{"guid": "ussr:3bfca475-9157-4569-abab-838cf131d88f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2025 z 8. 4. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. apríla 2025, sp. zn. IV. ÚS 63/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2025-04-08", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3bfca475-9157-4569-abab-838cf131d88f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.63.2025.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 63/2025-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov\nLibora Duľu (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, Včelárska 21,\nBratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.\nB3-44Cpr/30/2017, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n14CoPr/11/2024 a jeho uzneseniu sp. zn. 14CoPr/11/2024 z 24. septembra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-44Cpr/30/2017\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\nB3-44Cpr/30/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré mu j e Mestský\nsúd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n713,96 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. decembra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu označeným v záhlaví\na porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom mestského súdu a krajského súdu v konaniach označených v záhlaví.\nZároveň navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, prikázal krajskému\nsúdu vo veci konať a rozhodnúť a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške\n10 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Sťažovateľ vzniesol podaním doručeným ústavnému súdu 8. januára 2025 námietku zaujatosti\nproti sudcovi ústavného súdu Liborovi Duľovi, ktorému bola jeho vec pridelená ako sudcovi\nspravodajcovi. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 9/2025-12 zo 16. januára 2025 nevylúčil\nnamietaného sudcu z konania a rozhodovania vo veci sťažovateľa.\n3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a predloženého súdneho spisu vyplýva, že pôvodne vo veci\nkonajúcemu Okresnému súdu Bratislava III bola 27. decembra 2017 doručená žaloba, ktorou\nsa žalobca (Carlton Property, s. r. o.) domáha určenia neexistencie práv žalovaného (sťažovateľa)\nako zamestnanca proti žalobcovi (ako zamestnávateľovi) z titulu pracovnej zmluvy z 25. septembra\n2017. Okresný súd rozsudkom č. k. 44Cpr/30/2017-599 z 5. februára 2020 žalobu zamietol\na sťažovateľovi (žalovanému) proti žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.\n4. Na základe odvolania žalobcu (doručeného súdu 12. mája 2020) krajský súd uznesením č. k.\n6CoPr/6/2021-717 z 31. mája 2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie s tým, že súd prvej inštancie svoj záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu\nžalobcu na požadovanom určení založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom\npodstatnou stránkou veci, a to existenciou práv sťažovateľa (žalovaného) z pracovnej zmluvy, resp.\njej platnosťou, už nezoberal. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu existuje viacero\nkonaní, v ktorých rozhodujú okrem súdov aj orgány štátnej správy (napr. konanie o nárokoch\nvyplývajúcich zo sociálneho a zdravotného poistenia). Neprisvedčil preto argumentácii súdu prvej\ninštancie, že naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení nebol daný. Odvolací\nsúd vyjadril právny názor, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení,\npretože jeho určením sa vyrieši viacero sporov medzi stranami aj mimosúdnych konaní.\n5. Súdne konanie vo veci sťažovateľa je ďalej vedené mestským súdom pod sp. zn.\nB3-44Cpr/30/2017. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 24. júla 2023 navrhol\nprerušenie konania s odôvodnením, že v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III\npod sp. zn. B1-34Cb/162/2017, ktorého predmetom je určenie platnosti rozhodnutia o odvolaní\nkonateľov žalobcu zo 14. júla 2017 (ktorí so sťažovateľom uzavreli pracovnú zmluvu 6. októbra\n2\n\n2017), sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní,\na to či sťažovateľ bol v čase podpisu pracovnej zmluvy konateľom žalobcu. Súd prvej inštancie\nuznesením zo 16. januára 2024 konanie prerušil. Krajský súd napadnutým uznesením\nz 24. septembra 2024 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Konanie vo všetkých stupňoch trvá viac ako 6 a pol roka a napadnuté uznesenie, ktorým krajský\nsúd uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania potvrdil, spôsobilo, že táto pomerne\njednoduchá právna vec sa vrátila do počiatočného štádia konania. Uvedené sťažovateľ vníma\nako neprimeranú dĺžku súdneho konania spôsobenú postupom mestského súdu a krajského súdu,\nv dôsledku čoho došlo k porušeniu ním označených práv.