{"guid": "ussr:c38e4c2f-e640-47c4-b004-bdb687736ddc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.6.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2025 z 12. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. marca 2025, sp. zn. PL. ÚS 6/2025, ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.6.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2025-03-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "pozastavuje účinnosť", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c38e4c2f-e640-47c4-b004-bdb687736ddc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.6.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.6.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.6.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 6/2025-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša\nMaďara, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského\na) o návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených\nposlankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Luciou Plavákovou, na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 401/2024 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 13\nods. 4, čl. 26 ods. 1, 2, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a\nb) o návrhu verejného ochrancu práv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1 druhej vety zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení zákona č. 401/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3\na 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 samostatne, ako aj v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto\nrozhodol:\n1. Návrhy p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. P o z a s t a v u j e účinnosť § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1 druhej vety zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení zákona č. 401/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov.\n3. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh skupiny poslancov na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 28. januára 2025 doručený návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „skupina poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 401/2024 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „novelizačný zákon“), s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2, 4 a 5 ústavy a s čl. 10 ods. 1\na 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Skupina\nposlancov navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal návrh na ďalšie konanie\na zároveň aby pozastavil účinnosť napadnutého novelizačného zákona. Návrhom vo veci samej\nžiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutý zákon nie je v súlade s označenými\nreferenčnými normami.\n2. Skupina poslancov po všeobecnom úvode o význame práva na informácie v demokratickej\nspoločnosti rozdeľuje svoju vecnú argumentáciu do dvoch častí, ktorých podstatu je možné\nvymedziť takto:\n(i)\nzavedenie oprávnenia povinnej osoby požadovať úhradu účelne vynaložených nákladov\nza mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií (§ 21 ods. 1 druhá veta zákona o slobode\ninformácií) je neústavným obmedzením práva na informácie a viacerých ústavných princípov,\n(ii)\nzavedenie inštitútov „oznámenia“ výšky úhrady a „námietky“ proti vyčísleniu úhrady\nv novelizovanom znení § 14 zákona o slobode informácií doplnením odsekov 6 a 7 je porušením\nprincípu jasnosti, určitosti a predvídateľnosti právnej normy, ktorý vylučuje arbitrárnosť pri výklade\na aplikácii.