{"guid": "ussr:46cb22bb-5497-47ee-a48a-71164c6db9c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2025 z 12. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. februára 2025, sp. zn. PL. ÚS 4/2025, ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46cb22bb-5497-47ee-a48a-71164c6db9c6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2025-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Miroslava Duriša, Libora Duľu, Ladislava Duditša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara\n(sudca spravodajca), Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených\nposlankyňou Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Luciou Plavákovou, PhD., na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 166/2024\nZ. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike s Ústavou\nSlovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd za účasti vlády\nSlovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania takto\nrozhodol:\n1. Návrh v časti namietaného nesúladu\n- zákona č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie\nv Slovenskej republike s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\n- čl. I bodu 2, bodu 3, bodu 6 v časti týkajúcej sa § 10 písm. d), e) a f), bodu 7 zákona\nč. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej\nrepublike s čl. 26 ods. 1, 2 a 4, čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 10 a čl. 11 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd samostatne, ako aj v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky,\n- čl. IV bodu 5 v časti týkajúcej sa § 24a ods. 1 písm. b) a bodu 8 v časti týkajúcej sa § 29r\nods. 2 zákona č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie\nv Slovenskej republike s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. Vo zvyšnej časti návrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 12. decembra 2024 doručený návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj ,,navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 166/2024 Z. z. o niektorých\nopatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike (ďalej len „napadnutý\nzákon“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 28 ústavy a s čl. 10 a čl. 11\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n2. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) schválila napadnutý zákon\n27. júna 2024 uznesením č. 392. Prezident Slovenskej republiky ho podpísal 8. júla 2024\na v Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol vyhlásený 10. júla 2024. Účinnosť nadobudol\n15. júla 2024.\n3. Argumenty navrhovateľov možno rozčleniť do dvoch osobitných skupín. Prvá skupina\nargumentov smeruje k tomu, aby ústavný súd vykonal tzv. formálny (procesný) prieskum\nústavnosti. Druhá skupina argumentov sa týka materiálneho prieskumu ústavnej súladnosti\nvybraných častí napadnutého zákona.\nI.1. Argumenty navrhovateľov k legislatívnemu procesu:\n4. Navrhovatelia v tejto časti poukazujú na skutočnosť, že napadnutý zákon bol národnou radou\nschválený v skrátenom legislatívnom konaní, k čomu pripojili časť z odôvodnenia návrhu vlády\n(parlamentná tlač 363, IX. volebné obdobie): „Potreba navrhovanej zákonnej úpravy reflektuje\nna mimoriadne okolnosti, teda vzniknutú bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike po atentáte\nna predsedu vlády... dňa 15. mája 2024 v Handlovej. Uvedený atentát podnietil celospoločenskú\ndiskusiu o potrebe posilnenia zaistenia ochrany a bezpečnosti najvyšších ústavných činiteľov,\nako aj o potrebe prijať ďalšie legislatívne úpravy, ktoré by mali eliminovať ďalšie bezpečnostné\nriziká. Niektorými novelizačnými článkami sa reaguje na napätie v spoločnosti, napríklad zmeny\nv novele priestupkového zákona majú prispieť ku kultivácii slobody prejavu a rešpektovaniu iného\nnázoru. Vzhľadom na pretrvávajúcu atmosféru v spoločnosti a s ňou súvisiacu bezpečnostnú hrozbu\nje potrebné tieto zákonné úpravy prijať v čo možno najkratšom čase, a to prostredníctvom\npredloženého návrhu zákona. Cieľom skráteného legislatívneho konania je bezodkladná eliminácia\npotenciálnej hrozby a možného opakovania situácie z 15. mája 2024.