\n7. Sťažovateľ svojím konaním neprispel k prieťahom v konaní, je aktívny, ochrany a uplatňovania\nsvojich práv sa domáha zákonom predpokladaným spôsobom. Ide pritom o pomerne jednoduchú\nvec, avšak postup krajského súdu spočívajúci v potvrdení uznesenia o prerušení konania\nje neakceptovateľný, neospravedlniteľný a je v príkrom rozpore s našim právnym poriadkom.\n8. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu je sťažovateľ presvedčený, že napadnuté\nuznesenie (ako aj jemu predchádzajúce uznesenie) je vecne nesprávne, keďže jednoznačne\npreukázal svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní pracovnej zmluvy, a preto je prerušenie konania\nna účely vyriešenia otázky, či sťažovateľ bol oprávnený podpísať pracovnú zmluvu so žalobcom,\nbezpredmetné. U zamestnanca sa pri uzatvorení pracovnej zmluvy dobromyseľnosť predpokladá\ns výnimkou, ak v čase uzavretia vedel alebo musel vedieť, že osoba, s ktorou uzavrel pracovnú\nzmluvu, prekročila svoje oprávnenie alebo ho vôbec nemala. Sťažovateľ považuje prerušenie\nkonania za účelové a neopodstatnené, pretože nemôže mať vplyv na zodpovedanie otázky jeho\ndobromyseľnosti ako zamestnanca pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Všeobecné súdy sa tým,\nže prerušili konanie bez opory v zákone, priklonili k postupu, ktorý je neudržateľný a nedá\nodpovede na otázky dobromyseľnosti sťažovateľa. Tým je zjavne porušené právo sťažovateľa\nna spravodlivý proces. Na margo konania, kvôli ktorému súdy prerušili konanie v jeho právnej veci,\nuvádza, že uvedené konanie sa týka obchodného vedenia spoločnosti a nie je ho možné spájať\ns „jeho“ pracovnoprávnym sporom.\n9. Sťažovateľ ako zamestnanec a slabšia strana pracovnoprávneho sporu legitímne očakával,\nže príslušné súdy rozhodnú v primeranej lehote a bez obštrukcií. Namiesto toho pristúpili súdy\nk procesnému postupu, ktorý nielenže nemá oporu v právnom poriadku, ale navyše vystavuje\nsťažovateľa do stavu právnej neistoty. Uvedený stav spôsobuje sťažovateľovi škodu v podobe,\nže sa nemôže riadne zamestnať, prípadne zamestnávatelia sa na neho pozerajú „cez prsty“,\npretože sa súdi so zamestnávateľom a tento stav po rozhodnutiach príslušných súdov ostáva\nnemenný. S ohľadom na skutočnosť, že pre sťažovateľa je podstatným a jediným záujmom to,\naby pri rozhodovaní jeho veci bol dodržiavaný zákon a zaužívaná judikatúra, za porušenie jeho\nústavného práva nečinnosťou súdu je pre sťažovateľa dostatočnou satisfakciou primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 10 000 eur s prihliadnutím na to, že súdne konanie trvá od roku 2017.\n3\n\nIII.\nVyjadrenia všeobecných súdov\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n10. Podpredseda mestského súdu podaním zo 7. marca 2025 vo vzťahu k priebehu procesných\núkonov vo veci poukázal na pripojené vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne. Vo vzťahu\nk procesnému postupu súdu z hľadiska vecnej správnosti prerušenia konania uviedol,\nže mu ho neprináleží hodnotiť. Vo veci došlo k obligatórnemu prerušeniu konania podľa § 162\nods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), preto ponechal vyhodnotenie\ndôvodnosti ústavnej sťažnosti na rozhodnutie ústavnému súdu.\n11. Vo veci konajúca zákonná sudkyňa chronologicky zhrnula priebeh napadnutého konania.\nPoukázala na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava III (na ktorom bola pôvodne podaná\nžaloba) každý vyšší súdny úradník na civilnom úseku vykonával v danom čase úkony pre dvoch\ncivilných sudcov, pracoval s dvomi oddeleniami, v ktorých sa nachádzalo približne\npo 400 nevybavených vecí, t. j. spolu 800 spisov. Civilný sporový poriadok prijal koncepciu,\npodľa ktorej vyšší súdny úradník rozhoduje v každej veci uznesením o výške náhrady trov konania,\nčo pri počte pridelených vecí z dvoch civilných oddelení predstavuje enormné množstvo\nrozhodnutí, ktoré musí vyšší súdny úradník vyprodukovať popri bežnej agende, ako je príprava\nspisov na pojednávanie. Za tejto situácie nie je v silách vyššieho súdneho úradníka zrýchliť úkony\nspojené s prípravou pojednávania, keď spravidla postupuje podľa poradia, v akom boli spisy\ndoručené súdu. Na uvedené skutočnosti by mal ústavný súd pri prejednávaní sťažnosti prihliadať\nako na objektívne skutočnosti, ktoré vyplývajú jednak z procesného predpisu, ako aj zo zaťaženosti\nvec prejednávajúceho súdu, ktorý bol od roku 2016 kauzálne príslušným súdom pre pracovné veci\npre obvod krajského súdu. Vzhľadom na priebeh úkonov v konaní podľa názoru zákonnej sudkyne\nkoná mestský súd vo veci bez prieťahov, a to v rámci objektívnych možností vyššieho súdneho\núradníka a prideleného počtu spisov.