{"guid": "ussr:9323df12-0ae7-4c3f-82ed-80aa3559b1a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2021 z 10. 9. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2025, sp. zn. PL. ÚS 9/2021, ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2025-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Nebezpečné elektronické obťažovanie a predvídateľnosť trestnej normy", "pravna_veta": "Použitie významovo otvoreného znaku skutkovej podstaty trestného činu „dlhodobo inak obťažuje“ v § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona samo osebe neporušuje princíp nullum crimen sine lege ani požiadavky právnej istoty a predvídateľnosti práva, ak je tento pojem vykladaný v kontexte celej skutkovej podstaty (najmä požiadavky úmyslu páchateľa a následku v podobe podstatného zhoršenia kvality života) a ako forma kyberšikany obsahovo porovnateľná s ponižovaním, so zastrašovaním alebo s neoprávneným konaním v mene iného. Pri takomto ústavne súladnom výklade ustanovenie nezakladá ani porušenie slobody prejavu, keďže nenúti orgány aplikácie práva kriminalizovať ústavne chránenú verejnú (vrátane politickej) kritiku a ponecháva priestor na vyvažovanie dotknutých práv v individuálnych prípadoch.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9323df12-0ae7-4c3f-82ed-80aa3559b1a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 9/2021-104\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Ladislava\nDuditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Miloša Maďara, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca), Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, zastúpených KALLAN legal s.r.o., Súmračná 25, Bratislava, na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 360b\nods. 1 písm. a) zákona č. 236/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov, v časti „inak obťažuje“ s čl. 1 ods. 1, čl. 26 ods. 4 a čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 1. júla 2021 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 360b ods. 1 písm. a)\nzákona č. 236/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov, v časti „inak obťažuje“ (ďalej len „napadnuté ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1,\nčl. 26 ods. 4 a čl. 49 ústavy.\n2. V merite veci navrhovateľ namieta nesúlad i) s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva,\na to osobitne v spojitosti s princípom nullum crimen sine lege, a ii) s požiadavkami legality,\nlegitimity a nevyhnutnosti zásahov do slobody prejavu a práva šíriť informácie.\n3. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesúladu napadnutého ustanovenia s princípmi právneho štátu\n(čl. 1 ods. 1 a čl. 49 ústavy) navrhovateľ dôvodí, že nesúlad je daný „z dôvodu nejasnosti\na nepresnosti trestnoprávnej normy (narušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva)“,\npričom túto námietku opiera o vybrané rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“). Navrhovateľ «považuje formuláciu pojmového znaku tejto skutkovej\n\npodstaty vyjadrenú slovným spojením „inak obťažuje“ za tak vágnu, neurčitú a nepresnú,\nže nezodpovedá štandardom právneho štátu (čl. 1 ods. 1, čl. 49 ústavy), ktoré sú z hľadiska\nzachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva kladené na obsahovú kvalitu\ntrestnoprávnej normy, ktorou môže potenciálne dochádzať ku obmedzeniu slobody prejavu a práva\nna informácie (čl. 26 ods. 4 ústavy).».\n4. Námietku týkajúcu sa nesúladu napadnutého ustanovenia s právom na slobodu prejavu (čl. 26\nods. 4 ústavy) odôvodňuje navrhovateľ tým, že podľa jeho názoru zákonodarca «formuluje akýsi\nhybrid, ktorý je neurčitosťou vymedzených pojmových znakov spôsobilý vyvolať vlnu kriminalizácie\nnovinárov, blogerov, influencerov, ako aj všetkých ďalších osôb, ktoré dlhodobo verbálne\nprostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete\n(kritickými prejavmi, textami, videopríspevkami) konfrontujú osoby verejného života (predovšetkým\npolitikov) s ich aktivitami, postojmi a správaním. Pojmový znak „inak obťažuje“ totiž zahŕňa\nprakticky neobmedzený súbor úplne legálnych a z hľadiska uplatňovania slobody slova a ústavného\npráva na informácie (prijímanie ako aj ich šírenie) legitímnych aktivít, ktorým môže byť tento\npojmový znak naplnený.\nTrestnoprávne relevantný následok v podobe podstatného zhoršenia kvality života tak môže byť\nnaplnený aj v príčinnej súvislosti s úplne oprávnenou, primeranou a preto prípustnou dlhodobou\nkritikou dotknutej osoby, ktorá je už z princípu „obťažujúca“ a prirodzene podstatne zhoršuje\nkvalitu života osoby, ktorá sa dovtedy tešila luxusu verejného nezáujmu.\nTouto formou kriminalizácie osôb, ktoré dlhodobo verbálne kritizujú predovšetkým osoby verejného\nživota (vrátane verejných činiteľov), môže dôjsť k úplnému utlmeniu verejnej diskusie, ktorá je\npre riadne fungovanie demokratického a právneho štátu esenciálna.».\n5. Navrhovateľ tiež ústavnému súdu navrhol, aby pozastavil účinnosť napadnutého ustanovenia.\nV tejto súvislosti uviedol, že môže dôjsť k trestnému stíhaniu jednotlivcov a obmedzeniu ich\nosobnej slobody väzobným stíhaním, resp. uložením trestu odňatia slobody, pričom v dôsledku\nmasívneho zneužívania inštitútu väzby by následky uplatňovania napadnutého predpisu mali\nnenapraviteľnú a nezvratnú povahu.\n6. Navrhovateľ teda ústavnému súdu navrhol, aby i) uznesením rozhodol, že návrh prijíma na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu, a až do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť napadnutého\nustanovenia a aby ii) vo veci samej nálezom vyslovil nesúlad napadnutého ustanovenia\ns označenými článkami ústavy.