{"guid": "ussr:7f604a55-478d-43bb-947d-50ffc127f10e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.49.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2025 z 26. 3. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2025, sp. zn. IV. ÚS 49/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.49.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7f604a55-478d-43bb-947d-50ffc127f10e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.49.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.49.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.49.2025.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 49/2025-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n, zastúpenej Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, Riečna 2,\nBratislava, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/57/2020-320\nz 15. augusta 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/57/2020-320 z 15. augusta 2024 b o l o\np o r u š e n é právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/57/2020-320 z 15. augusta 2024\nzrušuje.\n3. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 713,96 eur\na tieto zaplatiť jej advokátke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. októbra 2024 domáha\nvyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu, ktorým jej\nbola podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uložená poriadková pokuta.\nII.\n2. Sťažovateľka sa ako notárka žalobou proti žalovanej obchodnej spoločnosti domáhala zaplatenia\n553 eur ako odmeny za úkony notárskej činnosti (osvedčenie priebehu valného zhromaždenia,\nfotokópie listín, vydanie a uloženie notárskej zápisnice, zistenie totožnosti osoby). Okresný súd\nuznesením konanie zastavil pre nedostatok právomoci, keďže žalobou uplatnený nárok vznikol\npri výkone verejnej moci sťažovateľky, a preto ide o verejnoprávny vzťah, na prerokovanie ktorého\n\ncivilný súd nemá právomoc. K tomu, že zastavením konania bude sťažovateľke odňatá možnosť\nuplatniť si nárok, okresný súd uviedol, že o tento nárok sa sťažovateľka pripravila sama,\nkeď od osoby, v prospech ktorej notársku činnosť vykonávala, nežiadala zaplatiť odmenu pri\nrealizácii jednotlivých úkonov.\n3. Proti tomu sa sťažovateľka odvolala. Nesúhlasila s nedostatkom právomoci civilného súdu,\nkeďže nie je zrejmé, z akého zákona tento záver súd vyvodil a ustanovenie ktorého zákona jej bráni\nuplatňovať si nároky na súde. Tvrdila, že nároky notárov na zaplatenie odmeny sú bežnou súčasťou\nrozhodovacej činnosti civilných súdov. Tým, že súd konštatoval nedostatok právomoci, sa výrazne\nodklonil od rozhodovacej praxe súdov. Uviedla, že „ustanovenia zákona uvádzané súdom\na ich výklad súdom sa nedá vyhodnotiť inak ako hrubé ohýbanie práva v neprospech žalobkyne“.\n4. Po rozhodnutí krajského súdu, ktorý potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania,\nokresný súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením uložil sťažovateľke poriadkovú pokutu\n500 eur. Odôvodnil to § 102 CSP ods. 1 písm. e) a ods. 2 CSP, podľa ktorého môže súd uložiť\nporiadkovú pokutu do 500 eur tomu, kto sťažuje postup konania tým, že urobí hrubo urážlivé\npodanie. Sťažovateľka urobila hrubo urážlivé podanie, keď v texte odvolania, dokonca zvýraznene\nuviedla, že „ustanovenia zákona uvádzané súdom a ich výkladom súdom sa nedá vyhodnotiť inak\nako hrubé ohýbanie práva v neprospech žalobkyne“. Tento výrok je nedôstojná explicitná invektíva\nbez akéhokoľvek, čo i len zdanlivého vecného základu, keďže ním sťažovateľka bez podkladov\nobvinila sudcu zo spáchania trestného činu ohýbania práva len pre nespokojnosť s rozhodnutím.\nKonanie sťažovateľky presahuje rámec slušného správania a bezpochyby znižuje dôstojnosť\nsúdneho konania. Škodlivosť konania a vyjadrovania sťažovateľky zvýrazňuje to, že rozhodnutie,\nktorým okresný súd podľa sťažovateľky ohol právo, ako vecne správne potvrdil krajský súd.