{"guid": "ussr:cd41eb2e-1586-475d-8bed-b28e2a1374f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.7.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2024 z 18. 12. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. decembra 2024, sp. zn. PL. ÚS 7/2024, ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.7.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Zákon o štátnom rozpočte v konaní o súlade právnych predpisov", "pravna_veta": "Zákon o štátnom rozpočte je zákonom, ktorý nemá z pohľadu generality práva normatívnu povahu, ale možno ho považovať za tzv. účelovú, resp. finálnu normu. Monopol na jeho iniciovanie prináleží vláde [čl. 119 písm. e) ústavy], keďže štátny rozpočet predstavuje základný nástroj a rámec realizácie jej politiky, a teda je aj výrazom jej zodpovednosti za správu štátu. Schválením zákona o štátnom rozpočte [čl. 86 písm. g) ústavy] národná rada umožňuje vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci (čl. 108 ústavy) výkon jej právomocí. Národná rada, ktorej vláda návrh zákona o štátnom rozpočte predkladá, posúdi možnosť plnenia vládneho programu, s ktorým pred ňu vláda predstúpila a ktorý národná rada schválila [čl. 86 písm. f) a čl. 113 ústavy]. Osobitné postavenie štátneho rozpočtu je vyjadrené aj v čl. 86 ústavy, v zmysle ktorého sa národná rada uznáša na zákonoch [písm. a)] a schvaľuje štátny rozpočet [písm. g)]. Do opísaného vzťahu národnej rady a vlády by mohol ústavný súd, rešpektujúc princíp trojdelenia moci, vstupovať len celkom výnimočne.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd41eb2e-1586-475d-8bed-b28e2a1374f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.7.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.7.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.7.2024.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 7/2024-132\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca), Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla\na Martina Vernarského o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpených advokátom JUDr. Petrom Kubinom, Bottova 2A, Bratislava, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 534/2023 Z. z.\no štátnom rozpočte na rok 2024 s Ústavou Slovenskej republiky a ústavným zákonom\nč. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. PL. ÚS 7/2024-35\nz 24. apríla 2024 v súlade s § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov Národnej\nrady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“) podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 534/2023 Z. z. o štátnom rozpočte\nna rok 2024 (ďalej len „napadnutý zákon“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 31, čl. 73\nods. 2, čl. 78 ods. 2 a čl. 86 písm. a) a g) ústavy, ako aj s čl. 55a ústavy v spojení s čl. 1 ústavného\nzákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len „ústavný zákon o rozpočtovej\nzodpovednosti“). V označenom uznesení návrhu navrhovateľov na pozastavenie účinnosti\nnapadnutého zákona nevyhovel.\n\n2. Navrhovatelia pred ústavným súdom argumentujú proti napadnutému zákonu v dvoch líniách,\na to že pri prijímaní napadnutého zákona došlo k viacerým porušeniam zákonných a ústavných\npožiadaviek na legislatívny proces a že napadnutý zákon predstavuje neprípustný zásah\ndo dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky.\nI.1. K legislatívnemu procesu:\n3. Pokiaľ ide o zákonnosť a ústavnosť legislatívneho procesu, navrhovatelia vidia pochybenia\nuž pri predložení napadnutého zákona Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky\n(ďalej len „Hospodárska a sociálna rada“), ktorej bol napadnutý zákon doručený len deň pred\njej rokovaním (predloženie napadnutého zákona v nedeľu 10. decembra 2023 a zasadnutie\nv pondelok 11. decembra 2023). Hospodárska a sociálna rada napriek zúženému časovému\npriestoru návrh prerokovala a vzniesla proti nemu viacero pripomienok. Okrem iného vyjadrila\npochybnosti o udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a v nadväznosti na to navrhla vláde\nSlovenskej republiky (ďalej len „vláda“) návrh štátneho rozpočtu prepracovať. Vláda\nbez prihliadania na vznesené pripomienky už 12. decembra 2023 predložila návrh štátneho rozpočtu\nNárodnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).\n4. Parlamentné výbory mali podľa navrhovateľov následne len 6 pracovných dní na preštudovanie\na prerokovanie návrhu napadnutého zákona. Už na rokovaniach príslušných výborov poukazovali\nopoziční poslanci na nedostatok času na oboznámenie sa s materiálmi a na tento účel požiadali\no naplánovanie viacerých (ďalších) schôdzí. Tomuto ich návrhu však zo strany parlamentnej\nväčšiny nebolo vyhovené a prerokovanie návrhu napadnutého zákona vo výboroch bolo predčasne\nukončené.\n5. Vo vzťahu k samotnej schôdzi národnej rady navrhovatelia uviedli, že rozprava bola\nna návrh predsedu národnej rady podľa § 35 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“ alebo „rokovací poriadok“)\n21. decembra 2023 o 16.57 h uzavretá, resp. ukončená. Týmto spôsobom bola podľa navrhovateľov\nmenšina v národnej rade doslova prevalcovaná. Podľa navrhovateľov je navyše minimálne sporné,\nči § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku vôbec možno pri rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu\npoužiť. Ďalej sú presvedčení, že došlo aj k porušeniu § 35 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku,\nkeďže pozmeňujúce návrhy viacerých poslancov neboli prečítané a bolo o nich hlasované bez toho,\naby sa s nimi mohli poslanci (plénum) oboznámiť. Navrhovatelia v nadväznosti na uvedené\nupriamujú pozornosť na skutočnosť, že pri tzv. zákone roka trvala diskusia v národnej rade menej\nako 24 hodín.\n6. Vo vzťahu k tvrdeniam o obštrukcii zo strany opozície navrhovatelia zdôrazňujú, že v danom\nprípade išlo o konanie jednotlivcov, nie celej parlamentnej opozície. Mnoho opozičných poslancov\nmalo záujem o návrhu napadnutého zákona vecne diskutovať, o čom svedčia aj ich vystúpenia\na predložené návrhy.\n7. Navrhovatelia ďalej poukazujú na to, že nielen poslanci národnej rady, ale ani odborná verejnosť\nnemala možnosť kvalifikovane sa k návrhu napadnutého zákona vyjadriť. Taktiež pripomínajú,\nže schôdze, ktorých predmetom je prerokovanie zákona o štátnom rozpočte, sú v zmysle § 18 ods. 4\nzákona o rokovacom poriadku vždy verejné a podľa § 29a ods. 2 tohto zákona nie je v takomto\n2\n\nprípade možné ani podať návrh na určenie dĺžky času na rozpravu. Ďalej v zmysle § 87 ods. 1\nzákona o rokovacom poriadku v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) má byť návrh zákona o štátnom\nrozpočte predložený vládou najneskôr 15. októbra bežného roka, čím sa už vopred zabezpečuje\n(a predpokladá) dostatočný časový priestor na preštudovanie a prerokovanie príslušného návrhu\nzákona o štátnom rozpočte.\n8. Samotná hrozba zákonom predpokladaného rozpočtového provizória nie je podľa navrhovateľov\ndôvodom na v podstate absolútne obmedzenie odbornej diskusie. Navyše, rozpočtové provizórium\nv prvých mesiacoch roka nie je ani podľa odborníkov hospodárskou a ani finančnou „katastrofou“.\nNaopak, práve neodborný a narýchlo prijatý štátny rozpočet predstavuje pre Slovenskú republiku\nhrozbu vo forme rizika vzniku hospodárskych škôd, ba až eventuálneho bankrotu, a taktiež\npredstavuje riziko zastavenia platieb z tzv. plánu obnovy. Už 15. decembra 2023 bola vláda\na taktiež väčšina v národnej rade upozornená na skutočnosť, že návrh rozpočtu výrazne presahuje\nlimity verejných výdavkov a že ohrozuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej\nrepubliky. Podľa navrhovateľov vláda konala aj v rozpore s § 30aa ods. 8 zákona o rozpočtových\npravidlách verejnej správy, keď návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý prekračoval limit verejných\nvýdavkov, nevzala späť a následne nepredložila taký návrh, ktorý by tieto platné limity výdavkov\nrešpektoval, čím by sa zabezpečilo rešpektovanie nielen zákonnej požiadavky vyjadrenej\nv označenom ustanovení, ale aj ústavná požiadavka udržateľnosti hospodárenia Slovenskej\nrepubliky.\n9. Legislatívny proces pri prijímaní napadnutého zákona navrhovatelia v dôsledku už uvedeného\nvnímajú ako valcovanie opozície, keď menšina v parlamente fakticky stratila možnosť vykonávať\nnad väčšinou dozor a kontrolu.\nI.2. K obsahu napadnutého zákona:\n10. Pokiaľ ide o samotný obsah napadnutého zákona, tento podľa navrhovateľov nerešpektuje\nplatné limity verejných výdavkov, na čo upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.\nNapadnutý zákon preto závažným spôsobom ohrozuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia\nSlovenskej republiky v zmysle čl. 55a ústavy. Navrhovatelia zdôrazňujú, že štátna moc a verejné\nfinancie patria suverénovi, ktorým je ľud. Aj demokraticky ustanovená vláda a parlamentná väčšina\nsú iba dočasnými vykonávateľmi verejnej moci a správcami, nie však vlastníkmi verejných financií.\nNapadnutý zákon podľa navrhovateľov nasmeruje Slovensko na tzv. grécku cestu. Uvedené\nv podstate uznal aj minister financií Slovenskej republiky vo svojom verejnom vyjadrení\nz 10. decembra 2023. Navrhovatelia ďalej podrobne odkazujú na viaceré námietky Rady\npre rozpočtovú zodpovednosť zo 14. decembra 2023, a to skutočnosť, že rozpočtovaný pokles\ndeficitu v roku 2024 vyplýva iba z metodicky nesprávneho posunu financovania energetickej\npomoci z fondov Európskej únie, že rozpočtu chýbajú konkrétne opatrenia na splnenie cieľov počas\ncelého rozpočtového horizontu, že návrh rozpočtu na roky 2025 a 2026 je z pohľadu naplnenia\núčelu viacročného rozpočtu nepostačujúci, že existuje hrozba vzniku neudržateľnej úrovne dlhu\nv horizonte najbližších 15 až 20 rokov, že návrh rozpočtu nezlepšuje udržateľnosť verejných\n\n3\n\nfinancií a že bezprecedentne vysoká rezerva v navrhovanom rozpočte môže byť použitá na ďalšie\nnavýšenie dlhu.\nII.\nStanoviská účastníkov konania, stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,\nústne pojednávanie\nII.1. Stanovisko národnej rady:\n11. Národná rada vo svojom stanovisku z 19. septembra 2024 poukázala na úpravu zákona\no rokovacom poriadku a vyjadrila názor, že zmysel a obsah všetkých dotknutých ustanovení boli\ndodržané. Osobitne poukázala na skutočnosť, že v zmysle § 87 ods. 2 zákona o rokovacom\nporiadku sa návrh zákona o štátnom rozpočte prerokuje len v druhom a treťom čítaní,\nčo podľa názoru národnej rady predstavuje vyjadrenie výnimočnosti a dôležitosti návrhu zákona\no štátnom rozpočte. Z citovaného ustanovenia priamo vyplýva, že k takémuto návrhu\nnie je potrebné viesť akúkoľvek všeobecnú rozpravu v rámci prvého čítania týkajúcu sa politického\nkonsenzu na prijatí zákonného riešenia navrhovanej úpravy. Počas rokovania o návrhu zákona\no štátnom rozpočte v druhom čítaní vo výboroch národnej rady nebola rozprava k nemu nijakým\nspôsobom obmedzovaná a každý poslanec, ktorý mal záujem, sa mohol k návrhu zákona\nvyčerpávajúco vyjadriť a podať k návrhu zákona pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo však\nposlanci národnej rady nevyužili.\n12. V druhom čítaní sa návrh zákona o štátnom rozpočte začal prerokúvať v pléne národnej rady\nna jej 6. schôdzi 20. decembra 2023 o 9.00 h, z čoho vyplýva, že výbory národnej rady mali\nna prerokovanie návrhu zákona o štátnom rozpočte päť pracovných dní. Do rozpravy počas druhého\nčítania v pléne národnej rady sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte písomne prihlásilo\n54 poslancov. K návrhu zákona o štátnom rozpočte zaujal stanovisko aj Najvyšší kontrolný úrad\nSlovenskej republiky prostredníctvom jeho predsedu, ktorý vystúpil v rozprave v pléne národnej\nrady, ako aj na rokovaní výboru národnej rady pre financie, rozpočet a menu.\n13. Vzhľadom na veľký počet poslancov prihlásených do rozpravy, ako aj množstvo faktických\npoznámok poslancov reagujúcich na každého z rečníkov sa na základe procedurálneho návrhu\npredsedu národnej rady národná rada 20. decembra 2023 o približne 17.00 h hlasovaním uzniesla,\nže sa o návrhu zákona o štátnom rozpočte v pléne národnej rady bude rokovať až do skončenia\nsamotného bodu. O deň neskôr (21. decembra 2023 o 17.00 h), s prihliadnutím na priebeh rozpravy\na povahu prednášaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, národná rada v zmysle § 35 ods. 7\nzákona o rokovacom poriadku na základe návrhu predsedu národnej rady hlasovaním rozhodla\no uzavretí rozpravy, čím sa rozprava bezprostredne ukončila. Obsahom rozpravy v druhom čítaní,\nktorá trvala približne 31 hodín, bol takmer výlučne prednes 4 pozmeňujúcich a doplňujúcich\nnávrhov, ktorých predmetom bol prepis tabuľkovej časti návrhu zákona o štátnom rozpočte\ns drobnými úpravami jednotlivých výdavkových položiek bez reálneho premietnutia navrhovaných\nzmien do ďalších príslušných ustanovení návrhu zákona. Poslancom prihláseným do rozpravy,\nktorým sa neumožnilo vystúpiť v rozprave z dôvodu jej uzavretia, bolo umožnené v zmysle\n§ 35 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku odovzdať predsedajúcemu svoj písomný prejav\naj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Dovedna bolo takto poslancami odovzdaných\n\n4\n\n21 pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli následne zverejnené na webovom sídle národnej rady,\na poslanci, ako aj verejnosť sa s nimi mohli kedykoľvek oboznámiť. Písomné prejavy týchto\nposlancov sa rovnako zahrnuli aj do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady s označením,\nže prejavy neboli prednesené ústne. Podľa § 29 zákona o rokovacom poriadku bolo k návrhu\nzákona v rozprave prednesených, resp. predsedovi národnej rady odovzdaných spolu\n25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozsahu takmer 1300 strán textu. Absolútna väčšina\ntýchto návrhov však podľa názoru národnej rady vzhľadom na ich obsahový charakter nebola\npredkladaná na účel zmeny samotnej úpravy, resp. s cieľom premietnutia odporúčaní vyplývajúcich\nzo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť do návrhu zákona, ale len ako nástroj\nna vytvorenie obštrukcie a umelé predlžovanie rozpravy, čo možno preukázať prepismi z rozpravy.