\n7. O tomto návrhu ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 9/2021-40 z 13. júla 2021 rozhodol tak,\nže ho v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie. Zároveň tým istým uznesením nevyhovel návrhu\nna pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia, keď dospel k záveru, že „možné následky\nprípadného meritórneho záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia sa v pomerne krátkodobej\nperspektíve (začínajúcej 1. júlom 2021) nejavia natoľko vážne, aby bolo potrebné prikročiť\nk pozastaveniu účinnosti“.\n\n2\n\nII.\nStanoviská účastníkov konania, vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky:\n8. Národná rada sa v stanovisku zo 4. februára 2022 vyjadrila k návrhu navrhovateľa tak,\nže ústavnému súdu navrhla mu nevyhovieť. K motivácii zákonodarcu národná rada uviedla toto:\n«Skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b\nTrestného zákona nesleduje ochranu pred kybernetickou šikanou v jej celosti, ale poskytuje ochranu\niba pred takými jej prejavmi, ktoré možno považovať za nebezpečné (teda najzávažnejšie prípady\nkybernetickej šikany), ktorých cieľom, resp. úmyslom (páchateľa) je zhoršovanie kvality života\npoškodeného. Vo všeobecnosti kybernetická šikana predstavuje špecifický druh šikany, realizovaný\nprostredníctvom informačných a komunikačných technológií, čo znamená, že páchateľ má\nk dispozícii nový nástroj na ubližovanie, pričom charakteristickým znakom je najmä opakovanosť,\ndlhodobosť, intenzívnosť a preukázateľný dopad na obeť.\nČo sa týka samotnej úpravy základnej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného\nelektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zákonodarca skutkovú\npodstatu tohto trestného činu vymedzil tak, že príkladom uviedol niektoré konkrétne spôsoby\nkonania, akými sú dlhodobé ponižovanie, zastrašovanie, neoprávnené konanie v mene iného.\nPojmom „dlhodobo inak obťažuje“ vymedzil spôsoby konania, ktoré z dôvodu rôznorodosti,\nrozmanitosti a množstva spôsobov konania v prostredí počítačových sietí a elektronických\nkomunikačných služieb, nebolo možné konkrétne vymedziť, pričom však vždy pôjde o protiprávne\nkonania spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného...\nObjektom namietanej úpravy je ochrana jednotlivca, ktorý je neustále a dlhodobo prenasledovaný\na šikanovaný páchateľom, pričom pod pojem „dlhodobo inak obťažuje“ možno subsumovať\nkonanie páchateľa, ktoré prebieha v kybernetickom priestore, za použitia rôznych foriem\npsychického nátlaku, realizovaného vo veľkej miere najmä v nabúraní sa do profilu, oznamovaní\na zverejňovaní pravdivých, intímnych a citlivých informácií (skutočností) alebo údajov, upravených\nfotografií alebo videí, údajov, krádeže identity, vytvárania falošných a posmešných profilov,\nnenávistných skupín alebo opakovaným obťažovaním prezváňaním, anonymnými telefonátmi,\nnechcenými správami cez mobil, preťažovaním emailovej schránky nevyžiadanou poštou.\nToto prenasledovanie resp. šikana je takej intenzity, že u poškodeného dochádza k podstatnému\nzhoršeniu kvality života, čo je cieľom úmyselného konania páchateľa.»\n9. K hrozbe masívneho zneužívania napadnutého ustanovenia národná rada uviedla, že «trestné\nprávo prirodzene pracuje s pojmami, ktoré vyžadujú interpretáciu (napr. podobne formulovanými\npojmami - inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života v § 360a ods. 1 písm. e) Trestného\nzákona, iným spôsobom použije v § 376 a 377 Trestného zákona, alebo aj inými pojmami ako\nhanobenie v § 423 Trestného zákona, obzvlášť zavrhnutiahodná pohnútka v § 37 Trestného zákona,\nzáhaľčivý a nemravný život v § 211 Trestného zákona, iné patologické sexuálne praktiky v § 364\nTrestného zákona atď). Uvedené pojmy však nemožno interpretovať samostatne, ale musia sa\ninterpretovať ako súčasť skutkovej podstaty, ktorá ako jeden celok presne definuje, ktoré konanie\nmožno považovať za trestný čin. Preto v prípade, ak budú orgány činné v trestnom konaní a súdy\npostupovať výhradne v zmysle platných a účinných trestnoprávnych pravidiel, nie je dôvod\nna obavy zo zneužívania trestnoprávnej úpravy...\n\n3\n\nPri výklade formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického\nobťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa prirodzene aplikuje zásada ultima\nratio, ktorá napomáha vyložiť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa ich zmyslu\n(skutočného obsahu) a rovnako tak pomáha odlíšiť trestné činy od deliktov, ktoré by nemali byť\npovažované za trestné činy. Aj pojem „dlhodobo inak obťažuje“ sa musí interpretovať ako súčasť\nskutkovej podstaty, ktorá ako jeden celok presne definuje, ktoré konanie možno považovať\nza trestný čin. Skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa\n§ 360b ods. I Trestného zákona spĺňa všetky formálne znaky. Pojem „dlhodobo inak obťažuje“, ako\naj jednotlivé spôsoby konania pod neho spadajúce, možno vzhľadom na výpočet konkrétnych\nspôsobov konania uvedených vyššie, považovať za dostatočne zrozumiteľný a predvídateľný.\nNamietaná úprava tak napĺňa podmienku zrozumiteľnosti, jednoznačnosti a určitosti čo umožňuje\nkaždému si vytvoriť predstavu o dovolenom a nedovolenom správaní. S určitosťou právnej normy\nje tak dodržaný aj princíp poznania právnej normy, čím štát dáva každému jednotlivcovi možnosť\npredvídať následky, ktoré hrozia v prípade porušenia povinností, ktoré z právnej normy vyplývajú.».\nII.