\n5. Okresný súd pokutu uložil sťažovateľke, keďže odvolanie, obsahom ktorého bol hrubo urážlivý\nvýrok, je úkon strany sporu, hoci bolo spísané advokátkou. Sťažovateľka zodpovedá za výber\nadvokátky. Preto je bez významu, či advokátka na žiadosť alebo bez žiadosti sťažovateľky uviedla\nv odvolaní hrubo urážlivý výrok. K najvyššej možnej výške pokuty uviedol, že bezdôvodné\nobvinenie sudcu zo spáchania trestného činu ohýbania práva len pre nespokojnosť sťažovateľky\ns rozhodnutím v jej neprospech je samo osebe závažné, spoločensky závadné konanie.\nPreto nemožno uložiť nižšiu pokutu. Ako na priťažujúce okolnosti súd prihliadol\nna to, že sťažovateľka má vysokoškolské právnické vzdelanie a nie je len rádovou notárkou,\nale je členkou prezídia notárskej komory. Preto hrubo urážlivé podanie sťažovateľky,\nktorá má takéto vzdelanie a postavenie, je mimoriadne spoločensky škodlivé. Preto sa sťažovateľka\nmusí za takéto konanie zodpovedať pokutou v najvyššej možnej výške.\nIII.\n6. Sťažovateľka nesúhlasí s tým, že súdom označený výrok je hrubo urážlivé podanie. Zdôrazňuje,\nže pre posúdenie toho, či ide o hrubo urážlivé podanie, nie je podstatný vnútorný subjektívny pomer\nosoby, ktorej je urážka určená, ale to, či tento výrok možno objektívne považovať za urážlivý.\nPodľa sťažovateľky je výrok len slovný zvrat, ktorým zvýraznila výrazný odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe a neštandardné rozhodnutie o zastavení konania, ktoré znemožňuje notárom\ndomôcť sa zaplatenia odmien. Hoci okresný súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci,\ntak už neozrejmil, kde a ako sa majú notári domôcť vymoženia nezaplatených odmien.\n\n2\n\nTento slovný zvrat nadväzoval aj na neštandardné odôvodnenie súdu, že o nárok sa pripravila sama,\nkeď od žalovanej nepožadovala zaplatenie odmeny priamo pri uskutočnení notárskej činnosti.\nK tomu uviedla, že notár môže, ale nemusí požadovať primeraný preddavok na odmenu,\nno nie je oprávnený žiadať zaplatenie celej odmeny vopred.\n7. Podľa sťažovateľky sporný výrok nemožno vykladať ani ako obvinenie sudcu z trestného činu\nohýbania práva. K tomu uviedla, že ani slovný zvrat znásilňovanie práva neznamená, že sa súd\ndopustil trestného činu znásilnenia. Dodala, že trestný čin ohýbania práva predpokladá úmysel,\nno z výroku ani v jeho kontexte nevyplýva, že by súd obvinila z úmyselného konania.\nPodľa sťažovateľky nie je spravodlivé, aby súd za sporný výrok sankcionoval\nju, keďže ho v odvolaní uviedla jej advokátka. Mestský súd nepostupoval zdržanlivo a primerane,\nkeď nezohľadnil, že proti uloženiu pokuty sa nemožno odvolať a ani ju nemožno odpustiť.\n8. Mestský súd navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť. Nesúhlasí so sťažovateľkou, že ide\no vnútorný subjektívny pocit sudcu, ktorého v odvolaní osočila, ale ide o objektívne vnímanie\njej vyjadrenia ako hrubo urážlivého. To preukazuje aj odôvodnenie krajského súdu, ktorý toto\nvyjadrenie spojil s trestným činom ohýbania práva. K miernejším opatreniam, ktoré mal\npodľa sťažovateľky zvoliť, uviedol, že ani ona ich nekonkretizovala. Tie podľa súdu možno zvoliť\npri konaniach či opomenutiach, ktorými sa sťažuje postup súdu. K námietke, že pokutu uložil\nsťažovateľke, a nie jej advokátke, uviedol, že ju môže ukladať tomu, kto hrubo urážlivé podanie\nurobil. Sporný výrok bol súčasťou odvolania sťažovateľky, a nie podania advokátky. To potvrdzuje\naj rozhodnutie krajského súdu, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľky, nie o odvolaní advokátky.\nPreto osoba, ktorá z procesného hľadiska uskutočnila podanie a ktorá nesie zodpovednosť za jeho\nobsah, je sťažovateľka, a to bez ohľadu na to, že bola zastúpená advokátkou.