{"guid": "ussr:bb92ade9-4541-42fa-a321-f09baaacd267", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.482.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2025 z 5. 11. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2025, sp. zn. IV. ÚS 482/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.482.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bb92ade9-4541-42fa-a321-f09baaacd267", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.482.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.482.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.482.2025.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 482/2025-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov\nLibora Duľu a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina,\nIČO 31 575 951, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti\nuzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 51Csp/46/2021-520 z 28. apríla 2025 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 51Csp/46/2021-520 z 28. apríla 2025 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 51Csp/46/2021-520 z 28. apríla 2025 z r u š u j e\na v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 949,17 eur a zaplatiť\nich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkové okolnosti prípadu\n1. Uznesením č. k. IV. ÚS 482/2025-11 zo 16. septembra 2025 Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú\nústavnému súdu 27. júna 2025, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné\n\nužívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej\nlen „okresný súd“) označeným v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec\nvrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred\nústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresnému súdu bol z upomínacieho konania\nvedeného Okresným súdom Banská Bystrica na základe návrhu žalobcu na pokračovanie\nv konaní postúpený spor, v rámci ktorého sa žalobca proti sťažovateľke domáhal zaplatenia sumy\n202 011,37 eur s príslušenstvom.\n3. Rozsudkom č. k. 51Csp/46/2021-343 z 28. apríla 2022 okresný súd žalobe vyhovel\na sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 202 011,37 eur spolu s príslušenstvom\na úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd\nv Žiline ako odvolací súd rozsudkom č. k. 8CoCsp/44/2022-438 z 28. októbra 2022 rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n4. Uznesením č. k. 51Csp/46/2021-455 z 2. marca 2023 vyšší súdny úradník uložil sťažovateľke\npovinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 6 258,37 eur\n(I. výrok) a súčasne ju zaviazal na úhradu súdneho poplatku za žalobu 12 050,50 eur (II. výrok).\n5. Proti predmetnému uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú sudca okresného súdu\nvyhodnotil ako čiastočne dôvodnú a napadnutým uznesením podľa § 250 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v prvom\nvýroku tak, že sťažovateľke uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania 5 815,03 eur\na sťažnosť sťažovateľky proti druhému výroku rozhodnutia o uložení poplatkovej povinnosti\nzamietol ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP.\n5.1. V odôvodnení konštatoval nesprávnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka v časti\npriznania náhrady trov za úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia v sume 824,93 eur\na predžalobná výzva v sume 824,93 eur, pretože alikvotná časť odmeny za predmetné úkony\nuž bola žalobcovi priznaná ako náhrada trov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n42C/94/2019. Tarifná odmena mala byť preto priznaná v pomernej časti za úkony právnej služby –\nprevzatie a príprava zastúpenia v sume 590,91 eur a predžalobná výzva v sume 590,91 eur\nako rozdiel medzi tarifnou odmenou v sume 844,85 eur v prípade tarifnej hodnoty sporu, ktorého\npredmetom je zaplatenie 211 703,60 eur, a tarifnou odmenou v sume 253,94 eur v prípade\ntarifnej hodnoty sporu, ktorého predmetom bolo zaplatenie pohľadávky v sume 9 692,23 eur\n(t. j. 844,85 eur - 253,93 eur = 590,91 eur). Úkon právnej služby (predžalobnú výzvu) sudca\npovažoval za nevyhnutný na dosiahnutie splatnosti žalovaného záväzku a jeho následnú\nuplatniteľnosť na súde s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu bol\npredmetný úkon právnej služby preukázaný, odôvodnený, účelný a previazaný na konanie. Výšku\nsúdneho poplatku považoval za vyrubenú v správnej výške. Poplatková povinnosť nevznikla\nv upomínacom konaní v zmysle § 11c ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdnych poplatkoch“), ale vznikla v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona. Keďže v spore\núspešný žalobca bol od súdneho poplatku oslobodený, súd správne uložil povinnosť zaplatiť súdny\n\n2\n\npoplatok za žalobu sťažovateľke v sume 12 050,50 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka\nsúdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť nasmerovala proti napadnutému uzneseniu sudcu\nokresného súdu, ktoré označuje za arbitrárne a ústavne neudržateľné. Nesúhlasí s vyrubenou výškou\nsúdneho poplatku z dôvodu, že ak by žalobca nebol od súdneho poplatku oslobodený, platil\nby súdny poplatok vo výške 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v Sadzobníku súdnych\npoplatkov podľa § 11c ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Žiadna právna norma neumožňuje súdu\nukladať procesne neúspešnej sťažovateľke vyššiu poplatkovú povinnosť, aká by inak vznikla\nod poplatku oslobodenému žalobcovi. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch nemení\npodľa sťažovateľky výšku poplatkovej povinnosti ani okamih jej vzniku, ale mení iba subjekt, ktorý\nmá povinnosť súdny poplatok zaplatiť. Sťažovateľka namieta taktiež absenciu náležitého\nodôvodnenia napadnutého uznesenia, keďže sudca iba opakovane konštatoval, že vyšší súdny\núradník vyrubil súdny poplatok v správnej výške. Súčasne má sťažovateľka výhrady aj vo vzťahu\nk výške trov právneho zastúpenia, na ktorej zaplatenie ju okresný súd zaviazal žalobcovi. Uvádza,\nže žalobca sa rozhodol uplatniť svoj nárok vychádzajúci z identických skutkových a právnych\nokolností v dvoch samostatných súdnych konaniach. K prevzatiu právneho zastúpenia žalobcu však\ndošlo iba raz a zároveň žalobca zaslal sťažovateľke iba jednu predžalobnú výzvu zo 7. októbra\n2019. Napriek tomu si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov za prevzatie a prípravu zastúpenia\na predžalobnú výzvu v oboch súdnych sporoch, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 42C/94/2019\nmu bola táto náhrada aj priznaná. Sťažovateľka preto v podanej sťažnosti namietala, že žalobcovi\nnemá byť priznaný nárok na náhradu sporných úkonov duplicitne. Sudca okresného súdu však\npodľa sťažovateľky mimo rámca sťažnostných dôvodov sčítal sumu žalobcom uplatnených\npohľadávok v oboch samostatne vedených súdnych sporoch (celkom v sume 211 703,60 eur),\nz ktorej určil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby (844,85 eur) a z tejto odmeny následne\nodrátal tarifnú odmenu priznanú za jeden úkon právnej služby v spore vedenom pod sp. zn.\n42C/94/2019. Uvedený postup je podľa sťažovateľky nesprávny. Sťažovateľka súčasne rozporuje\npriznanie odmeny za úkon právnej služby (predžalobnú výzvu) a v tejto súvislosti poukazuje\nna nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 35/2022.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. 1SprS/161/2025 z 10. októbra 2025 zhrnul\npriebeh konania, odkázal na dôvody napadnutého rozhodnutia a uviedol, že v danom prípade nejde\no duplicitu pri priznávaní trov právneho zastúpenia. Hoci si žalobca uplatnil svoje nároky v dvoch\nsamostatných konaniach, v každom z konaní boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia\nza úkony – prevzatie a príprava zastúpenia a predžalobná výzva – iba vo výške zodpovedajúcej\ntarifnej hodnoty daného sporu.\n\n3\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n8. Oznámením z 30. septembra 2025 ústavný súd upovedomil žalobcu ako zúčastnenú osobu\no podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky (§ 126 zákona o ústavnom súde) a umožnil mu vyjadriť\nsa k nej v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia. Zúčastnená osoba svoje právo vyjadriť\nsa k ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote ani do rozhodnutia ústavného súdu nevyužila.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n9. V replike doručenej ústavnému súdu 22. októbra 2025 sťažovateľka zotrvala na dôvodoch svojej\nústavnej sťažnosti a v reakcii na vyjadrenie okresného súdu uviedla, že postup, ktorý zvolil žalobca,\nnemôže ísť na jej ťarchu. Iniciovanie dvoch súdnych sporov bez adekvátnych dôvodov je z hľadiska\ngenerovania trov právneho zastúpenia nehospodárne, preto považuje za nespravodlivé, aby v oboch\nsporoch znášala trovy za navzájom sa prekrývajúce úkony. Nesúhlasí s tvrdením okresného súdu,\nže v každom zo súdnych konaní boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia vo výške\nzodpovedajúcej tarifnej hodnote daného sporu. Tarifná hodnota v danej veci predstavuje sumu\n202 011,37 eur, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 824,93 eur.