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:\n10. Vláda, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, vo svojom stanovisku\nz 20. augusta 2021 v prvom rade odkazuje na dôvodovú správu, ktorá podľa jej názoru\n«nadštandardne vyčerpávajúco a rozsiahlo ozrejmuje úmysel zákonodarcu pri prijímaný opísanej\nnovely Trestného zákona, pričom politické, spoločenské a právne dôvody prijatia opísanej novely\nTrestného zákona sú podložené vedeckými poznatkami a odkazmi na vedeckú spisbu k téme\n„kyberšikany“ a jej negatívnych dopadov na životy a zdravie obetí tohto trestného činu.\nNovela Trestného zákona si kladie za cieľ aj prostriedkom ultíma ratio (trestnou politikou štátu)\nreagovať na odvrátenú stránku novodobého fenoménu presúvania časti našich spoločenských\nvzťahov a kontaktov v ich rámci do virtuálnej sféry telekomunikačných sietí a internetu, najmä\nna sociálne siete. Tou odvrátenou, negatívnou a ohrozujúcou stránkou je vystavenie najmä\nzraniteľných skupín (detí, mladistvých, žiakov, študentov a pod.) tzv. „kyberšikane“. Kybernetické\nobťažovanie sa však týka aj dospelých, plnoletých osôb.».\n11. Vo vzťahu k námietke nesúladu s čl. 1 ods. 1 a čl. 49 ústavy vláda uvádza toto: «Po prvé,\nnapadnuté ustanovenia sú výrazom trestnej politiky štátu, kde štát disponuje širokou mierou\nuváženia. Ide o zákonnú právnu úpravu, ktorá jasne, zrozumiteľne a bezrozporne vymedzuje\nskutkovú podstatu trestného činu „kyberšikany“.\nPo druhé, napadnuté ustanovenia v ich znení sú dostatočne jasné a precízne, nenabádajú ani\nneumožňujú použitie analógie, ani iným spôsobom neumožňujú pochybovať o ich aplikovaní\nna konkrétny prípad.\nPodľa názoru vlády pri napadnutých ustanoveniach („inak obťažuje“) je potrebné hľadieť\nna právnu normu ako na celok a nie vytrhávať slovné spojenie „inak obťažuje“ z kontextu celej\nskutkovej podstaty trestného činu. Potrebné je tak hľadieť na celé predvetvie slovného spojenia\n„inak obťažuje“, ako aj na skutkovú podstatu trestného činu ako celok so zameraním\nna jednoznačnosť a ideovú súvzťažnosť predmetu regulácie, t. j. konkrétneho spoločensky\nneprijateľného konania.\nPri poctivom pohľade a čítaní napadnutých ustanovení sa zreteľne ukazuje, že na postih za trestný\nčin „kyberšikany“ (podľa napadnutých ustanovení) naplnením objektívnej stránky skutkovej\n4\n\npodstaty tohto trestného činu konaním „inak obťažuje“, je potrebné, aby došlo kumulatívne\nk naplneniu týchto znakov skutkovej podstaty trestného člnu: úmyselné konanie páchateľa;\npodstatným spôsobom zhoršená kvalita života iného, dlhodobosť konania páchateľa objektívna\nstránka skutkovej podstaty vo forme „iného obťažovania“, ktoré konanie je teóriou a praxou\ntrestného práva vnímané a interpretované iba vo svetle ideovo jasného a v rámci postihovania\nkonkrétnych nežiadúcich javov jasne ukotveného predvetia, t. j. ako obdobu ponižovania,\nzastrašovania, neoprávneného konania v mene obete, resp. ako dlhodobý „útok“ na dôstojnosť,\nsúkromie, telesnú identitu, osobnosť a duševné zdravie obete a pod...\nPo tretie, vláda upriamuje pozornosť na skutočnosť, že trestný čin „kyberšikany“ (nebezpečné\nelektronické obťažovanie) podľa § 360b Trestného zákona ideovo a z časti textáciou nadväzuje\nna trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona (tzv. stalking).\nAj pri tomto trestnom čine obsahuje skutková podstata tohto trestného činu objektívnu stránku\nvo forme „vyhrážania sa inou ujmou“, „kontaktovania inak proti vôli obete“, ale najmä „iného\nobmedzovania v obvyklom živote“.\nDoposiaľ neboli tieto právne normy § 360a Trestného zákona nijakým právne relevantným\nspôsobom (napr. v konaní o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom) spochybnené, ale\nnajmä v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov nedochádza k žiadnym interpretačným\na aplikačným problémom na ujmu práv adresátov tejto právnej normy (či už obetí alebo\npáchateľov) v spojitosti s citovanými právnymi normami § 360a Trestného zákona.»\n12. Vo vzťahu k námietke nesúladu s čl. 26 ods. 4 ústavy vláda argumentuje, že účelom\nnapadnutého ustanovenia nie je „regulovať alebo postihovať politickú diskusiu v online priestore.\nRovnako nie je cieľom napadnutých ustanovení preverovať v rámci trestného konania dopad hoc\naj pejoratívnych alebo vyrušujúcich názorov a vyjadrení uvádzaných v diskusiách o veciach\nverejných na adresu napr. verejných funkcionárov.“. Podľa názoru vlády sa napadnuté ustanovenie\n„pojmovo, účelom a textom nedotýka a nevstupuje do arény politického zápasu, politických\nvyjadrení a šírenia názorov na výkon verejnej moci verejnými funkcionármi a pod.“.\n13. Vláda ďalej uvádza, že „napadnuté ustanovenia plne rešpektujú a sú v súlade s kľúčovou\njudikatúrou ústavného súdu vo veci ochrany slobody prejavu médií a osôb publikujúcich v médiách\n(tlač, online, sociálne siete atď.) vo vzťahu k verejne činným osobám (porov. nálezy II. ÚS 152/08,\nIV. ÚS 492/2012, III. ÚS 385/2012, II. ÚS 185/2015, II. ÚS 439/2016, II. ÚS 224/2016 a pod.)“,\na navrhuje ústavnému súdu, aby návrhu nevyhovel.\nII.3. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:\n14. Predseda najvyššieho súdu vo svojom stanovisku z 25. marca 2024 uviedol, že «tzv. otvorené\nskutkové podstaty nie sú v slovenskom trestnom práve hmotnom úplne neobvyklé. Asi najtypickejším\npríkladom je trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona. Trestný zákon totiž nielenže\nnedefinuje pojmy „hrubá neslušnosť“ a „výtržnosť“, ale zároveň uvádza iba demonštratívny\nvýpočet konaní, ktoré tieto znaky napĺňajú. Ďalej je možné (len príkladmo) poukázať tiež na:\nvymedzenie prípravy na zločin podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, ktorou sa rozumie konanie,\nktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov\nalebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký\nzločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani\ndokonaniu zločinu;\n5\n\nvymedzenie pomocníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorého sa považuje kto\númyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov,\nodstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine;\ntrestný čin obmedzovania slobody vyznania podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého\nsa dopustí kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy inému v užívaní slobody\nvyznania inak bez oprávnenia bráni;\ntrestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona,\nktorého sa dopustí kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu\nverejnej moci tým, že dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo\nochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých\nrozhodnutí podstatne sťažuje;\ntrestný čin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona, ktorého sa dopustí kto v súvislosti s výkonom ústavných práv uvedených v odseku 1 inak\nhrubým spôsobom marí výkon týchto ústavných práv;\ntrestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého\nsa dopustí kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu\no jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom\nzhoršiť kvalitu jeho života, tým, že ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života;\ntrestný čin hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 ods. 1 Trestného zákona, ktorého\nsa dopustí kto sa na pohrebisku alebo inom mieste posledného odpočinku dopustí inej hrubej\nneslušnosti alebo výtržnosti;\ntrestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa\n§ 422 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustí kto verejne alebo na mieste verejnosti\nprístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie\nk skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu\nzákladných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú\nnenávisť.\nAko už bolo uvedené vyššie, uplatnenie takejto legislatívnej techniky je aj v prípade trestného práva\nhmotného namieste (mimo iného) vtedy, ak sa týka neustále a rýchlo sa meniacej oblasti\nspoločenských vzťahov, keďže aj toto odvetvie práva musí byť schopné pružne a efektívne reagovať\nna takéto zmeny. Niet sporu o tom, že takouto neustále a rýchlo sa meniacou sférou je i oblasť\nsociálnej komunikácie prostredníctvom rôznych elektronických prostriedkov, práve ktorú namietaná\nčasť skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b\nods. 1 písm. a) Trestného zákona upravuje...\nUplatniac v trestnom práve hmotnom štandardne používané výkladové metódy a vychádzajúc\nz významu slova „obťažovanie“ v bežnom spisovnom jazyku... zastávam názor, že namietaná\nprávna norma je formulovaná dostatočne presne a predvídateľne, keďže pri ústavne súladnom\nvýklade ani u bežného adresáta nie je spôsobilá vyvolať pochybnosť o tom, aké konanie\nje pod hrozbou trestného postihu zakázané. Napadnuté zákonné ustanovenie tak podľa môjho\nnázoru obstojí nielen v teste legality, ale aj v teste proporcionality, pretože pri jeho ústavne\nkonformnom výklade nevytvára ani priestor pre nie nevyhnuté obmedzenie slobody prejavu a práva\nna informácie garantované čl. 26 ods. 4 ústavy. Nemožno preto súhlasiť ani s druhou\nargumentačnou líniou, ktorú navrhovateľ uplatnil.».\n\n6\n\nII.4. Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky:\n15. Generálny prokurátor vo svojom stanovisku z 21. marca 2024 o. i. argumentuje takto:\n„Za právne neurčitý nemožno považovať pojem, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v právnom\nporiadku alebo o obsahu ktorého si adresát právnej normy môže urobiť dostatočne určitú predstavu\ns prihliadnutím na obsah iných právnych noriem obsiahnutých v právnom poriadku, alebo obsah\nktorého je (s prihliadnutím na kontext, v ktorom bol v právnej norme použitý) dostatočne zrejmý\nvzhľadom na ustálenosť jeho významu používaného v bežnom jazyku (mutatis mutandis nález\nústavného súdu z 19. októbra 2005 sp. zn. PL. ÚS 6/2004, bod III.B.3.3., s. 62).\nÚstavná požiadavka na obsahovú určitosť trestno-právnych noriem a najmä právnych pojmov\nv nich obsiahnutých nemôže byť absolútna.\nBežný život jednotlivca, ktorý je zásadne legislatívne regulovaný, nie je jednofarebný a monotónny,\nale je variabilný a flexibilne reagujúci na každú vzniknutú životnú situáciu a stav. Variabilita\nbežného života preto vyžaduje určitú mieru zovšeobecnenia v oblasti trestného práva, aby napríklad\nvopred neurčití páchatelia trestných činov mali dostatočne určitú a zrozumiteľnú predstavu\no trestno-právnej regulácii ich konania (správania) a zároveň, aby sa existujúce legislatívne\nopatrenie vzťahovalo na tie vopred neurčité právne vzťahy, reguláciu ktorých považuje\nzákonodarca za potrebnú.\nPožiadavka dostatočnej určitosti zákonov nevyžaduje od zákonodarcu, aby dôkladne a so všetkými\npodrobnosťami opísal všetky ním predpokladané skutkové stavy. Zákon nie je zdrojom hotových\nodpovedí na všetky skutkové stavy, ktoré nastanú počas jeho uplatňovania v praxi. Preto obsahuje\notvorené, ako aj zakryté priestory určené na konkretizáciu v právno-aplikačnej praxi. Pri používaní\nneurčitých právnych pojmov je zákonodarca so zreteľom na princíp právnej istoty vyplývajúci\nz čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy obmedzený. Z hľadiska skutkových predpokladov a obsahu príslušnej\nprávnej úpravy musí zákonodarca koncipovať a formulovať zákon a v ňom obsiahnuté právne\nnormy tak, aby zodpovedali požiadavkám jasnosti, prehľadnosti a justiciability (jeho právnej\nvykonateľnosti a uplatniteľnosti zo strany orgánov verejnej moci aplikujúcich právnu normu, t. j.