\nDoslovný prednes pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v pléne národnej rady navyše vo veľkej\nväčšine prípadov ani nezodpovedal ich písomnému vyhotoveniu, tak ako vyžaduje § 29 ods. 1\nzákona o rokovacom poriadku.\n14. K hlasovaniu o návrhu zákona o štátnom rozpočte v druhom čítaní sa následne pristúpilo\n21. decembra 2023 o približne 18.00 h, pričom sa postupne hlasovalo o všetkých pozmeňujúcich\na doplňujúcich návrhoch tak prednesených v rozprave, ako aj predsedovi národnej rady\nodovzdaných, z ktorých ani jeden nebol národnou radou schválený. Do tretieho čítania\nsa po otvorení rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Za návrh zákona o štátnom rozpočte následne\nhlasovalo 79 poslancov. Schválený zákon bol podpísaný v zmysle čl. 87 ods. 3 prvej vety ústavy\npredsedom národnej rady, predsedom vlády a prezidentkou Slovenskej republiky. Po podpise\nústavnými činiteľmi bol schválený zákon odoslaný na uverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky, v ktorej bol vyhlásený 31. decembra 2023 pod číslom 534/2023 Z. z.\n15. Národná rada vo vzťahu k námietkam navrhovateľov poukázala na judikatúru ústavného súdu\no tom, že porušenie pravidiel legislatívneho procesu národnej rady je spôsobilé vyústiť do rozporu\nprijatého zákona s ústavou zásadne iba v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania\npravidiel zákonodarného postupu, ktoré musí nadobudnúť ústavnú intenzitu. Taktiež\npoukázala na záver ústavného súdu spočívajúci v tom, že ústavný súd vzhľadom na prelínanie\ndemokracie a právneho štátu konštantne pristupuje k prieskumu legislatívneho procesu v modalite\nsebaobmedzenia a zdržanlivosti. Napokon upriamila pozornosť na ústavným súdom judikovaný\nzáver, že ochrana parlamentnej menšiny nemá za cieľ chrániť menšinu pred rozhodnutiami väčšiny,\nale umožniť menšine prezentovať svoj názor v rozhodovacom procese parlamentu.\n16. Pokiaľ ide o inštitút okamžitého uzavretia rozpravy zakotvený v § 35 ods. 7 zákona\no rokovacom poriadku, tento predstavuje legitímny nástroj určený na zachovanie a zabezpečenie\nprincípov racionality a efektívnosti zákonodarstva, procedurálnej spravodlivosti, vypočutia názoru\npolitických strán zastúpených v parlamente, ochrany práv všetkých poslancov či zabránenie\nobštrukciám legislatívneho procesu, ktorý je možné použiť v akomkoľvek štádiu rokovania\no návrhu zákona. Ak totiž parlament zostane nečinný, resp. nefunkčný, pretože je vystavený\nobštrukciám, či už jednotlivých poslancov, alebo celej parlamentnej menšiny, nemôžu svoje práva\nvykonávať ani ostatní poslanci. Parlament nie je schopný plniť svoje funkcie, ktoré mu ústava\npriznáva a pri ktorých výkone je ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán nezastupiteľný.\nObštruovanie parlamentu znamená, že ostatní poslanci nemôžu vykonávať ich poslanecký mandát,\nčo predstavuje zásah do ich práv.\n\n5\n\n17. V súvislosti s dôvodnosťou využitia § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku možno\npodľa národnej rady poukázať na nález Ústavného súdu Českej republiky Pl. ÚS 30/23, ktorý\nv prípade obštrukcií opozície konštatoval, že parlamentná opozícia môže k dosiahnutiu vlastných\npolitických cieľov odďaľovať či blokovať rozhodnutia prijímané parlamentnou väčšinou\nk dosiahnutiu ich politických cieľov. Zneužívanie tohto práva však nemá viesť k oslabeniu\nči znemožneniu efektívneho výkonu moci vládnucej väčšiny. Preto je potrebné, aby jednotlivým\nobštrukčným a blokačným právam parlamentnej opozície zodpovedali aj určité povinnosti\na zodpovednosť za ich výkon. Zmyslom zákonodarného procesu je totiž prejednanie a schválenie\n(alebo zamietnutie) návrhu zákona, a nie odďaľovanie jeho prijatia a obštrukcie vedúce k paralýze\ntohto procesu. Obštrukcie preto nemajú viesť k paralyzovaniu legislatívnej činnosti poslaneckej\nsnemovne, pretože potom by väčšina (v rozpore s čl. 6 prvej vety Ústavy Českej republiky) nebola\nschopná presadiť svoju vôľu slobodným hlasovaním. Obštrukciami teda síce môže parlamentná\nmenšina deklarovať svoj rozhodný nesúhlas s návrhom zákona, avšak v okamžiku, keď svojimi\nobštrukciami zásadným spôsobom naruší fungovanie poslaneckej snemovne, je parlamentná väčšina\noprávnená vykonať adekvátne opatrenia k zaisteniu ich fungovania.\n18. Národná rada poukázala na to, že efektívna činnosť parlamentu je protipólom k zdanlivo\nneobmedzenej parlamentnej diskusii. V rámci efektívnej činnosti parlamentu má byť legislatívny\nproces regulovaný tak, aby prinášal výsledky v rozumnom čase. Parlament je zástupcom ľudu\ns demokratickou legitimitou. Z toho vyplýva aj zodpovednosť parlamentu prijímať právne predpisy,\nktoré regulujú sociálnu realitu. Parlament má ústavnú povinnosť prijímať zákony. Regulovanie\nparlamentnej rozpravy nemôže byť samoúčelné a tiež nemôže poprieť jej význam v demokratickom\na materiálnom právnom štáte v jej podstate. Pri nastavení pravidiel parlamentnej rozpravy\nje potrebné vziať do úvahy princípy racionality a efektívnosti zákonodarstva, procedurálnej\nspravodlivosti, vypočutia strán zastúpených v parlamente, ochrany práv všetkých poslancov\nči zabránenie obštrukciám.\n19. V súvislosti s už uvedenými skutočnosťami národná rada konštatovala, že vládny návrh zákona\no štátnom rozpočte bol predložený národnej rade riadne a v súlade so zákonom o rokovacom\nporiadku, každý poslanec mal možnosť oboznámiť sa s ním, predniesť k návrhu svoje stanovisko,\nvyjadriť svoje výhrady, prípadne navrhnúť jeho zmeny či doplnenie, či už na rokovaní výborov\nnárodnej rady, ako aj počas prerokovania návrhu zákona v pléne národnej rady, ale tiež možnosť\noboznámiť sa s takýmito navrhovanými zmenami či doplneniami prednesenými inými poslancami\nešte pred hlasovaním. Každý poslanec mal možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vystúpiť v nej alebo\nreagovať faktickou poznámkou na vystúpenie iného poslanca v rozprave, či priamo konfrontovať\nnavrhovateľa. Rovnako tak aj návrh predsedu národnej rady na postup podľa § 35 ods. 7 zákona\no rokovacom poriadku pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte bol predložený\na schválený v zmysle zákona o rokovacom poriadku na účel zefektívnenia parlamentnej rozpravy,\nako aj zabránenia obštrukciám.\n20. Národná rada ďalej poukázala na skutočnosť, že § 11 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy požaduje, aby bol návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok\nschválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka. Neschválenie návrhu\nzákona o štátnom rozpočte do konca roka znamená rozpočtové provizórium podľa § 11 zákona\no rozpočtových pravidlách verejnej správy, čo je síce predvídaný zákonný stav, ktorý však slúži\n\n6\n\niba na to, aby zabezpečil nevyhnutný legálny základ pre financovanie činností a úloh štátu a jeho\nminimálne nevyhnutný chod až do schválenia zákona o štátnom rozpočte.\n21. Postup určenia limitu verejných výdavkov zveruje ústavný zákon č. 493/2011 Z. z.\no rozpočtovej zodpovednosti osobitnému zákonu, ktorým je zákon o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy. Tento zákon v § 4 ods. 3 ustanovuje limit verejných výdavkov ako súčasť rozpočtu\nverejnej správy, ktorý sa zostavuje a realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov. Následne\n§ 30aa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy limit verejných výdavkov definuje\na rámcovo ustanovuje základné pravidlá jeho určenia, ako aj procesný postup jeho predkladania\na schválenia národnou radou. V § 30aa ods. 1 sa ustanovuje, že limit verejných výdavkov sa určuje\nna každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady. Rada pre rozpočtovú\nzodpovednosť 15. decembra 2023 v zmysle § 30aa predložila do národnej rady na schválenie limit\nverejných výdavkov na roky 2024 – 2027 (tlač 118), ktorý by v novom volebnom období nahradil\ndoteraz platné limity, národná rada však citovaný dokument 27. februára 2024 neschválila.\n22. Národná rada v reakcii na skutočnosť, že neboli schválené limity výdavkov na roky 2024 –\n2027 predložené Radou pre rozpočtovú zodpovednosť s cieľom splniť míľnik Plánu obnovy\na odolnosti „Zavedenie výdavkových stropov v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách\n– 18R02“ a zabezpečiť jeho implementáciu vo vzťahu k rozpočtu verejnej správy na rok 2024,\nschválila 9. mája 2024 zákon č. 118/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z.\no rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon\nč. 118/2024 Z. z.“). Zákon č. 118/2024 Z. z. v čl. I bode 28 (§ 37p) priamo určil konkrétnu výšku\nlimitu verejných výdavkov na rok 2024 (§ 37p ods. 1) a zároveň v § 37p ods. 2 a 3 ustanovil\npovinnosť Ministerstvu financií Slovenskej republiky určiť a oznámiť limity verejných výdavkov\nna rok 2024 jednotlivým subjektom verejnej správy a ďalším súčastiam verejnej správy, ktoré budú\npre nich záväzné. Schválením zákona č. 118/2024 Z. z. sa zabezpečilo, že štátny rozpočet\nna rok 2024 sa bude realizovať v súlade s celkovým limitom verejných výdavkov ustanoveným\nv § 37p ods. 1 na rok 2024 a v súlade s limitmi verejných výdavkov určenými a oznámenými\njednotlivým subjektom verejnej správy a ďalším súčastiam verejnej správy, ktoré sú rozpočtované\nv rozpočte verejnej správy. Systém určenia a postup schvaľovania limitu verejných výdavkov\npodľa § 30aa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa v zmysle § 37p ods. 4 začne\nuplatňovať prvýkrát v 9. volebnom období pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2025\naž 2027.\n23. Národná rada dospela vzhľadom na už uvedené k záveru, že ústavný súd by mal návrhu\nnevyhovieť.\nII.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:\n24. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“), vo svojom stanovisku vo všeobecnosti odkázala na potrebu rešpektovania\nsystému trojdelenia štátnej moci a z toho vyplývajúcu zdržanlivosť ústavného súdu pri zásahoch\ndo činnosti národnej rady. Osobitne poukázala na to, že porušenie pravidiel legislatívneho procesu\nmôže samo osebe spôsobiť protiústavnosť prijatého zákona len vtedy, ak ide o závažné a svojvoľné\nkonanie zákonodarcu.\n7\n\n25. Účelom ústavnej kontroly legislatívneho procesu je podľa vlády ochrana parlamentnej menšiny,\nktorá predstavuje v demokratických systémoch vládnutia dôležitý prvok. Ochrana parlamentnej\nmenšiny však s odkazom na judikatúru ústavného súdu nespočíva v ochrane pred rozhodnutiami\nväčšiny, ale umožňuje menšine vyjadriť svoj názor počas rozhodovacieho procesu v parlamente.\n26. Pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa prerokovania návrhu zákona v Hospodárskej a sociálnej\nrade Slovenskej republiky, napriek významu tohto poradného orgánu vlády prerokovanie návrhu\nzákona v ňom, resp. lehota, v akej bol v tejto rade návrh zákona prerokovaný, nie je predmetom\nústavnej úpravy a ani nemá vzťah k rokovaniu národnej rady o návrhu zákona a právam poslancov\nnárodnej rady v zákonodarnom procese. Tieto argumenty preto podľa vlády nemajú ústavnú\nintenzitu.\n27. Čo sa týka lehoty na prerokovanie návrhu napadnutého zákona vo výboroch národnej rady,\nvláda dáva do pozornosti, že § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o tom, že táto lehota nesmie\nbyť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia, sa pri rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte\nnepoužije. Podľa § 87 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku totiž pre rokovanie o návrhu zákona\no štátnom rozpočte platí výnimka, resp. pravidlo, že o lehote podľa § 74 ods. 2 rozhodne predseda\nnárodnej rady.\n28. Vo vzťahu k § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku odkázala vláda na stanovisko národnej\nrady. Nad rámec neho uviedla, že zo znenia § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku nevyplýva\njeho obmedzenie vzhľadom na štádium rokovania o návrhu zákona, možno ho teda použiť\nv každom čítaní. Jeho použitie národnou radou v druhom čítaní, ako tomu bolo pri napadnutom\nzákone, nie je zákonom o rokovacom poriadku vylúčené, resp. neprípustné. Rovnako\ntak nie je v § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku ani vecné obmedzenie použitia tohto\nustanovenia. Zákon o rokovacom poriadku obsahuje v § 87 osobitné ustanovenia k rokovaniu\nnárodnej rady o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ich súčasťou nie je vylúčenie použitia\n§ 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku pri rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte.\n29. Ustanovenie § 35 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku zaručuje poslancom, ktorí boli prihlásení\ndo rozpravy pred jej uzavretím rozhodnutím národnej rady, aby ich písomný prejav bol súčasťou\nzápisnice o schôdzi národnej rady a aby ich pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli rozdané\nposlancom, boli zverejnené na webovom sídle národnej rady (§ 82 ods. 2 zákona o rokovacom\nporiadku), boli spoločným spravodajcom prečítané pred hlasovaním a najmä aby sa o nich\nhlasovalo. Úprava v § 35 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku tak podľa vlády zakladá stav,\nako keby bol pozmeňujúci návrh podaný, pričom všetci poslanci majú možnosť sa s ním riadne\noboznámiť jeho zverejnením na webovom sídle národnej rady.