{"guid": "ussr:1107a0b5-ce09-486f-94af-34cd939fc67c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.577.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2025 z 22. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2025, sp. zn. IV. ÚS 577/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.577.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1107a0b5-ce09-486f-94af-34cd939fc67c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.577.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.577.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.577.2025.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 577/2025-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzastúpenej ATLegal, s. r. o., Mlynské Nivy 73, Bratislava,\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/33/2025-1356 z 31. marca 2025 a jeho\nvydaniu predchádzajúcemu postupu takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkové okolnosti prípadu\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 1. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2Cob/33/2025-1356\nz 31. marca 2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a jeho vydaniu predchádzajúcim postupom.\nNavrhuje napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať\njej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom. Súčasne žiada, aby ústavný súd podľa\n§ 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu až do právoplatného rozhodnutia\no jej ústavnej sťažnosti.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní vedenom Mestským súdom\nBratislava III (ďalej len „mestský súd“) pod sp. zn. B4-12Cb/161/2014 sa sťažovateľka podanou\nžalobou domáhala proti žalovanému VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK,\n\nKarloveská 2, Bratislava, IČO 00 156 752 (ďalej len „žalovaný“), zaplatenia 23 887 071,62 eur\ns príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok sťažovateľka odôvodnila tým,\nže žalovanému uhrádzala faktúry za obdobie od októbra 2010 do septembra 2014 na účel úhrady\npravidelnej platby podľa čl. 10 Zmluvy o prevádzke VEG z 10. marca 2006 v znení dodatku\nč. 1 zo 17. júla 2006, hoci žalovanému nevznikol nárok na úhradu pravidelnej platby\npodľa čl. 10 tejto zmluvy, keďže neboli splnené podmienky na vznik tohto nároku. Otázka\nplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG pritom bola na základe žaloby Úradu pre verejné\nobstarávanie predmetom konania vedeného Okresným súdom Bratislava II, ktorý rozsudkom\nč. k. 24Cb/50/2007-1021 z 19. novembra 2013 žalobu o vyslovenie neplatnosti zmluvy zamietol.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 1Cob/84/2014-1328 z 9. marca 2015 zmenil rozsudok Okresného súdu\nBratislava II a určil, že Zmluva o prevádzke VEG v znení jej dodatku č. 1 je neplatná, pretože\njej uzatvoreniu malo predchádzať verejné obstarávanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 3Obdo/40/2015 z 29. júna 2016 zamietol dovolanie sťažovateľky (v postavení\nžalovanej v 1. rade, pozn.) proti rozsudku krajského súdu.\n3. Uznesením č. k. B4-12Cb/161/2014-983 z 18. decembra 2023 mestský súd v spojení s opravným\nuznesením č. k. B4-12Cb/161/2014-1348 zo 14. januára 2025 prerušil konanie až do právoplatného\nskončenia konaní vedených na mestskom súde pod sp. zn. B2-24Cb/87/2013, sp. zn. B225Cb/176/2014, sp. zn. B2-23Cb/140/2014, sp. zn. B2-24Cb/176/2014 a sp. zn. B2-24Cb/167/2015.