\nnajmä súdov, ale i iných orgánov verejnej moci) (mutatis mutandis nález ústavného súdu\nz 3. septembra 2008 sp. zn. PL. ÚS 29/2005, s. 120).“\n16. Podľa generálneho prokurátora preto sporný pojem „inak obťažuje“ «ako znak objektívnej\nstránky základnej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania\npodľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona je určiteľným právnym pojmom (pozri časť III,\nbod 26 tohto stanoviska).\nNa účely zabezpečenia jednotnej a ustálenej aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní\na súdov je pojem „inak obťažuje“ ako znak objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty\ntrestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona dostatočne jednoznačný a zrozumiteľný.\nSlovné vyjadrenie pojmu „inak obťažuje“ ako znaku objektívnej stránky základnej skutkovej\npodstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona umožňuje dostatočne flexibilne a pružne reagovať na zmeny v oblasti\nkyberšikany, ktorá si v súlade s princípom proporcionality vyžaduje reguláciu trestno-právnymi\nnormami.».\n\n7\n\nII.5. Stanovisko Slovenskej advokátskej komory:\n17. Predseda Slovenskej advokátskej komory vo svojom stanovisku z 26. februára 2024 navrhol\nústavnému súdu, aby vyslovil nesúlad napadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy,\na to najmä s poukazom na nález ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 5/2017, ktorú považuje\nza totožnú s prejednávanou vecou.\nII.6. Repliky navrhovateľa:\n18. Právny zástupca navrhovateľa v reakcii na výzvu predsedu ústavného súdu predložil 7. marca\n2022 stanovisko k vyjadreniam národnej rady a vlády, v ktorom zotrval na uplatnených dôvodoch\nnesúladu a žiadal ústavný súd, aby návrhom vyhovel.\n19. Vo svojej reakcii z 3. mája 2024 k stanoviskám najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry\na Slovenskej advokátskej komory právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje so stanoviskom Slovenskej advokátskej komory a „rešpektujeme právny názor, ktorý\nk danej problematike vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, avšak s ním vyjadrujeme zásadný nesúhlas (z dôvodov uvedených v našom\nnávrhu na začatie konania).“.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\nIII.1. K nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 1 ods. 1 a čl. 49 ústavy:\n20. V spornej časti sú pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného\nelektronického obťažovania vymedzené takto:\n- úmyselné zavinenie obvineného\n- následok v podobe podstatného zhoršenia kvality života poškodeného a zároveň\n- dlhodobé obťažovanie poškodeného obvineným prostredníctvom elektronickej\nkomunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete, ktoré spočíva v inom\nkonaní ako dlhodobom ponižovaní, zastrašovaní alebo neoprávnenom konaní v mene\npoškodeného.\n21. Navrhovateľ považuje takúto úpravu skutkovej podstaty za „tak vágnu, neurčitú a nepresnú,\nže nezodpovedá štandardom právneho štátu (čl. 1 ods. 1, čl. 49 ústavy), ktoré sú z hľadiska\nzachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva kladené na obsahovú kvalitu\ntrestnoprávnej normy“. Kľúčovou sa javí námietka navrhovateľa vychádzajúca z judikatúry ESĽP,\nže podmienku dostatočnej určitosti, presnosti a predvídateľnosti trestnoprávnej normy je možné\npovažovať za splnenú iba „v prípade, ak jednotlivec môže zo znenia relevantných ustanovení vedieť\n– v prípade potreby doplnených ich súdnym výkladom – za ktoré konania alebo opomenutia bude\nniesť zodpovednosť“.\n22. Posúdenie ústavného súdu sa teda primárne týka otázky, či znenie napadnutého ustanovenia\nvystavuje adresátov práva takej miere neistoty týkajúcej sa ich prípadnej trestnej zodpovednosti,\naká je v právnom štáte neprípustná, a oslabuje či dokonca úplne zbavuje významu zásadu nullum\ncrimen sine lege.\n\n8\n\n23. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej\n„čím intenzívnejšie zákon, resp. určité ustanovenie zákona zasahuje do oblasti základných práv\nalebo slobôd, tým väčšie nároky treba klásť na precíznosť jeho úpravy“ (PL. ÚS 15/2018). Platí\npreto, že „z hľadiska skutkových predpokladov a obsahu príslušnej právnej úpravy musí\nzákonodarca koncipovať a formulovať zákon a v ňom obsiahnuté právne normy tak,\naby zodpovedali požiadavkám jasnosti, prehľadnosti a justiciability (jeho právnej vykonateľnosti\na uplatniteľnosti zo strany orgánov verejnej moci aplikujúcich právnu normu, t. j. najmä súdov, ale\ni iných orgánov verejnej moci), ktoré vyplývajú z princípu právneho štátu.“ (PL. ÚS 29/2005).\n24. Rovnako tak však ústavný súd vychádza z predpokladu, že „skutkové podstaty nemusia byť\nupäto doslovné“ (PL. ÚS 5/2017) a že príkaz dostatočnej určitosti zákonov „nevyžaduje\nod zákonodarcu, aby dôkladne a so všetkými podrobnosťami opísal všetky ním predpokladané\nskutkové stavy. Zákon totiž nie je zdrojom hotových odpovedí na všetky skutkové stavy, ktoré\nnastanú počas jeho uplatňovania v spoločenskej praxi. Preto nevyhnutne obsahuje tak otvorené,\nako aj zakryté priestory určené na konkretizáciu v právno-aplikačnej praxi.“ (PL. ÚS 29/2005).