\n9. Mestský súd poukázal na to, že správnosť jeho postupu fakticky potvrdzuje aj ústavný súd,\nktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS 543/2024 odmietol neslušnú argumentáciu sťažovateľov,\nkeď uviedol, že komunikácia advokáta sťažovateľov je v snahe razantne posilniť presvedčivosť\nargumentácie sprevádzaná prejavmi, ktoré sa miestami vymykajú štandardom zdvorilej úradnej\nkomunikácie. Z toho mestský súd vyvodzuje, že rovnaký štandard, ktorý od sťažovateľov vyžaduje\nústavný súd, musí platiť aj pre podania strán sporu pred súdmi. Za neprípustné označil tolerovanie\nodlišného prístupu k súdnym inštanciám (čo ústavný súd neakceptuje v konaní pred ústavným\nsúdom, akceptuje v konaní pred všeobecným súdom), čo by mohlo nastať vyhovením ústavnej\nsťažnosti.\nIV.\n10. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty môže neprípustne zasiahnuť do základných práv,\na preto podlieha prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu (I. ÚS 41/2015,\nIV. ÚS 562/2018). Na rozhodovanie súdov o uložení pokút sú primerane kladené požiadavky\nvyvoditeľné z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená\nto predovšetkým to, že takéto rozhodnutia musia mať zákonný podklad a nemôžu byť prejavom\narbitrárneho prístupu (III. ÚS 33/2025). Právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného sudu len vtedy, ak by tieto závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neudržateľné. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\n\n3\n\nvšeobecným súdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel a význam (III. ÚS 264/05).\n11. V okolnostiach veci sťažovateľky treba pri posúdení ústavnej udržateľnosti pokuty za hrubo\nurážlivé podanie vo vzájomných súvislostiach posúdiť, (i) či a v čom sporný výrok sťažil postup\nkonania mestského súdu, ktorý pokutu uložil, (ii) prichádzali do úvahy miernejšie opatrenia a (iii)\núvaha mestského súdu o tom, že sporný výrok je hrubo urážlivý, zodpovedá tomu, že je tento výrok\nobjektívne vnímateľný ako hrubo urážlivý.\n12. Účelom poriadkových pokút je vynútiteľnosť splnenia procesných povinností, bez splnenia\nktorých je len ťažko naplniť princíp rýchlosti konania. Takouto povinnosťou je bezpochyby\naj povinnosť vecnej komunikácie strán so súdom. Preto treba vychádzať z toho, že hrubo urážlivé\npodanie sťažuje postup súdu, ak v ňom namiesto vecnej argumentácie prevládajú nevecné urážky,\nktoré nie sú spôsobilé vecne reagovať na podstatu sporu. Pri bezobsažných podaniach s množstvom\nurážok má opodstatnenie za takéto podanie uložiť pokutu, ktorá je spôsobilá naplniť účel,\nže subjekty nebudú súdy zahlcovať nevecnými podaniami, pri ktorých CSP nepredpokladá osobitnú\nsankciu. Pokutou za hrubo urážlivé podanie si súdy okrem povinnosti komunikovať slušne\nvynucujú predovšetkým vecnú komunikáciu, ktorá je spôsobilá prispieť k rýchlosti konania.\nNiet pochýb o tom, že hrubo urážlivým odvolaním možno sťažiť postup konania na odvolacom\nsúde. Je však bežnou praxou, že za hrubo urážlivé opravné prostriedky ukladajú pokuty súdy\nrozhodujúce o opravných prostriedkoch (uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/118/2018\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/24/2024).\n13. Z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre uloženie pokuty za hrubo urážlivé podanie\nje podstatné aj to, že pokutu by mal ukladať súd, ktorému podanie sťažilo postup, a nie súd,\nktorý sa cíti byť sporným výrokom subjektívne urazený. Sporný výrok sťažovateľky bol obsahom\nodvolania. Ak by bol tento výrok hrubo urážlivý, musel by byť spôsobilý sťažiť postup konania\nna odvolacom súde, keďže krajský súd sa musel s podaním, obsahom ktorého bol sporný výrok,\nvysporiadať. Ak by sporný výrok nemal vecný súvis s odvolacou argumentáciou a odvolanie\nby v prevažnej časti obsahovalo len urážky, tak by bolo spôsobilé svojím obsahom sťažiť postup\nodvolacieho súdu. K tomu treba uviesť, že z odôvodnenia uznesenia krajského súdu je zrejmé,\nže sporný výrok nevyhodnotil ako hrubo urážlivý, ktorý by bolo treba sankcionovať pokutou.