n50. Základného práva na ochranu zdravia, na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke\npomôcky na základe zdravotného poistenia sa možno domáhať za podmienok, ktoré ustanoví zákon,\na iba v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú (čl. 51 ústavy, čl. 41 ods. 1 listiny).\nZákladnou ústavnou požiadavkou na tieto vykonávacie zákony je, že zachovajú podstatu a zmysel\ntakéhoto základného práva (čl. 13 ods. 4 ústavy). Pokiaľ je v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti\nnamietaná kvalita zákonnej úpravy podľa čl. 51 ústavy, ústavný súd už vyslovil, že priestor\npre voľnú úvahu poskytnutú ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať\nabsolútne a jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany\nďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni. Ústavný súd môže v rámci abstraktnej\nkontroly ústavnosti vysloviť nesúlad len v prípadoch, ak dotknutá právna norma nerešpektuje\nkonkrétne ústavné garancie niektorého zo základných práv, na ktoré odkazuje čl. 51 ods. 1 ústavy\n(PL. ÚS 11/2013, školský zákon; PL. ÚS 8/2014, pomoc v hmotnej núdzi).\n51. Rozpor napadnutého zákona s čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny) vidia navrhovatelia v tom, že riaditeľ\nNIHO sa stal odvolateľný z funkcie ministrom zdravotníctva aj bez udania dôvodu, čím sa stáva\nod ministra zdravotníctva závislým, a v tom, že boli zjemnené podmienky, ktoré musí spĺňať\nriaditeľ a člen komisie, čím sa mala oslabiť nezávislosť NIHO, a tým aj efektivita hodnotenia\nzdravotníckych technológií a mal byť znížený štandard základného práva na ochranu zdravia\ns negatívnym dopadom na jeho napĺňanie, pretože napadnutý zákon tým zhoršuje kvalitu zdravotnej\nstarostlivosti.\n52. Napadnutý zákon však podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na uvedené domnienky\nnavrhovateľov o znížení miery nezávislosti NIHO, a tým kvality plnenia jeho úloh, nie je spôsobilý\npriamo zasiahnuť základné právo podľa čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny). Nezasahuje ani podstatu\na zmysel tohto základného práva, pričom nejde ani o prípad, že by napadnutý zákon nerešpektoval\nkonkrétne ústavné garancie základného práva na ochranu zdravia. Tie spočívajú jednak v práve\nkaždého na prístup k zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu a jednak v práve občana, aby\nmu bola poskytnutá bezplatná zdravotná starostlivosť na základe zdravotného poistenia v určitom\nrozsahu upravenom ústavou (PL. ÚS 8/94) a ustanovenom zákonom. Štátu vyplýva z ústavy\nna jednej strane povinnosť toto právo zabezpečiť, avšak tejto povinnosti zodpovedá aj právo štátu\nrozhodnúť o podobe mechanizmu fungovania zdravotného systému, ktorý tvorí právny základ\nrealizácie, ako aj konkrétnych garancií základného práva upraveného v čl. 40 ústavy.\n\n13\n\n53. Nezávislosť NIHO ako poradného orgánu môže byť síce pre mechanizmus fungovania\nzdravotného systému do istej miery významná, avšak netvorí jadro obsahu základného práva\nna ochranu zdravia garantovaného čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny) a ani jej prípadné oslabenie preto\nnepredstavuje ústavne neudržateľný zásah do podstaty a zmyslu tohto základného práva.\n54. Dôsledky napadnutého zákona (aj keby tento mal naozaj určitý vplyv na nezávislosť NIHO, ako\nto tvrdia navrhovatelia) nemôžu zasiahnuť do integrity prijímateľov zdravotnej starostlivosti\n(pacientov) natoľko intenzívne, že by to znamenalo porušenie ich základných práv garantovaných\nústavou. Navyše, zákon č. 358/2021 Z. z. po obsahovej stránke (vychádzajúc aj z dôvodovej správy\nk nemu) predstavuje iba delegáciu v ňom definovaných činností ministerstvom zdravotníctva\nna NIHO, pričom výsledkom činnosti NIHO nie je rozhodnutie (rozhodovanie patrí ministerstvu\nzdravotníctva), ale iba pre ministerstvo zdravotníctva nezáväzné odporúčanie, hoc také, ktorým sa\nministerstvo zdravotníctva je povinné zákonom predpísaným spôsobom zaoberať.