\nRozhodol tak na základe návrhu sťažovateľky zo 16. februára 2017 a, aplikujúc § 164 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), uviedol, že nárok uplatnený v tomto konaní (t. j. o vydanie\nbezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG) si sťažovateľka\nuplatnila vzájomnou žalobou v konaniach vedených mestským súdom pod sp. zn. B224Cb/87/2013, B2-25Cb/176/2014, B2-23Cb/140/2014, B2-24Cb/176/2014, B2-24Cb/167/2015,\nv ktorých sú komplexne riešené nároky žalovaného a protinároky sťažovateľky z titulu neplatnosti\nZmluvy o prevádzke VEG. V predmetných konaniach bolo ustálené, že vzájomná žaloba\nbola súdu doručená 1. februára 2018 (B2-24Cb/87/2013) a 5. marca 2018 (B2-23Cb/140/2014, B224Cb/176/2014), pričom predmetné konania boli v určitom rozsahu pre litispendenciu s týmto\nkonaním zastavené. Toto konanie je s predmetnými konaniami skutkovo a právne obdobné\na prebieha medzi rovnakými sporovými stranami. Mestský súd preto považoval za účelné a vhodné\nkonanie prerušiť až do právoplatného skončenia predmetných konaní, keďže sa v nich rieši otázka,\nktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tomto spore, najmä z pohľadu litispendencie a vecnej\nlegitimácie.\n4. Na základe odvolania žalovaného krajský súd napadnutým uznesením zmenil rozhodnutie\nmestského súdu z 18. decembra 2023 v spojení s jeho opravným uznesením podľa § 388 CSP tak,\nže návrh sťažovateľky na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení poukázal na svoje\nrozhodnutie č. k. 1Cob/240/2019-773 z 24. septembra 2020, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej\ninštancie č. k. 12Cb/161/2014-677 z 10. októbra 2019 o zastavení konania pre litispendenciu a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že mu uložil povinnosť opätovne posúdiť,\nči v danom prípade existuje neodstrániteľný nedostatok konania vo forme prekážky začatej veci.\nKrajský súd zdôraznil, že v predmetnom uznesení nevyslovil žiaden záväzný právny názor týkajúci\nsa dôvodnosti návrhu sťažovateľky na prerušenie konania. Dôvodom, pre ktorý odvolací súd zrušil\nuznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nbolo nedostatočné zistenie a vyhodnotenie skutočností nevyhnutných pre konštatovanie existencie\n2\n\nprekážky začatej veci. Napriek záväznému procesnému pokynu vyslovenému v uznesení\nodvolacieho súdu súd prvej inštancie žiadne posúdenie splnenia podmienok konania, konkrétne\nposúdenie prekážky začatej veci, neuskutočnil a povinnosť uloženú odvolacím súdom fakticky\npreniesol na iný súd (resp. sudcu) v inom konaní tým, že uznesením konanie prerušil podľa\n§ 164 CSP. Odvolací súd dospel k názoru, že prerušenie konania z dôvodov posúdenia otázky\nlitispendencie v iných konaniach a otázky vecnej legitimácie v iných konaniach, teda fakticky\n„vyčkávanie“ na výsledok iných súdnych konaní, dôvodiac riešením otázok, ktoré si súd nielen\nmôže, ale aj musí vyriešiť sám, nemá oporu v § 164 CSP. Zdôraznil pritom, že prerušenie konania\nje svojou povahou výnimočným rozhodnutím, o ktorom súd rozhodne len za splnenia zákonom\npredpokladaných podmienok, a to aj bez návrhu strany sporu. Existencia prekážky litispendencie\na otázka vecnej legitimácie nepredstavujú podľa odvolacieho súdu dôvody na prerušenie konania\nvedeného mestským súdom. V súdom prvej inštancie označených konaniach sa totiž nerieši žiadna\notázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a otázka, ktorú by si nemohol a nevedel súd\nprvej inštancie vyhodnotiť sám. V zmysle § 161 ods. 1 CSP je pritom súd povinný skúmať procesné\npodmienky ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom prekážka skôr začatého konania patrí\nmedzi tzv. negatívne procesné podmienky konania. Ide o neodstrániteľnú vadu konania podľa\n§ 161 ods. 2 CSP, ktorá vedie k zastaveniu konania neskôr začatého sporového konania. Vo veci\nkonajúci súd v rámci skúmania podmienok konania nie je závislý na posúdení splnenia podmienok\niného konania, resp. iným súdom, ktorý nemá a nemôže mať „výhradnejšiu“ právomoc rozhodovať\no podmienkach prebiehajúceho konania vedeného mestským súdom pod sp. zn. B4-12Cb/161/2014.\nRovnako tak vyriešenie otázky vecnej legitimácie nepredstavuje podľa názoru krajského súdu\notázku, ktorej vyriešenie v inom konaní bude mať pre prejednávanú vec zásadný význam a ktorú\nby si nemohol vyriešiť mestský súd sám. Dodal, že prerušením konania dochádza taktiež\nk predĺženiu konania, ktoré začalo ešte v roku 2014.