“\n5. Vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu navrhovatelia uvádzajú, že jeho uplatnenie\nje prípustné len pri existencii mimoriadnej okolnosti spojenej s dostatočne odôvodneným prípadom\nohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo s hrozbou značných\nhospodárskych škôd pre štát. Svoju argumentáciu rozvíjajú odkazmi na niektoré rozhodnutia\nústavného súdu (PL. ÚS 17/2014, PL. ÚS 2/2020, PL. ÚS 13/2022, PL. ÚS 18/2022)\na tiež Ústavného súdu Českej republiky (Pl. ÚS 77/06, Pl. ÚS 55/10 a Pl. ÚS 30/23).\nNajrozsiahlejšie časti boli citované práve z nálezu sp. zn. PL. ÚS 18/2022, v ktorom ústavný súd\nvysvetlil tri prípady potenciálnych ústavných porušení, pri ktorých by musel zasiahnuť\ndo parlamentných procedúr v prospech ochrany ústavnosti.\nI.1.1. Tvrdené nesplnenie zákonných podmienok na skrátené legislatívne konanie:\n6. Podľa právneho názoru navrhovateľov neboli pri schvaľovaní napadnutého zákona splnené\npodmienky na skrátené legislatívne konanie v zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov, t. j. neexistovalo žiadne reálne ohrozenie bezpečnosti alebo verejného\n2\n\nporiadku v čase predkladania návrhu napadnutého zákona. Túto časť argumentácie ďalej rozvíjajú\nprostredníctvom poukázania na čl. IV napadnutého zákona a inštitút tzv. doživotnej renty\npre vybraných ústavných činiteľov a na obmedzovanie práva pokojne sa zhromažďovať v zmysle\nniektorých častí čl. I napadnutého zákona. Navrhovatelia sú presvedčení, že prijaté opatrenia\nnemajú spôsobilosť ochrániť konkrétne fyzické osoby (ústavných činiteľov) pred fyzickým útokom\nna ich telesnú integritu. Tvrdené nesplnenie zákonom stanovených podmienok na skrátené\nlegislatívne konanie má v zmysle právneho názoru navrhovateľov viesť k porušeniu ústavného\nprincípu legality vyjadreného v čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nI.1.2. Tvrdená absencia odbornej diskusie a porušenia práv verejnosti na efektívnu kontrolu\na participáciu na legislatívnom procese:\n7. Napadnutý zákon nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a podľa\nnavrhovateľov sa o ňom neviedla žiadna odborná verejná diskusia. Svoju argumentáciu v tejto časti\nrozvíjajú o tvrdené neposkytnutie (i) analýz alebo štúdií, ktoré by na základe existujúcich dát\npodporovali jeho prijatie, ako aj (ii) odôvodnenia proporcionality zvolených prostriedkov\nna dosiahnutie sledovaného cieľa. Navrhovatelia ďalej poukazujú na vybrané časti zo stanovísk\nEurópskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej aj „Benátska komisia“)\nk legislatívnemu procesu vo všeobecnosti a na časť z materiálu Európskej komisie (Správa\no právnom štáte 2022 vo vzťahu k Slovensku). Uvedená argumentácia vedie navrhovateľov\nk záveru, že bez toho, čo považujú za férovú a otvorenú diskusiu, sa napadnutý zákon dostáva\ndo rozporu s ústavnými princípmi (predovšetkým s verejnosťou a kontrolovateľnosťou\nlegislatívneho procesu), a teda do nesúladu s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\nI.2. Argumenty navrhovateľov k materiálnemu prieskumu ústavnej súladnosti:\n8. Kým argumenty navrhovateľov k legislatívnemu procesu smerujú proti napadnutému zákonu\nako celku, v ďalšej časti namietajú nesúlad vybraných novelizačných bodov z jeho čl. I a čl. IV.\nPrvý z menovaných článkov má charakter novelizácie zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom\npráve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 84/1990 Zb.“), druhý zase predstavuje\nnovelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových\npomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 120/1993 Z. z.