\n25. Podľa ústavného súdu tak „nemožno za právne neurčitý považovať pojem, ktorého legálna\ndefinícia je obsiahnutá v právnom poriadku alebo o ktorého obsahu si adresát právnej normy môže\nurobiť dostatočne určitú predstavu s prihliadnutím na obsah iných právnych noriem obsiahnutých\nv právnom poriadku, alebo ktorého obsah je (s prihliadnutím na kontext, v ktorom bol v právnej\nnorme použitý) dostatočne zrejmý vzhľadom na ustálenosť jeho významu používaného v bežnom\njazyku. Požiadavka zabezpečenia právnej istoty v tomto smere neznamená garanciu absolútnej\nistoty o obsahu a výklade pojmov obsiahnutých v právnej norme, resp. garanciu nemennosti ich\nvýkladu a aplikácie.“ (PL. ÚS 6/04).\n26. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti v príbuznom právnom kontexte odkázal\naj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky: «Práve vo vzťahu k § 260 Trestného zákona\nz roku 1961 to výstižne vyjadruje nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2011/10,\nkde sťažovatelia okrem iného namietali predvídateľnosť danej skutkovej podstaty ako celku.\nV bode 33 tohto rozhodnutia sa uvádza, že pre naplnenie ústavnej zásady nullum crimen sine lege\nnie je nutná predvídateľnosť založená na absolútnej a jednoduchej (až primitívnej) istote možného\ntrestného postihu. To podľa Ústavného sudu Českej republiky platí najmä v prípadoch, v ktorých\nje neurčitosť právnej úpravy daná oblasťou, ktorej sa dotýka a ktorá sa pritom neustále premieňa;\ntreba tu byť opatrnejší ako v inej jeho oblasti práva – i hmotné právo trestné musí byť schopné\npružne a efektívne reagovať na tieto zmeny. Ústavný súd Českej republiky v citovanom náleze tiež\nexplicitne uviedol, že „inými slovami, ani uvedená zdôrazňovaná ústavná zásada sama osebe\nnenapovedá, aby trestnoprávna úprava operovala s pojmami, ku ktorých riadnemu uchopeniu je –\nako v prejednávanej veci – nevyhnutná i netriviálna interpretácia. Krajnou medzou ústavnej\nkonformity je v tomto ohľade taká formulácia skutkovej podstaty trestného činu, ktorá u bežného\n(priemerného) adresáta nevyvoláva pochybnosť o tom, čo je už zakázané pod sankciou trestného\npostihu.“.» (PL. ÚS 5/2017).\n27. Ústavný súd považuje za dôvodné prisvedčiť generálnej prokuratúre, ktorá citovanú ústavnú\njudikatúru interpretuje ako požiadavku, aby zákonodarca poskytol adresátom práva dostatočne\nurčitú a zrozumiteľnú predstavu o trestnoprávnej regulácii ich konania, ale zároveň mal v dôsledku\n„variability bežného života“ zachovaný priestor na „určitú mieru zovšeobecnenia“. Generálna\n\n9\n\nprokuratúra v nadväznosti na túto interpretáciu uvádza rozsiahly katalóg trestných činov,\npri ktorých zákonodarca vymedzuje skutkovú podstatu analogickým spôsobom, ako to činí\nv prípade napadnutého ustanovenia, t. j. používa pojmy, ktoré sú znením aj účinkami analogické\ns pojmom „dlhodobo inak obťažuje“ (napríklad „inak bez oprávnenia bráni“; „inak zadováži,\npoužije alebo poskytne inému“; „inak nakladá“; „inak zneužije“; „sa inak podieľa“; „inak\nrozširuje“).\n28. Aj ústavný súd uznáva, že „trestné právo prirodzene pracuje s pojmami, ktoré vyžadujú\ninterpretáciu“, pričom však zároveň zdôrazňuje, že zákonodarca sa v prípade trestného práva\nhmotného musí vyhnúť úprave, ktorá by orgánom činným v trestnom konaní poskytla priestor\nna dotváranie práva namiesto jeho výkladu (mutatis mutandis PL. ÚS 5/2017, bod 98).\n29. Práve už citovaný nález ústavného súdu považuje za určujúci Slovenská advokátska komora,\nkeďže v ňom ústavný súd vyslovil nesúlad významovo otvorenej skutkovej podstaty trestného činu\nso zásadou nullum crimen sine lege.\n30. V predmetnej veci však ústavný súd zohľadnil viaceré špecifiká napadnutej zákonnej úpravy\na práve na ich základe dospel k záveru o nesúlade. Kombinácia „názorovej“ povahy skutkovej\npodstaty, absencie riadneho označenia chránenej skupiny a „koncepčnej nečitateľnosti“\na nedostatočnej konzistencie diskriminačných kritérií v danej veci viedla ústavný súd k preferencii\nderogačného zásahu pred zásadou priority ústavne súladného výkladu (mutatis mutandis,\nPL. ÚS 5/2017, bod 102)\n31. V prejednávanej veci však ústavný súd nachádza presvedčivé dôvody stotožniť sa s postojom\nvlády, ktorá akcentuje systematickú vecnú nadväznosť napadnutého ustanovenia (t. j. pojmu\n„dlhodobo inak obťažuje“) s inými, výslovne označenými podobami nebezpečného elektronického\nobťažovania, keď poukazuje na „jednoznačnosť a ideovú súvzťažnosť predmetu regulácie“\nv skutkovej podstate obsiahnutej v § 360b Trestného zákona.\n32. Zatiaľ čo vo vzťahu ku skutkovej podstate posudzovanej v náleze sp. zn. PL. ÚS 5/2017\nsa adresát právnej normy nemohol s dostatočnou mierou istoty spoľahnúť na to, aké všetky skupiny\nobyvateľstva a na základe akého kritéria sa orgány aplikácie práva rozhodnú chrániť pred verbálnou\nagresiou, v prejednávanej veci zo zákonnej úpravy vyplýva pre adresátov práva dostatočne\nzrozumiteľná povinnosť zdržať sa akéhokoľvek dlhodobého konania spočívajúceho v obťažovaní\niného elektronickými prostriedkami s úmyslom podstatne mu tým zhoršiť kvalitu života.\n33. Ústavný súd tak konštatuje, že z gramatického a teleologického výkladu napadnutého\nustanovenia s dostatočnou mierou predvídateľnosti vyplýva, že trestne zodpovednou za konanie\nupravené napadnutým ustanovením je spôsobilá byť výlučne osoba, ktorá dlhodobým\nelektronickým obťažovaním iného uspeje vo svojom úmysle podstatne mu zhoršiť kvalitu života.\nTakéto vymedzenie protiprávneho konania neprekračuje hranice prípustnej významovej otvorenosti\nprávnej normy upravujúcej skutkovú podstatu trestného činu.