\n30. Vláda zdôraznila, že ak parlament zostane nečinný, resp. nefunkčný, pretože je vystavený\nobštrukciám, nemôžu svoje práva vykonávať ani ostatní poslanci. Parlament nie je schopný plniť\nsvoje funkcie, ktoré mu ústava priznáva a pri ktorých výkone je nezastupiteľný. Obštruovanie\nparlamentu znamená, že ostatní poslanci nemôžu vykonávať ich poslanecký mandát, čo predstavuje\nzásah do ich práv. Parlamenty preto vo svojich rokovacích poriadkoch hľadajú regulačné riešenia,\nktoré pri rešpektovaní slobody prejavu poslanca v parlamente ako základu parlamentnej práce\nzabezpečia tiež ochranu rovnakých práv ostatných, resp. všetkých poslancov, a tiež zabezpečia\nústavou predpokladaný výkon parlamentných právomocí.\n\n8\n\n31. V prípade napadnutého zákona išlo podľa vlády navyše o výnimočnú situáciu, pretože\nobštrukcia parlamentnej opozície nesmerovala k samotnému napadnutému zákonu, ale smerovala\nk predlžovaniu rokovania o napadnutom zákone s cieľom oddialiť rokovanie národnej rady o úplne\ninom návrhu zákona, a to o návrhu novely Trestného zákona (tlač 106).\n32. Táto taktika v skutočnosti podľa vlády znamenala, že tí poslanci opozície, ktorí v rozprave\nk návrhu napadnutého zákona vystupovali, predkladali rozsiahle pozmeňujúce návrhy, ktoré\npredstavovali v podstate len prepis návrhu napadnutého zákona a jeho príloh s miernymi úpravami.\nTakéto pozmeňujúce návrhy nielenže nepredstavovali žiadne zlepšenie návrhu napadnutého zákona,\nale v snahe oddialiť schválenie úplne iného zákona (tlač 106) súčasne odďaľovali schválenie\nnapadnutého zákona.\n33. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli podané v druhom čítaní, možno za takéto\npodľa vlády pokladať iba formálne. Účelom pozmeňujúceho návrhu ako takého je zmena návrhu\nzákona, ktorá smeruje k jeho skutočnej obsahovej zmene, je spracovaná podľa požiadaviek\nlegislatívnej techniky a je riadne odôvodnená. Ak bolo snahou poslancov podávajúcich\npozmeňujúce návrhy vylepšiť napadnutý zákon či dokonca do jeho obsahu premietnuť stanovisko\nRady pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda poukazuje na to, že toto podané pozmeňujúce návrhy\nnespĺňajú a neobsahujú. Napriek tomu, že všetky pozmeňujúce návrhy okrem jedného majú rozsah\n56 až 71 strán, nie je z ich obsahu zrejmé, čo ním konkrétny navrhovateľ sledoval. Celkovo bolo\npodaných 25 pozmeňujúcich návrhov, z toho jeden mal rozsah dve strany, tri mali rozsah 56 strán,\n14 malo rozsah 57 strán, dva mali rozsah 58 strán, jeden mal rozsah 59 strán, jeden mal rozsah\n60 strán a tri mali rozsah 71 strán. Napriek obrovskému rozsahu každého jedného podaného\na zverejneného pozmeňujúceho návrhu sú texty v rozsahu až do 71 strán odôvodnené vo všetkých\nprípadoch iba jednou, nanajvýš dvoma vetami – „Navrhuje sa precizovanie legislatívneho textu.“,\nresp. „Navrhuje sa zmena výdavkov.“. Ani jeden z pozmeňujúcich návrhov nebol podľa vlády\nodôvodnený stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či inými skutočnosťami spojenými\ns Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, limitmi verejných výdavkov či niečím iným,\nčo navrhovatelia mylne vyvodzujú z čl. 55a ústavy.\n34. Vláda ďalej vo svojom stanovisku poukázala na to, že použitá obštrukcia ohrozovala schválenie\nzákona o štátnom rozpočte na rok 2024 v čase do 31. decembra 2023. Význam zákona o štátnom\nrozpočte je pritom daný na ústavnej úrovni čl. 86 písm. g) a čl. 93 ods. 3 ústavy a na úrovni zákona\nnajmä § 4, § 6 a § 14 a nasl. zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a § 87 zákona\no rokovacom poriadku. Význam štátneho rozpočtu je podľa vlády na ústavnej úrovni ďalej\nzdôraznený tým, že môže byť schválený iba zákonom. Tým nie je stanovená iba jeho forma,\nale je tým dané najmä to, že jediný orgán, ktorý môže o štátnom rozpočte v Slovenskej republike\nrozhodnúť, je národná rada ako jediný zákonodarný orgán.\n35. Skutočnosť, že návrh zákona o štátnom rozpočte sa podľa § 87 ods. 2 zákona o rokovacom\nporiadku prerokuje rovno v druhom čítaní, je podľa vlády potrebné chápať tak, že zákon pokladá\ndôležitosť štátneho rozpočtu za takú vysokú, že nepokladá jeho prerokovanie v prvom čítaní\nza potrebné. Pritom práve v prvom čítaní sa rozhoduje o tom, či národná rada vôbec bude\npokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pri návrhu zákona o štátnom rozpočte je toto vylúčené\na jeho prerokovanie v druhom čítaní je automaticky dané. Takýto účinok nespája právny poriadok\nso žiadnym iným návrhom zákona v žiadnej inej veci.\n\n9\n\n36. Neschválenie návrhu zákona do konca roka znamená rozpočtové provizórium podľa\n§ 11 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Vláda síce čiastočne prisvedčuje\nnavrhovateľom v tom, že rozpočtové provizórium je predvídaný zákonný stav, ale iste nie je možné\nsa stotožniť s jeho zjednodušovaním a bagatelizovaním jeho dôsledkov na hospodárenie Slovenskej\nrepubliky. Podľa vlády práve neschválenie zákona o štátnom rozpočte predstavuje ohrozenie\nnaplnenia princípov hospodárstva Slovenskej republiky podľa čl. 55 ods. 1 ústavy.\n37. V kontexte dôsledkov rozpočtového provizória je podľa vlády potrebné vnímať aj skutočnosť,\nže postup podľa § 35 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku bol použitý už po 24 hodinách\nobštrukcie. Mohlo by sa zdať, že išlo o krátky čas, ktorý by taký postup ešte neopodstatňoval, opak\nje ale pravdou. Obštrukcia je nástroj, ktorý smeruje práve k tomu, aby sa predlžovaním alebo\ndokonca prerušením, či úplne zastavením rokovania parlamentu oddialilo alebo úplne zmarilo\nschválenie nejakého návrhu zákona a tým aj jeho účinnosť. Typicky ide o situáciu, ak je snaha\nnavrhovateľa zákona dosiahnuť z politických dôvodov čo najskoršiu účinnosť zákona a snaha\nobštruujúcich poslancov smeruje k opaku. Obštrukcia je tak súčasťou politickej súťaže v parlamente\na účinnosť zákona je jej „obeťou“.\n38. Ak právny poriadok nevyžaduje schválenie právnej úpravy určitých spoločenských vzťahov\nk nejakému dátumu alebo do nejakého dátumu a účinnosť zákona je bez ďalších dopadov výlučným\nrozhodnutím parlamentu, podľa vlády je miera tolerancie dĺžky trvania obštrukcie vyššia\nako v situácii, ak právny poriadok predpokladá schválenie zákona do nejakého momentu s dopadmi,\nak sa tak nestane. V Slovenskej republike je to výlučne a práve prípad zákona o štátnom rozpočte.\nZákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy svojou formuláciou v § 11 ods. 1 požaduje,\naby bol návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou\ndo 31. decembra bežného rozpočtového roka.\n39. Vláda ďalej zdôraznila, že len samotná skutočnosť, že rokovanie sa nevyvíjalo podľa predstáv\na požiadaviek opozície a že sa v tomto rokovaní nepresadil ňou želaný výsledok, nemôže znamenať\njej valcovanie. O valcovaní opozície by bolo možné hovoriť vtedy, ak v dôsledku hrubého\na svojvoľného porušenia pravidiel rokovania o návrhu zákona nemohli jej príslušníci riadne\nvykonávať svoje mandáty. Vtedy má porušenie pravidiel rokovania o návrhu zákona ústavnú\nintenzitu. O hrubosti a svojvoľnosti by sa dalo hovoriť iba vtedy, ak by rokovanie o návrhu zákona\nprebiehalo spôsobom, ktorý v rokovacom poriadku upravený nie je, pričom práve taký spôsob\nrokovania by popieral práva opozičných poslancov, alebo ak by rokovanie prebiehalo\npodľa pravidiel stanovených rokovacím poriadkom, ale tieto by boli účelovo použité proti opozícii\nspôsobom, ktorý rokovací poriadok neumožňuje.\n40. V konkrétnom prípade nebolo podľa vlády porušené právo poslancov podať pozmeňujúce\nnávrhy a oboznámiť sa s podanými pozmeňujúcimi návrhmi. Všetky pozmeňujúce návrhy boli\nodovzdané spoločnému spravodajcovi a podľa § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku boli\nzverejnené na webovom sídle národnej rady. Každý poslanec tak mal možnosť predpokladanú\nzákonom o rokovacom poriadku sa s podanými pozmeňujúcimi návrhmi riadne oboznámiť.\nV súvislosti s námietkou o tom, že spoločný spravodajca neprečítal úplné znenie týchto\npozmeňujúcich návrhov, dáva vláda do pozornosti, že v tomto prípade ide o konanie o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, teda o abstraktnú ochranu ústavnosti, a úlohou ústavného\nsúdu nie je posudzovať praktickú aplikáciu nejakého ustanovenia, navyše, ak ani toto ustanovenie\n\n10\n\n(§ 35 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku) nie je predmetom návrhu, teda ono samo\nnie je napadnuté.\n41. Slobodný výkon mandátu poslanca a z neho vyplývajúce práva poslancov podľa vlády\nnie sú základným právom alebo slobodou, ale súčasťou pôsobenia poslancov ako nositeľov verejnej\nmoci. Právo poslancov vystúpiť v parlamentnej rozprave je realizáciou ich mocenského oprávnenia\nako členov štátneho orgánu vykonávajúcich mandát, a nie realizáciou ich občianskeho práva\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ústavy. Uvedené vylučuje, že by v rozsahu čl. 26 mohlo dôjsť\nk zásahu do ústavného princípu chráneného čl. 31 ústavy.\n42. Vláda zdôrazňuje, že poslanci v skutočnosti mali možnosť sa oboznámiť so všetkými podanými\npozmeňujúcimi návrhmi, pretože všetky boli zverejnené na webovom sídle národnej rady, a preto\nnevidí zásah do práv poslancov riadne sa s podanými pozmeňujúcimi návrhmi oboznámiť a môcť\no nich v súlade so svojím svedomím a presvedčením hlasovať. Vzťah poslanca k návrhu zákona\nsa formuje v jeho svedomí a presvedčení (čl. 73 ods. 2 ústavy), ktoré sú primárne súčasťou jeho\nvnútorného, myšlienkového sveta. Poslanec nie je povinný toto svoje vnútorné svedomie\na presvedčenie deklarovať navonok, ani nie je povinný preukazovať, že taký vzťah k návrhu zákona\nsformovaný má. Ten sa prejaví až v jeho hlasovaní.\n43. Vo vzťahu k námietke nerešpektovania čl. 55a ústavy odkázala vláda na záver ústavného súdu\no tom, že formulovaná požiadavka neznamená, že každé mocenské rozhodnutie priamo dopadajúce\nna verejné financie, ktoré nespĺňa predstavy ekonómov o dokonalej efektivite, je ihneď ústavne\nspochybniteľné. Ústava je sústavou hodnôt, ktoré často kolidujú, a tak aj požiadavka vyjadrená\nv jej čl. 55a je obmedziteľná a musí byť pripravená ustúpiť iným ústavným hodnotám. Obzvlášť\nto platí pri konflikte s hodnotou reprezentatívnej demokracie stelesnenej okrem iného\nv rozhodnutiach volených zástupcov ľudu o nakladaní s verejným majetkom.\n44. V prípade čl. 55a ústavy by to bola kolízia s hodnotou reprezentatívnej demokracie stelesnenej\nnárodnou radou ako jediným zákonodarným orgánom pri výkone jeho zákonodarnej právomoci.\nNárodná rada je povinná pri svojej zákonodarnej činnosti chrániť hodnotu dlhodobej udržateľnosti\nhospodárenia Slovenskej republiky, ale súčasne táto hodnota nepredstavuje neprekročiteľnú\nprekážku jej výkonu, ak by nebola naplnená podľa ideálnych ekonomických predstáv, ale ustupuje\nzákonodarnej moci národnej rady, najmä ak táto napĺňa princípy čl. 55 ods. 1 ústavy.\n45. Samotné ciele čl. 55a ústavy uvedené v jeho prvej vete nie sú v tomto článku ústavy\n(a ani na jej inom mieste) bližšie uvedené, resp. rozpracované z hľadiska ich obsahu a ich\nkonkrétnych dopadov na činnosť orgánov verejnej moci. Ústavný zákon o rozpočtovej\nzodpovednosti dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky definuje o. i. aj časovým\nfaktorom základného scenára v najbližších 50 rokoch, a to aj z hľadiska vplyvu salda rozpočtu\nverejnej správy na hospodárenie Slovenskej republiky. Ak sa dlhodobá udržateľnosť hospodárenia\nSlovenskej republiky ústavne rámcuje 50 rokmi a napadnutý zákon upravuje štátny rozpočet\nSlovenskej republiky na jeden rok, nemôže podľa názoru vlády nastať stav, aby práve týmto\nzákonom upravujúcim štátny rozpočet iba na jeden rok došlo k narušeniu dlhodobej udržateľnosti\nhospodárenia Slovenskej republiky s ústavnou intenzitou. To, že napadnutý zákon taký potenciál\nnemá, je ďalej dané aj tým, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti definuje dlhodobú\nudržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky aj cez saldo rozpočtu verejnej správy. Štátny\n\n11\n\nrozpočet ako predmet úpravy napadnutého zákona je podľa § 4 ods. 1 zákona o rozpočtových\npravidlách verejnej správy iba súčasťou rozpočtu verejnej správy.\n46. Kým v prípade čl. 55a ústavy, resp. čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti\nmôžeme hovoriť o určitej otvorenosti ústavnej textúry danej vyššou mierou abstrakcie znenia\nči vyššou všeobecnosťou ich znenia, a to v záujme ich čo najširšieho záberu, toto už neplatí\nvo vzťahu k čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto ustanovenie\nnie je abstraktné, resp. všeobecné, či dokonca neurčité a nemá ani otvorenú textúru. Ide o úplne\njasné a jednoznačné ústavné pravidlo – postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví\nzákon. Predmetom úpravy v čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti\ntak nie je samotný limit verejných výdavkov. Nie je tam žiadna ani minimálna hmotnoprávna\núprava takýchto limitov, ich vzťah k iným inštitútom ústavného zákona o rozpočtovej\nzodpovednosti, práva a povinnosti či kompetencie orgánov verejnej moci s takýmito limitmi\nspojené ani procesné požiadavky na ich určenie. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pozná\nlimit verejných výdavkov iba v rozsahu časti nadpisu čl. 7, ale inak obsahovo tento inštitút\nna ústavnej úrovni vôbec neupravuje.\n47. Predmetom úpravy čl. 7 ods. 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je úprava formy\nustanovenia postupu pri určení limitu verejných výdavkov. Touto ústavne predpísanou formou\nje zákon. Limit verejných výdavkov nemá ústavnú úpravu a tým nie je ústavný inštitút. Ústavný\nzákon o rozpočtovej zodpovednosti limit verejných výdavkov ako ústavný inštitút, resp. ako nástroj\n(napr. na podporu cieľov podľa čl. 55a ústavy) neupravuje. Len samotné uvedenie týchto slov\nv časti nadpisu čl. 7 z limitu verejných výdavkov ústavný inštitút nerobí. V ústavnom zákone\no rozpočtovej zodpovednosti nie je ani elementárna úprava definície, zmyslu alebo účelu limitu\nverejných výdavkov. Nie je preto možné hovoriť o tom, že ide o ústavný inštitút podľa ústavného\nzákona o rozpočtovej zodpovednosti.