\nKrajský súd len zdôraznil, že práve preto, že už je ohýbanie práva Trestným zákonom definované\nako trestný čin, musel by sa ho dopustiť každý sudca, ktorého rozhodnutie bolo zmenené či zrušené,\na obsahu tohto trestného činu nezodpovedá trestanie za rozhodovaciu činnosť nesúladnú\ns predstavou nespokojnej strany sporu.\n14. O odvolaní, súčasťou ktorého bol sporný výrok, ktorý sankcionoval mestský súd, nebol\npríslušný rozhodnúť mestský súd. Preto si je ťažko predstaviť, ako mohlo toto podanie sťažiť\npostup mestského súdu, ktorý za neho pokutu uložil. Nemožno si nevšimnúť, že mestský súd uložil\npokutu až po rozhodnutí krajského súdu. Po právoplatne skončenom konaní odvolacím\nrozhodnutím nie je už prejednané odvolanie s výrokom, v ktorom krajský súd neidentifikoval hrubé\nurážky spôsobilé sťažiť postup súdu prvej inštancie, ktorý sa cíti byť výrokom v odvolaní urazený.\nMožno rozumne predpokladať, že mestský súd sa o spornom výroku dozvedel až z odôvodnenia\nuznesenia krajského súdu. V opačnom prípade by s pokutou za objektívne vnímateľný hrubo\nurážlivý výrok nečakal na to, či bude jeho právny názor, ktorý sťažovateľka sporným výrokom\n\n4\n\nnapadla, potvrdený krajským súdom. Hrubo urážlivým je podanie bez ohľadu na to, či nevhodnými\nvýrokmi sprevádzaná právna argumentácia je z pohľadu súdu vyššej inštancie správna alebo nie.\n15. Pre to, či išlo o obvinenie s vecným základom, alebo nie, nemožno pre posúdenie podania\nako hrubo urážlivého odvodzovať len od toho, že krajský súd za správny označil právny názor\nmestského súdu, a nie sťažovateľky, tak ako to zdôvodňuje mestský súd. Zdôvodnenie a postup\nmestského súdu, ktorý, či už vedome alebo nevedome, uložil pokutu až po rozhodnutí krajského\nsúdu, svedčí o tom, že podstatou sporného výroku nebola hrubá urážka, ale len rozdielnosť názorov\nsťažovateľky a mestského súdu. Pri názorovej rozdielnosti expresívnejšie výrazy pomenovania\nnesúhlasu s protichodným záverom nie sú samy osebe spôsobilé naplniť definičné znaky hrubo\nurážlivého podania, za prejavenie ktorých by mala byť strana pokutovaná.\n16. Keďže sa proti poriadkovej pokute nemožno odvolať a ani ju dodatočne odpustiť, treba súhlasiť\nso sťažovateľkou, že súd by mal byť pri jej ukladaní zdržanlivý. No na strane druhej treba súhlasiť\naj s mestským súdom, že pri hrubo urážlivom podaní si ťažko predstaviť miernejšie opatrenia.\nPráve preto by mal súd pri ukladaní pokuty za hrubo urážlivé podanie vyhodnocovať,\nkedy treba sankcionovať už prvý hrubo urážlivý výrok a možno ospravedlniť absenciu\nsplnenia podmienky\no miernejších\nprostriedkoch\nnevedúcich\nk náprave,\na naproti\ntomu, kedy treba sankcionovať až opakované hrubo urážlivé výroky a lipnúť na splnení podmienky\no miernejších prostriedkoch nevedúcich k náprave. Ako najracionálnejšie sa javí uložiť pokutu\nza už prvé hrubo urážlivé podanie v prípade, ak toto už na prvý pohľad bez akýchkoľvek\npochybností u každého nezainteresovaného subjektu dosahuje intenzitu hrubo urážlivého jazyka.\nNaproti tomu pri podaniach, pri ktorých treba zvažovať, či dosahujú intenzitu hrubo urážlivého\njazyka, je potom na mieste, aby bol subjekt najprv len upozornený na nevhodnosť takejto\nkomunikácie, a až v prípade, ak toto nebude viesť k náprave, tak za opakované vyjadrenia, hoc\naj v nie na prvý pohľad hrubo urážlivej intenzite, bol pokutovaný.\n17. Pri výrokoch vymykajúcich sa slušnej komunikácii súvisiacich s kritikou postupu súdu\npri podaní opravných prostriedkov, predmetom ktorých bude súd ako inštitúcia, treba väčšiu mieru\nzdržanlivosti pri posudzovaní, či ide o hrubo urážlivý výrok, ktorý je nevyhnutné sankcionovať\nporiadkovou pokutu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 211/99).