“). K zvyšným novelizačným článkom (čl. II – novelizácia zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čl. III –\nnovelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej\nslužbe v znení neskorších predpisov, čl. V – novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, čl. VI – novelizácia\nzákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov) navrhovatelia osobitné výhrady neprezentovali.\n\n3\n\nI.2.1. Tvrdený nesúlad niektorých nových pravidiel upravujúcich výkon práva pokojne\nsa zhromažďovať s čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 28 ústavy a s čl. 10 a čl. 11 dohovoru samostatne,\nako aj v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy:\n9. Navrhovatelia na s. 10 („K nesúladu Čl. I Lex atentát“), s. 15 („je Čl. I Lex atentát v prvom rade\nv nesúlade“), s. 18 („Lex atentát v Čl. I je z vyššie opísaných dôvodov v nesúlade“) a s. 19 („ČI. I\nLex atentát je v zmysle už uvedeného v nesúlade“) používajú formuláciu, z ktorej vyplýva\nich presvedčenie o nesúlade celého novelizačného čl. I s vybranými referenčnými normami.\nNovelizačný čl. I však obsahuje aj také novelizačné body, voči ktorým navrhovatelia žiadne\nkonkrétne výhrady nepredniesli. Tento novelizačný čl. I obsahuje celkovo deväť novelizačných\nbodov, pričom konkrétne výhrady navrhovateľov smerujú voči novelizačným bodom 2, 3, 6 a 7.\n10. Argumentácia navrhovateľov v tejto časti je založená najprv na význame zhromažďovacieho\npráva v demokratickej spoločnosti s osobitným akcentovaním pozitívneho a negatívneho záväzku\nštátu podľa relevantnej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len\nESĽP“); predovšetkým Sáska proti Maďarsku – sťažnosť č. 58050/08, Lashmankin a ostatní proti\nRusku - sťažnosť č. 57818/09, Ezelin proti Francúzsku – sťažnosť č. 11800/85, Öllinger proti\nRakúsku – sťažnosť č. 76900/01)] a ústavného súdu (II. ÚS 348/09, I. ÚS 193/03). Navrhovatelia\npoukazujú na prísne kritériá, ktoré najvyššie súdne autority používajú pri skúmaní rôznych foriem\nobmedzení daného práva. V ďalších častiach smerujú výhrady navrhovateľov už voči konkrétnym\nnovelizačným bodom.\n11. Novelizačným bodom 2 z čl. I napadnutého zákona sa rozšíril výpočet ex lege zakázaných\nzhromaždení, ktorý bol dovtedy súčasťou § 1 ods. 5 zákona č. 84/1990 Zb. prečíslovaného\nnovelizačným bodom 1 z čl. I napadnutého zákona na § 1 ods. 6. Kým pred 15. júlom 2024\nsa ex lege zákaz vzťahoval na zhromaždenia v okruhu 50 metrov od budov zákonodarného zboru\nalebo od miest, kde tento zbor rokuje, novelizovaná úprava stanovuje celkovo päť prípadov ex lege\nzakázaných zhromaždení. Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov je predpísaný od (a) objektu,\nv ktorom má stále sídlo prezident republiky, (b) objektu, v ktorom pravidelne rokuje národná rada\nalebo vláda, (c) objektu, v ktorom má stále sídlo ústavný súd, ak osobitný predpis neustanovuje\ninak, (d) iného objektu, kde rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť prezident, národná rada\nalebo vláda, (e) objektu, ktorý zabezpečuje ministerstvo vnútra pre potreby prezidenta, predsedu\nnárodnej rady a predsedu vlády podľa osobitného predpisu, pričom novelizovaný § 10 ods. 2\npísm. d) zákona č. 84/1990 Zb. tým nie je dotknutý.\n12. Navrhovatelia považujú uvedené ex lege zákazy zhromaždení za neproporcionálne, zdôrazňujúc\npožiadavku nevyhnutnosti pri obmedzovaní daného základného práva. Zákonodarca podľa\nnich nerozlišoval obsah uskutočňovaných zhromaždení (politické otázky, výročia udalostí, podpora\nalebo oslava osobnosti) a neprihliadol ani na možnosť, že na dotknutých miestach v konkrétnom\nokamihu nebude prebiehať zasadnutie žiadneho ústavného orgánu. Zákonom stanovené obmedzenie\npokladajú za politický nástroj úniku ústavných činiteľov pred vystavením sa verejnej kritike\nzo strany účastníkov zhromaždení.