\n55. Zároveň možno súhlasiť s vládou v tom, že ani prípadné zníženie miery nezávislosti riaditeľa\nči členov komisie nemožno stotožňovať so stratou nezávislosti NIHO ako inštitúcie a spôsobom\nplnenia jeho zákonných úloh. Navyše, ako tiež uviedla vláda, vzhľadom na nezáväznosť odporúčaní\nNIHO pre ministerstvo zdravotníctva nevystupuje do popredia ani potreba dosiahnutia politického\nvplyvu na NIHO.\n56. Pokiaľ navrhovatelia poukázali na to, že po nadobudnutí účinnosti novely sa pre riaditeľa\nvyžaduje vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa výlučne len v študijnom odbore\nvšeobecného lekárstva alebo farmácie, a to s päťročnou praxou v oblasti medicíny alebo farmácie\n[§ 5 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. augusta 2024], namiesto pôvodne stanoveného\nvysokoškolského vzdelanie najmenej druhého stupňa v oblasti (nie len) medicíny, farmácie, (ale aj)\nverejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských\nvied [§ 5 ods. 5 písm. c) zákona č. 358/2021 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2024] a praxe\nv oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií, toto zúženie (sprísnenie) predpokladov nemožno\nhodnotiť tak, že znižuje požiadavky odbornosti riaditeľa NIHO, najmä ak hlavnou činnosťou NIHO\nje hodnotenie liekov s výdajom na lekársky predpis, čomu novo definované vyžadované vzdelanie\nzodpovedá.\n57. Ústavný súd preto nezistil rozpor napadnutého zákona s čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny) a návrhu\nani v tejto časti nevyhovel.\nIII.3. K namietanému nesúladu s čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny):\n58. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky. Obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n59. Kritika navrhovateľov sa v tejto časti ich návrhu obsahovo sústredí na vypustenie\nspolupôsobenia komisie pri odvolávaní riaditeľa NIHO na základe jedného normatívne\ndefinovaného dôvodu odvolania (pôvodné znenie § 5 ods. 15), ktorý však bol napadnutým zákonom\nvypustený a nahradený právomocou ministra zdravotníctva odvolať riaditeľa NIHO aj bez uvedenia\ndôvodu. Racionalita a logika odvolaniu predchádzajúceho rozhodnutia komisie sa v dôsledku\npodstaty novoupraveného dôvodu odvolania (odvolanie bez dôvodu) stráca. Ak minister\n14\n\nzdravotníctva môže riaditeľa NIHO odvolať aj bez uvedenia dôvodu, potom odvolaniu\npredchádzajúce rozhodnutie komisie prichádza o akýkoľvek objektivizačný a legitimačný potenciál.\nNie je spôsobilé ani prispievať k preskúmateľnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva o odvolaní\n[podporne to dokazuje aj skutočnosť, že pri odlišnej zákonnej skutkovej podstate odvolania, a to\nz dôvodu neplnenia úloh NIHO v zmysle § 5 ods. 14 písm. e) zákona č. 358/2021 Z. z., požiadavka\npredchádzajúceho rozhodnutia komisie pretrváva]. V okolnostiach právnej úpravy účinnej\nod 1. augusta 2024 preto o nesúlade § 5 ods. 16 napadnutého zákona so základným právom\nzaručeným čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny nemožno uvažovať bez priamej nadväznosti\nna § 5 ods. 15 napadnutého zákona. Nesúlad § 5 ods. 16 napadnutého zákona by prichádzal\ndo úvahy len v prípade, ak by samotná (taktiež novozavedená) právomoc ministra zdravotníctva\nodvolať riaditeľa NIHO bez uvedenia dôvodu ústavno-právne neobstála, teda ak by sa do rozporu\ns ústavou dostal § 5 ods. 15 napadnutého zákona. K takémuto záveru však ústavný súd, ako to je\nvysvetlené v predchádzajúcich častiach dôvodov tohto nálezu, pri prieskume uvedeného\nustanovenia v medziach dôvodov návrhu navrhovateľov nedospel. Preto nevyhovel ani v časti\nnávrhu na vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny.\nIII.4. K namietanému nesúladu s čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej\nzodpovednosti a k legislatívnemu procesu:\n60. Podľa čl. 55a ústavy Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia,\nktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov.\nNa podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej\nzodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú\nzodpovednosť.\n61. Podľa čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tento ústavný zákon s cieľom\ndosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, posilniť transparentnosť\na efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a v snahe podporiť dlhodobú\nkonkurencieschopnosť Slovenskej republiky s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej\nspravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami upravuje zriadenie\na pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá\nrozpočtovej transparentnosti.\n62. K prostriedkom dosahovania dlhodobej udržateľnosti [čl. 2 písm. a) ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti] ako cieľa ústavnej hodnoty patria podľa čl. 55a ústavy\ntransparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov. Transparentnosť je napĺňaná\nposkytovaním informácií verejnosti o nakladaní s verejnými prostriedkami a efektívnosť ich\nvynakladania tým, že sa sledovaný cieľ dosiahne s čo možno najnižšími nákladmi.\n63. Hodnota chránená ústavou v čl. 55a a ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 1\nmá svoj hmotnoprávny i procesný rozmer. Materiálnym účelom je ochrana verejných financií\npred zanedbávaním transparentnosti, no hlavne ochrana odborného kritéria efektívnosti\npri rozhodovaní orgánov verejnej moci o nakladaní s verejnými prostriedkami. Procesným\nrozmerom je požiadavka, aby v prípade, keď má byť prijaté rozhodnutie volených zástupcov\no opatrení so zásadným vplyvom na stav verejných financií, bol vytvorený priestor pre poctivú\n\n15\n\na vyčerpávajúcu diskusiu predchádzajúcu prijatiu rozhodnutia, primerane zohľadňujúcu stanoviská\ndotknutých subjektov alebo ich záujmových reprezentantov (PL. ÚS 13/2022).\n64. Pokiaľ ide o materiálnu stránku čl. 55a ústavy v spojení s čl. 1 ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti, teda v tomto prípade o ochranu odborného kritéria efektívnosti\npri rozhodovaní orgánov verejnej moci o nakladaní s verejnými prostriedkami, ústavný súd\nzdôrazňuje, že pri nakladaní s verejnými prostriedkami má národná rada značnú mieru diskrécie,\nčo ústavnému súdu bráni pristúpiť k širokému posudzovaniu efektívnosti vynakladania verejných\nfinancií. Napriek tomu je však ústavný súd v určitých prípadoch povinný k tejto otázke zaujať\nstanovisko. Hranice prieskumu ústavného súdu vo veciach súladu zákona s čl. 55a ústavy sú tak\ndané predovšetkým mierou vplyvu zákona na verejné prostriedky, teda vyhodnotením, či má\nnapadnutý zákon na verejné prostriedky podstatný vplyv. Posudzovanie súladu zákona s čl. 55a\nústavy však najprv predpokladá spoľahlivé zistenie, že zákon má skutočný dopad na vynakladanie\nverejných financií, a následne predpokladá postupovať tak, aby mohlo byť posúdenie dodržania\nalebo porušenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti komplexné. Pristúpiť k derogácii\npreskúmavaného zákona je potom namieste iba za predpokladu, že ide o vybočenie z pravidiel\nrozpočtovej zodpovednosti a porušenie udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky takej\nintenzity, ktorá dosahuje úroveň zjavného excesu z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.\n65. Navrhovateľmi napadnutý zákon nevyvoláva priamo potrebu vynaloženia verejných\nprostriedkov, podľa tvrdenia navrhovateľov však môže ovplyvniť efektívnosť ich vynakladania\nv budúcnosti. Tento vplyv však navrhovatelia v návrhu nijako nekvantifikovali a dokonca z návrhu\nnie je zrejmé ani to, či napadnutý zákon môže mať zásadný vplyv na stav verejných financií.