\n3. V podrobnostiach skupina poslancov tvrdí, že napadnutý novelizačný zákon zavedením možnosti\npožadovať úhradu účelne vynaložených nákladov na sprístupnenie informácií predstavuje prekážku,\nneprimeranú záťaž pri realizácii účelu práva na informácie, dôsledkom čoho dochádza\nk obmedzeniu kontroly výkonu verejnej moci zo strany občianskej spoločnosti. Prekážky\npri uplatňovaní tohto práva musia byť ústavne odôvodniteľné a nesmú predstavovať neprimeranú\nzáťaž alebo jeho obmedzenie. V tejto súvislosti skupina poslancov zdôrazňuje povahu nákladov,\nktoré nie sú ani správnym poplatkom a ani náhradou materiálnych nákladov spojených so zaslaním\nodpovede žiadateľovi, ale predstavujú uhrádzanie bežnej prevádzky orgánu verejnej moci\n(tzv. osobohodiny), ako aj úkonov, ktoré štátne orgány uskutočňujú pri výkone svojich povinností.\n4. Zavedením možnosti požadovať úhradu účelne vynaložených nákladov na sprístupnenie\ninformácií môže dochádzať k porušeniu princípu nediskriminácie ako súčasti práva na informácie,\npretože vytvára nerovnosť v prístupe k verejným informáciám, ktorá môže postihnúť najmä\nekonomicky znevýhodnených občanov a vo svojich dôsledkoch viesť k diskriminačným praktikám\npri sprístupňovaní informácií orgánmi verejnej moci, ktoré sú zakázané ústavou.\n5. Napadnutý zákon porušuje princíp proporcionality podľa čl. 13 ods. 4 ústavy. Samotný cieľ\nnapadnutého zákona je politický a sleduje potlačenie a znechutenie verejnosti pri vyhľadávaní\n2\n\na podávaní žiadostí o verejné informácie od orgánov verejnej moci. V záujme preukázania tohto\ntvrdenia skupina poslancov odkázala na verejné vyjadrenie predkladateľov napadnutého zákona\nzo 7. novembra 2024 (vyjadrenie poslanca Andreja Danka), ako aj na to, že zavedenie možnosti\npožadovať úhradu účelne vynaložených nákladov na sprístupnenie informácií nesúvisí s potrebami\npraxe, reálnymi administratívnymi nákladmi či riešením hromadného a cieleného zneužívania práva\nna informácie verejnosťou.\n6. Napadnutý zákon porušuje princíp právnej istoty, v súlade s ktorým má byť obsah príslušnej\nprávnej normy formulovaný tak, aby zodpovedal požiadavkám jasnosti, určitosti a predvídateľnosti\ntejto právnej normy, a tým vylučoval arbitrárnosť v jej výklade a aplikácii. Novozavedené a dosiaľ\nnepoužívané pojmy „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ a „účelne vynaložené\nnáklady“ nie sú zákonodarcom zadefinované a nemajú rámcové zákonné parametre. Ich výklad\na aplikácia sú tak ponechané na jednotlivé povinné osoby pri spracovaní každej individuálnej\nžiadosti o sprístupnenie informácie, v dôsledku čoho hrozí v tomto procese svojvôľa.\n7. Možnosť požadovať úhradu účelne vynaložených nákladov na sprístupnenie informácií oslabuje\nzodpovednosť štátu za zachovanie otvoreného vládnutia, robí vládnutie a výkon verejnej moci\nmenej transparentnými, a tak sa dostáva do nesúladu s čl. 26 ods. 5 ústavy.\n8. Účinkom požadovania úhrad a poplatkov môže byť odstrašujúci efekt („chilling effect“), teda\njav, keď sú jednotlivci alebo subjekty odrádzaní od uplatňovania svojich práv zo strachu\nz právnych, finančných alebo zo sociálnych následkov. Požadovanie úhrad a poplatkov v oblasti\nžiadostí a sprístupňovania informácií, ktorými orgány verejnej moci disponujú, najmä ak sú vysoké,\nmôže odradiť jednotlivcov od uplatňovania ich práva na informácie, pričom podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva je takýto následok obmedzenia slobody prejavu a práva\nna informácie neprípustný. Vo vzťahu k jednotlivcom takáto úprava vytvára odstrašujúci efekt\n(„chilling effect“), pri ktorom sa jednotlivci môžu vyhýbať žiadaniu informácií zo strachu\npred finančnými nákladmi, aj keď sú tieto informácie dôležité pre ich účasť na verejnom živote\nalebo rozhodovaní.\n9. Porušenie čl. 1 ods. 2 ústavy vidí skupina poslancov v porušení viacerých medzinárodných\nzmlúv o ľudských právach, ktorými sú okrem dohovoru aj Medzinárodný pakt o občianskych\na politických právach či Aarhuský dohovor, ktoré zdôrazňujú význam bezplatného a dostupného\nverejného prístupu k informáciám.\n10. Napokon je napadnutý zákon v rozpore s judikatúrou súdov v oblasti práva na informácie,\npodľa ktorej poplatky za prístup k informáciám musia byť prísne obmedzené na skutočné\nmateriálne náklady na poskytovanie informácií, pretože právo na informácie má byť prístupné\nvšetkým bez zbytočných finančných prekážok.