\nOkresný súd však priznal žalobcovi náhradu za každý z úkonov právnej služby − prevzatie\na príprava zastúpenia a predžalobná výzva v sume 590,91 eur, ktorá zjavne nekorešponduje\ns tarifnou hodnotou veci. Takáto výška odmeny za dotknuté úkony právnej služby má predstavovať\n„alikvotnú časť“ sčítaných tarifných hodnôt dvoch samostatne vedených súdnych sporov\n(po zohľadnení výšky odmeny v prvom súdnom spore). Prezentovaná úvaha okresného súdu však\nnevychádza zo žiadnej právnej normy a zároveň nereflektuje ani námietky sťažovateľky vymedzené\nv sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Právny názor okresného súdu je podľa\nsťažovateľky nelogický a bezdôvodne selektívny, keďže za všetky ostatné úkony právnej služby\nbola žalobcovi priznaná odmena v plnej výške, t. j. v sume 824,93 eur.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci\nsamej.\n11. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru\na dodatkového protokolu napadnutým uznesením, ktorým okresný súd rozhodoval o sťažnosti\nsťažovateľky proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania a poplatkovej\npovinnosti.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n12. Zohľadňujúc sťažnostné námietky smerujúce proti rozhodnutiu všeobecného súdu o výške\nnáhrady trov konania, ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej\nopakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne\n4\n\nvýsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania\n(IV. ÚS 248/2008, III. ÚS 125/2010, I. ÚS 134/2016). Ústavný súd sa k problematike trov konania\nstavia nanajvýš rezervovane, podrobuje ju obmedzenému ústavnoprávnemu prieskumu, pričom\nk zrušeniu napádaného výroku o trovách konania pristupuje skutočne iba výnimočne. Tento prístup\nvychádza z názoru, že rozhodnutie o trovách konania má vo vzťahu k veci samej jednoznačne\nakcesorickú povahu a samo osebe väčšinou nedosahuje takú intenzitu, ktorá je spôsobilá porušiť\nzákladné práva a slobody, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. To však\nale neznamená, že rozhodnutiami o trovách konania nemôže dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa.\nOtázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu v prípade takého\npostupu všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii\na aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom\nsú obsiahnuté črty svojvôle, a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu\nk výroku o náhrade trov konania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (obdobne napr.\nIV. ÚS 348/2011, IV. ÚS 341/2012, II. ÚS 837/2015).\n13. V súlade s označenými právnymi východiskami ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie\nz hľadiska naplnenia ústavných parametrov práva na spravodlivé súdne konanie, jeho ústavnej\nakceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov so sťažovateľkou označenými právami podľa ústavy\na dohovoru. Zároveň v súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal pri posudzovaní\nnamietaného porušenia práv sťažovateľky napadnutým uznesením do úvahy aj obsah procesne\nbezprostredne mu predchádzajúceho uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ktoré s napadnutým\nrozhodnutím o uplatnenej sťažnosti tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany jeden\ncelok.\n14. Sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky možno rozdeliť do dvoch okruhov. Prvý okruh tvoria\nnámietky nasmerované proti vyrubenej výške súdneho poplatku, ktorá bola sťažovateľke uložená\nv zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Druhý okruh predstavujú výhrady proti výške\ntrov konania, pričom sťažovateľka konkrétne rozporuje duplicitné priznanie náhrady trov za dva\núkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia a predžalobná výzva, namietajúc, že tieto\nboli žalobcovi už priznané v inom súdnom konaní vedenom okresným súdom.\n15. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že sudca nepovažoval námietky sťažovateľky\ntýkajúce sa výšky vyrubeného súdneho poplatku za dôvodné a jej sťažnosť v tejto časti\nzamietol z dôvodu, že poplatková povinnosť v danom prípade nevznikla v upomínacom konaní\n(bod 24 napadnutého uznesenia).