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť nasmerovala proti postupu a napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu, pričom jej podstatnú sťažnostnú argumentáciu (obsiahlo koncipovanú\nna 67 stranách ústavnej sťažnosti) možno zhrnúť takto:\na) sťažovateľka namieta arbitrárnosť a absenciu náležitého a presvedčivého odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia z dôvodu, že krajský súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou\nsa existencie dôvodov na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konaní vedených\nmestským súdom o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2010 až 2014. Konajúce\nsúdy tak budú podľa sťažovateľky v rozpore s princípom právnej istoty v rôznych konaniach\nsúčasne posudzovať tú istú otázku (kedy sa začali konania o vzájomných žalobách sťažovateľky\nv rámci konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2010 až 2014). Sťažovateľka\nje presvedčená, že existujú dôvody na prerušenie konania podľa § 164 CSP, opakujúc pritom svoju\nargumentáciu v tomto smere obsiahnutú v podaniach predložených súdu prvej inštancie\na odvolaciemu súdu, pričom v zásade tvrdí, že prerušením konania sa zabráni tomu, aby konajúce\nsúdy v prebiehajúcich konaniach vychádzali z odlišných stanovísk vo vzťahu k otázke,\nkedy si sťažovateľka vzájomnými žalobami v rámci prebiehajúcich konaní o vydanie bezdôvodného\nobohatenia za roky 2010 až 2014 uplatnila nároky proti žalovanému z titulu bezdôvodného\n\n3\n\nobohatenia spočívajúceho v peňažných plneniach realizovaných sťažovateľkou v jeho prospech\nv zmysle neplatnej Zmluvy o prevádzke VEG. Krajský súd mal podľa sťažovateľky pri rozhodovaní\no jej návrhu na prerušenie konania posudzovať, či vzhľadom na okolnosti daného prípadu záujem\nna spravodlivom rozhodnutí a právnej istote neprevažuje nad záujmom na konaní bez zbytočných\nprieťahov. V odôvodnení napadnutého uznesenia však absentuje akékoľvek vyváženie a posúdenie\nzáujmov stojacich pri rozhodovaní o prerušení konania proti sebe − záujmu na spravodlivom\nrozhodnutí v súlade s princípom právnej istoty − a záujmu na konaní bez zbytočných prieťahov.\nAni samotná skutočnosť, že konanie trvá už od roku 2014, podľa sťažovateľky nemôže znamenať,\nže v danom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu a záujem na spravodlivom rozhodnutí v súlade\ns princípom právnej istoty neexistujú dôvody na prerušenie konania podľa § 164 CSP;\nb) podľa sťažovateľky je celkom zrejmé, že na to, aby mestský súd mohol posúdiť existenciu\nprekážky litispendencie, musí byť najprv vyriešiť medzi stranami spornú otázku, kedy začali\nkonania o vzájomných žalobách sťažovateľky v ďalších prebiehajúcich konaniach vedených\nmestským súdom, ktorých predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2010 až 2014.\nOtázka, kedy začali konania o vzájomných žalobách, sa pritom rieši v predmetných konaniach\no vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2010 až 2014, čo znamená, že tvrdenie krajského\nsúdu, podľa ktorého sa v prebiehajúcich konaniach vedených mestským súdom nerieši žiadna\notázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie v tomto konaní, je arbitrárne. Sťažovateľka\nneodôvodňovala svoj návrh na prerušenie konania skutočnosťou, že v prebiehajúcich konaniach\nsa rieši otázka vecnej legitimácie, preto táto okolnosť nemohla byť dôvodom, pre ktorý krajský súd\nzmenil uznesenie mestského súdu a zamietol jej návrh na prerušenie konania;\nc) pred vydaním napadnutého uznesenia odvolací súd nedoručil sťažovateľke vyjadrenie\nžalovaného k duplike sťažovateľky a neumožnil jej tak oboznámiť sa s ním a vyjadriť sa k nemu,\nčím okrem práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušil aj jej základné právo na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľky na spravodlivé súdne\nkonanie (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a základného práva na rovnosť\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý zmenil\nprvoinštančné rozhodnutie a zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania.\n7. Ústavný súd v prvom rade akcentuje povahu namietaného rozhodnutia krajského súdu, ktoré\nje procesným rozhodnutím. V rámci svojej rozhodovacej činnosti pritom ústavný súd opakovane\njudikuje, že rozhodovanie všeobecného súdu o procesných otázkach považuje za integrálnu\nsúčasť civilného súdneho procesu, ktorá je zásadne výsadou všeobecného súdu. Nesprávne\nrozhodnutie procesnej povahy pritom nemožno spravidla samo osebe kvalifikovať ako pochybenie\nvšeobecného súdu, ktoré by svojou intenzitou zakladalo možnosť vyslovenia porušenia základných\npráv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek výrazne sa môže účastníka konania dotknúť\n(III. ÚS 381/2016). Preto takéto rozhodnutia ústavný súd meritórne preskúmava iba celkom\nvýnimočne, a to v prípadoch, ak ide o taký exces z požiadaviek kladených na spravodlivý proces\nalebo o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť\n4\n\ndo ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu ústavnú\nsťažnosť. Inak povedané, problematika procesných rozhodnutí by mohla dosiahnuť ústavnoprávny\nrozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu\nby mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona,\nktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porovnaj m. m. napr. aj v I. ÚS 40/2012,\nII. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, II. ÚS 495/2018).\n8. O taký prípad však podľa názoru ústavného súdu v posudzovanej veci sťažovateľky nejde.\n9. Predostretú argumentáciu sťažovateľky možno rozdeliť do dvoch okruhov. Prvý sa týka\nnedostatku náležitého a presvedčivého odôvodnenia napadnutého uznesenia z dôvodu, že krajský\nsúd sa nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľky, ktorou zdôvodňovala nevyhnutnosť prerušenia\nkonania v súlade s § 164 CSP, čo má za následok arbitrárnosť namietaného rozhodnutia.\nDruhý okruh je založený na tvrdení o porušení princípu kontradiktórnosti a základného práva\nna rovnosť v konaní z dôvodu, že krajský súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedoručil\nsťažovateľke vyjadrenie žalovaného k jej duplike a znemožnil jej tak oboznámiť sa s jeho obsahom,\nprípadne sa k nemu vyjadriť a ovplyvniť tak výsledok odvolacieho konania.\n10. V súvislosti s posúdením opodstatnenosti prvej námietky sťažovateľky sa ústavný súd detailne\noboznámil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pričom dospel k záveru,\nže namietané uznesenie netrpí žiadnym ústavnoprávnym deficitom, ktorý by predstavoval dôvod\nna kasačnú intervenciu ústavného súdu. Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský\nsúd sa nestotožnil s názorom mestského súdu o existencii dôvodov na prerušenie konania v súlade\ns § 164 CSP. S poukazom na závery svojho kasačného rozhodnutia z 24. septembra 2020 vytkol\nmestskému súdu, že nepostupoval v zmysle tam vysloveného záväzného pokynu a neposudzoval\nsplnenie podmienok konania, konkrétne prekážku začatej veci ako negatívnej procesnej\npodmienky konania. Akcentoval, že posúdenie otázok litispendencie a vecnej legitimácie,\nna ktorých vyriešenie v rámci iných súdnych konaní mestský súd považoval za potrebné\nvyčkať, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v samotnom konaní vedenom pod sp. zn. B412Cb/161/2014, pričom uvedené nemôže byť dôvodom na prerušenie konania v súlade s návrhom\nsťažovateľky. Predmetný názor odvolacieho súdu ústavný súd nepovažuje za neakceptovateľný,\nkeďže prihliadanie na to, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže konať\nvo veci, je ex offo povinnosťou konajúceho súdu v ktoromkoľvek štádiu konania (§ 161 CSP), preto\nmal mestský súd existenciu litispendencie posúdiť sám tak, ako mu to aj uložil krajský súd\nv zrušujúcom rozhodnutí z 24. septembra 2020. Rovnako sa ústavný súd stotožňuje s krajským\nsúdom, že ani posúdenie otázky vecnej legitimácie v inom súdnom konaní nemôže predstavovať\ndôvod na prerušenie konania, pretože vecná legitimácia je predmetom dokazovania a vyjadruje\npostavenie účastníka konania (sporovej strany) v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom\ndôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.