\n11. V druhej časti argumentácie skupina poslancov zdôrazňuje, že právne inštitúty „oznámenia“\na „námietky“ dosiaľ nepoznal nielen zákon o slobode informácií, ale ani správny poriadok, ktorý sa\npodporne vzťahuje na sprístupňovanie informácií na žiadosť. Zákonodarca nedefinoval\n„oznámenie“ ani ako individuálny správny akt, ani ako rozhodnutie sui generis. Toto „oznámenie“\ntak predstavuje akýsi hybridný konštitutívny správny akt, avšak v dôsledku nedefinovania jeho\nprávnej formy je jeho súdny prieskum minimálne sporný, a to napriek tomu, že zasahuje\ndo základných práv dotknutej osoby (žiadateľa infožiadosti). Obdobné závery platia aj pre inštitút\n\n3\n\n„námietky“, ktorá nie je klasickým opravným prostriedkom (sťažnosť, odvolanie, odpor) proti\nsprávnemu rozhodnutiu o výške poplatku alebo inej finančnej úhrady. Inštitút „námietky“ vznikol\nprevzatím procesného prostriedku obrany s hmotnoprávnym účinkom upraveným v civilných\nsporových konania do administratívneho konania s vertikálnym mocenským vzťahom v oblasti\nvýkonu verejnej kontroly výkonu verejnej moci. Pri jeho realizácii tak nemožno vylúčiť\nnekonzistentnú aplikáciu, čo zasahuje do právnej istoty. Napadnutý zákon nedefinuje, či má\n„námietka“ smerovať proti samotnej povinnosti úhrady alebo len proti jej výške, alebo proti\nvyrubeniu v konkrétnej fáze konania, alebo len proti vyhľadávaniu časti informácií, a rovnako\npre povinné osoby zákonodarca nestanovuje žiadnu lehotu na vybavenie podaných „námietok“.\nII.\nNávrh verejného ochrancu práv na začatie konania o súlade právnych predpisov\n12. Ústavnému súdu bol 29. januára 2025 doručený návrh verejného ochrancu práv (ďalej aj\n„navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade § 14 ods. 6 a 7\na § 21 ods. 1 druhej vety zákona o slobode informácií v znení novelizačného zákona s čl. 1 ods. 1,\nčl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 a 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy samostatne, ako aj\nv spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 10 dohovoru. Verejný ochranca práv ústavný súd žiada prijať\nnávrh na ďalšie konanie v celom rozsahu a pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení zákona\no slobode informácií. Vo veci samej navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnuté\nustanovenia zákona o slobode informácií nie sú v súlade s označenými referenčnými normami.\n13. Výhrady navrhovateľa k súladu napadnutých ustanovení sa týkajú predovšetkým § 14 ods. 7 a\n§ 21 ods. 1 druhej vety zákona o slobode informácií. Nesúlad § 14 ods. 6 tohto zákona\ns referenčnými normami ústavy a dohovoru vidí v jeho prvej vete, teda v oprávnení povinnej osoby\nurčiť, že v danom prípade bude vyžadovať od žiadateľa úhradu, ako aj v oprávnení ju vyčísliť.\nKeďže po prípadnej derogácii prvej vety § 14 ods. 6 zákona o slobode informácií by celé toto\nustanovenie stratilo opodstatnenie, napáda ho v celom rozsahu. Navyše verejný ochranca práv\npoukázal na logickú obsahovú i procesnú nadväznosť ustanovení § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1\ndruhej vety zákona o slobode informácií. Napadnutými ustanoveniami zavedené obmedzenie\nzákladného práva na informácie nespĺňa všeobecné ústavné požiadavky obmedzovania základných\npráv a slobôd, ako ani osobitné požiadavky na obmedzenie základného práva na informácie.\n14. Svoju argumentáciu verejný ochranca práv rozdelil do dvoch častí. V prvej namieta rozpor\nnapadnutých ustanovení s princípom právnej istoty, zásadou predvídateľnosti práva a zásadou\nlegality. Zákonodarca novelou zaviedol do zákona o slobode informácií nový legálny pojem\n„mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“, ktorý nijakým spôsobom nedefinoval, a to ani\nrámcovo. Ide o mimoriadne neurčitý právny pojem, ktorého obsah, resp. rozsah nedefinuje ani\nžiadny iný právny predpis, dokonca ho nie je možné konkretizovať ani v bežnom jazyku.