\n16. Predmetný záver okresného súdu ústavný súd považuje za ústavne neakceptovateľný, keďže\nžalobca si preukázateľne uplatnil svoj nárok v upomínacom konaní, z ktorého bol spor následne\npostúpený okresnému súdu v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní\na o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo okresný súd aj konštatoval\nvo svojom rozsudku (bod 6) z 28. apríla 2022. Na okresnom súde teda nedošlo k podaniu novej\nžaloby alebo návrhu, ale konanie vedené okresným súdom iba nadväzovalo na upomínacie konanie.\nJe pritom zrejmé, že ak by žalobca nebol od platenia súdnych poplatkov osobne oslobodený podľa\n§ 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, súdny poplatok by mu bol vyrubený zmysle § 11c ods. 1\nzákona o súdnych poplatkoch, ktorým zákonodarca zvýhodnil spôsob výpočtu súdneho poplatku\nza podaný návrh v upomínacom konaní (zníženie o 50 % z percentnej sadzby ustanovenej\n\n5\n\nv sadzobníku). Ústavný súd pritom musí prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľky, že § 2 ods. 2 zákona\no súdnych poplatkoch nemení výšku súdneho poplatku, ale iba subjekt, ktorý znáša povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok v situácii, ak je v konaní úspešný poplatník (v tomto prípade žalobca)\nod poplatkovej povinnosti oslobodený. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch teda\nupravuje iba prechod poplatkovej povinnosti na základe výsledku konania. Podľa názoru ústavného\nsúdu preto okresný súd pri rozhodovaní o výške poplatkovej povinnosti sťažovateľky aplikoval\na interpretoval na vec vzťahujúce sa ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch spôsobom, ktorý\nmožno považovať za arbitrárny a ústavne nekonformný.\n17. Ako dôvodné ústavný súd hodnotí taktiež námietky sťažovateľky týkajúce sa výšky trov\nkonania, na ktorej náhradu bola okresným súdom zaviazaná, avšak iba vo vzťahu k priznaniu\nodmeny za úkon predžalobná výzva. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na svoju rozhodovaciu\nčinnosť, v rámci ktorej sa viackrát zaoberal ústavnými sťažnosťami atakujúcimi rozhodnutia\nvšeobecných súdov o nepriznaní náhrady trov za predžalobnú výzvu, pričom opakovane\nskonštatoval ich ústavnú akceptovateľnosť (pozri napr. sp. zn. II. ÚS 567/2021, IV. ÚS 324/2022,\nIV. ÚS 340/2022, III. ÚS 65/2022, III. ÚS 60/2022, I. ÚS 35/2022). V tejto súvislosti ústavný súd\npripomína tiež svoj názor, že zaradenie predžalobnej výzvy vo vyhláške medzi úkony právnej\nslužby má význam jedine z toho pohľadu, že advokátovi patrí za tento úkon odmena od jeho\nklienta (IV. ÚS 324/2022). Žalobcom žiadaný úkon právnej služby pritom nie je úkonom,\nktorý by vznikol počas konania, čo osobitne platí s ohľadom na to, že šlo o úkon smerujúci\nnie k súdnemu, ale k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. So zmienenou rozhodovacou činnosťou\na z nej vyplývajúcimi závermi preto nekorešponduje právny názor okresného súdu, že predžalobná\nvýzva bola v posudzovanom prípade úkonom nevyhnutným na dosiahnutie splatnosti žalovaného\nzáväzku a jeho následnú uplatniteľnosť na súde s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka.\n18. Pokiaľ však okresný súd čiastočne vyhovel sťažnosti sťažovateľky, rozhodnutie vyššieho\nsúdneho úradníka zmenil a úspešnému žalobcovi priznal iba alikvotnú časť odmeny za rozporovaný\núkon právnej služby – prevzatie a príprava právneho zastúpenia v sume 590,91 eur (namiesto\npôvodne určenej tarifnej odmeny za daný úkon 824,93 eur), ústavný súd nepovažuje závery\nokresného súdu prijaté v tomto smere za arbitrárne a extrémne vybočujúce z princípu\nspravodlivosti. Ústavný súd pritom nie je oprávnený posudzovať, či žalobca mal a mohol svoje\nnároky uplatniť iba jednou žalobou, tak ako to tvrdí sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, avšak\nz dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd predmetnú výhradu sťažovateľky\nzohľadnil a, poukazujúc na okolnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 42C/94/2019 už bola\nžalobcovi priznaná náhrada za sporný úkon právnej služby, sčítal tarifnú hodnotu oboch samostatne\nvedených súdnych sporov (211 703,60 eur), z ktorej určil odmenu za jeden úkon právnej služby\n(844,85 eur) a z tejto odmeny následne odrátal tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby\npriznanú už v predchádzajúcom spore vedenom pod sp. zn. 42C/94/2019. Preto ak okresný súd\npovažoval za spravodlivé priznať žalobcovi iba pomernú časť odmeny za sporný úkon právnej\nslužby, ústavný súd nevidí dôvod na kasáciu napadnutého uznesenia aj v tejto časti. Predmetnú\nnámietku sťažovateľky tak vyhodnotil ako nedôvodnú.