\n11. Sťažovateľka ďalej krajskému súdu vytýka, že v dôvodoch jeho rozhodnutia chýba vyváženie\nproti sebe stojacich záujmov, a to záujmu na spravodlivom rozhodnutí veci a záujmu na konaní\nbez zbytočných prieťahov. Je potrebné uviesť, že krajský súd len v závere poukázal na okolnosť,\nže konanie vedené mestským súdom prebieha už od roku 2014 a jeho prerušenie tak aj vzhľadom\nna jeho doterajšiu dĺžku môže prispieť k jeho ďalšiemu neúmernému predĺženiu. Ako však už bolo\nzmienené, podstatným dôvodom, pre ktorý odvolací súd nepovažoval prerušenie konania za vhodné\n\n5\n\na hospodárne riešenie, bolo, že otázku litispendencie ako procesnej podmienky konania\na otázku vecnej legitimácie, ktorá je predmetom dokazovania a jej nedostatok vedie k zamietnutiu\nžaloby, si mestský súd mohol a mal posúdiť v predmetnom konaní sám. V tejto súvislosti ústavný\nsúd už len dodáva, že výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení zvolí (napr. spojenie\nvecí, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) je tiež potrebné podriadiť aj zákonnej\npožiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (čl. 17 CSP). Zároveň platí,\nže nie každá otázka, ktorá sa rieši v inom súdnom alebo správnom konaní, musí mať\npre uskutočňujúce sa konanie význam, a mala by teda aj zakladať dôvod na prerušenie konania\n(napr. III. ÚS 683/2024). Ak teda krajský súd uzavrel, že otázky listispendencie a vecnej legitimácie\nriešené mestským súdom v iných prebiehajúcich konaniach (pod sp. zn. B2-24Cb/87/2013,\nsp. zn. B2-25Cb/176/2014, sp. zn. B2-23Cb/140/2014, sp. zn. B2-24Cb/176/2014, sp. zn. B224Cb/167/2015) nemajú charakter otázok, ktoré môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie\nmestského súdu a nie sú tak dôvodom na tzv. fakultatívne prerušenie konania v zmysle § 164 CSP,\nústavný súd nemá k týmto záverom z ústavného hľadiska žiadne výhrady.\n12. Pokiaľ ide o druhú výhradu sťažovateľky týkajúcu sa porušenia jej základného práva na rovnosť\nv konaní, ktorej podstata spočíva v namietaní postupu krajského súdu, ktorý jej neumožnil\noboznámiť sa, prípadne sa vyjadriť k podaniu žalovaného k jej duplike, ústavný súd uvádza,\nže Civilný sporový poriadok určuje pre vzájomné doručovanie a vytváranie možnosti vyjadrenia\nosobitné pravidlá, v ktorých sa realizujú ústavné princípy súdneho konania tak, ako vyplývajú\nzo sťažovateľkou namietaných ustanovení ústavy a dohovoru, a z ktorých možno vyvodiť aj princíp\nrovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania. Z konštrukcií podústavného práva je však zrejmé,\nže tieto princípy nemožno redukovať na záver, že každé podanie, o ktorom majú súdy rozhodnúť,\nmusí byť nevyhnutne doručené protistrane a zároveň jej musí byť daný priestor na vyjadrenie.\nCivilný sporový poriadok pri množstve podaní „mlčí“ v otázke o tom, či tieto podania treba doručiť\nprotistrane a či je potrebné dať protistrane priestor na vyjadrenie sa pred rozhodnutím.\nKontradiktórnosť v podobe doručovania a vyjadrovania sa k podaniam totiž nie je samostatná\nústavná hodnota. Ide len o prostriedok na to, aby proces ako celok spĺňal požiadavky, ktoré naň\nkladie ústava a dohovor tak, aby bola vec rozhodnutá nielen spravodlivo, ale aj v primeranej lehote,\na tak, aby sa obe strany mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa týkajú ich veci, ktorú\nnemožno stotožniť s akýmkoľvek procesným postupom súdu (III. ÚS 293/2022).\n13. V tejto súvislosti ústavný súd už konštatoval že princíp kontradiktórnosti konania, ktorý\nje nesporne obsahom práva na spravodlivý proces, nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné\ndôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe ktorých možno dospieť k záveru,\nči v konkrétnom prípade bola možnosť strany sporu zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany\nnaozaj reálne zmarená, a tým jej pozícia objektívne oslabená (I. ÚS 145/2021, I. ÚS 671/2023).