\nZo zákonodarcom vedome zvoleného prívlastku „hrubo“ urážlivé podanie treba vyvodiť, že len tie\nvýroky, ktoré objektívne dosahujú intenzitu hrubých urážok, zakladajú dôvod na uloženie pokuty.\n18. Nemožno súhlasiť s mestským súdom, že sporným výrokom sťažovateľka obvinila sudcu\nz trestného činu ohýbania práva. Takýto záver nevyplýva zo znenia sporného výroku,\nkeď sťažovateľka za hrubé ohnutie práva označila výklad ustanovení aplikovaných mestským\nsúdom. Ani z tvrdení predchádzajúcich spornému výroku nevyplýva, že zastavením konania\npre nedostatok právomoci sa mestský súd výrazne odklonil od rozhodovacej praxe súdov.\nZ toho je zrejmé, že nešlo o obvinenie z trestného činu, ale že sťažovateľka v odvolaní namietaný\nodklon mestského súdu od rozhodovacej praxe pomenovala expresívnejším výrazom,\nktorým sa v bežnej hovorovej reči právnických profesií vyjadroval aj odklon od rozhodovacej\nčinnosti.\n19. Nemožno súhlasiť s mestským súdom, že sporný výrok je urážka a bez akéhokoľvek vecného\nzákladu. Ak by spornému výroku chýbal akýkoľvek vecný základ, ako hrubo urážlivý by ho musel\nvyhodnotiť krajský súd, ktorý o podaní, obsahom ktorého bol tento výrok, rozhodoval a posudzoval\n5\n\nho v kontexte celej odvolacej argumentácie. Pri posúdení toho, či bol sporný výrok sťažovateľky\nobjektívne vnímateľný ako urážlivý, treba zohľadniť, že krajský súd ho v kontexte celej odvolacej\nargumentácie za urážlivý nepovažoval, keďže to ani len nekonštatoval a ani ho nepokutoval.\nPreto možno dospieť k záveru, že u mestského súdu pri posúdení toho, či bol sporný výrok hrubo\nurážlivý, prevýšil vnútorný subjektívny pocit osoby, ktorej bol výrok určený, nad tým,\nči ho objektívne možno považovať za hrubo urážlivý. Nemožno súhlasiť s mestským súdom,\nže sporný výrok znižuje dôstojnosť súdneho konania, aj keď treba zdôrazniť, že v okolnostiach veci\nsťažovateľky presahuje rámec zdvorilej komunikácie. Sťažovateľka sa mohla zdržať pomenovania\nodklonu od rozhodovacej praxe ohnutím práva, aj keď v hovorovej reči zaužívaným pojmom,\nno v súčasnosti už pojmom označovaným ako trestný čin. Práve preto je toto označenie právneho\nnázoru vymykajúceho sa bežnej rozhodovacej činnosti spôsobilé sa sudcov viac dotknúť.\nPreto možno chápať, že mestský súd sporný výrok subjektívne vnímal ako hrubo urážlivý.\n20. Nemožno dospieť k tomu, že by odvolaniu sťažovateľky, súčasťou ktorého bol sporný výrok,\nchýbala vecnosť, ani k tomu, že použitie sporného výroku by bolo samoúčelné a neslúžilo žiadnemu\ninému cieľu než obvineniu mestského súdu z trestného činu ohýbania práva. Sporný výrok možno\nobjektívne vnímať ako hyperbolizáciu právneho názoru sťažovateľky, že mestský súd vybočil\nz podľa nej bežnej rozhodovacej činnosti. V okolnostiach veci sťažovateľky je uloženie pokuty\nza sporný výrok vyjadrený len raz a v opravnom prostriedku, ktorý nie je objektívne vnímateľný\nako hrubo urážlivý, zjavným právnym omylom. Tým došlo k porušeniu práva sťažovateľky\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto bolo ústavnej sťažnosti vyhovené\na podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo namietané uznesenie mestského súdu\nzrušené.\n21. Na okraj možno uviesť, že z odôvodnenia namietaného uznesenia, ako aj z vyjadrenia\nmestského súdu je zrejmé, že nezisťoval, či sporný výrok možno jednoznačne pričítať na ťarchu\nsťažovateľky. Možno súhlasiť s mestským súdom, že ak koná advokát strany na základe\nplnomocenstva, koná v jej mene, avšak pri ukladaní pokút treba rozlišovať, kto osobne úkon\npodliehajúci sankcii urobil. Vzhľadom na to, že súdy môžu a aj ukladajú poriadkové pokuty\nadvokátom, tak uloženiu pokuty priamo sťažovateľke ako strane malo predchádzať zisťovanie,\nči sporný výrok urobila advokátka na jej pokyn alebo či bola sťažovateľka o tomto výroku v podaní\nadvokátky aspoň informovaná a súhlasila s ním. Len z toho, že sťažovateľka je právne vzdelaná,\nnemožno vyvodiť, že si odvolanie spísala sama.