\n34. Odhliadnuc od uvedeného, derogačný zásah, ktorého sa navrhovateľ domáha, t. j. vylúčenie\ntrestnoprávneho postihu akejkoľvek inej formy elektronického obťažovania, než aká spočíva\nv ponižovaní, zastrašovaní a neoprávnenom konaní v mene iného, by znamenal priamy zásah\ndo regulačnej úvahy zákonodarcu pri určení, aké konanie má byť trestné a aké nie. V tejto súvislosti\nústavný súd považuje za účelné pripomenúť, že «úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať\n10\n\nrozhodnutie zákonodarcu o katalógu trestných činov a katalógu trestov, ktoré sa za ustanovené\ntrestné činy majú ukladať, ani tieto katalógy nálezom modifikovať. V tejto polohe by sa ústavný súd\ndostával do konfliktu s povinnosťou zdržanlivosti a prinajmenšom nepriamo by sa štylizoval\ndo úlohy tzv. pozitívneho zákonodarcu...\nÚvahy o tom, či určité závadné konania majú byť trestné alebo beztrestné (kriminalizácia alebo,\nnaopak, dekriminalizácia konania), definovanie skutkových podstát deliktov (trestných činov,\npriestupkov) a ustanovenie druhu a výšky sankcie (intenzita trestnej a správnej represie)\nsú podmienené mnohými sociálnymi determinantmi, ktoré sa v priebehu historického vývoja menia.\nNie je nič neobvyklé, ak konanie pôvodne beztrestné prehlási zákonodarca novou právnou úpravou\nza trestné (kriminalizácia konania) alebo je, naopak, pôvodne trestné konanie dekriminalizované.\nNezriedka sa mení tiež zákonná kategorizácia deliktov – pôvodné trestné činy začnú byť novou\núpravou kvalifikované ako priestupky či správne delikty alebo, naopak, pôvodné priestupky alebo\nsprávne delikty sa stanú trestnými činmi. Legislatívna úprava všetkých týchto otázok je vo výlučnej\nkompetencii zákonodarcu, ktorý sa riadi kriminologicko-politickými kritériami, napr. hľadiskom\ngenerálnej prevencie, početnosti výskytu deliktov v danej historickej dobe, intenzitou rizika\ndeliktných konaní a z toho vyplývajúcim stupňom ohrozenia riadneho ľudského spolužitia\n(„právneho mieru“), premenami v axiologickom nazeraní verejnosti na význam individuálnych\na spoločenských hodnôt a právnych statkov poškodzovaných deliktným konaním páchateľov\na pod.» (PL. ÚS 3/2024).\n35. Regulačná úvaha trestného zákonodarcu je nepochybne obmedzená ústavnými limitmi, tieto\nlimity však neznamenajú apriórny zákaz takej úpravy skutkovej podstaty trestného činu, aká\nvýslovne neustanovuje všetky možné individuálne podoby protiprávneho konania, ale takéto\nkonanie vymedzuje druhovými znakmi spôsobilými byť predmetom predvídateľného výkladu. Tieto\nznaky síce v prípade napadnutého ustanovenia pôsobia na úrovni jeho samotného znenia ako\notvorený katalóg, nezbavujú však právnu normu obsiahnutú v § 360b Trestného zákona vnútornej\nkoherentnosti a zároveň sú vymedzené spôsobom, aký sa v trestnom práve vyskytuje bežne, súc tak\nustáleným a pre orgány činné v trestnom konaní a súdy neproblematickým spôsobom úpravy\nskutkových podstát trestných činov.\nIII.2. K nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 26 ods. 4 ústavy:\n36. Navrhovateľ svoje materiálne konotované námietky proti napadnutému ustanoveniu koncentruje\ndo obavy, že toto ustanovenie bude v praxi aplikované ako nástroj na obmedzenie slobody prejavu\npri kritike verejných funkcionárov.\n37. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konzistentne uplatňuje zásadu ústavne súladného\nvýkladu zakotvenú v čl. 152 ods. 4 ústavy. Z výkladu tejto zásady ústavným súdom vyplýva,\nže v prípade, ak právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad\nje v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje\nústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Zásada ústavne súladného výkladu\nje neuplatniteľná „vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i keď sa javí všeobecnému\nsúdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom.“ (PL. ÚS 6/2016, body\n91 – 92 a tam citovaná judikatúra).\n\n11\n\n38. Dostupnosť takého uplatnenia zákonnej normy, aké zodpovedá normám a princípom\nvyplývajúcim z ústavy a kvalifikovaných medzinárodných zmlúv, teda jednak zakladá povinnosť\norgánov aplikácie práva uplatniť zákonnú normu práve takýmto ústavne súladným spôsobom\na jednak činí derogačný zásah ústavného súdu nedôvodným a odporujúcim zásade zdržanlivosti\na rešpektu k regulačnej autonómii zákonodarcu (Relevanciu týchto zásad vo vzťahu k výkonu\nzákonodarnej pôsobnosti pri úprave trestného práva hmotného potvrdil ústavný súd aj v recentnom\nnáleze sp. zn. PL. ÚS 3/2024 už citovanom v bode 34.).\n39. Vo vzťahu k námietke nesúladu s čl. 26 ods. 4 ústavy je preto rozhodujúcou otázkou to,\nči napadnuté ustanovenie vylučuje taký jeho výklad, aký by pri rešpektovaní znenia zákonnej\nnormy rešpektoval zároveň aj podstatu slobody prejavu, t. j. či pri danom znení sú orgány činné\nv trestnom konaní povinné stíhať a následne súdy povinné ukladať tresty za konanie, ktoré v zmysle\nústavy musí požívať ochranu. Ide teda o posúdenie, či samotné orgány aplikácie práva vzhľadom\nna nedostupnosť iného ako ústavne nesúladného výkladu napadnutého ustanovenia nemajú\nmožnosť vykonať vyvažovanie dotknutých práv a hodnôt a v rámci tohto vyvažovania aplikovať\nústavne súladný výklad napadnutého ustanovenia.\n40. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje presvedčivosť argumentácie generálnej prokuratúry,\nktorá vo svojom stanovisku uviedla, že sporný pojem „je potrebné interpretovať vo vzájomnej\nsúvislosti s ostatnými uvedenými znakmi objektívnej stránky tohto trestného činu (ako ďalšiu\nalternatívnu formu kyberšikany)“, pričom pod týmto pojmom „je potrebné rozumieť len také\númyselné konanie obsahovo porovnateľné a významovo podobné s ponižovaním, zastrašovaním\nalebo neoprávneným konaním v mene inej osoby, ktoré podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu\nživota inej (druhej) osoby.