\n48. Vláda poukazuje na to, že limit verejných výdavkov je zákonný inštitút. Jeho úprava\nje obsiahnutá v § 30aa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení zákona\nč. 101/2022 Z. z. Limit verejných výdavkov sa nevzťahuje iba na štátny rozpočet,\nale ako rozpočtový nástroj sa vzťahuje na rozpočet verejnej správy ako taký. Z rozpočtového\nhľadiska sa tak limit verejných výdavkov vzťahuje na rozpočet verejnej správy, a nie obmedzene\niba na štátny rozpočet, ktorý je len súčasťou rozpočtu verejnej správy. Limit verejných výdavkov\nako zákonný inštitút nemôže predstavovať referenčný základ, resp. dokument pre posudzovanie\nsúladu napadnutého zákona s ním, pretože medzi nimi nie je vertikálny vzťah.\n49. Nad rámec toho a pre bližšie ozrejmenie veci vláda uvádza, že limit verejných výdavkov,\nna ktorý sa odvoláva návrh, nebol určený v súlade s už uvedeným zákonom. Z § 30aa ods. 2 zákona\no rozpočtových pravidlách verejnej správy totiž vo vzťahu k určovaniu limitu verejných výdavkov\nplatí princíp diskontinuity určovania limitu verejných výdavkov medzi volebnými obdobiami\nnárodnej rady.\n50. Stanovenie princípu diskontinuity určovania limitu verejných výdavkov medzi volebnými\nobdobiami národnej rady nie je náhodné, ale vyplýva z podstaty parlamentného ústavného systému\nSlovenskej republiky. Jadrom ústavného systému Slovenskej republiky je vzťah parlamentu a vlády\nzaložený na parlamentnej dôvere vláde. Vyslovenie dôvery vláde národnou radou je naplnením\npodstaty parlamentnej formy vlády, v ktorej vláda získaním dôvery preberá na seba zodpovednosť\n12\n\nza výkon svojich právomocí. Parlament vyslovuje vláde dôveru a materiálne ju tým legitimizuje\nna výkon ústavných právomocí a jemu vláda ústavne zodpovedá.\n51. Pri určovaní limitu verejných výdavkov je stanovené pravidlo, že tento limit sa určuje na každý\nrozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady. Nejde teda o volebné obdobie\nnárodnej rady ako také, resp. o časový úsek štyroch rokov, ale právna úprava výslovne pracuje\ns pojmom „príslušné“ vo vzťahu k volebnému obdobiu národnej rady. To je potrebné chápať tak,\nže nejde o všeobecné volebné obdobie národnej rady, ale o konkrétne volebné obdobie, ktoré\nje príslušné na to, aby sa v ňom (resp. preň) určil limit verených výdavkov. Táto príslušnosť\nsa konkrétne týka každého jedného volebného obdobia národnej rady samostatne na časovej\nosi ich postupného plynutia. Uvedené nie je podľa vlády vyjadrením nejakej abstraktnej\nústavnej konštrukcie, ale v kontexte štruktúry určovania limitu verejných výdavkov\nje aj naplnením parlamentného systému Slovenskej republiky. Ten je postavený na takom vzťahu\nmedzi parlamentom a vládou, v ktorom vláda po svojom vymenovaní po parlamentných voľbách\npredstupuje pred národnú radu, predkladá jej svoj program a žiada ju podľa čl. 113 ústavy\no vyslovenie dôvery. Práve tieto skutočnosti sú rozhodujúce pre aktivovanie mechanizmu\nurčovania limitu verejných výdavkov. Rozhodujúce pre určovanie limitu verejných výdavkov\nje, či (už) v príslušnom, teda konkrétnom, aktuálnom, volebnom období národnej rady došlo\nk schváleniu programového vyhlásenia vlády a vysloveniu dôvery vláde po voľbách do národnej\nrady alebo (ešte) nie.\n52. Z čl. 113 ústavy totiž nevyplýva iba povinnosť vlády po svojom vymenovaní predstúpiť\npred národnú radu, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Z čl. 113 ústavy\nvyplýva aj právo vlády na svoj vlastný program a na to, aby sa so svojím vlastným programom\nmohla uchádzať o dôveru národnej rady. Žiadna vláda nie je povinná realizovať program inej\n(predchádzajúcej) vlády, osobitne, ak nová vláda bola vymenovaná po voľbách do národnej rady.\nKľúčovým nástrojom vlády na realizáciu jej programu je rozpočet verejnej správy, ktorý\nje strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Štátny rozpočet je základnou\nsúčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu\nv príslušnom rozpočtovom roku.\n53. Nie je možné hovoriť o tom, že vláda má (realizuje) svoj vlastný program, ak by sa mala\nna rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady nasledujúci po roku, v ktorom bolo\nschválené jej programové vyhlásenie a bola jej vyslovená dôvera po voľbách do národnej rady,\nriadiť limitom verejných výdavkov z predchádzajúceho príslušného volebného obdobia národnej\nrady. To by bolo popretím postavenia vlády a jej práva na zostavenie a realizáciu vlastného\nprogramového vyhlásenia podľa čl. 113 ústavy.\n54. Práve preto je určenie limitu verejných výdavkov jasne viazané na každé príslušné volebné\nobdobie národnej rady diskontinuitne. Predstavuje to naplnenie ústavného práva vlády na vlastné\nprogramové vyhlásenie, ale aj ústavné právo národnej rady, aby mohla rozhodnúť o tom, či vysloví\nvláde dôveru alebo nie na základe jej vlastného programového vyhlásenia a následne ju na základe\ntoho kontrolovať a prípadne voči nej vyvodzovať ústavné dôsledky. Súčasne z pohľadu vlády, táto\nnemôže byť vystavená zodpovednosti voči národnej rade za dôsledky vyplývajúce z limitu\nverejných výdavkov z iného, nepríslušného volebného obdobia.\n\n13\n\n55. Zo samotného návrhu je zrejmé, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila svoje\nÚvodné stanovisko k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 ešte pred tým,\nako o napadnutom zákone začali rokovať výbory národnej rady. Znamená to, že právo Rady\npre rozpočtovú zodpovednosť predložiť svoje stanovisko bolo zachované.\n56. Vláda ďalej zásadne odmieta názor navrhovateľov, že nezákonnosť napadnutého zákona\nmá byť v tom, že národná rada schválila napadnutý zákon napriek upozorneniam Rady\npre rozpočtovú zodpovednosť. Vyžadovanie podriadenia rozhodovania národnej rady\na jej poslancov pod stanovisko, resp. názor kohokoľvek, je nielen v rozpore s čl. 73 ods. 2 ústavy,\nale je aj v rozpore s demokratickou podstatou a demokratickým charakterom Slovenskej republiky.\nZ postavenia a pôsobnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa čl. 3 a 4 ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti, ale ani z právnej úpravy rozpočtového procesu podľa zákona\no rokovacom poriadku a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy nevyplýva také\npostavenie tejto rady, z ktorého by vyplývala záväznosť jej názoru pod hrozbou nezákonnosti\nštátneho rozpočtu, ako to uvádzajú navrhovatelia. Úlohou tejto rady podľa vlády nie je kontrolovať\nudržateľnosť hospodárenia, ale nezávisle ho monitorovať a hodnotiť.\n57. Vláda ďalej uviedla, že vyhovením návrhu by v súlade s čl. 125 ods. 3 ústavy došlo k strate\núčinnosti napadnutého zákona v celom jeho rozsahu. To by síce vyvolalo potrebu bezodkladnej\nreakcie národnej rady a prijatie nového zákona o štátnom rozpočte na rok 2024, ale v čase\nmedzi vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 6 ústavy a nadobudnutím\núčinnosti nového zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 by Slovenská republika nemala žiadny\nštátny rozpočet a nemala by tak právny základ a nástroj na financovanie činností a úloh štátu,\nčím by sa paralyzovalo financovanie ústredných orgánov štátnej správy, ako aj financovanie\nnapr. sociálneho systému, zdravotníctva, školstva a ďalších kľúčových oblastí, ktorých financovanie\nzabezpečuje štát.\n58. Stratou účinnosti zákona o štátnom rozpočte počas roka totiž podľa vlády nevznikne rozpočtové\nprovizórium. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v § 11 ods. 1 jasne hovorí,\nže rozpočtové hospodárenie sa spravuje rozpočtovým provizóriom, ak nie je vládny návrh zákona\no štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra\nbežného rozpočtového roka. Hypotéza právnej normy v § 11 ods. 1 zákona o rozpočtových\npravidlách verejnej správy je jednoznačná – vládny návrh zákona o štátnom rozpočte\nnie je schválený národnou radou do 31. decembra. Iba táto hypotéza znamená vznik rozpočtového\nprovizória. V inom ustanovení ako v § 11 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy\ntotiž vznik rozpočtového provizória upravený nie je.\n59. Vláda preto žiada, aby ústavný súd návrhu nevyhovel.\nII.3. Stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť:\n60. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje za dôležité, aby v rámci konania o súlade\nprávnych predpisov v časti týkajúcich sa čl. 55a ústavy boli zohľadnené relevantné a aktuálne\ninformácie, a to aj nad rámec jej úvodného stanoviska k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky\n2024 až 2026. Vzhľadom na jej komplexnosť a dĺžku stanoviska ústavný súd odkazuje na jeho celé\nznenie, ktoré je dostupné na webovom sídle Rady (https://www.rrz.sk/stanovisko/stanoviskoamicus-curiae-ohladom-suladu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-rok-2024-s-ustavou-sr/).\n14\n\n61. Úvodné stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo 14. decembra 2023 vzniklo\nbezprostredne po zverejnení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 (schválený\nvládou 12. decembra 2023) so zámerom, aby jeho obsah odznel na rokovaní Výboru národnej rady\npre financie a rozpočet. Z časových dôvodov, keď objektívne nebolo možné sa oboznámiť\ns detailným obsahom návrhu rozpočtu verejnej správy, tak ešte nezahŕňalo všetky informácie –\ndetailnú analýzu rozpočtu zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v januári 2024. Rada\npre rozpočtovú zodpovednosť však už v úvodnom stanovisku komunikovala, že sa na návrh\nrozpočtu bude pozerať najmä cez kritériá limitu verejných výdavkov a dopadu na dlhodobú\nudržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Hoci v tomto stanovisku neboli tieto aspekty\nskúmané detailne, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje za rovnako dôležitú aj ochranu\nverejných financií pred zanedbávaním transparentnosti, no hlavne odborného kritéria efektívnosti\npri rozhodovaní orgánov verejnej moci o nakladaní s verejnými prostriedkami a potreby vytvorenia\npriestoru na poctivú a vyčerpávajúcu diskusiu, ktorá prijatiu rozhodnutí predchádza a primerane\nzohľadňuje stanoviská dotknutých subjektov alebo ich záujmových reprezentantov.\n62. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť schválený rozpočet verejnej správy zhoršuje\ndlhodobú udržateľnosť verejných financií a je v nesúlade s limitom verejných výdavkov.\n63. Rada si je vedomá, že 9. mája 2024 národná rada schválila zákon č. 118/2024 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony a ktorým s účinnosťou od 1. augusta 2024 došlo k vypusteniu limitu verejných výdavkov\nv podobe platnej v čase schvaľovania rozpočtu a ich nahradením novou, zásadne odlišnou úpravou.\nPodľa názoru Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zmena zákona o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy by nemala mať vplyv na prebiehajúce konanie o súlade právnych predpisov z dvoch\ndôvodov, a to že dôsledky schváleného zákona o štátnom rozpočte a rozpočtu verejnej správy\nna zhoršenie dlhodobej udržateľnosti sa nemenia a že v prípade napadnutého zákona o štátnom\nrozpočte je jej argumentácia založená aj na procesných vadách (nebol dodržaný proces podľa\nčl. 7 ods. 3 ústavného zákona, ktorý bol vykonávaný zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej\nsprávy), a preto neskoršia úprava zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy na tento\nargument nemá vplyv.\n64. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktuálny nepriaznivý stav verejných financií\nje z veľkej časti dôsledkom chýbajúcej implementácie limitu verejných výdavkov ako hlavného\nnástroja na riadenie rozpočtu a zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti. Z pohľadu zdravia verejných\nfinancií je dôležité, aby verejné financie mali vytvorený dostatočný fiškálny priestor (nízky dlh)\nna absorbovanie domácich alebo externých šokov a prípadnú potrebu financovať dodatočné\nvýdavky na tlmenie dopadov týchto kríz. Príkladom sú v posledných rokoch výdavky spojené\nnapríklad s bezpečnostnou, energetickou alebo pandemickou krízou, ktoré zásadným spôsobom\novplyvnili hospodárenie Slovenska. Nedostatočná pripravenosť verejných financií spôsobila\naj to, že pomoc mohla byť oneskorená alebo finančne limitovaná. Zároveň vysoká úroveň dlhu\nlimituje priestor na verejné financie pre prípadné ďalšie šoky, čím sa významne zvýšilo riziko\npre stabilitu financovania dlhu a udržanie doterajšieho sociálneho štandardu a životnej úrovne\nobčanov Slovenska.\n\n15\n\n65. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ďalej poukázala na skutočnosť, že pravidlo limitu dlhu\nnebolo dostatočne efektívne, a to najmä z dôvodu častej výmeny vlád, čím dochádzalo častejšie\nk poskytnutiu výnimky zo sankcií troch najvyšších pásiem na obdobie 24 mesiacov od vyslovenia\ndôvery vláde. Napriek tomu, že prvé dve sankcie limitu dlhu vyžadujú vykonávanie krokov\nna znižovanie dlhu, jednotlivé vlády k tomu pristupovali len splnením formálnych náležitostí\n(predkladaním dokumentov) bez reálneho vplyvu na znižovanie dlhu. Objektívne treba povedať,\nže pod veľkou časťou zhoršenia sa podpísali aj návrhy zákonov alebo pozmeňujúcich návrhov\npresadených iniciatívnou činnosťou poslancov národnej rady, ktoré priamo zhoršovali dlhodobú\nudržateľnosť.\n66. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zdôraznila, že ak existuje a dodržiava sa záväzne stanovený\nlimit (strop) všetkých verejných výdavkov vychádzajúci z čl. 55a ústavy v spojení s čl. 7 ods. 3\nústavného zákona, nie je nutné individuálne posudzovať každé jednotlivé prijímané opatrenie\nz pohľadu jeho dopadov na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia štátu a zároveň takýto\nmechanizmus zabezpečuje postupné zlepšovanie udržateľnosti verejných financií (ak sú verejné\nfinancie v „zlom“ stave) alebo jej udržiavanie (ak sú verejné financie v „dobrom“ stave).\n67. Verejné financie Slovenskej republiky sa aktuálne podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť\nnachádzajú v nepriaznivom stave, ktorý charakterizuje jeden z najvyšších deficitov v Európskej\núnii. Dlh sa už v najbližších rokoch zvýši nad 60 % HDP v prípade, ak nedôjde k ozdravovaniu\nverejných financií a bude ďalej akcelerovať na neudržateľné úrovne už o jednu dekádu.\nTo by v praxi mohlo napríklad viesť až do stavu, keď už nebudú môcť byť v štátnom rozpočte\n(resp. relevantných subjektoch verejnej správy) zabezpečené dostatočné prostriedky\nna financovanie starobných dôchodkov, sociálnych dávok, zdravotníctva, školstva, čím sa ohrozí\nudržanie súčasného sociálneho štandardu. Zlý stav verejných financií sa prejaví aj v nižšom\nekonomickom raste a v zaostávaní životnej úrovne v porovnaní s porovnateľnými európskymi\nkrajinami (Česko, Poľsko). Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa preto nachádza v pásme\nvysokého rizika, čo je záver, ktorý Rada pre rozpočtovú zodpovednosť komunikovala\nv Mimoriadnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorej základný scenár slúžil\npráve pre výpočet limitu verejných výdavkov na roky 2024 až 2027.\n68. Schválený rozpočet verejnej správy, ktorý je predmetom konania, však podľa Rady\npre rozpočtovú zodpovednosť nereaguje na zlý stav verejných financií, ktoré vláda objektívne\nprevzala v komplikovanom stave po dvoch krízach a prijatých opatreniach zvyšujúcich výdavky\npred voľbami. Absencia súladu rozpočtu s limitom verejných výdavkov, ktorá je taktiež napádaná\nnavrhovateľmi, znamená, že rozpočet na rok 2024 nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných\nfinancií o zákonom požadovaných 0,5 % HDP. Práve naopak, dochádza k jej zhoršovaniu.\nV prípade realizácie rozpočtu verejnej správy v roku 2024 v súlade so schváleným zákonom\no štátnom rozpočte a rozpočtom verejnej správy by došlo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti\naž o 0,8 % HDP a k prekročeniu limitu verejných výdavkov o 1,7 mld. eur v roku 2024. Rozpočet\nprispieva k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti voči roku 2023 aj podľa prepočtov ministerstva\nfinancií uvedených v Návrhu rozpočtového plánu na rok 2024. Pritom rozpočet zhoršujúci\ndlhodobú udržateľnosť v situácii, keď už je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v pozícii vysokého\nrizika (čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti č. 493/2011 Z. z.), sa nejaví byť\nv súlade s požiadavkou ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky\n(čl. 55a ústavy).\n16\n\n69. Vzhľadom na to, že v národnej rade nedošlo k schváleniu nových limitov verejných výdavkov\npo voľbách, v čase schvaľovania rozpočtu boli podľa názoru Rady pre rozpočtovú zodpovednosť\nnevyhnutne stále v platnosti limity schválené národnou radou z februára 2023. Schválený rozpočet\nverejnej správy teda nezohľadnil v tom čase platné limity verejných výdavkov a zo strany vlády\na ministerstva financií absentovali kroky, ktoré by v dostatočnej miere preukázali snahu o efektívnu\nimplementáciu limitov, čím došlo podľa názoru Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k porušeniu\nzákona a znemožneniu naplnenia čl. 55a ústavy.\n70. Navyše, súčasné nastavenie limitu na rok 2024 nevyžaduje zlepšovanie dlhodobej\nudržateľnosti v roku 2024, čo len vytvára riziká opätovného odsúvania potrebnej konsolidácie\ndo ďalších rokov.\n71. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala na to, že práve rozpočtové provizórium\npredstavuje mechanizmus, ktorý by vláde na nevyhnutný čas poskytol priestor na prípravu riadne\nzostaveného rozpočtu, ktorý by nezhoršoval dlhodobú udržateľnosť a ktorý by bol v súlade\ns limitom verejných výdavkov. Ide o štandardný, aj keď v podmienkach Slovenskej republiky málo\npoužívaný inštitút. Z odborného ekonomického pohľadu však rozpočtové provizórium ani snaha\nvyhnúť sa mu nijako neobstoja ako dôvody na nerešpektovanie platných zákonov a pravidiel\nrozpočtovej zodpovednosti. Platí to najmä v situácii, keď medzi schválením návrhu rozpočtu vládou\na jeho prerokovaním a schválením národnou radou neprešli ani dva týždne. Prípadné hospodárenie\npod rozpočtovým provizóriom na obmedzenú dobu niekoľkých mesiacov, ktorá by bola potrebná\nna schválenie limitu a prípravu rozpočtu v súlade s limitom, by tak neviedlo k ohrozeniu fungovania\nštátu ani ohrozeniu životnej úrovne obyvateľstva.\nII.4. Replika navrhovateľov:\n72. Navrhovatelia vo svojej replike zo 6. decembra 2024 uviedli, že argumentácia vlády a národnej\nrady nevyvrátila ich tvrdenia prezentované v návrhu. Poukázali na nesprávnosť argumentácie vlády\na národnej rady spočívajúcej v tom, že ústavný súd nemôže v tomto konaní preskúmavať nesúlad\nustanovení zákona o rokovacom poriadku s ústavou. Predmetom sporu totiž nie je ich nesúlad\ns ústavou, ale ich porušenie zo strany národnej rady, čo v okolnostiach tejto veci\npodľa navrhovateľov presahuje až do porušenia ústavnosti. Ako ústavný súd opakovane judikoval,\nv konaní o súlade právnych predpisov preskúma aj príslušný legislatívny proces, ak je tento\nnapadnutý. V opačnom prípade by národná rada mohla svojvoľne porušovať zákon o rokovacom\nporiadku pri prijímaní akéhokoľvek zákona.\n73. Tvrdené obštrukcie zo strany časti parlamentnej opozície podľa navrhovateľov nedosiahli\nintenzitu, ktorá by opodstatňovala predčasné uzavretie rozpravy. Obzvlášť platí uvedené\npri takom dôležitom zákone, ako je napadnutý zákon, teda zákon o štátnom rozpočte. Osobitne\nnavrhovatelia poukazujú na to, že návrh napadnutého zákona bol do národnej rady doručený\naž 12. decembra 2023, pretože vláda uprednostnila pri predkladaní iné zákony (o 13. dôchodku,\ntrestné kódexy). Nemožno prijať argument vlády o tom, že napadnutý zákon mal nadobudnúť\núčinnosť 1. januára 2024, a preto bolo potrebné rozpravu uzavrieť. V prípade jeho akceptovania\nby mohla vláda napadnutý zákon predložiť tesne pred koncom roka a parlamentnú rozpravu k nemu\ntak vlastne úplne vylúčiť.\n\n17\n\n74. Ďalej navrhovatelia poukázali na vzťah § 87 ods. 2 a § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku\nspočívajúci v tom, že na rozdiel od všeobecného režimu v prípade návrhu zákona o štátnom\nrozpočte rozhoduje o lehote na prerokovanie vo výboroch predseda národnej rady, zatiaľ\nčo v prípade ostatných zákonov rozhoduje o lehote na prerokovanie samotná národná rada\npo prvom čítaní, ktoré sa pri zákone o štátnom rozpočte nevykonáva. V oboch prípadoch však\npodľa navrhovateľov platí, že lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní, čo v prípade napadnutého\nzákona preukázateľne nebolo splnené, keďže bolo poskytnutých len 8 dní, resp. len 6 pracovných\ndní.\n75. Navrhovatelia sa ďalej s odkazom na čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej\nzodpovednosti domnievajú, že transparentný môže byť štátny rozpočet iba v prípade, keď sa o ňom\nvedie odborná a dôkladná diskusia, do ktorej sú prizvaní aj zástupcovia orgánov dohliadajúcich\nna rozpočtovú zodpovednosť a ich názory sú aj skutočne vypočuté a buď zapracované, alebo\nkvalifikovane a dôvodne odmietnuté.\n76. Ďalej navrhovatelia poukazujú na to, že národná rada a vláda sa v podstate rozhodli ignorovať\nRadu pre rozpočtovú zodpovednosť a jej odporúčania do štátneho rozpočtu nezapracovať\nani len čiastočne. V danej veci nejde o zapracovanie „ideálnych ekonomických predstáv“,\nale o zapracovanie odborných námietok vyplývajúcich z čl. 55a ústavy.\n77. Navrhovatelia sa ďalej domnievajú, že limit verejných výdavkov je ústavným inštitútom,\npretože s ním počíta ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Na jeho zrušenie ako inštitútu\nby tak bol potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny národnej rady. Osobitne vo vzťahu k limitu\nverejných výdavkov navrhovatelia poukazujú na to, že 15. decembra 2023 bol zo strany Rady\npre rozpočtovú zodpovednosť doručený nový limit výdavkov zohľadňujúci programové vyhlásenie\nvlády, avšak národná rada 21. decembra 2023 schválila napadnutý zákon a následne po viac\nako dvoch mesiacoch neschválila predmetný nový limit verejných výdavkov. Podľa navrhovateľov\nnárodnej rade nič nebránilo v tom, aby po doručení limitu stanoveného pre novú vládu\naj s prihliadnutím na jej programové vyhlásenie 15. decembra 2023 tento nový limit schválila,\nupravila napadnutý zákon tak, aby bol s týmto limitom súladný, a schválila ho v takom upravenom\nznení. Rovnako nič nebránilo národnej rade, aby schválila napadnutý zákon tak, aby bol\nv súlade so starým limitom, keďže nový ešte (z vlastného rozhodnutia) neschválila. Avšak\nvládou a národnou radou zvolený postup predstavuje zjavné obchádzanie limitu verejných\nvýdavkov.\nII.5. Ústne pojednávanie:\n78. V zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ústavy môže ústavný súd upustiť od ústneho pojednávania, len ak o ústne\npojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci.\nÚstavný súd konštatuje, že žiaden z účastníkov vo svojom prvom podaní nepožiadal o ústne\npojednávania a zároveň je podľa ústavného súdu na základe podaní účastníkov a dokumentov\npredložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\n18\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n79. Predmetom konania je posúdenie súladu napadnutého zákona (zákona o štátnom rozpočte)\ns čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 31, čl. 73 ods. 2, čl. 78 ods. 2 a čl. 86 písm. a), g) ústavy,\nako aj s čl. 55a ústavy v spojení s čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.\n80. Navrhovatelia namietajú nesúlad napadnutého zákona s ústavou a ústavným zákonom\no rozpočtovej zodpovednosti z dôvodu tvrdených nedostatkov legislatívneho procesu a taktiež\nz dôvodu, že neprípustným spôsobom zasahuje do dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej\nrepubliky.\n81. S ohľadom na predmet konania ústavný súd považuje za vhodné zosumarizovať východiská\nposudzovania ústavnosti legislatívneho procesu, posudzovania zásahov do dlhodobej udržateľnosti\nhospodárenia a posudzovania zákona o štátnom rozpočte.\nIII.1. Všeobecné východiská k posudzovaniu legislatívneho procesu:\n82. Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom (čl. 1 ods. 1 ústavy). Tieto dva\nprincípy sa zvlášť prelínajú v zákonodarnom procese. Volení poslanci (demokracia) prerokúvajú,\ndiskutujú a hlasujú (demokracia) v ústavou a zákonom stanovenom procese (právny štát)\no návrhoch právnych noriem, ktoré sa stanú zákonmi (právny štát). Zákony tak prerokúva a prijíma\nv ústave a v rokovacom poriadku stanovenom procese národná rada [čl. 86 písm. a) v spojení\ns čl. 72 ústavy]. Ústavný text obsahuje základné normy, ktoré upravujú proces prijímania zákonov,\npričom okrem noriem, ktoré priamo upravujú prijímanie zákonov, sú nimi aj normy upravujúce\npluralitnú diskusiu a tvorbu vôle poslancov národnej rady.\n83. Ústavný súd na základe svojej doterajšej judikatúry volí triezvy prístup k posudzovaniu\nlegislatívneho procesu, majúc na mysli minimalizáciu zásahov do právomoci národnej rady.\nVo vzťahu k posudzovaniu ústavnosti zákonodarného procesu ústavný súd už viackrát konštatoval,\nže vzhľadom na rešpektovanie systému trojdelenia štátnej moci je racionálne zdržanlivý pri svojich\nzásahoch do činnosti národnej rady, ktorá má výsadné postavenie voči ostatným najvyšším\norgánom dané predovšetkým jej odvodenosťou od kreačného aktu ľudu, ktorý reprezentuje,\nčím predstavuje (popri prezidentovi Slovenskej republiky) orgán s najsilnejšou demokratickou\nlegitimitou (I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 4/2018, PL. ÚS 26/2019, PL. ÚS 13/2022).\n84. Ústavný súd k posudzovaniu legislatívneho procesu judikoval, že nerešpektovanie zákonnej\núpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu (PL. ÚS 11/2012; k nadradenosti\nústavy pozri aj Limbach, Jutta. “The Concept of the Supremacy of the Constitution.” The Modern\nLaw Review, vol. 64, no. 1, 2001). Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného\npostupu môže mať v zmysle judikatúry ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona\nso samotnou ústavou (PL. ÚS 48/03, PL. ÚS 26/2019).\n85. V zásade však musí ísť o také porušenie pravidiel zákonodarného procesu, ktoré predstavuje\naj zásah do ústavou garantovaných predovšetkým poslaneckých, menšinových práv (podrobnejšie\nPL. ÚS 13/2020; podobne na danú problematiku nahliadajú aj iné európske súdy, napr. Ústavný súd\nTalianskej republiky v rozhodnutí č. 9/59 z 9. 3. 1959; Ústavný súd Španielska v rozhodnutí\nč. 57/1989; Spolkový ústavný súd Nemecka v rozhodnutiach BvL 4/11, 2 BvL 5/11, 2 BvL 4/13 –\n19\n\nBverfGE 150, 204; 2 BvL 1/09 – BverfGE 150, 345; Ústavná rada Francúzska v rozhodnutiach\nč. 84-181 DC z 11. 10. 1984, č. 89-261 DC z 28. 7. 1989 a č. 99-274 DC z 29. 5. 1990, Ústavný súd\nČeskej republiky v náleze sp. zn. Pl. ÚS 7/22 z 13. septembra 2022).\n86. Ústavný súd už judikoval, že vníma isté napätie medzi potrebou podporovať demokratické\nprocesy na jednej strane a procedurálnou autonómiou suverénnej národnej rady pri výkone\njej kompetencií. Článok 92 ods. 2 ústavy ustanovuje, že rokovanie národnej rady a jej výborov\nustanoví zákon. Týmto zákonom je rokovací poriadok. Na jednej strane platí, že nie každé\nporušenie zákona je porušením ústavy, ale na druhej strane zo skutočnosti, že rokovací poriadok\nmá povahu zákona, a nie interného predpisu parlamentu, ako to býva v niektorých parlamentných\nkultúrach, vyplýva i záujem ústavodarcu dať rokovaciemu poriadku vonkajšiu právne záväznú\nformu. Inými slovami, forma zákona znamená, že ústavnú intenzitu môžu dosahovať také porušenia\nzákona, ktoré by neboli porušením ústavy, ak by boli upravené len uznesením parlamentu.