\nZákonodarca podmienil možnosť povinných osôb požadovať úhradu aj zvýšeným stupňom\nrozsiahlosti, teda zvýšeným stupňom už aj tak neurčitého pojmu „rozsiahle vyhľadávanie“, čím\nspôsobil, že zo znenia napadnutého ustanovenia nie je možné vyvodiť žiadne rámce úvahy\npovinných osôb pri posudzovaní situácií, v ktorých sprístupnenie informácií podmienili úhradou\nnákladov. Uloženie povinnosti uhradiť náklady a určenie medzí realizácie základného práva\nna informácie je teda ponechané výlučne na posúdení jednotlivých povinných osôb vo forme\n\n4\n\nindividuálnych správnych aktov (oznámenie v zmysle § 14 ods. 6 zákona o slobode informácií).\nZákonodarca tak vopred rezignuje na zavedenie legislatívnych limitov pred rozpínavou\ninterpretačnou právomocou exekutívnej moci v štáte.\n15. Rovnaké výhrady neurčitosti, nejasnosti a zrozumiteľnosti pri ukladaní povinností a určení\nmedzí základného práva na informácie je potrebné vidieť aj vo vzťahu k vyčísľovaniu úhrady\nza mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, pretože zákon neustanovuje presnú sumu\núhrady, ale ani spôsob jej výpočtu vo vzťahu ku kvantifikácii rozsahu informácií. Zákon o slobode\ninformácií už pred novelou obsahoval možnosť požadovať úhradu materiálnych nákladov\nspojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie\nžiadateľovi, ktorého vyčíslenie konkretizuje podzákonný predpis. Určovanie výšky úhrady\nnákladov za „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ však zákonodarca nekonkretizoval\nani zákonným splnomocnením na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, čím určenie jeho\nvýšky ponechal plne na jednotlivé povinné osoby.\n16. Nejasne a vágne vymedzená možnosť uloženia povinnosti podľa § 21 ods. 1 druhej vety zákona\no slobode informácií je procesne konkretizovaná v § 14 ods. 6 tohto zákona a takto je obmedzený\nprístup k základnému právu na informácie podľa § 14 ods. 7 tohto zákona. Zásadnými vadami\nnedodržania zásady legality vedúcimi k nedodržaniu podmienok obmedzovania základného práva\nna informácie tak trpia všetky tri napadnuté ustanovenia.\n17. V aplikačnej praxi sa nejednoznačnosť tejto právnej úpravy prejaví aj rozdielnou aplikáciou\nnapadnutých ustanovení jednotlivými povinnými osobami, čo, prirodzene, spôsobí v praxi orgánov\naplikácie práva porušenie princípu rovnosti premietnutého v čl. 13 ods. 3 ústavy, ktorý sú tieto\npovinné dodržiavať. Podmieňovanie vyhľadávania a mimoriadne rozsiahleho sprístupnenia\ninformácií zaplatením finančnej úhrady v nešpecifikovanej výške spôsobí nerovnosť vo vzťahu\nk žiadateľom o informácie z dôvodu majetku, ktorý predstavuje zakázaný diskriminačný dôvod,\nresp. takáto úprava je v rozpore s požiadavkou zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy,\n18. V druhej časti argumentácie navrhovateľ namieta, že napadnuté ustanovenia zákona o slobode\ninformácií nespĺňajú podmienky testu proporcionality. Obmedzenie základného práva na informácie\npovinnosťou úhrady za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií nie je možné jednoznačne\npodriadiť pod niektorý z legitímnych cieľov vymedzených v čl. 26 ods. 4 ústavy a v čl. 10 ods. 2\ndohovoru. V dôvodovej správe uvedený primárny cieľ dotknutej novely zákona o slobode\ninformácií, ktorým je predchádzanie zaťažovania administratívnych kapacít povinných osôb a ich\nochrana pred zneužívaním práva na informácie, nepredstavuje dostatočne silný dôvod na naplnenie\npodmienok vhodnosti a nevyhnutnosti v teste proporcionality. Zvýšená záťaž povinných osôb\nvytvárajúca tlak na realizáciu ich činností vyžadovaných právnym poriadkom bez preukázateľného\nfaktického a bezprostredného rizika nemožnosti plniť ich zákonné funkcie nemôže predstavovať\ndostatočný dôvod obmedzenia