\n22. Nemožno súhlasiť s mestským súdom, že vyhovením sťažnosti ústavný súd vytvorí dvojaký\nštandard pre vyjadrenia strán v konaniach pred všeobecnými a ústavným súdom. Konštatáciu\nústavného súdu z mestským súdom označeného uznesenia sp. zn. I. ÚS 543/2024, že aj argumenty,\nktorými strany či advokáti prejavujú nesúhlas s rozhodnutím súdu, sa dajú formulovať vecne, slušne\na zdvorilo, treba bezpochyby vztiahnuť aj na podania adresované všeobecným súdom. Z uznesenia\nústavného súdu je aj pre vec sťažovateľky podstatný ten záver, prečo je zdvorilá, no predovšetkým\nvecná komunikácia bez nadbytočných hyperbolizácií, expresívnych výrazov či slovných zvratov\npotrebná pre konanie súdov, či už všeobecných, alebo ústavného. S obsahom podaní,\nktoré nie sú zaťažené týmito nadbytočnými slovnými konštrukciami, sa možno vysporiadať\nrýchlejšie. Medzi vecou sťažovateľky a uznesením sp. zn. I. ÚS 543/2024 nie je žiadna podobnosť.\nÚstavný súd nepreskúmaval rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty, ani z dôvodu miestami\nnezdvorilej komunikácie v nie prvej ústavnej sťažnosti túto nevyhodnotil ako hrubo urážlivé\n6\n\npodanie, za ktoré by uložil pokutu. Sám mestský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedol,\nže ústavný súd v tomto uznesení odmietol neslušnú argumentáciu sťažovateľov. K tomu\ntreba uviesť, že pri ukladaní poriadkovej pokuty treba rozlišovať, čo je „len“ výrok neslušný,\nvymykajúci sa štandardom zdvorilej komunikácie v úradnom styku, a čo je výrok „hrubo urážlivý“,\nktorý procesná norma umožňuje sankcionovať poriadkovou pokutu.\nV.\n23. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej mestský súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli\nzastúpením advokátkou. Ich výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej\nslužby v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 343,25 eur) s náhradou\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 13,73 eur) predstavuje 713,96 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "notár, notárska činnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "pokuta-poriadková", "pokuta-poriadková", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "pokuta", "podanie", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/57/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1922601-269d-4dd6-9c41-6bce00478184", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.33.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.33.2025.1"}, {"guid": "ussr:5fcf3b01-f2ca-4577-8799-0effe908ffff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.543.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 543/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 543/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.543.2024.1"}, {"guid": "ussr:960b70d4-c945-4688-9e58-7c7880350d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ffc4683e-738a-46ea-be6b-241b96756e16:1f766fea-edd0-4924-bc54-c22216f398b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2518201189.1", "spisova_znacka": "26Co/118/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/118/2018 z 10. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2518201189.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3792b19c-11d9-4cdf-b573-b3636006b23f:69be1a86-d0e6-45dd-bd06-a7ad3a21b568", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.1", "spisova_znacka": "1ObdoG/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoG/2/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1120208015.1"}]}