\nParlamentná procedúra preto nie je úplne mimo kontroly ústavného súdu (PL. ÚS 11/2012).\n87. Ústavný súd v tomto smere pripomína, že zákonodarná moc má špecifické postavenie\nv tom, že požiadavky a pravidlá zákonodarného procesu stanovuje sama a v podmienkach\nSlovenskej republiky ich vyjadruje v zákone o rokovacom poriadku národnej rady, ktorý môže\nkedykoľvek zmeniť či dokonca zrušiť. Pokiaľ tak ale neurobí, je aj ona viazaná ňou samou\nstanovenými pravidlami (PL. ÚS 26/2019).\n88. Ak sa totiž parlament rozhodol prijať svoje vnútorné pravidlá vo forme zákona, vzdal sa tým\ndobrovoľne časti svojej autonómie v prospech jeho externej kontroly, čo súčasne ale znamená,\nže orgán vykonávajúci takúto externú kontrolu parlamentných pravidiel by mal autonómiu\nparlamentu rešpektovať a vstupovať do nej len v nevyhnutnom rozsahu, ak nie je iný spôsob\nnápravy, resp. iný spôsob nápravy nebol použitý alebo situáciu nevyriešil (PL. ÚS 6/2017).\n89. Rokovací poriadok má špecifické postavenie v tom, že je zákonom, ktorý reguluje zákonodarný\nproces v národnej rade a sám je teda jeho výsledkom, ale tiež jeho strojcom, pretože stanovuje\npravidlá parlamentnej zákonodarnej procedúry. Ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti\nmá oprávnenie preskúmať ústavnosť parlamentnej procedúry, pretože táto má vzťah k výkonu\nústavných právomocí národnej rady, osobitne pri jej postavení jediného ústavodarného\na zákonodarného orgánu Slovenskej republiky.\nIII.2. Všeobecné východiská k dlhodobej udržateľnosti hospodárenia (čl. 55a ústavy):\n90. V zmysle čl. 55a ústavy Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho\nhospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných\nprostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá\nrozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú\nzodpovednosť.\n91. Ústavný súd judikoval, že ústava nie je dokumentom obsahujúcim normatívne irelevantné\nproklamácie, ktorých význam je určený až ďalšou zákonodarcovou činnosťou, ale je skutočným\nsúborom priamo aplikovateľných noriem, princípov a hodnôt, ktoré majú svoj konkrétny\nnormatívny dopad (PL. ÚS 12/01).\n\n20\n\n92. Zavedením čl. 55a ústavy ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nÚstava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, z 9. decembra 2020\nbola hodnota dlhodobej udržateľnosti, ako aj s tým súvisiaca transparentnosť a efektívnosť\nvynakladania verejných prostriedkov potvrdená ako ústavná hodnota. Slovenská republika,\nto znamená všetky jej orgány, resp. verejná moc ako taká má chrániť dlhodobú udržateľnosť\nhospodárenia krajiny, pretože v prípade, ak hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, môže nastať\nsituácia, že štát nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať ochranu základných práv,\na to predovšetkým tých, ktoré sú od verejných financií závislé.\n93. Ústavný súd judikoval, že hodnota chránená ústavou v čl. 55a má svoj hmotnoprávny i procesný\nrozmer. Materiálnym účelom je ochrana verejných financií pred zanedbávaním transparentnosti,\nno hlavne odborného kritéria efektívnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o nakladaní\ns verejnými prostriedkami. Osobitnú dimenziu definovaný ochranný účel vykazuje vo vzťahu\nk rozhodnutiam volených predstaviteľov orgánov verejnej moci, ktorí sa prirodzene ocitajú\npod tlakom voličských preferencií, ale v záujme ochrany čl. 55a ústavy sú povinní dbať\nna vyvažovanie politickej motivácie svojich rozhodnutí na jednej strane a ústavou predpísaného\nkritéria efektívnosti na strane druhej. Formulovaná požiadavka neznamená, že každé mocenské\nrozhodnutie priamo dopadajúce na verejné financie, ktoré nespĺňa predstavy ekonómov o dokonalej\nefektivite, je ihneď ústavne spochybniteľné. Ústava je sústavou hodnôt, ktoré často kolidujú,\na tak aj požiadavka vyjadrená v jej čl. 55a je obmedziteľná a musí byť pripravená ustúpiť iným\nústavným hodnotám. Obzvlášť to platí pri konflikte s hodnotou reprezentatívnej demokracie\nstelesnenej okrem iného v rozhodnutiach volených zástupcov ľudu o nakladaní s verejným\nmajetkom. Avšak aj v prípade, ak popísaná kolízia vyústi do uprednostnenia politickej motivácie,\nje orgán verejnej moci prijímajúci rozhodnutie povinný usilovať o súčasné zachovanie požiadavky\ntransparentnosti a efektívnosti v maximálnej miere, ktorú uprednostnené politikum umožňuje.\nSplnenie uvedených požiadaviek, sledujúc pritom cieľ dlhodobej udržateľnosti hospodárenia,\nsa môže prejaviť aj v procese predchádzajúcom prijatiu rozhodnutí o nakladaní s verejnými\nfinanciami. Inými slovami, ak už má byť prijaté rozhodnutie volených zástupcov o opatrení\nso zásadným vplyvom na stav verejných financií, ktoré pri hodnotení ekonomickými meradlami\nnapĺňajú uvedené požiadavky len v nízkej miere alebo vôbec, potom tým minimom,\nktoré je prizmou čl. 55a ústavy nutné požadovať, je vytvorenie priestoru na poctivú a vyčerpávajúcu\ndiskusiu, ktorá prijatiu rozhodnutia predchádza, primerane zohľadňujúcu stanoviská dotknutých\nsubjektov alebo ich záujmových reprezentantov. V tom sa prejavuje procesný rozmer čl. 55a ústavy,\nku ktorého ochrane je nepochybne povolaná aj národná rada pri výkone svojich právomocí\n(PL. ÚS 13/2022).\n94. Pokiaľ ide o postavenie ústavného súdu vo vzťahu k čl. 55a ústavy, ktorého ochrana je jeho\núlohou (čl. 124 ústavy), ústavný súd v zásade nie je povolaný na to, aby sám vyhodnocoval odborné\notázky udržateľnosti hospodárenia a transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných\nprostriedkov (porov. PL. ÚS 13/2012 o súlade právnej úpravy platov zdravotných sestier). Táto\núloha prislúcha Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola ústavou a ústavným zákonom\no rozpočtovej zodpovednosti práve na tento účel zriadená. Ak má byť táto jej úloha nielen\nformálna, ale aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mohla\nzo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie o otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú\nudržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť.\n21\n\n95. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 13/2022 uviedol, že nevyhnutnosť vstupu Rady\npre rozpočtovú zodpovednosť a prípadne iných relevantne dotknutých subjektov (napr.\nsamosprávy) do legislatívneho procesu je priamo úmerná potenciálnemu (negatívnemu) zásahu\ndo dlhodobej udržateľnosti hospodárenia (v prípade samospráv zásahu do čl. 6 ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti, prípadne iných príslušných ustanovení ústavy dotýkajúcich\nsa samospráv).\n96. Ústavný súd v označenom náleze taktiež poukázal na to, že vníma praktickú realitu politického\nživota s tým, že nemôže očakávať či autoritatívne vnucovať akési zidealizované predstavy\no spôsobe tvorby legislatívy. Výsledok legislatívneho procesu je, a ústava to a priori nevylučuje,\naj produkt politických vyjednávaní, koaličných kompromisov a vzájomných ústupkov. Taktiež musí\nbyť ústavný súd zdržanlivý v tom, aby presadzoval akademické ideály a nároky na legislatívny\nproces, ktoré by zástupcovia ľudu ani v praxi nemohli naplniť (pozri aj Frickey, Philip P. and\nSmith, Steven S., Judicial Review and the Legislative Process: Some Empirical and Normative\nAspects of Due Process of Lawmaking). Úlohou ústavného súdu totiž nie je judikatúrou zavádzať\nprincípy a poznatky patriace skôr do sféry právnej vedy (porov. Klaus Meßerschmidt, A. Daniel\nOliver-Lalana, On the “Legisprudential Turn” v Constitutional Review: An Introduction v Rational\nLawmaking under Review, 2016).\n97. Z označeného nálezu ďalej vyplýva, že samotná podstata rokovania a diskusie o dôležitých\notázkach verejného záujmu, medzi ktoré zásah do dlhodobej udržateľnosti hospodárenia\nchránenej ústavou bezpochyby patrí, si vyžaduje už na vstupe oboznámenie aktérov\ns relevantnými informáciami, ktoré by mohli mať vplyv minimálne na obsah a rozsah takéhoto\nrokovania a diskusie, a v konečnom dôsledku aj na samotný výsledok legislatívneho\nprocesu (porov. rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka BVerfGE 70, 324; podobne\naj 2 BvR 758/07).\n98. Naznačené úvahy však neznamenajú, že každý člen zákonodarného zboru má povinnosť\noboznámiť sa s týmito relevantnými informáciami, a už vôbec nie to, že o každom aspekte danej\nveci (návrhu zákona) je potrebné vykonať komplexnú a vyčerpávajúcu diskusiu. Uvedené znamená\niba to, že pri takýchto dôležitých otázkach s relevantným presahom do ústavou chránenej dlhodobej\nudržateľnosti hospodárenia má mať poslanec reálnu možnosť takéto informácie zohľadniť.\nPredmetná skutočnosť nevylučuje situáciu, že jeho rozhodnutie bude vo výsledku rovnaké,\nzabezpečuje však, aby ústavou chránené hodnoty vstúpili relevantným spôsobom do „hry“\na rozhodnutie konkrétneho poslanca a v konečnom dôsledku národnej rady bolo prijaté s vedomím\nmožnej dohry na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia a fungovanie samospráv.\n99. Podľa čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci národnej rady sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú\nosobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.\n100. Takto konštruovaný tzv. reprezentatívny, slobodný, resp. voľný mandát priznáva poslancovi\nnárodnej rady istú nezávislosť, a to najmä od príkazov fyzických či právnických osôb, či iných\norgánov verejnej moci a taktiež od politických strán a hnutí. Ak má mať poslanec možnosť\nrozhodnúť sa podľa svojho svedomia a presvedčenia a bez príkazov v takýchto dôležitých otázkach,\nje potrebné, aby si – aspoň v istej minimálnej miere – mohol a vedel vytvoriť vlastný (osobný)\nnázor, ktorý môže so svojím svedomím a presvedčením konfrontovať. V opačnom prípade hrozí,\nže sa môže stať pasívnym aktérom prijímajúcim odporúčania či dokonca príkazy od iných\n22\n\nsubjektov, čím by sa v konečnom dôsledku popierala ústavou zakotvená reprezentatívna povaha\nposlaneckého mandátu.\n101. V tomto smere ústavný súd v náleze vo veci sp. zn. PL. ÚS 13/2022 konštatoval,\nže nie je ľahké posúdiť dôsledky legislatívneho procesu a jeho kvality na stabilitu verejných\nfinancií, resp. dopad prijatých legislatívnych opatrení na verejné rozpočty. Zároveň však opätovne\nzdôrazňuje, že ak dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky vstupuje „do hry“,\nposlanci národnej rady by pred samotným hlasovaním mali mať k dispozícii určité množstvo\nrelevantných informácií o tom, ako navrhovaný zákon zasiahne do dlhodobej udržateľnosti\nhospodárenia. Čím väčší je zásah do dlhodobej udržateľnosti hospodárenia, tým väčší dôraz\nsa kladie na rozsah a relevanciu takýchto informácií, a to aj na informácie o efektívnosti\nvynakladania verejných prostriedkov.\nIII.3. Všeobecné východiská k posudzovaniu súladu zákona o štátnom rozpočte s ústavou\na ústavným zákonom:\n102. Ústavný súd nebol dosiaľ vyzvaný na posúdenie ústavnej súladnosti zákona o štátnom\nrozpočte, preto považuje za potrebné uviesť aspoň stručné teoretické východiská, ktoré\nsú relevantné pre posudzovanie takéhoto súladu.\n103. V ústavných úpravách náležitostí, obsahu a procesu prijímania štátneho rozpočtu\nv rámci krajín Európskej únie existujú značné rozdiely. Pokiaľ niektoré ústavy upravujú\nproblematiku štátneho rozpočtu v rámci samostatnej kapitoly (napr. nemecká v čl. 109 až 112,\nportugalská v čl. 105 až 107, poľská v čl. 219 až 227), resp. vo viacerých relatívne podrobných\nustanoveniach (napr. ústava Fínska v čl. 83 až 90), iné krajiny Európy, medzi ktoré zaradzujeme\naj Slovenskú republiku, upravujú vo svojich ústavách štátny rozpočet iba minimálne (napr. čl. 42\nÚstavy Českej republiky). V podmienkach Slovenskej republiky ide o úpravu zakotvenú v čl. 58\nústavy, ktorý je zaradený v prvom oddiele tretej hlavy s názvom Hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky.\n104. Podľa čl. 58 ods. 1 ústavy finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym\nrozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom.\n105. Podľa čl. 58 ods. 2 ústavy príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia,\nvzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon.\n106. Podľa čl. 58 ods. 3 ústavy štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej\nrepubliky sa zriaďujú zákonom.\n107. Pokiaľ ide o ďalšiu relevantnú ústavnú úpravu, v zmysle čl. 119 písm. d) ústavy vláda\nrozhoduje v zbore o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu.\n108. Podľa čl. 86 písm. g) ústavy národná rada schvaľuje štátny rozpočet, preveruje jeho plnenie\na schvaľuje štátny záverečný účet.\n109. Všetky ďalšie náležitosti zákona o štátnom rozpočte a požiadavky na proces jeho schválenia\nvrátane tzv. fiškálnych pravidiel sú upravené na zákonnej úrovni (zákon o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy, zákon o tvorbe právnych predpisov, zákon o rokovacom poriadku národnej rady).\n\n23\n\nÚstavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ďalej ustanovuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti\nvrátane limitu dlhu verejnej správy.