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n12. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj predseda krajského súdu, ktorý vo svojom podaní z 25. marca\n2025 citoval z vyjadrenia predsedníčky senátu. K namietanej nečinnosti krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14CoPr/11/2024 predsedníčka senátu uviedla, že vo veci bolo rozhodnuté\npo 4 dňoch od predloženia veci odvolaciemu súdu, a preto prieťahy v konaní vzniknúť nemohli.\nZároveň zdôraznila, že pokiaľ sťažovateľ namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne\nnesprávne a postup odvolacieho súdu spočívajúci v potvrdení uznesenia o prerušení konania\nje neakceptovateľný, neospravedlniteľný a je v príkrom rozpore s právnym poriadkom, tak iný\nprávny názor sťažovateľa na danú vec nemôže odôvodňovať prieťahy v konaní. V súvislosti\ns námietkou vecnej správnosti uznesenia odvolacieho súdu poukázala na výrok a odôvodnenie\nuznesenia krajského súdu z 24. septembra 2024, v ktorom je presne uvedené, z akého dôvodu\nodvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.\n13. V závere predseda krajského súdu s poukazom na vyjadrenie predsedníčky senátu a uvedené\nskutočnosti, s ktorými sa stotožnil a na ktoré by mal ústavný súd prihliadnuť, nepovažuje ústavnú\nsťažnosť vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu krajského súdu za dôvodnú.\n4\n\n14. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že na základe podaní účastníkov a spisu predloženého ústavnému súdu je zrejmé,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom mestského súdu\na krajského súdu v napadnutom konaní, ako aj uznesením krajského súdu potvrdzujúcim prerušenie\nnapadnutého konania došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.\n16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nIV. ÚS 63/2025-24 z 11. februára 2025 ju prijal na ďalšie konanie. V rámci jeho odôvodnenia\nzdôraznil, že v ďalšom konaní bude hodnotiť predovšetkým postup mestského súdu (pôvodne\nokresného súdu) a postup krajského súdu v napadnutých konaniach v súvislosti s označenými\nprávami sťažovateľa. Ústavnú sťažnosť prijal vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu\no prerušení konania, teda nemeritórnemu procesnému rozhodnutiu ako ním predstavovanej\nintegrálnej súčasti vedeného konania, a to na prieskum v kontexte efektívnosti postupu všeobecných\nsúdov ako jedného z prieťahových kritérií, čo bolo aj dôvodom na prijatie ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie aj v tejto jej časti. Pri inom charaktere prieskumu by (vzhľadom na konajúcimi\nsúdmi tvrdenú a sťažovateľom popieranú podmienenosť rozhodovania o predmete oboch\ndotknutých konaní) išlo o vecný presah do budúceho, dosiaľ nevykonaného meritórneho\nrozhodovania súdu (eventuálne v prípade uplatnenia opravných prostriedkov súdov) o podanej\nžalobe, ktoré nemôže ústavný súd predznamenať (skutkovo alebo právne). Napadnuté rozhodnutie\nmôže teda posúdiť podľa modifikovaných kritérií smerujúcich k hodnoteniu efektívnosti postupu\nvšeobecných súdov v kontexte konania ako celku, zároveň pri jeho aktuálnom prerušení vzhľadom\nna dôvod takého postupu a dĺžku utlmenia procesnej aktivity, čo sa potom bude týkať\naj vyhodnotenia použiteľnosti uplatnených referenčných ustanovení.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu\na krajského súdu v napadnutom konaní:\n17. Pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48\nods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 132/03).\n18. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty,\n5\n\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný\nsúd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria\nsa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n20. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spor,\nktorého predmetom je určovacia žaloba vo veci sťažovateľa týkajúca sa určenia neexistencie práv\nzamestnanca podľa pracovnej zmluvy, je v zásade možné považovať za bežne prejednávanú agendu\nvšeobecných súdov.\n21. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd nezistil také\nokolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky,\nči a z akých dôvodov došlo v dotknutom konaní k zbytočným prieťahom. Neprimeraná dĺžka\nkonania nebola teda vyvolaná správaním sťažovateľa, aj keď nemožno prehliadať fakt,\nže sťažovateľ nevyužil (sťažovateľ to netvrdí a nevyplýva to ani zo súdneho spisu) možnosť podať\nsťažnosť predsedovi súdu na prieťahy (urgenciu, dopyt). V judikatúre ústavného súdu sa síce takáto\nsťažnosť predsedovi súdu nepovažuje za nevyhnutný predpoklad uplatnenia ústavnej sťažnosti,\nno aplikačná prax jednoznačne potvrdzuje jej efektivitu.