\n13. Novelizačným bodom z čl. I napadnutého zákona sa dovtedajší § 4 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb.\nupravil tak, že kým pred 15. júlom 2024 mohla obec určiť miesto na jej území, kde možno konať\nzhromaždenie na účel uvedený v § 1 ods. 2 bez oznámenia (s fakultatívnym oprávnením v podobe\n\n4\n\nurčenia doby, v ktorej sa také zhromaždenia konať nesmú), od 15. júla 2024 má obec takéto miesto\nurčiť prednostne na verejnom priestranstve (námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto).\n14. Podľa názoru navrhovateľov si má miesto zhromaždenia vybrať zvolávateľ zhromaždenia,\na nie zákonodarca, ak má byť účel zhromažďovacieho práva naplnený. Danú úpravu pokladajú\nza nekompatibilnú s rozhodovacou činnosťou ESĽP k čl. 11 dohovoru, napríklad s už citovaným\nrozhodnutím Lashmankin a ostatní proti Rusku, v ktorom štrasburský súd vyslovil právo zvoliť\nsi čas, miesto a spôsob uskutočnenia zhromaždenia v medziach stanovených čl. 11 ods. 2 dohovoru.\n15. Novelizačným bodom č. 6 z čl. I napadnutého zákona boli rozšírené dôvody na zákaz\nzhromaždenia aktom obce, a to o štyri nové skutkové podstaty. Obec zhromaždenie zakáže,\nak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie, ktorej\núčel zhromaždenia priamo súvisí, a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta konania zhromaždenia\n[§ 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 84/1990 Zb.]. Obec ďalej má pristúpiť k zákazu zhromaždenia\nvtedy, ak existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia,\nv dôsledku čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení\nani s nasadením dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času\nalebo miesta konania zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej\nrušivými opatreniami. Ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne\nsa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním [§ 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 84/1990 Zb.]. Obec\nzhromaždenie zakáže tiež vtedy, ak sa má konať na mieste, ktoré sa nachádza v oblasti určenej\nprevažne na bývanie a nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto, pričom\nz oznámených skutočností alebo iných informácií plynie dôvodná obava, že konaním zhromaždenia\ndôjde k zásahu do základného práva na súkromie väčšieho počtu osôb alebo k zásahu do pokojného\nužívania obydlia väčšieho počtu osôb nad mieru bežne spojenú s pokojným zhromaždením,\na ochranu ich práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami [§ 10 ods. 2 písm. f)\nzákona č. 84/1990 Zb.]. Obec napokon zhromaždenie zakáže aj v situácii, keď sa má konať\nv okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť\nvšeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu\n[§ 10 ods. 2 písm. g) zákona č. 84/1990 Zb.].\n16. Konkrétne výhrady navrhovateľov založené na tvrdenom nesúlade s čl. 28 ústavy a čl. 11\ndohovoru v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy smerujú voči § 10 ods. 2 písm. d), e) a f) zákona\nč. 84/1990 Zb. Pri § 10 ods. 2 písm. d) a f) argumentujú tým, že nie je možné a priori favorizovať\nochranu súkromia potenciálne dotknutých osôb pred výkonom zhromaždovacieho práva. Pokiaľ\ntak zákonodarca urobil, potom rezignoval na aplikáciu princípu proporcionality pri obmedzovaní\nzákladných práv a slobôd. Kritika navrhovateľov sa ďalej týka spojenia „nad mieru bežne spojenú“\nz § 10 ods. 2 písm. f) z dôvodu, že ho vnímajú ako vágne a potenciálne široko aplikovateľné\npri rozhodovaní o zákaze zhromaždenia zo strany obce. Princípu proporcionality sa dovolávajú tiež\nv ďalšej časti argumentácie spojenej s výkladom Benátskej komisie. Pripúšťajú, že v konkrétnych\nprípadoch plošný zákaz konania zhromaždení v rezidenčných zónach alebo v blízkosti obydlí\ndotknutých osôb nemusí neprimerane