základného práva na prístup k informáciám. V tejto súvislosti\npoukázal aj na to, že verejne nie je známy žiadny prípad, v ktorom by činnosť niektorej z povinných\nosôb bola v dôsledku „zavalenia“ infožiadosťami paralyzovaná v plnení jej primárneho predmetu\nčinnosti. Sprístupňovanie rovnakých informácií bude v dôsledku prijatia napadnutých ustanovení\npodmienené nie obsahom a kvalitou týchto informácií, ale len zaplatením požadovanej úhrady\nza ich vyhľadanie. Takýmto spôsobom dochádza i k nabúraniu celého konceptu sprístupňovania\ninformácií postaveného na silnom uplatňovaní princípu transparentnosti výkonu verejnej moci.\n\n5\n\n19. Zákonodarcom sledovaný cieľ bolo možné dosiahnuť aj menej invazívnym prostriedkami, ktoré\nby do práva na informácie zasahovali v menšej intenzite. Predchádzajúca právna úprava i ustálená\njudikatúra správnych súdov sa vysporiadali samy so zneužívaním práva na informácie\na šikanóznym výkonom tohto práva, ktorými zákonodarca v dôvodovej správe argumentuje,\naplikujúc zásadu zákazu zneužitia práva na informácie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nvo veciach sp. zn. 1Sžik 1/2021, 6 Sžik 2/2021 alebo sp. zn. 5 Sžik 5/2020 definoval kritériá,\npri ktorých splnení ide o zneužitie práva na informácie a v ktorých sú povinné osoby oprávnené\nnevyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácií. Ako problematické, chybné a ústavne neudržateľné\nvidí navrhovateľ spájanie samotného rozsahu vyhľadávania a sprístupňovania informácií\nso šikanóznym výkonom práva na informácie. Napadnuté ustanovenia nie sú spôsobilé úplne\nodstrániť šikanózne infožiadosti na rozdiel od aplikácie zákazu zneužitia práva, ktorý umožňuje\ntakýmto žiadostiam bez ďalšieho nevyhovieť a informácie nesprístupniť. Ďalším spôsobom, ako\nochrániť povinné osoby pred podávaním šikanóznych žiadostí o sprístupnenie informácií, by bolo\nprijatie právnej úpravy, ktorá by síce vo vymedzených prípadoch umožňovala požadovať úhradu\nza vyhľadávanie informácií, no ich sprístupnenie by nepodmieňovala zaplatením tejto úhrady\ns následkom nesprístupnenia informácií. V takom prípade by povinné osoby boli oprávnené\nvymáhať nezaplatenú úhradu aj po sprístupnení žiadaných informácií, napr. formou správnej\nexekúcie.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov\n20. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 3/2025-13 z 12. februára 2025 rozhodol o spojení oboch\nnávrhov na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 255/2025.\n21. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom\nzasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131\nods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom\nrozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n22. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že obom\nnavrhovateľom patrí legitimácia na podanie návrhu, a to podľa čl. 130 ods. 1 písm. a), resp. písm. h)\nústavy. Z prílohy k návrhu skupiny poslancov vyplýva, že ho podalo 33 poslancov národnej rady,\nčím je splnená podmienka podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy. Obaja navrhovatelia v súlade s § 43\nods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne označili ako účastníka konania, proti ktorému návrh\nsmeruje, národnú radu, ktorá napadnutý právny predpis prijala. Z obsahu návrhov na začatie\nkonania vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené v § 39 v spojení s § 75 zákona\no ústavnom súde.\n23. Kým skupina poslancov napáda novelizačný zákon ako celok, verejný ochranca práv napáda\nkonkrétne ustanovenia konsolidovaného znenia zákona o slobode informácií. Napriek rozdielnej\n6\n\ntechnike prístupu navrhovateľov k definovaniu rozsahu ústavného prieskumu ústavný súd\nkonštatuje, že obaja navrhovatelia označili právny predpis, resp. jeho časť, ktorého nesúlad\nnamietajú, a uvádzajú dôvody, ktoré ich viedli k pochybnostiam o jeho súlade s konkrétnymi\nčlánkami ústavy a dohovoru. Samotné dôvody nesúladu napadnutého právneho predpisu, resp. jeho\nčasti podrobí ústavný súd meritórnemu prieskumu, kde sa vysporiada aj so spomenutým rozdielnym\nprístupom k prieskumu.