\n22. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, je postup všeobecného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n23. Vychádzajúc z predloženého súdneho spisu, ústavný súd zistil, že napadnuté konanie prebieha\nod 27. decembra 2017. Po výzve na zloženie súdneho poplatku z podanej žaloby bol tento žalobcom\nzložený 19. apríla 2018. Po uplynutí siedmich mesiacov okresný súd vyzval 8. novembra 2018\nsťažovateľa na vyjadrenie sa k podanej žalobe. Sťažovateľ sa vyjadril podaním z 27. decembra\n2018. Po následnej viacnásobnej výmene vyjadrení strán sporu (vrátane predloženia rozsiahlych\npríloh) pristúpil okresný súd (20. novembra 2019) k určeniu termínu pojednávania na 5. február\n2020. Na predmetnom pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Dňa 12. mája\n2020 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu. Uznesením z 10. júna 2020 bol žalobcovi\nvyrubený súdny poplatok za podané odvolanie a výzvou z 11. júna 2020 bol sťažovateľ vyzvaný\nna vyjadrenie sa k odvolaniu. Žalobca uhradil súdny poplatok 15. júna 2020. Vyjadrenie\nsťažovateľa k odvolaniu bolo súdu doručené 19. júna 2020 a následne 9. septembra 2020 bolo\nzaslané žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným súdu 30. septembra 2020. Výmena\nvyjadrení strán sporu pokračovala až do 3. mája 2021 (a to podaniami z 5. novembra 2020, 8. marca\n6\n\n2021 a 3. mája 2021) a následne bol spis 2. septembra 2021 predložený krajskému súdu\nna rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením z 31. mája 2023 napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu 26. júna 2023 vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie svoj\nzáver o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení založil\nna nesprávnom právnom posúdení veci, a teda naliehavý právny záujem žalobcu na ním\npožadovanom určení bol daný. Mestský súd ako súd vecne príslušný od 1. júna 2023 nariadil 3. júla\n2023 termín pojednávania na 4. október 2023. Žalobca podaním doručeným súdu 24. júla 2023\nnavrhol napadnuté konanie prerušiť s odôvodnením, že v inom súdnom konaní sa rieši otázka,\nktorej vyriešenie je podstatné pre napadnuté konanie. Pojednávanie uskutočnené 4. októbra 2023\nbolo odročené na neurčito. Mestský súd konanie prerušil uznesením zo 16. januára 2024,\nproti ktorému podal sťažovateľ 7. februára 2024 odvolanie. Odvolanie zaslal mestský súd 23. mája\n2024 na vyjadrenie žalobcovi a po doručení vyjadrenia žalobcu 17. júna 2024 bol spis\n20. septembra 2024 predložený odvolaciemu súdu. Uznesením z 24. septembra 2024 odvolací súd\nuznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a spis mu 1. októbra 2024 vrátil. Rozhodnutie odvolacieho\nsúdu bolo doručené 17. októbra 2024 právnemu zástupcovi žalobcu a 24. októbra 2024 právnemu\nzástupcovi sťažovateľa (doložka jeho právoplatnosti nie je v spise vyznačená).\n24. Po podaní žaloby (december 2017) a zložení súdneho poplatku žalobcom (apríl 2018) bol\nokresný súd sedem mesiacov nečinný, kým zaslal sťažovateľovi (žalovanému) výzvu na vyjadrenie\nk žalobe (november 2018). Následne až do rozhodnutia vo veci rozsudkom (február 2020) konal\nokresný súd plynulo. Od doručenia odvolania žalobcu (máj 2020) do predloženia veci odvolaciemu\nsúdu (september 2021), teda v časovom rozmedzí roka a pol, okresný súd preposielal vyjadrenia\nstrán sporu k podanému odvolaniu. V súlade s citovanou judikatúrou ústavného súdu nemožno\nuvedené obdobie, ktoré prispelo k predĺženiu celého konania, hodnotiť ako efektívne. Krajský súd\nvo veci (sp. zn. 6CoPr/6/2021) konal a rozhodol do 1 roka a 9 mesiacov (september 2021 až jún\n2023, keď vrátil spis). Po vrátení veci mestský súd uznesením z januára 2024 prerušil konanie\ns poukazom na splnenie podmienok na obligatórne prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm.\na) CSP. Následné predkladanie veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu\no prerušení konania trvalo 7 mesiacov (február 2024 až september 2024). Krajský súd vo veci\nrozhodol obratom, keď vec (sp. zn. 14CoPr/11/2024) po jej predložení 20. septembra 2024 vrátil\nsúdu prvej inštancie aj s rozhodnutím 1. októbra 2024 (11 dní).\n25. Pre posúdenie predmetného konania je podľa názoru ústavného súdu podstatná skutočnosť,\nže v dôsledku opísanej nečinnosti v počiatočnom štádiu napadnutého konania, ako aj opakovane\nneefektívnej činnosti pri predkladaní veci odvolaciemu súdu došlo v postupe mestského súdu\n(pôvodne okresného súdu) k vzniku prieťahov.