{"guid": "ussr:0519f945-ad56-4c37-a1d7-a7a9a1d68311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.89.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 89/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 89/2025 z 25. 3. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. marca 2025, sp. zn. IV. ÚS 89/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.89.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0519f945-ad56-4c37-a1d7-a7a9a1d68311", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.89.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.89.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.89.2025.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 89/2025-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzastúpeného JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Hlavná 45, Prešov,\nproti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/66/2021 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/66/2021 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. 13C/66/2021 konal bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré mu j e Okresný\nsúd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 771,68 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. februára 2025 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 13C/66/2021. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému\nsúdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného\n\nzadosťučinenia vo výške 10 000 eur a náhrady trov konania. Ústavná sťažnosť bola prijatá na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 89/2025-12 z 25. februára 2025.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací\npodľa § 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov postúpil okresnému súdu návrh na zaplatenie\nsumy 15 000 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, o čom sťažovateľa informoval\n6. augusta 2021 upovedomením o postúpení veci. Okresný súd uznesením č. k. 13C/66/2021-74\nz 13. septembra 2021 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu a na označenie\ndôkazov, na čo sťažovateľ reagoval podaniami zo 14. a z 18. októbra 2021. V napadnutom konaní\ndo dňa podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté nebolo. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že\nna termín 8. apríl 2025 je nariadené pojednávanie.\n3. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy zbytočnými prieťahmi okresného súdu. Sťažovateľ zrekapituloval doterajší priebeh\nnapadnutého konania, pričom osobitne poukázal na skutočnosť, že od posledného procesného\núkonu súdu uplynuli už viac ako 3 roky. Podľa jeho názoru prejednávaná vec nie je skutkovo ani\nprávne náročná. Netreba vykonať znalecké dokazovanie ani inak časovo či materiálne náročné\ndokazovanie. Sťažovateľ sám nedal súdu žiaden dôvod na to, aby tento nemohol konať riadne a bez\nzbytočných prieťahov. Zbytočné prieťahy mali byť spôsobené výlučne postupom okresného súdu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu\n4. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukázal na písomné stanovisko zákonného\nsudcu, ktorý v podstatnom uviedol, že zbytočné prieťahy v napadnutom konaní neboli spôsobené\nľahostajnosťou okresného súdu, ale vysokým počtom súdnych spisov, ktoré mu boli pridelené, ako\naj obmedzenou možnosťou nariaďovania pojednávaní vzhľadom na pandémiu COVID-19. Zároveň\npoukázal na skutočnosť, že žiadna zo strán nesignalizovala súvislosť daného konania s iným\nsúdnym konaním či neodkladným opatrením, neurgovala skoršie rozhodnutie vo veci ani nepodala\nsťažnosť na prieťahy predsedovi súdu. Aj keď možno pripustiť, že celková dĺžka konania nie je\ncelkom ideálna, podľa názoru zákonného sudcu vzhľadom na individuálne okolnosti veci\nnevybočuje z medzí ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.\n5. Vzhľadom na obsah súdneho spisu a vyjadrenia predsedu okresného súdu ústavný súd\nnepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k danému vyjadreniu\na pristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n6. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je založená na nekonaní, resp. neefektívnej činnosti\nokresného súdu v napadnutom konaní.\n7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\n\n2\n\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach\nnamietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu.\n8. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu\nna organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo. Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho\nrozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných\nosôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa.\n10. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania pred okresným\nsúdom je rozhodovanie o zaplatenie sumy 15 000 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného\nobohatenia. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.\nZo súdneho spisu ani z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva žiadna osobitná okolnosť,\nktorá by indikovala určitý stupeň skutkovej zložitosti prerokúvanej veci.\n11. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd po preskúmaní súdneho spisu konštatuje, že\nsprávanie sťažovateľa, resp. jeho procesná aktivita nemali osobitný vplyv na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania.\n12. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd\nna úvod konštatuje, že aktuálna celková dĺžka konania, ktorá od postúpenia veci Okresným súdom\nBanská Bystrica predstavuje dobu 3 roky a 7 mesiacov, už z ústavnoprávneho hľadiska presiahla\ndĺžku konania súladnú s obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ktorého porušenie sťažovateľ namieta. Postup okresného súdu bol navyše poznačený\nvýrazným súvislým obdobím nečinnosti, keďže po výzve žalovanému na vyjadrenie k žalobe\n3\n\nz 13. septembra 2021 neuskutočnil v konaní žiaden procesný úkon až do 10. februára 2025, keď\nnariadil pojednávanie. Zo súdneho spisu pritom nevyplýva žiadna objektívna okolnosť, ktorou by\nbolo možné také dlhé a súvislé obdobie nečinnosti okresného súdu ospravedlniť.\n13. Za relevantnú nemožno označiť obranu, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi\nsúdu, okrem iného aj preto, že rozhodovacia prax ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že\npodanie sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy\na podmieňovať tým podanie ústavnej sťažnosti (napr. rozsudok Ištván a Ištvánová proti Slovenskej\nrepublike z 12. 6. 2012, rozsudok Komanický proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, rozsudok\nBednár proti Slovenskej republike z 8. 10. 2013 a iné, pozn.). Nadmerná zaťaženosť všeobecného\nsúdu či konkrétneho sudcu taktiež nie je objektívnou okolnosťou, ktorá by bola spôsobilá\nospravedlniť také výrazné prieťahy zo strany okresného súdu.\n14. Je pravdou, že plynulý priebeh napadnutého konania bol čiastočne narušený aj pandémiou\nCOVID-19. Ústavný súd berie na vedomie argumenty predsedu okresného súdu týkajúce sa\npandémie, ale zároveň poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť, v zmysle ktorej pandémia\nochorenia COVID-19 môže byť dôvodom nečinnosti, avšak v rámci ojedinelej nečinnosti trvajúcej\nkratší čas aj s prihliadnutím na predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. IV. ÚS 266/2022). Obmedzenia, ktoré si vyžiadala pandémia COVID-19, môžu mať\nnepriaznivý vplyv na vybavovanie vecí vnútroštátnymi súdmi, hoci to v zásade nemôže zbaviť štát\nvšetkej zodpovednosti za nadmernú dĺžku predmetného konania (sťažnosť vo veci Q and R proti\nSlovinsku, č. 19938/20, rozhodnutie z 8. 2. 2022, § 80). V okolnostiach prejednávanej veci uvedené\nokolnosti nie sú objektívne spôsobilé ospravedlniť celkovú dĺžku napadnutého konania a takú dlhú\nnečinnosť zo strany okresného súdu.\n15. S poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania poznamenanú nečinnosťou okresného súdu\nústavný súd dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval v napadnutom konaní v intenciách\nčo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia sporu. Ústavný súd preto dospel\nk záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(bod 1 výroku nálezu).\n16. Vzhľadom na to, že konanie ešte stále nie je právoplatne skončené, ústavný súd zároveň\nprikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nIV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n17. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 302/2020). Ústavný súd\nkonštatuje, že v uvedenej veci prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný\nsúd považoval v okolnostiach danej veci za primerané priznať sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie vo výške 1 000 eur, ktoré mu je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\n\n4\n\nod právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n18. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 771,68 eur v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie\nústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2025 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd\nvychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2025 v sume\n371 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2025 v sume 14,84 eur (podľa § 16\nods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania tak predstavuje sumu 771,68 eur. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto nálezu. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. marca 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "bezdôvodné obohatenie", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/66/2021", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb630648-cf49-4bae-be0c-d648d584cc9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5bed676f-a6cd-4630-99ad-6e3d85058f0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.302.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 302/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.302.2026.1"}]}