\n24. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrhy\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto boli návrhy v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijaté\nna ďalšie konanie v celom rozsahu (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nIV.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona\nIV.1. Návrhy na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona:\n25. Obaja navrhovatelia spolu s návrhom na začatie konania podali aj návrhy na pozastavenie\núčinnosti nimi napadnutých právnych predpisov. Skupina poslancov tvrdí, že účinnosťou\nnapadnutého novelizačného zákona môže dôjsť k nezvratným dopadom na výkon verejnej kontroly\nvýkonu verejnej moci prostredníctvom žiadostí o informácie zástupcami občianskej spoločnosti.\nMnohí žiadatelia sa, či už z dôvodu „chilling“ efektu, alebo pre finančnú nedostupnosť, nemusia\ndostať k verejným informáciám, ktoré sú pre nich z pohľadu kontroly verejnej moci esenciálne.\nRovnako určitú časť informácií (napr. z dôvodu politickej citlivosti) môže časť povinných osôb\n(napr. ministerstvá) automaticky začať podmieňovať úhradou účelne vynaložených nákladov\nna sprístupnenie informácií z dôvodu nezadefinovaného pojmu „mimoriadne rozsiahle\nvyhľadávanie informácií“. Dôvod na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona vidia napokon\naj v tom, že vágnosť a širokosť textu napadnutého zákona bude povinným osobám dovoľovať\nsvojvoľne podmieňovať sprístupňovanie informácií touto úhradou na ťarchu práv žiadateľov.\n26. Verejný ochranca práv svoj návrh na pozastavenie účinnosti ním napadnutých ustanovení\nodôvodnil v prvom rade existenciou ohrozenia základného práva na informácie, ktorého výkon\nbude podmieňovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami a prekážkami v podobe vágne\nformulovaných oprávnení povinných osôb, čím dôjde k zníženiu štandardu ochrany a realizácie\nzákladného práva na informácie, ktoré je dostatočne reálne, konkretizované a bezprostredné.\nDruhým dôvodom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení je hrozba vzniku vážneho\nnenapraviteľného následku v podobe nesprístupnenia informácie, resp. v podobe majetkovej ujmy\nžiadateľov o informácie, ktorú by spätne nebolo možné napraviť (s prihliadnutím na ex nunc účinok\nnálezu ústavného súdu). Napadnuté ustanovenia zavádzajú do zákona o slobode informácií nové\npojmy a inštitúty, ktoré vyvolávajú stav právnej neistoty žiadateľov o informácie a v aplikačnej\npraxi týchto ustanovení povinnými osobami. Navrhovateľ zastáva názor, že menej závažné\ndôsledky vyvolá pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, keď by platil doterajší právny stav\nza zachovania právnej istoty.\n27. Pri posudzovaní obsahu návrhov na pozastavenie účinnosti ústavný súd zistil, že hoci skupina\nposlancov navrhla pozastavenie celého novelizačného zákona, dôvody navrhovaného pozastavenia\n7\n\nsa týkajú výlučne nového „procesného“ obmedzenia prístupu k informáciám zavedeného\nnovelizovaným znením § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1 druhej vety zákona o slobode informácií.\nRovnaký rozsah návrhu na pozastavenie účinnosti obsahuje aj návrh verejného ochrancu práv,\na preto bude ústavný súd pre účely rozhodovania o pozastavení účinnosti posudzovať oba návrhy\nspoločne.\nIV.2. Všeobecne k návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu:\n28. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok (rovnako\n§ 78 zákona o ústavnom súde).