zasahovať do práva na súkromie, no za istých okolností bude\nplošný zákaz priamo v rozpore s podstatou zhromažďovacieho práva. Jedným z nimi uvádzaných\npríkladov je fara, ktorá je zároveň pracoviskom a domovom duchovného, a to v kontexte\nhypotetickej demonštrácie. Podstatou argumentácie navrhovateľov je tak absencia vyvažovania\noboch práv vo vzájomnej kolízii (právo na súkromie verzus zhromažďovacie právo) a priame\n5\n\nuprednostnenie jedného z nich ex lege. Pri § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 84/1990 Zb. namietajú\nrozpor s rozhodovacou činnosťou ESĽP, konkrétne so závermi z rozhodnutia Öllinger proti\nRakúsku (sťažnosť č. 76900/01), z ktorých podľa ich názoru vyplýva povinnosť prijať pozitívne\nopatrenia na ochranu zákonných demonštrácií pred protidemonštráciami, a nie apriórne zakazovať\nzhromaždenia z dôvodu rizika stretu s protidemonštrantmi. Aj v tejto časti je navrhovateľmi\nzvýraznená potreba vyvažovania a jeho ponechanie obci.\nI.2.2. Tvrdený nesúlad čl. I s čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy a čl. 10 dohovoru:\n17. Ako referenčné kritérium navrhovatelia zvolili ďalej aj tie časti ústavy a dohovoru, ktoré\nchránia slobodu prejavu. V tejto súvislosti je porušenie slobody prejavu namietané „normami Čl. I\nLex atentát“ bez označenia konkrétnych novelizačných bodov. Dôvodom je podľa navrhovateľov\nprimárne obmedzenie zhromažďovacieho práva a spôsobu, ktorým k tomuto obmedzeniu\nna podklade napadnutého zákona dochádza. Navrhovatelia odkazujú na rozhodovaciu činnosť\nESĽP, ktorú uviedli už predtým, lebo je so slobodou prejavu prepojená. Dôraz kladú na požiadavku\nneustáleho dohľadu médií a verejnosti nad výkonom verejnej funkcie a kontrolu zo strany\nobčianskej spoločnosti. Čl. I napadnutého zákona považujú za právnu konštrukciu, ktorá\nmá potenciál tento dohľad a kontrolu torpédovať v zmysle tzv. chilling efektu. Tento celý článok\ntiež dávajú do kontextu s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a individuálnymi\nprávnymi aktmi prijatými po 30. septembri 2023.\nI.2.3. Tvrdený nesúlad novelizačných bodov 5 a 8 z čl. IV napadnutého zákona s čl. 1 ods. 1\nústavy a princípom generality práva:\n18. Čl. IV predstavuje novelizáciu zákona č. 120/1993 Z. z. Novelizačným bodom 5 vložil\nzákonodarca v rámci spoločných a záverečných ustanovení § 24a, ktorý sa člení na tri odseky.\nPodľa prvého z nich patrí po skončení výkonu funkcie ústavného činiteľa Slovenskej republiky plat\nvo výške platu poslanca podľa § 2 ods. 1 a 2 (a) prezidentovi, (b) predsedovi národnej rady\na predsedovi vlády, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné\nobdobie prezidenta. V zmysle novelizačného bodu 8 zákonodarca § 29r ods. 2 stanovil,\nže toto ustanovenie sa vzťahuje aj na osoby, ktoré splnili podmienku podľa § 24a ods. 1 písm. b)\ndo 14. júla 2024.\n19. Navrhovatelia poukazujú na to, že uvedené zákonné podmienky podľa nich spĺňa iba jedna\nosoba z tých, ktoré zastávali v minulosti funkciu predsedu vlády alebo predsedu Národnej rady,\na tieto zákonné normy označujú ako „šité na mieru“ jedinej osobe. V tom vidia rozpor s princípom\ngenerality práva, k čomu dopĺňajú odkazy na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (PL. ÚS 16/95,\nPL. ÚS 37/95, PL. ÚS 19/05, PL. ÚS 18/06, PL. ÚS 115/2011, PL. ÚS 7/2021). Podľa presvedčenia\nnavrhovateľov zákonodarca týmito časťami napadnutého zákona navliekol do šatu právnej normy\nindividuálne benefity pre jednu jedinú osobu v štáte, a to predsedu vlády.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov\n20. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná\n6\n\nrada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu\nna začatie konania. Vychádzal pritom z čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj z § 7 ods. 1 písm. a) a § 56\nods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Účelom\npredbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie\nkonanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n21. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia\npodali návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy [pozri tiež § 74\npísm. a) zákona o ústavnom súde]. Z prílohy k návrhu vyplýva, že návrh na začatie konania podalo\n33 poslancov národnej rady, čím je splnená podmienka, aby návrh podala najmenej pätina\njej poslancov (čl. 130 ods. 1 ústavy). Zároveň je skupina poslancov riadne zastúpená právnou\nzástupkyňou.\n22. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovatelia v súlade\ns § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne ako účastníka konania, proti ktorému návrh\nsmeruje, označili národnú radu, ktorá napadnutý zákon prijala.\n23. V obsahu návrhu na začatie konania ústavný súd ďalej skúmal, či sú splnené všetky požiadavky\nustanovené v § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde.\n24. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov musí v zmysle § 75 písm. b) zákona\no ústavnom súde obsahovať dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade\nnapadnutého právneho predpisu s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Zákon vyžaduje pri tomto type konania splnenie osobitnej požiadavky\nnáležitosti návrhu na jeho začatie, ktorá spočíva v kvalifikovanom odôvodnení smerujúcom\nk dosiahnutiu konkrétneho výsledku konania formulovaného v petite návrhu. Odôvodnenie\nnapĺňajúce túto požiadavku spočíva v predložení dostatočných právnych argumentov,\nktoré by už v čase predbežného prerokovania veci umožnili z materiálneho hľadiska posúdiť,\nči sú relevantne spôsobilé vyvolať pochybnosti o súlade napadnutého právneho predpisu\ns referenčnou právnou normou. Takéto pochybnosti zároveň nie je možné naplniť, ak z judikatúry\nústavného súdu možno celkom jasne vyvodiť záver o súlade napadnutej právnej normy\ns referenčnou normou a navrhovateľ zároveň neponúkne ústavnému súdu argumenty nasvedčujúce\npotrebe odklonu od skoršej rozhodovacej činnosti. Nepostačuje, ak navrhovateľ len stroho\na izolovane prezumuje neústavnosť napadnutej právnej úpravy (PL. ÚS 8/2023). Zároveň platí,\nže ústavný súd v tomto type konania nevyzýva navrhovateľa na odstránenie prípadných nedostatkov\n(§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, PL. ÚS 4/2022, PL. ÚS 7/2022).\n25. Ústavný súd konštatuje, že návrh takéto kvalifikované odôvodnenie obsahuje pri námietkach\ntýkajúcich sa formálneho prieskumu ústavnosti napadnutého zákona ako celku a ďalej\npri argumentácii založenej na materiálnom prieskume a smerujúcej voči jeho vybraným častiam.\nZa tieto časti považuje: čl. I bod 2, bod 3, bod 6 v časti týkajúcej sa § 10 písm. d), e) a f), bod 7,\nz čl. IV bod 5 v časti týkajúcej sa § 24a ods. 1 písm. b) a bod 8 v časti týkajúcej sa § 29r ods. 2.\nPredložená argumentácia k týmto častiam nie je strohá a prednesené výhrady sa navrhovatelia\nsnažia prepojiť s predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou ako ústavného súdu, tak aj ESĽP.\nÚstavný súd preto konštatuje, že v uvedenom rozsahu nezistil žiadne dôvody, pre ktoré\n7\n\nby bolo možné návrh pri predbežnom prerokovaní odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie (výrok 1 tohto uznesenia). Samotné dôvody nesúladu uvedené v návrhu podrobí následne\nmeritórnemu prieskumu.\n26. Ústavný súd zároveň zistil dôvody na odmietnutie prijatia návrhu vo zvyšnej časti. Pokiaľ\nnavrhovatelia na s. 10 („K nesúladu Čl. I Lex atentát“), s. 15 („je Čl. I Lex atentát v prvom rade\nv nesúlade“), s. 18 („Lex atentát v Čl. I je z vyššie opísaných dôvodov v nesúlade“) alebo s. 19\n(„ČI. I Lex atentát je v zmysle už uvedeného v nesúlade“) používajú formuláciu, z ktorej vyplýva\nich presvedčenie o nesúlade celého novelizačného čl. I s vybranými referenčnými normami, potom\nje nutné konštatovať, že novelizačný čl. I obsahuje aj také novelizačné body, voči ktorým\nnavrhovatelia žiadne konkrétne výhrady založené na materiálnom prieskume nepredniesli.