“. Trestnoprávnu ochranu pred takýmto konaním označuje generálna\nprokuratúra za legislatívne opatrenie, ktoré je „primerané (spravodlivé) a nevyhnutné\nna zabezpečenie ochrany práv iných (druhých) osôb na súkromie a na ľudskú dôstojnosť v spojení\ns princípom slobody.“.\n41. Ústavný súd sa pri posudzovaní dostupnosti ústavne súladného výkladu stotožňuje aj so závermi\nnajvyššieho súdu, ktorý pripomína, že napadnuté ustanovenie nie je spôsobilé učiniť oprávnenú\nkritiku verejných funkcionárov ako jednu z foriem politického prejavu protiprávnym konaním.\n42. Ústavný súd považuje za celkom zjavné, že napadnuté ustanovenie ani svojou literou,\nani svojím teleologickým a hodnotovým zázemím „nenúti“ orgány činné v trestnom konaní\na trestné súdy k neprimeranej represii konania, ktoré musí v zmysle čl. 26 ústavy a čl. 10 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd požívať ochranu.\n43. Skutočnosť, že nie je možné a priori vylúčiť ani situáciu, keď by orgány aplikácie práva\nuplatnili napadnuté ustanovenie ústavne nesúladným spôsobom, t. j. ako nástroj neprimeranej\nreštrikcie slobody prejavu, nie je dostatočným dôvodom na derogačný zásah ústavného súdu.\nTakéto riziko je z povahy veci prítomné pri väčšine noriem trestného práva hmotného a na jeho\nneutralizáciu slúžia bežné nástroje súdnej ochrany, v krajnom prípade aj konanie podľa čl. 127\nústavy. Potreba nahradiť tieto nástroje takpovediac preventívnym zásahom ústavného súdu,\nteda derogačným nálezom sa obmedzuje na situácie, keď samotné znenie vykazuje takú mieru\nnejednoznačnosti, aká činí jeho aplikáciu nepredvídateľnou.\n\n12\n\n44. Navrhovateľ však ani v návrhu, ani vo vyjadreniach, ktoré predložil v priebehu konania (vrátane\nvyjadrenia podaného približne tri roky po nadobudnutí účinnosti napadnutého ustanovenia),\nneuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali hrozbe, že napadnuté ustanovenie\nbude v rozhodovacej činnosti príslušných orgánov predmetom príliš extenzívneho, t. j. ústavne\nnekonformného výkladu. Takáto hrozba nevyplýva ani z generálnou prokuratúrou poskytnutého\nprehľadu trestných vecí vedených, resp. rozhodnutých na základe § 360b Trestného zákona. Takisto\nani ústavný súd zo svojej činnosti nezistil žiadne okolnosti, ktoré by po štyroch rokoch\nod nadobudnutia účinnosti napadnutého ustanovenia nasvedčovali, že jeho uplatňovanie\nje spôsobilé viesť k takým zásahom do navrhovateľom označených ústavných noriem a princípov,\naké by si vyžadovali zásah ústavného súdu v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti.\n45. Z formálno-právneho hľadiska táto okolnosť nie je významnou a navrhovateľa nijako nezbavuje\npráva na to, aby ústavný súd plnohodnotne prerokoval a rozhodol o jeho návrhu. Pri posudzovaní\nnaliehavosti rizika ústavne nekonformného výkladu napadnutého ustanovenia, ktorému by označené\nústavné normy a princípy mali čeliť, však dokresľuje a potvrdzuje úvahy už vyslovené ústavným\nsúdom. Potvrdzuje tiež aplikabilitu ústavným súdom opakovane zdôrazňovaného východiska\npre abstraktnú kontrolu noriem, v zmysle ktorého jej predmetom „nie je a ani nemôže byť\nposudzovanie vhodnosti a účelnosti jednej z viacerých možností zákonnej úpravy, a ak áno, potom\niba v tom ohľade, či namietaná zákonná úprava nie je v reálnom a neudržateľnom konflikte\ns ústavným poriadkom (ústavou, ústavnými zákonmi a niektorými medzinárodnými zmluvami), t. j.\npredovšetkým so základnými právami a slobodami, s ústavnými princípmi či hodnotami.\nNepostačuje konflikt hypotetický alebo iluzórny, ale tento konflikt musí byť reálny, a preto\nneprislúcha ústavnému súdu reagovať na odbornou, politickou a laickou verejnosťou vedenú\ndiskusiu či polemiku o optimálnom riešení určitého legislatívneho opatrenia, ktorú možno vnímať\nskôr z pohľadu de lege ferenda (m. m. PL. ÚS 95/2011).“ (PL. ÚS 3/2024).\n46. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2025\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n13", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "právny štát", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "právny štát", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege", "právna veta"], "pravna_veta": "Použitie významovo otvoreného znaku skutkovej podstaty trestného činu „dlhodobo inak obťažuje“ v § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona samo osebe neporušuje princíp nullum crimen sine lege ani požiadavky právnej istoty a predvídateľnosti práva, ak je tento pojem vykladaný v kontexte celej skutkovej podstaty (najmä požiadavky úmyslu páchateľa a následku v podobe podstatného zhoršenia kvality života) a ako forma kyberšikany obsahovo porovnateľná s ponižovaním, so zastrašovaním alebo s neoprávneným konaním v mene iného. Pri takomto ústavne súladnom výklade ustanovenie nezakladá ani porušenie slobody prejavu, keďže nenúti orgány aplikácie práva kriminalizovať ústavne chránenú verejnú (vrátane politickej) kritiku a ponecháva priestor na vyvažovanie dotknutých práv v individuálnych prípadoch.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841"}, {"guid": "ussr:20072843-a694-4013-9a23-f4c6fcb81a63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2016.1"}, {"guid": "ussr:4ae709db-7d02-4757-a814-8daf2881d04f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1"}, {"guid": "ussr:10f89edb-071b-4de2-9de4-513d94b4ef59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.185.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.185.2015.1"}, {"guid": "ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 385/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}], "citovane_v": []}