\n19. Na základe uvedeného ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením (bod 1 výroku nálezu), ktoré v zmysle návrhu sťažovateľky\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\n6\n\nnálezu). Okresný súd je po vrátení veci povinný opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky,\npričom podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde je viazaný právnymi názormi ústavného súdu\nvyjadrenými v tomto náleze.\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu:\n20. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu ústavný súd vychádzal\nz toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením a jeho zrušením sa otvára\npriestor na to, aby sa okresný súd po vrátení veci v ďalšom konaní sám vysporiadal s ochranou\nuvedeného práva hmotnoprávneho charakteru. V tejto časti preto ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n21. Ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania (§ 73 ods. 3 zákona\no ústavnom súde) v celkovej sume 949,17 eur (bod 3 výroku nálezu).\n22. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“); § 11 ods. 3,\n§ 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky]. Sťažovateľke priznal základnú sadzbu odmeny za dva úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti), pričom odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2025 predstavuje sumu 371 eur\na režijný paušál 2-krát á 14,84 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Odmenu zvýšil o 23 % daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“), keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH.\n23. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "poplatok-súdny", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "51Csp/46/2021", "guid": "ae9544ce-370c-4a84-a285-03d6d0d9c0d9:65a8d402-a4ac-4d88-803e-e10579bac397", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c567b551-040f-460e-aff3-2bfc0a5799cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.35.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.35.2022.2"}, {"guid": "ussr:653dff85-4857-47eb-a203-d8c77ad662a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.340.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.340.2022.1"}, {"guid": "ussr:b2992396-f7fc-438a-94ae-780936e4bb7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.324.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.324.2022.1"}, {"guid": "ussr:18f24e3e-b7d0-484e-a018-6191e3f4e566", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.60.2022.1"}, {"guid": "ussr:8fc6d9ad-c6c1-4e4c-9edb-7647ba873a61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.65.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.65.2022.1"}, {"guid": "ussr:1120fcb2-a6a5-4b58-9025-bc3d4a2ed334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.567.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 567/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 567/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.567.2021.1"}, {"guid": "ussr:f41fa5cd-ad89-42e7-939a-74e8b8fdd5f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1"}, {"guid": "ussr:e08445f2-3ed9-42f1-88aa-d5c8872d7aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 837/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 837/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1"}, {"guid": "ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a"}, {"guid": "18bad8c2-da7b-427d-9b14-48f5ae2cb648:fd6de588-a789-4937-b48b-0b411d5eb1b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/44/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/44/2022 z 28. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18bad8c2-da7b-427d-9b14-48f5ae2cb648:fd6de588-a789-4937-b48b-0b411d5eb1b1"}, {"guid": "ae9544ce-370c-4a84-a285-03d6d0d9c0d9:65a8d402-a4ac-4d88-803e-e10579bac397", "ecli": null, "spisova_znacka": "51Csp/46/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 51Csp/46/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ae9544ce-370c-4a84-a285-03d6d0d9c0d9:65a8d402-a4ac-4d88-803e-e10579bac397"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:335d8554-5eb0-44c8-b856-c617d9f6c743", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.186.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2026 z 23. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.186.2026.2"}, {"guid": "ussr:1f2bfe03-a1bd-402a-a026-1e94c62fb400", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.198.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 198/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 198/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.198.2025.2"}]}