\n26. V okolnostiach danej veci podiel mestského súdu (pôvodne okresného súdu) na doterajšej dĺžke\nnapadnutého konania je neprehliadnuteľný aj vo vzťahu k postupu pri rozhodovaní o prerušení\nkonania. Splnenie podmienok na prerušenie konania konštatoval v odôvodnení uznesenia\no prerušení konania mestský súd (a potvrdil to aj krajský súd), avšak mestský súd pristúpil k tomuto\nkroku až uznesením zo 16. januára 2024, teda približne pol roka po zrušujúcom uznesení krajského\nsúdu a až po tom, ako mu bolo doručené podanie žalobcu navrhujúce uvedený postup.\n\n7\n\n27. Ústavný súd už v kontexte prerušenia konania všeobecným súdom (pri posudzovaní zbytočných\nprieťahov) uviedol, že je potrebné vychádzať z toho, že všeobecný súd vykonal voľbu medzi\nviacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi a ústavný súd ju ani nemôže (okrem\nnásledne odôvodnenej výnimky zodpovedajúcej charakteru prieskumu prieťahov v konaní)\nspochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, s ktorým zákon počíta, a jednak ho treba\nposudzovať podľa situácie, ktorá existovala v čase, keď sa realizoval, a ku ktorej posúdeniu majú\nv zásade lepšie predpoklady všeobecné súdy než ústavný súd, predovšetkým však zohľadniac\nprincíp subsidiarity, ktorým sa riadi vzťah ústavného súdu k všeobecným súdom a ktorému\nzodpovedá, aby ústavný súd, pokiaľ to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť\nalebo účelnosť zvoleného procesného postupu (porovnaj m. m. III. ÚS 5/2020, IV. ÚS 248/2020,\nIV. ÚS 246/2021).\n28. V súlade s judikatúrou ústavného súdu prerušenie konania však ešte neznamená, že voľnosť\nkonajúceho súdu pri prerušení konania je bez obmedzenia a ústavným súdom nekontrolovateľná.\nNapokon každé zákonné ustanovenie, rovnako ako nadväzujúci procesný postup súdu sa totiž musia\nvykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Keďže zo žiadneho ustanovenia\nústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, všeobecný súd sa musí\npri uplatňovaní procesného postupu o prerušení konania riadiť i požiadavkou, ktorá je upravená\nv tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie\nnapadnutej veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.\nAj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula právoplatným skončením súdneho\nkonania o otázke, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, je v prípade\nneúnosne dlhodobo pretrvávajúcej absencie právoplatného rozhodnutia v súvisiacom konaní\ndôvodné zvažovať náhradné prijatie iného vhodného opatrenia, a to v podobe pokračovania\nv konaní aj bez návrhu podľa § 165 ods. 1 CSP. Situácia, ktorá nastala, vyvoláva možnosť\nsubsidiárne konštatovať odpadnutie prekážky, ktorá vyvolala prerušenie konania, a posúdiť\ndotknutú otázku ako prejudiciálnu podľa § 194 ods. 1 CSP [s možnou následnou konzekvenciou\nobnovy konania v prípade odlišného posúdenia predmetnej otázky pri rozhodovaní v súvisiacom\nkonaní ex post (porov. IV. ÚS 246/2021, č. 41/2021 ZNaU)].\n29. V nadväznosti na uvedené a v reflexii na obsah, predovšetkým na odseky 18 a 19 napadnutého\nuznesenia krajského súdu ústavný súd, ako už avizoval pri prijatí veci na ďalšie konanie (bod 16\nnálezu), nezasahuje do vecnej podstaty napadnutého procesného rozhodnutia, keďže by to bolo\npredstihom vo vzťahu k prvotnému meritórnemu rozhodnutiu o predmete konania, čoho sa týka\naj nevyhovenia ústavnej sťažnosti vo vzťahu k označenému rozhodnutiu a k čl. 46 ods. 1 ústavy\n(bod 5 výroku nálezu). Rozhodnutie však hodnotí v špecifickom kontexte prieťahovosti konania,\na to práve na účel, aby súd k rozhodnutiu o veci samej dospel, čoho neželanou alternatívou\nje reťazenie prieťahov v konaniach prerušených vo vzájomnej nadväznosti. Pri zohľadnení tohto\naspektu je zrejmé, že konajúce súdy nezvolili na prerušenie konania optimálny procesný podklad,\nvychádzajúc z § 162 ods. 1 písm. a) CSP (čo pre ďalšie konanie nebude na základe týchto záverov\nurčujúce), keďže predmetnú prejudiciálnu otázku (platnosť odvolania konateľov) sú v zásade\noprávnené riešiť, teda posúdiť, aj keď nie o nej rozhodnúť (§ 194 ods. 1 CSP), a to dokonca\nbez obmedzenia podľa § 194 ods. 2 CSP (o predmetnej obchodnoprávnej veci dosiaľ rozhodnuté\n8\n\nnebolo). Špecifikom reflektovaným aj napadnutým rozhodnutím krajského súdu však je,\nže na uznesenie valného zhromaždenia sa až do určenia jeho neplatnosti (súdom príslušným na také\nkonanie a rozhodnutie) hľadí ako na platné. Z takého predpokladu by musel vychádzať aj konajúci\nmestský súd, a teda v nadväznosti na to riešiť otázku dobromyseľnosti sťažovateľa tak,\nako to predpokladá aj krajský súd v bode 22 svojho rozhodnutia (ako v predmetnom kontexte\nuvádza aj sťažovateľ, ani pre jeho osobu nepriaznivé rozhodnutie v konaní o platnosti odvolania\nkonateľov by neznamenalo jeho neúspech v aktuálne prerušenom konaní, ktorého výsledok\nby v takom prípade závisel od otázky jeho dobromyseľnosti pri uzatváraní pracovnej zmluvy).