\nÚstavnému súdu preto neumožňuje ani urobiť záver o tom, že by mohlo ísť o zjavný exces\nz pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Vo vyjadrení NIHO prednesená kvantifikácia úspor\ndosiahnutých v dôsledku hodnotení NIHO za dva roky (2022 a 2023) v objeme 160 miliónov eur\nnielen sama osebe, ale ani v spojení s ostatnými argumentmi účastníkov konania na ústavnom súde\nnepreukazuje, že navrhovateľmi napadnuté zmeny v dotknutej právnej úprave akékoľvek úspory\nv budúcnosti vylučujú. Návrh navrhovateľov totiž dostatočne nepreukazuje, že napadnutý zákon\nnaruší ochranu odborného kritéria činnosti NIHO s následkom pre rozhodovanie ministerstva\nzdravotníctva o nakladaní s verejnými prostriedkami (tu je úvaha navrhovateľov vybudovaná iba\nna premise, že ak dôjde k zníženiu odbornosti a nezávislosti riaditeľa, zníži sa tým odbornosť\na nezávislosť NIHO). V tejto súvislosti navyše ústavný súd opakovane podčiarkuje absenciu\nrozhodovacej právomoci NIHO vo vzťahu k nakladaniu s verejnými prostriedkami v sektore\nzdravotníctva a taktiež zdôrazňuje, že ústavný text neobsahuje žiadne garancie nezávislosti\nv prostredí výkonnej zložky štátnej moci, kam patrí aj ministerstvo zdravotníctva ako ústredný\norgán štátnej správy.\n66. Navrhovateľmi prednesená kritika spočívajúca v tvrdení straty nezávislosti a politizácie NIHO\nmôže nastoľovať pochybnosti o efektívnosti riešení nastolených napadnutou novelou, nepredstavuje\nvšak porušenie hmotnoprávnej stránky čl. 55a ústavy a čl. 1 zákona o rozpočtovej zodpovednosti.\n67. Navrhovatelia namietali aj porušenie procesného rozmeru čl. 55a ústavy zákonodarcom,\nku ktorému malo dôjsť tým, že novela bola schválená na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca\npredloženého pri rokovaní o inom zákone v II. čítaní ako „prílepok“ a bez „akejkoľvek“ diskusie,\n\n16\n\nhoci išlo o zákonnú úpravu, ktorá má zásadný dopad na efektivitu vynakladania verejných\nrozpočtových prostriedkov.\n68. Vzhľadom na podstatu kritiky navrhovateľov spočívajúcu v tom, že bolo znemožnené\npripomienkovanie návrhu zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ústavný súd uvádza,\nže procesný postup národnej rady pri rokovaní o návrhu zákona vrátane podávania, zverejňovania\na schvaľovania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ale tiež praktický prístup národnej rady\nk tomuto inštitútu a miera a ochota tolerovania jeho využívania (PL. ÚS 26/2019) tvoria súčasť\nparlamentnej autonómie, do ktorej ústavný súd zasahuje zdržanlivo. Rozhodujúcim kritériom\nústavno-súdneho prieskumu je intenzita negatívneho zásahu do výkonu ústavných práv alebo\ndo ústavných princípov.\n69. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na to, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh,\nktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona,\npretože by išlo o porušenie (§ 94 ods. 3) zákona o rokovacom poriadku, ide o požiadavku\nobsahového (úzkeho) súvisu pozmeňujúceho a doplňovacieho návrhu s prerokúvaným návrhom\nzákona.\n70. Ústavný súd však už vo veci sp. zn. PL. ÚS 26/2019 judikoval, že ani porušenie § 94 ods. 3\nzákona o rokovacom poriadku samo osebe nezakladá rozpor preskúmavaného ustanovenia\ns ústavou. Vďaka najsilnejšej demokratickej legitimite národnej rady ako orgánu verejnej moci\n(I. ÚS 76/2011) je pre výrok ústavného súdu o nesúlade zákona s ústavou kvôli porušeniu pravidiel\nzákonodarného procesu rozhodujúce zistenie o hrubom a svojvoľnom nerešpektovaní pravidiel\nzákonodarného procesu. Definované kritérium spočíva v požiadavke, aby strany zúčastnené\nna parlamentnej procedúre dostali príležitosť sa s prerokúvanou vecou oboznámiť a zároveň sa\nk nej vyjadriť. S tým zároveň súvisí a plynule na to nadväzuje zabezpečenie otvorenej diskusie\nzástancov konkurenčného názoru, ochrana práva parlamentnej menšiny (parlamentnej opozície)\nna prezentovanie názoru a kontrolu vládnucej väčšiny (PL. ÚS 17/2014).