\n110. Z teoretického hľadiska je potrebné uviesť, že zákon o štátnom rozpočte je zákonom,\nktorý nemá z pohľadu generality práva normatívnu povahu. Zákon o štátnom rozpočte\nmá formu zákona z dôvodu, že je aktom národnej rady [čl. 86 písm. g) ústavy] a ako taký\nje publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v niektorých krajinách má aj inú formu\nako zákon, napr. v Slovinsku ide o tzv. parlamentný dekrét). Jeho obsahom je prejav vôle národnej\nrady, aby výkonná moc dosiahla pre štát určité príjmy a vynaložila určité výdavky, to všetko\nna účely tam určené. Zákon o štátnom rozpočte preto možno označiť aj ako účelovú (finálnu)\nnormu, ktorá adresátom ustanovuje dosiahnutie určitého ekonomického cieľa, a to bez toho,\naby určil spôsob jeho realizácie. Spôsoby, ktorými sa majú dosiahnuť ciele opísané v zákone\no štátnom rozpočte, sú upravené predovšetkým množstvom špeciálnych noriem často vydaných\nuž pred prijatím zákona o štátnom rozpočte (napr. normy daňového práva).\n111. Možno tak konštatovať, že schválením zákona o štátnom rozpočte [čl. 86 písm. g) ústavy]\nnárodná rada umožňuje vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci (čl. 108 ústavy) výkon\njej právomocí. Národná rada, ktorej vláda návrh zákona o štátnom rozpočte predkladá, v podstate\nposúdi možnosť plnenia vládneho programu, s ktorým pred ňu vláda predstúpila a ktorý národná\nrada schválila [čl. 86 písm. f) a čl. 113 ústavy]. Vláda je za výkon svojej funkcie (právomoci)\nzodpovedná národnej rade, a tá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru (čl. 114 ods. 1 ústavy).\n112. Monopol na iniciovanie rozpočtových zákonov teda prináleží vláde [čl. 119 písm. e) ústavy],\nkeďže štátny rozpočet predstavuje základný nástroj a rámec realizácie jej politiky, a teda\nje aj výrazom jej zodpovednosti za správu štátu.\n113. Osobitné postavenie štátneho rozpočtu v zmysle už uvedených úvah je vyjadrené aj textuálne\nv čl. 86 ústavy, v zmysle ktorého sa národná rada uznáša na zákonoch [písm. a)] a schvaľuje štátny\nrozpočet [písm. g)].\n114. V teoretickej rovine možno doplniť, že vo viacerých krajinách Európskej únie je obmedzená\nmožnosť poslancov zákonodárneho zboru predkladať pozmeňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu\n[úplne napr. Írsko, čiastočne, teda bez možnosti zmeny celkových príjmov a výdavkov,\nnapr. Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Slovinsko, bližšie porovnanie OECD (2019),\n“Parliament’s role in budgeting”, in Budgeting and Public Expenditures in OECD Countries 2019,\nOECD Publishing, Paris].\n115. Pokiaľ ide o zákonnú úpravu a jej špecifiká, o návrhu zákona o štátnom rozpočte sa rokuje\nv druhom a treťom čítaní, pričom tento návrh sa prideľuje všetkým výborom okrem mandátového\na imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií (§ 87 ods. 2 zákona o rokovacom\nporiadku). Všeobecná rozprava o návrhu zákona v prvom čítaní (§ 73 ods. 2 zákona o rokovacom\nporiadku) sa tak pri návrhu zákona o štátnom rozpočte nevykonáva. Návrh zákona o štátnom\nrozpočte nesmie obsahovať zmeny, doplnenia ani zrušenia iných zákonov (§ 87 ods. 3 zákona\no rokovacom poriadku). Zákon o štátnom rozpočte nepodlieha pripomienkovému konaniu\n(§ 27 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov).\n116. Tvorba rozpočtu je teda hlavným nástrojom vlády na realizáciu jej politiky. Vláda čerpá svoju\nlegitimitu od národnej rady a národná rada zas od občanov, ktorí volia svojich zástupcov\n24\n\ndo národnej rady (poslancov) vo voľbách. Vláda pri výkone svojej právomoci podlieha kontrole\nnárodnej rady, ktorá jej kedykoľvek môže vysloviť nedôveru.\n117. V nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vníma riziko\njudicializácie rozhodovania o ekonomických a politických otázkach (pozri aj P. Holländer: Finanční\nústava aneb defenzivní konstitucionalismus současné doby in: Finanční ústava, ed. Vojtěch\nŠimíček). Z uvedeného dôvodu považuje za nevyhnutné pridržiavať sa ústavnej úpravy\na rešpektovať ústavou nastavené hranice svojho prieskumu. Uvedené predstavuje vyjadrenie\nuž spomínanej zdržanlivosti ústavného súdu pri zásahoch do zákonodárnej moci.\n118. V teoretickej rovine je ďalej vhodné ozrejmiť, že otázky stavu verejných financií\nči hospodárenia štátov sa dostávali do pozornosti ústavodarcov zriedkavo. Napriek uvedenému\nniektoré ústavy obsahujú viac či menej konkrétne požiadavky na rozpočet, prípadne na proces jeho\nprijatia. Napríklad ústava Talianska (čl. 81 ods. 4) a ústava Fínska (čl. 84) ustanovujú okrem iného\npožiadavku na krytie výdavkov príjmami, ústava Švajčiarska (čl. 126) zas zakotvuje trvalo\nudržateľnú rovnováhu príjmov a výdavkov a včasnosť kompenzácie prípadného deficitu. Ústava\nRakúska (čl. 13 ods. 2) odkazuje na zabezpečenie celkovej rovnováhy vo financiách. Nemecký\nZákladný zákon (čl. 109 ods. 3) ustanovuje požiadavku na v zásade vyrovnané rozpočty\nbez príjmov z pôžičiek.\n119. Maďarský Základný zákon z roku 2011 ustanovuje limity na štátny rozpočet cez výšku\nštátneho dlhu (čl. 36 ods. 4, 5 a 6), rozsah ústavnoprávneho prieskumu tamojšieho ústavného súdu\nvo vzťahu k rozpočtu (čl. 37 ods. 4), spôsob zapojenia tamojšej Rozpočtovej rady do procesu\nprípravy štátneho rozpočtu (čl. 44), ako aj podmienenie prijatia štátneho rozpočtu súhlasom\nRozpočtovej rady (čl. 44 ods. 3), teda v podstate právo absolútneho veta Rozpočtovej rady\nvo vzťahu k návrhu štátneho rozpočtu.\n120. V naznačenej súvislosti je však potrebné dodať, že zverenie práva veta rozpočtovým radám\nje skôr výnimkou než pravidlom, a to predovšetkým vychádzajúc z nízkej demokratickej legitimity\ntakýchto orgánov v porovnaní s občanmi volenými zákonodárnymi zbormi (pozri aj M. Antoš:\nDluhové brzdy ve střední Evropě: proč všichni nemluvíme německy? in: Finanční ústava,\ned. Vojtěch Šimíček).\n121. Ústavný súd v nadväznosti na už uvedené konštatuje, že jeho úlohou v konaní o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy nie je hľadať optimálne riešenia na zabezpečenie\nrešpektovania určitých odborných či morálnych štandardov pri prijímaní štátneho rozpočtu\n(napr. limitovaním vytvárania deficitu, resp. zamedzovaním ďalšieho zadlžovania sa), prípadne\nurčovanie lepšieho či vhodnejšieho spôsobu jeho schvaľovania v národnej rade (napr. v podobe\nposilňovania postavenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť).\n122. Ústavný súd si je na jednej strane vedomý skutočnosti, že silné rozpočtové rady a prísnejšie\npravidlá pre zadlžovanie majú za následok stabilnejšie verejné financie a nižšiu mieru zadlžovania\n[pozri Xavier Debrun and Manmohan S. Kumar: Fiscal Rules, Fiscal Councils and All That:\nCommitment Devices, Signalling Tools, or Smokescreens?; Hagemann, R. (2011), \"How Can\nFiscal Councils Strengthen Fiscal Performance?\", OECD Journal: Economic Studies, vol. 2011/1;\ntiež Garrett E, Graddy EA, Jackson HE. Fiscal Challenges: An Interdisciplinary Approach\nto Budget Policy. Cambridge University Press; 2008. s. 120]. Zároveň však jedným dychom dopĺňa,\n\n25\n\nže posilňovanie postavenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – akokoľvek by sa mohlo javiť\nvšeobecne prospešné – mu v zmysle ústavy neprináleží. V čl. 4 ústavného zákona o rozpočtovej\nzodpovednosti je pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vymedzená (aj) vo vzťahu\nk ovplyvňovaniu štátneho rozpočtu nepriamo, teda prostredníctvom monitorovania a poskytovania\nspráv a stanovísk. Z ústavy a ani ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nemožno vyvodiť\nrozhodovaciu či hoci len spolurozhodovaciu právomoc Rady pre rozpočtovú zodpovednosť\nv procese prípravy a schvaľovania zákona o štátnom rozpočte.\n123. Zároveň je vhodné poukázať na skutočnosť, že „sankcie“ za hospodárenie, resp. jeho zhoršenie\nsú (ústavodarcom) ustanovené v čl. 5 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V týchto\n„sankciách“ je taktiež premietnutý už opísaný vzťah vlády a národnej rady v oblasti štátneho\nrozpočtu, keď podľa čl. 5 ods. 8 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pri dosiahnutí\nurčitej úrovne dlhu (50 % podielu na hrubom domácom produkte a viac) musí vláda okrem iného\npožiadať národnú radu o vyslovenie dôvery, teda v podstate o potvrdenie mandátu na výkon svojej\npolitiky (medzi ďalšie sankcie patrí taktiež povinnosť vlády predložiť na rokovanie národnej\nrady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu, zníženie platov členov vlády,\nneumožnenie vláde predložiť návrh rozpočtu verejnej správy s nárastom výdavkov, resp.\ns rozpočtovým schodkom atď.). Z Hodnotenia rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027\nvypracovanom Radou pre rozpočtovú zodpovednosť vyplýva, že takáto situácia, keď vláda bude\nmusieť národnú radu požiadať o vyslovenie dôvery, nastane budúci rok, keď vláde skonči výnimka\npodľa čl. 5 ods. 10 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (hodnotiaca správa je dostupná\nna webovom sídle Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: https://www.rrz.sk/hodnotenie-rozpoctuverejnej-spravy-na-roky-2025-az-2027/).\n124. Ústavné zakotvenie konkrétnych rozpočtových pravidiel predstavuje mantinely\nústavnoprávneho prieskumu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť,\nže prvoradú a všeobecnú zodpovednosť za štátny rozpočet nesie vláda, ktorá je za výkon svojej\nprávomoci zodpovedná národnej rade, a následne národná rada nesie svoju politickú zodpovednosť\npred občanmi – voličmi. Vstup ústavného súdu do týchto vzťahov by opodstatňovalo iba podstatné\nnarušenie ústavnosti.\n125. Zásah ústavného súdu teda prichádza do úvahy predovšetkým v prípade porušenia\nústavných požiadaviek. Ako príklad možno uviesť obchádzanie konkrétnej ústavnej\npožiadavky na vyrovnaný rozpočet započítaním pôžičiek ako čistých príjmov (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu New Jersey vo veci Lance v. McGreevy z 26. 7. 2004) alebo obchádzanie ústavne\nzakotvenej dlhovej brzdy cez účtovné operácie (rozsudok nemeckého spolkového ústavného súdu\n2 BvF 1/22 z 15. 11. 2023).\n126. Sumarizujúc už uvedené, štátny rozpočet predstavuje základný nástroj na realizáciu vládnej\npolitiky, a preto je potrebné ho vnímať predovšetkým v politickej a ekonomickej rovine. Spor\no vládnu politiku realizovanú na podklade štátneho rozpočtu, teda o zásadné politické a ekonomické\notázky, by sa cez konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy (o súlade zákona\no štátnom rozpočte) nemal prenášať na ústavný súd. Ústava je totiž založená na princípe vlády\nväčšiny (čl. 113 ústavy) a vlády na čas (čl. 73 ods. 1 a taktiež čl. 30 ods. 2 ústavy). Podstata\ndemokratického systému vychádzajúceho z uvedených princípov spočíva v tom, že aktuálne\nzvolená väčšina má právo počas volebného obdobia realizovať svoj program, na ktorého plnenie\n\n26\n\nbola splnomocnená občanmi vo voľbách. Hlavným arbitrom politických a programových cieľov\npolitických strán a hnutí nie je ústavný súd ako ochranca ústavnosti, ale občan-volič ako zdroj moci\n(čl. 2 ods. 1 ústavy).\nIII.4. Posúdenie dôvodnosti návrhu:\n127. Navrhovatelia namietajú nesúlad napadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2,\nčl. 31, čl. 73 ods. 2, čl. 78 ods. 2 a čl. 86 písm. a) a g) ústavy, ako aj s čl. 55a ústavy v spojení\ns čl. 1 ústavného zákona z dôvodu skráteného času na jeho prerokovanie v Hospodárskej a sociálnej\nrade, v parlamentných výboroch, na samotnej schôdzi národnej rady, ako aj nedostatočný čas\nna zohľadnenie prípadných pripomienok odbornej verejnosti. Taktiež namietajú aj samotný obsah\nnapadnutého zákona, a to z dôvodu nerešpektovania limitov verejných výdavkov a z dôvodu\nohrozenia dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky.\n128. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na skrátený čas na prerokovanie napadnutého zákona\nHospodárskou a sociálnou radou, ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť sama osebe nemôže\nvyvolať ústavnoprávne dôsledky, ktorých sa navrhovatelia domáhajú. Ústava a ani ústavný zákon\no rozpočtovej zodpovednosti neustanovujú ako podmienku prijatia zákona o štátnom rozpočte jeho\nprerokovanie v Hospodárskej a sociálnej rade. Zároveň je potrebné doplniť, že v prípade § 4 ods. 3\npísm. c) č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov nejde ani o také zákonné\nustanovenie, ktoré by v sebe obsahovalo princíp vyjadrený v niektorom článku ústavy. Okrem toho,\nako uznávajú aj samotní navrhovatelia, Hospodárska a sociálna rada napadnutý zákon v skutočnosti\naj napriek časovému obmedzeniu prerokovala a v nadväznosti na toto jej prerokovanie proti nemu\nvzniesla viaceré pripomienky, pričom vláde vo výsledku navrhla prepracovanie návrhu štátneho\nrozpočtu.\n129. Ústavný súd berie ohľad na skutočnosť, že došlo k časovému a aj obsahovému zúženiu\ndiskusie na príslušných parlamentných výboroch. Ani uvedené však v zmysle už uvedených\nteoretických východísk nemá bez ďalšieho presah do ústavnoprávnej roviny. Z predložených\ndokumentov vyplýva, že príslušné výbory napadnutý zákon aj napriek časovému obmedzeniu\nprerokovali a vyjadrili súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte, a to bez\npripomienok. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že reálny čas na prerokovanie bol značne\nobmedzený, avšak v špecifických okolnostiach danej veci (časových i vecných) nevylučoval jeho\nprerokovanie, resp. vznesenie relevantných námietok a pripomienok.\n130. Ak navrhovatelia namietajú samotné využitie postupu podľa § 35 ods. 7 zákona o rokovacom\nporiadku (skrátenie diskusie v národnej rade), ústavný súd akceptuje tvrdenie národnej rady a vlády,\nže takýto postup nie je pri rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte vylúčený (§ 87 zákona\no rokovacom poriadku). Ústavný súd na druhej strane uznáva aj relevanciu tvrdenia navrhovateľov,\nže aj keď takýto postup nie je zákonom o rokovacom poriadku vylúčený, mohol by vo svojich\ndôsledkoch predstavovať postup v rozpore s ústavou (predovšetkým s čl. 31 ústavy). V predmetnej\nveci však nebolo preukázané, že by bola diskusia o napadnutom zákone obmedzená do tej miery,\nže by došlo k vylúčeniu samotného prerokovania (prediskutovania) návrhu zákona na pôde národnej\nrady (PL. ÚS 13/2022). V tomto bode ústavný súd pripomína už uvedené špecifiká zákona\no štátnom rozpočte a jeho schvaľovania vrátane monopolu vlády na predkladanie zákona o štátnom\n27\n\nrozpočte na schválenie národnej rade a z toho vyplývajúci vzťah medzi vládou a národnou radou\n(časť III.3. tohto nálezu).