\nK tomuto materiálnemu výkladu zásady kontradiktórnosti konania sa v poslednom období priklonil\ni Európsky súd pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“); Puškárová proti Slovensku zo 7. 5. 2019,\nsťažnosť č. 19356/14, Nerušil proti Slovensku zo 7. 5. 2019, sťažnosť č. 37016/15, a naposledy\nvo veci Sarkocy proti Slovensku z 22. 9. 2020, sťažnosť č. 36446/17]. Pri posudzovaní porušenia\nprincípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ku ktorému dochádza nedoručením\nvyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane, je potrebné zohľadniť obsahový význam\nneoboznámeného vyjadrenia (napr. rozsudok ESĽP z 18. 10. 2007 vo veci Asnar proti Francúzskej\n\n6\n\nrepublike, sťažnosť č. 12316/04; rozsudok ESĽP z 3. 7. 2008 vo veci Vokoun proti Českej\nrepublike, sťažnosť č. 20728/05).\n14. V danom prípade mestský súd postupoval v súlade s § 374 CSP a pred predložením veci\nodvolaciemu súdu vykonal všetky úkony v súvislosti so vzájomným doručovaním vyjadrení\nstranám sporu. Žalovanému ako odvolateľovi doručil vyjadrenie sťažovateľky k jeho odvolaniu\na následné jeho odvolaciu repliku doručil sťažovateľke na podanie odvolacej dupliky (§ 374\nods. 1 a 2 CSP). Dupliku sťažovateľky napokon doručil žalovanému, ktorý sa k nej vyjadril, pričom\npredmetné vyjadrenie už konajúce súdy nepovažovali za potrebné doručovať sťažovateľke. Takýto\npostup nie je s ohľadom na obsah jednotlivých podaní možné podľa ústavného súdu považovať\nza ústavne neakceptovateľný a zasahujúci do základného práva sťažovateľky na rovnosť v konaní\nv súvislosti s tými procesnými oprávneniami, ktorými mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok\nodvolacieho konania. Doručovanie vyjadrení protistrane má totiž význam vtedy, ak obsahuje\nrelevantné nové argumenty, skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré by mohol sťažovateľ zareagovať\na bol by spôsobilý viac objasniť skutkový stav alebo predostrieť súdu ďalšiu, inú alebo novú právnu\nargumentáciu (II. ÚS 327/2021). Súd pritom nie je povinný donekonečna udržiavať stav\nkonfrontácie medzi podaniami účastníkov konania, pretože je len na jeho posúdení, kde je rozumná\nhranica takúto konfrontáciu ukončiť (IV. ÚS 19/2012).\n15. Podľa názoru ústavného súdu nedoručenie vyjadrenia žalovaného sťažovateľke žiadnym\nspôsobom neporušilo zásadu kontradiktórnosti konania, pričom sťažovateľka vo svojej\nústavnej sťažnosti iba v abstraktnej rovine namietala porušenie princípu kontradiktórnosti\nkonania, a to bez toho, aby bližšie špecifikovala, aké ďalšie relevantné argumenty (okrem tých,\nktoré už uviedla vo svojich predchádzajúcich podaniach) potenciálne chcela uviesť a vo vzťahu\nku ktorým ďalším (novým) tvrdeniam žalovaného jej nebol poskytnutý priestor vyjadriť\nsa. K dodržaniu princípu kontradiktórnosti totiž nemožno pristupovať schematicky a formalisticky,\nale je potrebné sa zaoberať potenciálom vyjadrení, ktoré neboli doručované. Sťažovateľka však\nna túto svoju povinnosť (zaoberať sa vecnou stránkou nedoručeného vyjadrenia žalovaného) úplne\nrezignovala. Námietku porušenia základného práva na rovnosť v konaní preto ústavný súd hodnotí\nako bezpredmetnú.\n16. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup krajského súdu a jeho napadnuté uznesenie\nako ústavne udržateľné, čo je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľky v celom\nrozsahu pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľky vrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 129\nzákona o ústavnom súde stratilo v uvedenej veci opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2025\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-prerušenie", "rozhodnutie-procesnej povahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/33/2025", "guid": "ac2ba5d2-2b38-45da-8325-db935faf076b:ddb7ea0a-911a-420c-a525-8ea61add7f1a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:375caacc-508b-4766-88c8-4c864b16d500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.683.