\nZnamená to, že prerušenie konania je relevantné v zmysle § 164 CSP a závisí od vhodnosti\n(nie nevyhnutnosti) takého procesného riešenia, a to aj pre ďalší priebeh napadnutého konania\na zvažovania pokračovania v ňom, a to oproti prieťahovej (ne)únosnosti spočívania tohto\nv súčasnosti prerušeného konania. Ide pritom o otázku aktuálnu už nie pre prehodnocovanie\npredchádzajúceho rozhodovania o prerušení konania, ale pre ďalší postup mestského súdu v ňom\n(k tomu pozri aj judikatúru ústavného súdu označenú v predchádzajúcom bode vrátane otázky\nriešenia obsahovej kolízie výsledku oboch konaní v prípade, ak by súd v preskúmavanej veci dospel\nk záveru, že sťažovateľ nebol dobromyseľný, avšak v konaní o odvolaní konateľov by následne\nsťažovateľ uspel s výsledkom neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia).\n30. Rozvíjajúc predchádzajúce závery, vo veci sťažovateľa krajský súd v rámci odôvodnenia hovorí\no potrebe prerušenia napadnutého konania ako o najvhodnejšom riešení vzniknutej (procesnej)\nsituácie (odsek 23 jeho rozhodnutia), čo rovnako dokumentuje, že ide o riešenie situácie v zmysle\n§ 164 CSP (ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam\npre rozhodnutie súdu...), a nie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Povinnosť súdu prerušiť konanie\npodľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP je totiž nevyhnutné vykladať predovšetkým v intenciách § 193\nCSP (viazanosť súdu inými rozhodnutiami). Otázky uvedené v § 193 súd sám riešiť nesmie,\na preto konanie obligatórne preruší, ak o otázke uvedenej v § 193 prebieha iné konanie. Vo veci\nsťažovateľa však o takú otázku nejde a nejde o v predmetnom konaní neriešiteľnú otázku ani v inej\nprávnej súvislosti (pozri predchádzajúci odsek), ale ide o otázku, ktorá je pre rozhodnutie sporu\notázkou predbežnou, o ktorej v inom konaní súd ešte nerozhodol, a preto musel mestský súd zvážiť,\nči konanie preruší a počká na rozhodnutie súdu o tejto otázke alebo ju posúdi sám. Mestský súd\npo zvážení situácie napadnuté konanie prerušil, čo potvrdil aj krajský súd (ide o zákonom\npredpokladanú možnosť). Vychádzajúc z už citovanej judikatúry ústavného súdu (bod 28 nálezu),\nv ďalšom priebehu napadnutého konania bude musieť mestský súd, a to aj v dôsledku účinkov bodu\n2 výroku tohto nálezu (príkaz konať), uskutočniť ústavne konformný výklad § 165 ods. 1 CSP\n(len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu)\na zvažovať, či vzhľadom na celkovú dĺžku konania doba, počas ktorej je konanie z fakultatívneho\ndôvodu prerušené, už nedosahuje ústavne neúnosnú časovú hranicu, ktorá predstavuje zásah\ndo sťažovateľom označených práv, a či teda nie je možné prijať iné vhodné opatrenie, pokračovať\nv konaní a dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Ako už bolo uvedené, bude vychádzať\nz prezentovaných úvah potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu o prerušení konania a hľadieť\nna uznesenie valného zhromaždenia (platnosť uznesenia o odvolaní konateľov žalobcu\na vymenovaní nových konateľov sťažovateľ ako žalobca namieta v súvisiacom konaní, pre ktoré\nbolo napadnuté konanie prerušené) ako na platné (s výnimkou prípadného skoršieho určenia jeho\n9\n\nneplatnosti v súvisiacom konaní) a následne posúdiť a rozhodnúť v kontexte úvah svojich vlastných\na najmä krajského súdu, či bol sťažovateľ v dobrej viere, čo však ústavný súd nijako\nnevyhodnocuje, resp. výsledkovo nepredznamenáva. To platí aj pre prípad vystavenia sa riziku\nprípadných následných obsahových nezrovnalostí v otázke meritórne rozhodovanej v súvisiacom\nkonaní, ako to vyplýva z bodu 28 nálezu. Uvedené je o to naliehavejšie, že ústavný súd\nz predloženého súdneho spisu zistil, že súvisiace konanie, kvôli ktorému je predmetné konanie\n(preskúmavané ústavným súdom) prerušené, je taktiež prerušené, čo vytvára predpoklad, že bude\ndochádzať k reťazeniu prerušených konaní, ktoré nebude korešpondovať s požiadavkou\nprerokovania veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonania spravodlivosti v primeranej lehote,\nzohľadniac aj celkovú dĺžku konania už od roku 2017.