\n131. Navrhovatelia ďalej argumentujú porušením § 35 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku\nz dôvodu, že pozmeňujúce návrhy viacerých poslancov neboli prečítané a bolo o nich hlasované\nbez toho, aby sa s nimi mohli poslanci národnej rady oboznámiť. V tomto bode ústavný súd\npovažuje z pohľadu rešpektovania ústavných záruk (predovšetkým čl. 31 a čl. 73 ods. 2 ústavy)\nza rozhodujúcu skutočnosť, že s predmetnými pozmeňujúcimi návrhmi sa mohli poslanci\noboznámiť, a to z webového sídla národnej rady (§ 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku),\na že následne bolo možné o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovať. Takýto postup, aj keď\nho skutočne možno považovať za neobvyklý a v napätí so zákonom o rokovacom poriadku (úroveň\nzákonnosti), ešte bez ďalšieho neznamená, že naráža aj na hranice ústavnosti. Ako už bolo uvedené,\nreálna možnosť poslancov národnej rady oboznámiť sa s pozmeňujúcimi návrhmi a následná\nmožnosť o nich hlasovať sú v okolnostiach danej veci na naplnenie požiadaviek vyplývajúcich\nz ústavy postačujúce. Uvedené nemožno vykladať tak, že ústavný súd takýto postup schvaľuje\nči aprobuje ako štandardný, ale to, že ústavou nastavené pravidlá ho v danej veci nevylučovali.\n132. Ak navrhovatelia poukazujú na skutočnosť, že pozmeňovacie návrhy neboli ako celok\nprečítané pred samotným hlasovaním, ústavný súd opätovne konštatuje, že s obsahom\npozmeňujúcich návrhov sa poslanci mohli oboznámiť a že následne sa o týchto pozmeňovacích\nnávrhoch uskutočnilo hlasovanie.\n133. V uvedených súvislostiach ústavný súd prihliada aj na tvrdenia národnej rady a vlády\npodporené priložením príslušných prejavov poslancov národnej rady k tlači 100 a neprečítanými\npozmeňujúcimi návrhmi k tlači 100, ako aj prepisom rozpravy, v rámci ktorej sa čítali niektoré\npozmeňujúce návrhy poslancov, o znakoch obštrukčného správania niektorých poslancov národnej\nrady (celkovo ide o 23 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých väčšina má rozsah približne 60 strán\na vo vzťahu ku ktorým príslušní poslanci výslovne požiadali o ich „doslovné prečítanie od prvého\nbodu po bod posledný vrátane príloh“, pozn.). Tvrdené obštrukčné správanie malo vo svojej\npodstate spočívať v umelom odďaľovaní hlasovania o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024.\nUvedené uznávajú aj samotní navrhovatelia, ktorí však poukázali na skutočnosť, že nie všetci\nposlanci parlamentnej menšiny usilovali o takého obštrukcie. Zároveň ústavný súd v tomto bode\nprihliada na argument národnej rady a vlády o tom, že v prípade neschválenia štátneho rozpočtu\nna rok 2024 do konca roka 2023 v dôsledku umelého predlžovania diskusie by nevyhnutne nastalo\nrozpočtové provizórium (príslušné rokovanie prebiehalo 20. a 21. decembra 2023, pozn.).\n134. Ústavný súd v tomto bode pripomína, že ochrana parlamentnej menšiny nemá za cieľ chrániť\nmenšinu pred rozhodnutiami väčšiny, ale umožniť menšine prezentovať svoj názor v rozhodovacom\nprocese parlamentu. Ako už bolo konštatované, splnenie tejto podmienky, teda možnosti menšiny\nzaujať a prezentovať svoje stanovisko k prerokovávanému návrhu zákona, nebolo relevantným\nspôsobom spochybnené (čl. 31 ústavy). Ak obštrukcia (hoci aj legálna) znamená zneužitie práva,\ntakémuto postupu ústavný súd neposkytuje ochranu.\n135. Pokiaľ ide o oboznámenie sa s relevantným stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť\na jej výhradami, už samotní navrhovatelia uznávajú, že 15. decembra 2023 boli vláda a národná\nrada upozornené na skutočnosť, že návrh rozpočtu výrazne presahuje limity verejných výdavkov\na že ohrozuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Z prepisu rozpravy\n28\n\nv národnej rade taktiež vyplýva, že viacerí rečníci opakovane poukazovali na stanovisko a závery\nRady pre rozpočtovú zodpovednosť a ekonomické a iné dôsledky prijatia napadnutého zákona.\nNa základe uvedeného možno uzavrieť, že poslanci národnej rady si boli v dostatočnej miere\nvedomí navrhovateľmi a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdených dôsledkov a s týmto\nvedomím hlasovali (čl. 73 ods. 2 ústavy).\n136. Navrhovatelia ďalej tvrdia, že obsah napadnutého zákona nerešpektuje platné limity verejných\nvýdavkov, na čo upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a že v dôsledku uvedeného\nnapadnutý zákon závažným spôsobom ohrozuje dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej\nrepubliky v zmysle čl. 55a ústavy.\n137. Vo vzťahu k limitom verejných výdavkov ústavný súd akceptuje tvrdenie vlády, že limit\nverejných výdavkov nie je ústavným inštitútom, ale inštitútom zákonným (vtedy platný a účinný\n§ 30aa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Skutočnosť, že ide o zákonný, a nie\nústavný inštitút, preukazuje aj vývoj jeho úpravy v právnom poriadku Slovenskej republiky. Článok\n7 ods. 3 ústavného zákona, ktorý bol prijatý ešte v roku 2011, ustanovuje, že postup pri určení\nlimitu verejných výdavkov ustanoví zákon. Avšak k ustanoveniu limitu verejných výdavkov došlo\naž s účinnosťou od 1. apríla 2022, teda po takmer 11 rokoch od prijatia ústavného zákona. Ďalej\nnárodná rada na svojom zasadnutí 27. februára 2024 neschválila uznesenie k limitom verejných\nvýdavkov na roky 2024 až 2027. Novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy\nnásledne zaviedla nový výpočet limitu verejných výdavkov.\n138. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené pripomína, že zo systematiky ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti vyplývajú už spomínané „sankcie“ za zhoršovanie hospodárenia\n(čl. 5), ako aj výnimka z nich na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni,\nv ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde (čl. 5 ods. 10).\n139. Ústavný súd si je vedomý argumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že inštitút limitu\nverejných výdavkov je hlavným nástrojom na riadenie rozpočtu a zlepšovanie dlhodobej\nudržateľnosti. „Povýšenie“ konkrétnej výšky limitu na ústavný nástroj či princíp však nie\nje v právomoci ústavného súdu, ale ústavodarcu.\n140. Pokiaľ ide o zásah do dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, ústavný\nsúd považuje za vhodné poukázať na rozdiel medzi touto vecou a vecou vedenou pod sp. zn.\nPL. ÚS 13/2022 (tzv. prorodinný balíček). Zásah do dlhodobej udržateľnosti (v jeho procesnom\naspekte) bol v označenej veci založený na tom, že súbor predmetných opatrení s preukázateľným\ndopadom na hospodárenie Slovenskej republiky bol prerokovaný iba v skrátenom legislatívnom\nkonaní, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky, pričom zároveň nebol vopred krytý\na v nezanedbateľnej miere zaťažoval (všetky) budúce rozpočty (teda išlo o neprefinancované trvalé\nvýdavkové opatrenia). V tejto veci ide na rozdiel od veci sp. zn. PL. ÚS 13/2022 o jeden štátny\nrozpočet, ktorý síce sám osebe môže mať negatívny dopad na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia,\navšak možno ho v čase izolovať a jeho negatívne dôsledky v budúcnosti kompenzovať\n(napr. konsolidačnými opatreniami).\n141. Ďalej navrhovatelia uviedli, že rozpočtovaný pokles deficitu v roku 2024 vyplýva\niba z metodicky nesprávneho posunu financovania energetickej pomoci z fondov Európskej únie,\nže rozpočtu chýbajú konkrétne opatrenia na splnenie cieľov počas celého rozpočtového horizontu,\n\n29\n\nže návrh rozpočtu na roky 2025 a 2026 je z pohľadu naplnenia účelu viacročného rozpočtu\nnepostačujúci, že existuje hrozba vzniku neudržateľnej úrovne dlhu v horizonte najbližších 15 až 20\nrokov, že návrh rozpočtu nezlepšuje udržateľnosť verejných financií a že bezprecedentne vysoká\nrezerva v navrhovanom rozpočte môže byť použitá na ďalšie navýšenie dlhu.\n142. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že pri vypočítavaní poklesu deficitu mohlo dôjsť\nk zvoleniu nesprávneho metodického postupu. Zároveň však konštatuje, že nemôže v takýchto\nsporoch (spor parlamentnej väčšiny a menšiny o ekonomických a politických otázkach) vystupovať\nako v podstate superaudítórsky úrad skúmajúci správnosť zvolených odborných postupov\nči reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu. Priestor na zásah ústavného súdu\nby sa otváral predovšetkým v prípade obchádzania konkrétnych a objektívne merateľných ústavou,\nresp. ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti nastavených pravidiel, prípade v širšom\nponímaní pri neudržateľnom negatívnom zásahu do dlhodobej udržateľnosti hospodárenia\nSlovenskej republiky.\n143. Samotná potenciálna existencia hrozby vzniku neudržateľnej úrovne dlhu v strednodobom\nči dlhodobom časovom horizonte však z pohľadu súčasného znenia ústavy a ústavného zákona\no rozpočtovej zodpovednosti, majúc pritom na zreteli predovšetkým princíp deľby moci vlastný\nprávnemu štátu, neoprávňuje ústavný súd na taký významný zásah do zákonodarnej a výkonnej\nmoci, akým je vyslovenie nesúladu celého štátneho rozpočtu s ústavou, resp. ústavným zákonom\no dlhodobej udržateľnosti.\n144. Pokiaľ ide o namietaný nesúlad s čl. 78 ods. 2 ústavy (Za výroky pri výkone funkcie poslanca\nprednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne\nstíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady\nSlovenskej republiky.), ústavný súd konštatuje, že v návrhu nie je uvedená relevantná argumentácia\nk samostatnému posúdeniu súladu napadnutého zákona s týmto článkom ústavy.\n145. V závere ústavný súd považuje za vhodné zhrnúť, že zákon o štátnom rozpočte je špecifickým\nzákonom bez normatívnej povahy (tzv. účelová, resp. finálna norma), ktorého náležitosti\nsú na ústavnej úrovni v našich podmienkach špecifikované v minimálnom rozsahu (bod 110\nnálezu). Jeho osobitné postavenie je vyjadrené aj priamo v ústave tým, že o jeho návrhu rozhoduje\nv zbore vláda (monopol zákonodarnej iniciatívy) a následne ho ako zákon schvaľuje národná rada\n(na rozdiel od uznášania sa na iných zákonoch). Schválením zákona o štátnom rozpočte národná\nrada umožňuje vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci výkon jej právomoci (realizáciu\nprogramu, na ktorý dostala od národnej rady mandát), a počas celého výkonu ju kontroluje\na kedykoľvek jej môže vysloviť nedôveru. Do opísaného vzťahu by mohol ústavný súd vstupovať\nlen celkom výnimočne. Pri námietkach nedostatkov legislatívneho procesu sa ústavný súd\npridržiava triezveho prístupu k prieskumu, sledujúc pri tom minimalizáciu svojich zásahov\ndo právomoci národnej rady. Vstup ústavného súdu opodstatňujú predovšetkým také významné\npochybenia, ako je nerešpektovanie konkrétnych ústavných pravidiel a požiadaviek, prípadne\nzákonných ustanovení s relevantným presahom do ústavy. Takéto konkrétne pochybenia v rámci\nlegislatívneho procesu, aj keď mimoriadne neobvyklého, zistené neboli. Ústavný súd vníma\nodborné argumenty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o stave verejných financií, nedostatočne\nefektívnom uplatňovaní pravidla limitu dlhu verejnej správy, ako aj o postupnom zhoršovaní\ndlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Platná ústavná úprava však\n\n30\n\nneumožňuje posilňovanie jeho pozície v procese prijímania štátneho rozpočtu cez konanie o súlade\nprávnych predpisov na ústavnom súde. Uvedené je v rukách ústavodarcu, ktorý vykonáva štátnu\nmoc zverenú mu občanmi – voličmi.\n146. Vzhľadom na všetko už uvedené ústavný súd návrhu nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. decembra 2024\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n31", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "štátny rozpočet", "právna veta", "podmienky konania", "štátny rozpočet"], "pravna_veta": "Zákon o štátnom rozpočte je zákonom, ktorý nemá z pohľadu generality práva normatívnu povahu, ale možno ho považovať za tzv. účelovú, resp. finálnu normu. Monopol na jeho iniciovanie prináleží vláde [čl. 119 písm. e) ústavy], keďže štátny rozpočet predstavuje základný nástroj a rámec realizácie jej politiky, a teda je aj výrazom jej zodpovednosti za správu štátu. Schválením zákona o štátnom rozpočte [čl. 86 písm. g) ústavy] národná rada umožňuje vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci (čl. 108 ústavy) výkon jej právomocí. Národná rada, ktorej vláda návrh zákona o štátnom rozpočte predkladá, posúdi možnosť plnenia vládneho programu, s ktorým pred ňu vláda predstúpila a ktorý národná rada schválila [čl. 86 písm. f) a čl. 113 ústavy]. Osobitné postavenie štátneho rozpočtu je vyjadrené aj v čl. 86 ústavy, v zmysle ktorého sa národná rada uznáša na zákonoch [písm. a)] a schvaľuje štátny rozpočet [písm. g)]. Do opísaného vzťahu národnej rady a vlády by mohol ústavný súd, rešpektujúc princíp trojdelenia moci, vstupovať len celkom výnimočne.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3312bbd4-4b8f-40ec-97bb-9af0734b9258", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3312bbd4-4b8f-40ec-97bb-9af0734b9258"}, {"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2012 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 48/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 48/03 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c776cf0-2aad-48bc-af51-5293747fa35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2"}]}