\n29. Pozastavenie účinnosti zákona je vážnym zásahom do právomoci zákonodarcu, preto k nemu\nústavný súd pristupuje výnimočne, pričom sa vo svojich rozhodnutiach k podmienkam\nna pozastavenie účinnosti zákonnej úpravy opakovane vyslovil, keď uviedol, že „... článok 125\nods. 2 ústavy viaže oprávnenie ústavného súdu rozhodovať o pozastavení účinnosti na existenciu\njedného z troch alternatívnych predpokladov: ohrozenie základných práv a slobôd, hrozba značnej\nhospodárskej škody alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Je zrejmé, že každý z týchto\npredpokladov je iný a iné musia byť aj podmienky ich aplikácie.“ (PL. ÚS 24/2019-26, bod 43).\n30. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je pri tomto type\nrozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného a neodkladného\nopatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu\nvymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu,\nktorého ústavnosť je sporná, na jednej strane a hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti\nplatného práva, ktorého nesúlad sa namieta, princípom demokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy (porovnaj\nuznesenie sp. zn. PL. ÚS 24/2019, bod 42) a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej moci\n(vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych\npredpisov na strane druhej (PL. ÚS 17/2014, PL. ÚS 8/2017).\n31. Pridržiavajúc sa stabilizovanej judikatúry k možnosti pozastaviť účinnosť napadnutých\nprávnych noriem, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva, ústavný súd uvádza, že\nk pozastaveniu pristúpi na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú záver o bezprostrednom\nohrození týchto hodnôt. Ohrozenie základných práv alebo slobôd v prípade ďalšieho uplatňovania\nnapadnutých ustanovení je dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne (atribút\nreálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a možno konkretizovať spôsob\nohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti\na konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktoré\nv konkrétnom posudzovanom prípade odôvodnia vstup ústavného súdu do sféry pôsobnosti\nzákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred samotným meritórnym\npreskúmaním jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej\nochrany ústavnosti (PL. ÚS 26/2019, bod 21, PL. ÚS 5/2022, body 18 – 19).\n\n8\n\n32. Ústavný súd musí pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti dbať na to, aby pozastavením\nnevniesol do aplikácie práva ešte väčšiu neistotu (prípadne iné nežiaduce následky) než ponechaním\núčinnosti preskúmavanej právnej úpravy.\nIV.3. Posúdenie návrhov na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona:\n33. Právo na informácie patrí medzi politické práva, ktorých uplatňovaním sa jednotlivci realizujú\nvo verejnom živote štátu. Právo vyhľadávať informácie môže byť obmedzené zákonom (čl. 26\nods. 4 ústavy), pričom pre toto obmedzenie sú relevantné nielen ustanovenia zákona o slobode\ninformácií explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj iné právne\npredpisy, chrániace práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie\na mravnosť. Obmedzujúce zásahy do tohto práva sa posudzujú v spojení s čl. 13 ods. 2 až 4 ústavy.\n34. Navrhovatelia odôvodňujú návrh na pozastavenie účinnosti ohrozením práva na informácie\nv spojení s hrozbou vážneho a nenapraviteľného následku na strane žiadateľov. Napadnuté\nustanovenia podľa nich zavádzajú neprimerané podmienky a prekážky výkonu tohto práva.\n35. Napadnuté ustanovenia zavádzajú nový mechanizmus prístupu k niektorým informáciám\npodmieňujúci ich poskytnutie zaplatením úhrady „účelne vynaložených nákladov za mimoriadne\nrozsiahle vyhľadávanie informácií.“. Dôsledkom nezaplatenia úhrady alebo nepodania námietky\nproti oznámeniu o požadovaní úhrady je odloženie žiadosti o informáciu. Právne inštitúty\n„písomného oznámenia“ povinnej osoby a „námietky“, o ktorej rozhoduje odvolací orgán, sú\nnovozavedené novelou zákona. V písomnom oznámení vyčísľuje povinná osoba výšku úhrady,\nna základe námietky žiadateľa odvolací orgán vyčíslenie potvrdí alebo zníži. Zákon ukladá povinnej\nosobe v oznámení ozrejmiť, na základe akých skutočností a akým spôsobom výšku úhrady\nvyčíslila. Úhrada má pritom odrážať „účelne vynaložené náklady“ povinnej osoby.