\nPríkladom je bod 1 (ktorým sa v § 1 vložil nový odsek 3: „Rušiť výkon práva pokojne\nsa zhromažďovať sa zakazuje.“) alebo bod 9 obsahujúci okrem iného novelizované skutkové\npodstaty priestupkov proti zhromažďovaciemu právu. Ústavný súd identifikoval aj prípad,\nkeď konkrétnejšie výhrady neboli súčasťou argumentácie k všetkým častiam namietaných\nnovelizačných bodov. Navrhovatelia uvádzajú bod 6 (čl. I) a všetky doplnené písmená d) až g)\nv § 10 ods. 2 bez rozvinutých a prepojených výhrad k písm. g), čiže k zákazu zhromaždenia obcou\nvtedy, ak sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva\nsvoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou\nvšeobecného súdu. Ústavný súd nemôže byť ten, kto vyberie časť argumentácie navrhovateľov\noznačenej „Bod 2 Čl. I“ (s. 15 a 16) a k § 10 ods. 2 písm. g) ju „prilepí“. Zjavne by tým vybočil\nzo svojej úlohy v konaní o súlade právnych predpisov.\n27. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu je známe, že argumentačná nedostatočnosť môže\nrezultovať aj do odmietnutia návrhu ako celku už pri jeho predbežnom prerokovaní\n(PL. ÚS 8/2023). Keďže v prejednávanej veci návrh čiastočne nemá náležitosti požadované\nzákonom o ústavnom súde, pričom v tomto type konania ústavný súd nevyzýva na odstránenie\nprípadných nedostatkov, bolo namieste sčasti (bod 26) tento odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c)\nzákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. februára 2025\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-plénum", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d0a8062-77ad-4531-9f35-540084357ca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.18.2022.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2022 z 8. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.18.2022.3"}, {"guid": "ussr:9ad37347-8996-43d5-b302-090e3fec97a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1"}, {"guid": "ussr:3312bbd4-4b8f-40ec-97bb-9af0734b9258", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3312bbd4-4b8f-40ec-97bb-9af0734b9258"}, {"guid": "ussr:3297951e-4e79-4ac3-9a26-10d08015d561", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.2"}, {"guid": "ussr:8fb01a60-a2d0-48c6-84c2-947ce93f0868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1"}, {"guid": "ussr:093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2021 z 7. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2"}, {"guid": "ussr:021a7180-baee-4530-af38-584293b759e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2020 z 5. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.2.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:c1937f9f-629e-4dd7-b803-21253d5e8500", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 115/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 115/2011 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1937f9f-629e-4dd7-b803-21253d5e8500"}, {"guid": "ussr:85ddf696-f744-4623-bcba-a5d5f58b6893", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/09 z 16. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85ddf696-f744-4623-bcba-a5d5f58b6893"}, {"guid": "ussr:7edfd88f-4600-4068-bc99-8b8cad0038e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/06 z 18. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-18", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7edfd88f-4600-4068-bc99-8b8cad0038e2"}, {"guid": "ussr:c18ee2d2-d366-4897-ae8f-2363c7454ebf", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 7. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18ee2d2-d366-4897-ae8f-2363c7454ebf"}, {"guid": "ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}