\n71. Ako vyplýva z príloh vyjadrenia národnej rady (tlače 244, pozmeňujúceho a doplňujúceho\nnávrhu poslanca národnej rady Zdenka Svobodu a prepisu rozpravy), k novelizácii zákona\nč. 358/2021 Z. z. došlo pri rokovaní národnej rady o poslaneckom návrhu zákona, ktorým sa mení\nzákon č. 581/2004 Z. z., keď počas rokovania v II. čítaní v pléne národnej rady bol 12. júna 2024\npredložený poslanecký pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý doplnil do návrhu zákona nový čl. II\ns celkovo 18 bodmi, ktoré novelizujú zákon č. 358/2021 Z. z. Z prepisu rozpravy zo schôdze\nnárodnej rady je zrejmé, že do rozpravy sa zapojili v II. čítaní ešte pred hlasovaním\no pozmeňujúcom návrhu viackrát štyria poslanci národnej rady (Oskar Dvořák, Tomáš Szalay,\nMarek Krajči a Jozef Pročko), boli prednesené i stanoviská štyroch poslaneckých klubov (klub\nstrany Sloboda a Solidarita, klub Progresívneho Slovenska, klub KDH, klub Slovensko)\na v III. čítaní vystúpili deviati poslanci národnej rady (Veronika Remišová, Richard Sulík, Peter\nStachura, František Majerský, Oskar Dvořák, Marek Krajči, Rastislav Krátky, Jozef Pročko, Tomáš\nSzalay). Následne bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválený (79 hlasmi) a schválený bol aj\nnávrh zákona ako celok (78 hlasmi).\n72. Ústavný súd na základe popísaných okolností považuje za preukázané, že v legislatívnom\nprocese prijímania čl. II napadnutého zákona v národnej rade bol vytvorený priestor pre diskusiu\nk pozmeňovaciemu návrhu, poslancom bola poskytnutá možnosť sa k doplňujúcemu návrhu\n17\n\nvyjadriť (táto možnosť bola viacerými poslancami aj využitá). V zákonodarnom procese v tomto\nprípade nie sú pozorovateľné porušenia, ktoré by bránili otvorenej diskusii zástancov\nkonkurenčného názoru či narušovali právo parlamentnej menšiny (parlamentnej opozície)\nna prezentovanie názoru a kontrolu vládnucej väčšiny.\n73. Pokiaľ navrhovatelia odkázali na procesnú stránku čl. 55a ústavy, tak ako bola vymedzená\nv náleze PL. ÚS 13/2022, ústavný súd vyslovil, že požiadavky rešpektovania hodnoty chránenej\nčl. 55a ústavy sledujúce cieľ dlhodobej udržateľnosti hospodárenia sa môžu prejaviť aj v procese\npredchádzajúcom prijatiu rozhodnutia o nakladaní s verejnými financiami, teda ak už má byť prijaté\nrozhodnutie volených zástupcov o opatrení so zásadným vplyvom na stav verejných financií, ktoré\npri hodnotení ekonomickými meradlami naplňujú uvedené požiadavky len v nízkej miere alebo\nvôbec, potom je prizmou čl. 55a ústavy nutné požadovať, aby bol vytvorený priestor pre poctivú\na vyčerpávajúcu diskusiu, ktorá prijatiu rozhodnutia predchádza a zohľadňuje stanoviská\ndotknutých subjektov – práve v tom sa prejavuje procesný rozmer čl. 55a ústavy, na ochranu\nktorého je povolaná aj národná rada.\n74. Okolnosti legislatívneho procesu (ktoré boli navyše podstatne odlišné od veci PL. ÚS 13/2022)\nvšak vo svojom súhrne nepredstavujú natoľko intenzívny zásah do hodnoty chránenej čl. 55a ústavy\na čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že by odôvodňovali konštatovanie rozporu\nnapadnutej novely s uvedenými ustanoveniami. Ústavný súd už vo svojej skoršej rozhodovacej\npraxi naznačil legitimitu rozhodnutí národnej rady v otázkach nakladania s verejnými\nprostriedkami, ako aj to, že do takých rozhodnutí národnej rady patrí ústavnému súdu zasahovať len\npri extrémnych excesoch alebo pri hlbokých systémových zmenách (PL. ÚS 13/2022), o ktoré však\nv tomto prípade nejde.\n75. Použitie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý viedol k prijatiu čl. II napadnutého\nzákona, nepredstavuje preto (ani v kontexte procesných aspektov čl. 55a ústavy) takú mieru\nhrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného procesu národnou radou, ktoré by\nv posudzovanej veci postačovalo na vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia s navrhovateľmi\noznačenými čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2025\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n18", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu zdravia", "verejná funkcia", "retroaktivita-nepravá", "práva a slobody – politické-právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám", "právna veta"], "pravna_veta": "Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) je právnická osoba s poradenskými úlohami a výsledkami činnosti s odporúčacím charakterom. Nevykonáva preto verejnú moc ani autoritatívne nerozhoduje o právach a povinnostiach