\n31. Na podklade skutočností uvedených v predchádzajúcich odsekoch ústavný súd dospel k záveru,\nže mestský súd (pôvodne okresný súd) v napadnutom konaní postupoval v naznačených smeroch\nneefektívne a s prvkami nečinnosti. Mestský súd nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval\nk časovo únosnému odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania,\nhoci mu v tom nebránila žiadna zákonná alebo iná objektívna príčina, čo sa týka aj aktuálneho stavu\nprerušenia konania za predpokladu, že sa situácia v súvisiacom konaní v medziobdobí nezmenila.\nUvedeným postupom mestského súdu (pôvodne okresného súdu) tak bolo v napadnutom konaní\nporušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.\nNaopak, postup krajského súdu v napadnutom konaní (body 23 a 24 nálezu) nenaplnil požiadavky\numožňujúce konštatovanie porušenia označených práv sťažovateľa, a preto ústavný súd ústavnej\nsťažnosti v tejto časti nevyhovel (v bode 5 výroku nálezu).\n32. Obranu vo veci konajúcej zákonnej sudkyne spočívajúcu v poukázaní na nadmernú zaťaženosť\nzamestnancov mestského súdu a množstvo vecí nemožno akceptovať vzhľadom na konštantnú\njudikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo\nvecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní. Účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú\nobjektívny alebo subjektívny charakter, a preto akékoľvek problémy týkajúce sa súdnej reformy\n(tzv. súdnej mapy) nemôžu byť na ťarchu účastníka konania (m. m. III. ÚS 471/2023), a to napriek\nsubjektívnemu porozumeniu predmetným okolnostiam a ich citlivému vnímaniu ústavným súdom.\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu označeným v záhlaví:\n33. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti upriamuje pozornosť na vlastnú\njudikatúru, podľa ktorej v konaniach o ústavných sťažnostiach ústavný súd zásadne preskúmava\nprávoplatné rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci samej skončilo (IV. ÚS 361/2010,\n10\n\nIII. ÚS 129/2022), ak neexistuje dôvodná a nevyhnutná výnimka. Základné práva na súdnu ochranu\nsú v zásade „výsledkové“, čo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok. Skutočnosť,\nči napadnuté konanie vykazuje znaky spravodlivého procesu, závisí od celého konania a konečného\nrozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne\nako z judikatúry ESĽP (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva,\nže ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46\naž čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n34. Nesprávne rozhodnutie procesnej povahy nemožno spravidla samo osebe kvalifikovať\nako pochybenie všeobecného súdu, ktoré by svojou intenzitou zakladalo možnosť vyslovenia\nporušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek výrazne sa môže účastníka\nkonania dotknúť (III. ÚS 381/2016). Za určitých okolností možno dospieť k záveru o porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, no malo by ísť o rozhodnutie vyvolávajúce nenapraviteľný\nstav.\n35. Ústavný súd zároveň pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, podľa ktorej všeobecný súd pozná právo (iura novit curia).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad\nnie je zo strany súdu arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n36. Krajský súd odôvodnil potvrdenie prerušenia konania svojimi úvahami, ktoré ústavný súd\nhodnotil výlučne tak, ako to už uviedol v uznesení o prijatí veci na ďalšie konanie (bod 16 nálezu)\na v predchádzajúcom obsahu tohto odôvodnenia, teda z hľadiska základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Za daných okolností ústavný súd\n(bez vecného preskúmania napadnutého uznesenia v širšom kontexte) konštatuje, že ide\no rozhodnutie procesné, čo vyvoláva záver o nevyhovení ústavnej sťažnosti (bod 5 výroku nálezu),\na to v obsahovom odraze od nedostatku právomoci na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti,\nčo však neviedlo k jej odmietnutiu pri predbežnom prerokovaní návrhu v dôsledku skôr\nprezentovaných úvah.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n37. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n38. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd v napadnutom súdnom konaní zistil porušenie\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, prikázal mestskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku\nnálezu), a tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza, keďže napadnuté\nsúdne konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti ešte právoplatne\n11\n\nskončené a ocitlo sa v etape spočívania. Samozrejme, príkaz konať je determinovaný aktuálnym\nstavom konania, teda jeho prerušením, čo však nezbavuje mestský súd povinnosti postupovať\nv konaní tak, aby odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, k čomu dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu (postup je predznamenaný obsahom bodu 30 nálezu).