\n36. Ústavný súd sa stotožňuje s navrhovateľmi v ich vnímaní možných negatívnych následkov\nnovej právnej úpravy spočívajúcej v zavedení nových právnych inštitútov do zákona o slobode\ninformácií, ktorého doterajšiu interpretáciu a aplikáciu je možné považovať za dlhodobo ustálenú\npraxou povinných osôb aj rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Naopak, zavedenie\nnového právneho inštitútu úhrady nákladov s použitím relatívne neurčitého pojmu „mimoriadne\nrozsiahle vyhľadávanie informácií“ v hypotéze § 21 ods. 1 tohto zákona za súčasnej absencie\nlimitácie požadovanej výšky úhrady podstatne zasahuje do existujúcej právnej istoty žiadateľov\no poskytnutie informácií. Pritom interpretáciu novozavedených pojmov ponecháva na každej\npovinnej osobe. Následkom aplikácie novej právnej úpravy bude tak buď odloženie žiadosti\no informáciu (pri nezaplatení úhrady), alebo vynaloženie úhrady žiadateľom bez možnosti jej\nrefundácie v prípade vyhovujúceho nálezu ústavného súdu. Ústavný súd pritom neberie do úvahy\nprípadnú výšku náhrady, ale samotnú povahu obmedzenia prístupu k informácii. Oba vzniknuté\nnásledky možno považovať za nenapraviteľné pre adresátov právneho predpisu (PL. ÚS 95/2011).\nÚstavný súd síce nevylučuje, že by na prípadnú nesúladnosť tohto zákona s referenčnými kritériami\nprihliadol zákonodarca v legislatívnej činnosti, takéto riešenie nie je možné predpokladať\ns absolútnou istotou. Povedané inak, v prípade vyslovenia nesúladu právnej úpravy s referenčnými\nnormami by mohlo byť obťažné spätne navrátiť stratený majetok osobám, na ktoré zákon dopadá\n(PL. ÚS 18/2014).\n\n9\n\n37. Ústavný súd dospel k záveru, že hrozba nepriaznivých dopadov do sféry adresátov zákona je\nreálna, priama a konkrétna, preto rozhodol o pozastavení účinnosti § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1\ndruhej vety zákona o slobode informácií v jeho novelizovanom znení účinnom od 1. marca 2025.\n38. Skupina poslancov navrhovala pozastavenie účinnosti celého novelizačného zákona, pričom\nk dôvodom pozastavenia vo vzťahu k ostatným ustanoveniam (nad rámec výroku o pozastavení)\nneposkytla žiadnu relevantnú argumentáciu, preto jej návrhu ústavný súd vo zvyšnom rozsahu\nnevyhovel.\n39. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy sa rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých\nprávnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení vyhlasuje spôsobom\nustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne\nzáväzné.\n40. V dôsledku rozhodnutia o pozastavení účinnosti sa nebudú uplatňovať § 14 ods. 6 a 7 a § 21\nods. 1 druhá veta zákona o slobode informácií v znení novelizačného zákona. K tejto zmene\ndochádza všeobecnou záväznosťou tohto uznesenia, teda odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky (§ 83 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. marca 2025\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n10", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "základné ľudské práva a slobody-podstata a zmysel", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "základné ľudské práva a slobody-podstata a zmysel", "právna veta"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dead9c49-992c-4c0c-beec-e8778b13ee45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.3.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.3.2025.1"}, {"guid": "ussr:43b31af7-0cc0-494f-9124-cf0c3ca0d189", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.5.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.5.2022.1"}, {"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}], "citovane_v": []}