iných subjektov, preto funkcie jeho riaditeľa a členov dozornej rady nie sú „inými verejnými funkciami“ podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a zmeny kvalifikačných podmienok či odvolateľnosti (vrátane možnosti odvolať bez uvedenia dôvodu) týmto základným právom ani právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie sú dotknuté. \nDopad novej úpravy zavádzajúcej odvolateľnosť funkcionárov NIHO ministrom zdravotníctva aj bez uvedenia dôvodu na už vymenované osoby predstavuje navyše okamžitý účinok (nepravú retroaktivitu), ktorý – vzhľadom na širokú diskrečnú právomoc štátu v tejto oblasti a ne-arbitrárnosť zásahu – neprekračuje ústavne akceptovateľné medze ochrany legitímnych očakávaní. Záujem štátu na konkrétnej podobe fungovania NIHO, ktorý bol vytvorený na účel poskytovania odborného poradenstva výkonnej zložke moci vo sfére zdravotníctva, tu preto vyvažuje právnu istotu jeho riaditeľa či členov dozornej rady.\nNezávislosť NIHO ako poradného orgánu síce môže byť významná pre fungovanie zdravotného systému, avšak netvorí jadro základného práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy, a preto jej prípadné oslabenie neznamená zásah do podstaty a zmyslu tohto práva.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3312bbd4-4b8f-40ec-97bb-9af0734b9258", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3312bbd4-4b8f-40ec-97bb-9af0734b9258"}, {"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:8e64edff-3fcb-436e-a001-6ac8ce674237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.8.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.8.2014.1"}, {"guid": "ussr:92e162ac-b8ad-435e-9c0b-5ef4e873c050", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2012 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1"}, {"guid": "ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:5d55c732-bfc3-4487-823e-81634f8e97d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/06 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d55c732-bfc3-4487-823e-81634f8e97d9"}, {"guid": "ussr:278e19bd-0347-4a26-8030-6030d2a751b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 83/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:278e19bd-0347-4a26-8030-6030d2a751b8"}, {"guid": "ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/04 z 21. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-21", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c"}, {"guid": "ussr:513be3c4-3b20-488b-8e6d-e4eb49198adb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:513be3c4-3b20-488b-8e6d-e4eb49198adb"}, {"guid": "ussr:5544a73f-65e7-438e-ae11-02c2d629d988", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 102/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/01 z 25. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5544a73f-65e7-438e-ae11-02c2d629d988"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "ussr:b149e746-c359-409a-9813-e90f3d685875", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/00 z 17. 2. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-02-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:2abbb1e8-524e-41cd-bdc6-b8b7666ae927", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/94 z 19. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abbb1e8-524e-41cd-bdc6-b8b7666ae927"}, {"guid": "ussr:8589295e-a31f-44f2-bb50-e43b52c665d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/94 z 6. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-06", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8589295e-a31f-44f2-bb50-e43b52c665d5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5b46935d-26b8-4409-9518-f0d07db7e8b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.577.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 577/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 577/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.577.2026.1"}, {"guid": "ussr:7c776cf0-2aad-48bc-af51-5293747fa35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2"}]}