\n39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08,\nIII. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012). Vo veci sťažovateľa podľa názoru ústavného\nsúdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd\npri jeho určení vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n40. Vzhľadom na konštatovaný neefektívny postup a nečinnosť mestského súdu (pôvode okresného\nsúdu) v napadnutom konaní a rozsah porušenia označeného základného práva sťažovateľa (na súde\nprvej inštancie prebiehalo konanie viac ako 4 roky zo šiestich od podania žaloby do prerušenia\nkonania v januári 2024), zohľadniac zároveň špecifikum situácie súvisiacej s prerušením konania\nodvolacím konaním vo vzťahu k tejto otázke a jeho výsledkom, na druhej strane však berúc\ndo úvahy aj celkovú dĺžku konania a jeho aktuálny stav, ústavný súd považuje priznanie sumy\n1 000 eur za optimálne primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšku\npožadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku\nnálezu).\nVI.\nTrovy konania\n41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku jeho právneho zastúpenia.\n42. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania\npriznal ústavný súd sťažovateľovi v rozsahu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2024\npredstavuje sumu 343,25 eur a režijný paušál v roku 2024 sumu 13,73 eur. Ústavný súd\nteda sťažovateľovi priznal náhradu za dva úkony právnej služby celkovo teda vo výške 713,96 eur\n(bod 4 výroku nálezu). Za vznesenú námietku zaujatosti doručenú ústavnému súdu 8. januára 2025\nústavný náhradu trov konania nepriznal, pretože, ako z rozhodnutia o nej (bod 2 nálezu) vyplýva,\ndôvody uvedené v nej ako opakovanej námietke zaujatosti neboli dostačujúce na naplnenie\npredpokladov o vylúčení sudcu vzhľadom na už skôr podanú námietku, o ktorej bolo rozhodnuté\n(a nebolo jej vyhovené), a preto jej podanie nepovažoval za účelné.\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n12\n\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. apríla 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-prerušenie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-prerušenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "44Cpr/30/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a50f38a3-7d84-464f-b908-8b988d40a2bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.9.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.9.2025.1"}, {"guid": "ussr:430957dc-2af5-40c4-8877-88795988d665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.471.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 471/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 471/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.471.2023.2"}, {"guid": "ussr:41b65fdf-3bbb-407d-8ec2-285f10a11b89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.129.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.129.2022.1"}, {"guid": "ussr:f9deb162-130f-40a8-850c-d425fa48223b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.246.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 246/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 246/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.246.2021.2"}, {"guid": "ussr:ad372f3a-8b97-4c3b-9fa5-a7f54eef557c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2"}, {"guid": "ussr:aacc343c-ce57-494d-b971-6b156e099dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2"}, {"guid": "ussr:15f5bc31-521f-4d88-b89c-b9c77f4443ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.381.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 381/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 381/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.381.2016.1"}, {"guid": "ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:419e0eb8-9765-470a-aae4-1d791a4ba8a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.459.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 459/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 459/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.459.2025.2"}, {"guid": "3edd0df9-7b3a-4647-bd50-b46cc1f4a43a:1f27a067-72bd-4438-b5cb-c02ba3adad9b", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1317219266.8", "spisova_znacka": "B3-44Cpr/30/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-44Cpr/30/2017 z 6. 8. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1317219266.8"}]}