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 683/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 683/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.683.2024.1"}, {"guid": "ussr:fbbc3b0b-247b-48e5-9e81-345a839abd3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.671.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 671/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 671/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.671.2023.1"}, {"guid": "ussr:a41e7e4e-afff-40e7-b3b6-76f05700c971", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.293.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 293/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 293/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.293.2022.1"}, {"guid": "ussr:2b7f3f6c-23c0-4c04-8ee9-39022cc24720", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.145.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.145.2021.1"}, {"guid": "ussr:2c2718b2-93d7-43df-984d-683a392b4390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 495/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1"}, {"guid": "ussr:15f5bc31-521f-4d88-b89c-b9c77f4443ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.381.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 381/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 381/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.381.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ac2ba5d2-2b38-45da-8325-db935faf076b:ddb7ea0a-911a-420c-a525-8ea61add7f1a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123378280.1", "spisova_znacka": "2Cob/33/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/33/2025 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123378280.1"}, {"guid": "c9890517-a322-4db3-9506-96fc04b6b79d:f125f533-f29a-45f0-9d6c-f2c459f5487c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1207206784.3", "spisova_znacka": "1Cob/84/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/84/2014 z 8. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1207206784.3"}, {"guid": "3d3626e6-2118-45ba-bfe1-62e7875699b0:34854229-963a-4ce7-9f04-c6ed978d8326", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/167/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb/167/2015 z 23. 4. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d3626e6-2118-45ba-bfe1-62e7875699b0:34854229-963a-4ce7-9f04-c6ed978d8326"}, {"guid": "98633b28-bafb-4c9e-b9ba-97c96b149d8e:e005fae7-0529-44bf-aa53-e70afc4e51ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/176/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/176/2014 z 23. 10. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2014-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98633b28-bafb-4c9e-b9ba-97c96b149d8e:e005fae7-0529-44bf-aa53-e70afc4e51ca"}, {"guid": "7677a2af-37bf-4851-b5af-0a9cec3828ea:f310b19b-ff90-4a9b-8a0b-e5dc3ca955b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/87/2013", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb/87/2013 z 17. 1. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2014-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7677a2af-37bf-4851-b5af-0a9cec3828ea:f310b19b-ff90-4a9b-8a0b-e5dc3ca955b4"}, {"guid": "6dacc7a1-3e1f-43fa-9812-6d9e17b8170e:d6571b9e-b202-47c2-9f3a-c0268b5dcfa0", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/50/2007", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/50/2007 z 19. 11. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6dacc7a1-3e1f-43fa-9812-6d9e17b8170e:d6571b9e-b202-47c2-9f3a-c0268b5dcfa0"}], "citovane_v": [{"guid": "9181ffb7-6e18-4b19-9708-3cc7a34d634b:5d2d9037-d77e-4975-9bb7-b903ab6f62bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1323200180.1", "spisova_znacka": "2Cob/37/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/37/2025 z 10. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323200180.1"}]}